2006-2010, 2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

skala
Hits: 4196

Hrad­ný vrch bol obý­va­ný už v pre­his­to­ric­kej dobe, o čom sved­čia arche­olo­gic­ké nále­zy. Je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že tu bolo hra­dis­ko (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bra­ti­sla­ve). Zrej­me v 8 – 9 sto­ro­čí (Hanuš). His­to­ric­ky hrad nie­sol aj tie­to pome­no­va­nia: Chek­che, Cheh­te, Csej­te. Leží medzi obca­mi Čach­ti­ce a Viš­ňo­vé v Čach­tic­kom kra­se v nad­mor­skej výš­ke 375 met­rov (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­tic­ký hrad je spo­mí­na­ný v roku 1276. Posta­ve­ný bol prav­de­po­dob­ne po roku 1260 a pri­pi­su­je sa Kazi­mí­ro­vi z rodu Hunt-​Poznanovcov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vzni­kol ako dôle­ži­tá pev­nosť tvo­ria­ca súčasť ochra­ny západ­nej hra­ni­ce Uhor­ska (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Pat­ril medzi prvé hra­dy, kto­ré zabez­pe­čo­va­li túto hra­ni­cu (Wiki​pe​dia​.sk). Vo svo­jej his­tó­rii. ako jeden z mála odo­lal voj­skám Pře­mys­la Ota­ka­ra II (Infor­mač­ná tabu­ľa), kto­rý ho však v rok 1273 sil­ne poško­dil (Hanuš). Ubrá­ni­li ho Kazi­mí­ro­vi syno­via Peter a Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). Hrad je zná­my naj­mä vďa­ka Alž­be­te Bát­ho­ri­ovej. V roku 1392 zís­kal hrad Sti­bor zo Sti­bo­ríc od krá­ľa Žig­mun­da. Po roku 1434 kráľ daro­val hrad Orsá­gov­com, kto­rí ho vlast­ni­li do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršu­le Kani­ža­jo­vej, vdo­ve po Tomá­šo­vi Nádaš­dym. Od nej pan­stvo zís­kal Fran­ti­šek Nádaš­dy, man­žel Alž­be­ty Báto­ri­ovej. V roku 1708 bol doby­tý a vypá­le­ný voj­ska­mi Fran­tiš­ka Rákoc­zi­ho II. Neskôr v 18. sto­ro­čí slú­žil ako väz­ni­ca. Odvte­dy hrad pust­ne. Hrad je súčas­ťou chrá­ne­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie Čach­tic­ký hrad­ný vrch (Infor­mač­ná tabu­ľa). Nikdy neslú­žil ako repre­zen­tač­né síd­lo svo­jich maji­te­ľov, bol vždy budo­va­ný a udr­žia­va­ný ako vojen­ská pev­nosť. Maji­te­lia hra­du si svo­je síd­la sta­va­li v obci (Hanuš).

Z naj­star­ších čas­tí hra­du je zacho­va­né okrem iné­ho tor­zo päť­bo­kej veže s domi­nant­nou juho­zá­pad­nou ste­nou, dosa­hu­jú­cou výš­ku cca 15 met­rov. V roku 1992 bolo vyko­na­né sta­tic­ké zabez­pe­če­nie najo­hro­ze­nej­ších čas­tí. Začiat­kom 21. sto­ro­čia bol vymu­ro­va­ný oblúk brá­ny dru­hé­ho pred­hra­dia. Neskôr akti­vi­ty pokra­čo­va­li odstra­ňo­va­ním nále­to­vých dre­vín, zabez­pe­čo­va­cí­mi a kon­zer­vač­ný­mi prá­ca­mi, mini­mál­ne do roku 2010 (Aleš Hofe­rek).

Čach­tic­ký hrad­ný vrch je význam­nou loka­li­tou tep­lo­mil­nej vápen­co­vej fló­ry. Ras­tie tu jara­bi­na slo­ven­ská Sor­bus slo­ve­ni­ca, jara­bi­na Kme­ťo­va Sor­bus kme­tia­na, klin­ček Lum­nit­ze­rov Diant­hus lum­nit­ze­ri, senov­ka tesál­ska Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, kavy­le (Sti­pa spp.). Via­ce­ré orchi­de­je ako hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, hmy­zov­ník vče­lo­vi­tý Oph­rys api­fe­ra, kruš­tík Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne (pies​ta​ny​.sk). Hrad­ný vrch so svo­jim najb­liž­ším oko­lím je od roku 1964 prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (Hanuš).

Cast­le Hill was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal finds. It is very like­ly that the­re was a hill­fort here (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Pub­lis­hing Cen­ter of ZsK­NV at the Regi­onal Peda­go­gi­cal Ins­ti­tu­te in Bra­ti­sla­va). Pro­bab­ly in the 8th-​9th cen­tu­ries (Hanuš). His­to­ri­cal­ly, the cast­le had vari­ous names, such as Chek­che, Cheh­te, Csej­te. It is loca­ted bet­we­en the vil­la­ges of Čach­ti­ce and Viš­ňo­vé in the Čach­ti­ce Karst at an alti­tu­de of 375 meters (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­ti­ce Cast­le is men­ti­oned in 1276. It was pro­bab­ly built after 1260 and is att­ri­bu­ted to Kazi­mír from the Hunt-​Poznanovci fami­ly (Infor­ma­ti­on board). It was estab­lis­hed as an impor­tant for­tress for­ming part of the defen­se of the wes­tern bor­der of Hun­ga­ry (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). It belo­n­ged to the first cast­les that secu­red this bor­der (Wiki​pe​dia​.sk). In its his­to­ry, it was one of the few that resis­ted the armies of Pře­mysl Ota­kar II (Infor­ma­ti­on board), who, howe­ver, seve­re­ly dama­ged it in 1273 (Hanuš). It was defen­ded by Kazi­mí­r’s sons Peter and Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). The cast­le is kno­wn main­ly due to Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1392, Sti­bor from Sti­bo­ri­ce acqu­ired the cast­le from King Sigis­mund. After 1434, the king dona­ted the cast­le to the Orság fami­ly, who owned it until 1567. From them, the cast­le pas­sed into the hands of Ursu­la Kani­ža­jo­vá, the widow of Tomáš Nádaš­dy. From her, the esta­te was acqu­ired by Fran­ti­šek Nádaš­dy, the hus­band of Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1708, it was conqu­e­red and bur­ned by the for­ces of Fran­cis II Rákóc­zi. Later, in the 18th cen­tu­ry, it ser­ved as a pri­son. Sin­ce then, the cast­le has fal­len into ruin. The cast­le is part of the Čach­tic­ký Cast­le Hill pro­tec­ted natu­re reser­ve (Infor­ma­ti­on board). It has never ser­ved as a repre­sen­ta­ti­ve resi­den­ce for its owners; it was alwa­ys built and main­tai­ned as a mili­ta­ry for­tress. The owners of the cast­le built the­ir resi­den­ces in the vil­la­ge (Hanuš).

Among the oldest parts of the cast­le, the rem­nants of a five-​lobed tower with a domi­nant sout­hwest wall, rea­ching a height of about 15 meters, are pre­ser­ved. In 1992, sta­tic secu­ring of the most endan­ge­red parts was car­ried out. At the begin­ning of the 21st cen­tu­ry, the arch of the gate of the second bai­ley was bric­ked up. Later acti­vi­ties inc­lu­ded the remo­val of over­gro­wn tre­es, secu­ri­ty, and con­ser­va­ti­on work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čach­tic­ký Cast­le Hill is a sig­ni­fi­cant site for ther­mop­hi­lic limes­to­ne flo­ra. The Slo­vak rowan Sor­bus slo­ve­ni­ca, Kme­ť’s rowan Sor­bus kme­tia­na, Lum­nit­ze­r’s car­na­ti­on Diant­hus lum­nit­ze­ri, clo­ver Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, and feat­her grass (Sti­pa spp.) grow here. Seve­ral orchids, such as Holu­by­’s Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, bee orchid Oph­rys api­fe­ra, hel­le­bo­ri­ne Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne, thri­ve in the area (pies​ta​ny​.sk). The Cast­le Hill and its imme­dia­te sur­roun­dings have been a natu­re reser­ve sin­ce 1964 (Hanuš).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Smolenice

skala
Hits: 3585

Smo­le­ni­ce sú obec, kto­rá leží na úpä­tí Malých Kar­pát. Prvá zmien­ka o Smo­le­ni­ciach, vil­le Sol­mus, je z roku 1256. Vte­dy pat­ri­la pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. Kon­com 14. sto­ro­čia Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc, násled­ne opäť pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. V 16. sto­ro­čí Orsá­gov­com, po 17. sto­ro­čí Pál­fy­ov­com. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza Smo­le­nic­ký zámok s krás­nym pri­ľah­lým par­kom. Význam­nou pamiat­kou je Mol­pír – haltš­tat­ské hra­dis­ko. Je to knie­ža­cie hra­dis­ko zo star­šej doby želez­nej (7 – 6 st. pr. n. l.), kto­ré tvo­ri­lo mohut­né kamen­né opev­ne­nie s brá­na­mi a veža­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na plo­che 12 – 14 hek­tá­rov sa rozp­res­tie­ra­lo veľ­ké hra­dis­ko. Tri nádvo­ria chrá­ni­li valy. Opev­ne­nie tvo­ril voľ­ne sypa­ný kameň, spev­ne­ný násyp a dre­ve­né kon­štruk­cie. Na mies­te sa našli aj zákla­dy veží a okrúh­la baš­ta, obyt­né dre­ve­né zru­by. Vyrá­ba­li sa tu nástro­je, nože, zbra­ne, odlie­val sa bronz, vyrá­ba­li sa kamen­né žar­no­vy. Naj­dô­le­ži­tej­šou bola zrej­me výro­ba nití a tka­nín. V čase roz­kve­tu tu žilo asi 800 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír sa pova­žu­je za nie­kdaj­šie mocen­ské a hos­po­dár­ske cen­trum širo­ké­ho oko­lia. Hra­dis­ko zanik­lo v 4. sto­ro­čí pred n. l. ( Infor­mač­ná tabuľa). 

Neďa­le­ko od hra­dis­ka je slo­van­ské poh­re­bis­ko z pred­veľ­ko­mo­rav­ské­ho a veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia, kto­ré poru­ši­lo mohyl­ník zo stred­nej doby bron­zo­vej. V oko­lí Smo­le­níc sa našlo pomer­ne veľ­ké množ­stvo neoli­tic­kých arte­fak­tov, ako napr. seke­rom­la­ty, kamen­né seke­ry, kame­ne na drve­nie obi­lia, kera­mi­ka. Asi z obdo­bia oko­lo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozos­tat­ky mohy­lo­vej kul­tú­ry stre­do­du­naj­skej, z jej výraz­ným prv­kom žliab­ko­va­nej kera­mi­ky. Ku Smo­le­ni­ciam sa via­že Smo­le­nic­ký kras, kto­ré­ho súčas­ťou je rov­no­men­ný náuč­ný chod­ník. Jeho súčas­ťou je Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia jas­ky­ňa Dri­ny, kto­rá je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou Malých Kar­pát. Nad obcou je ďal­šia národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia, Doli­na Hlbo­če. Nad Smo­le­ni­ca­mi sa čnie naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát – Záru­by (767 m), okrem neho napr. vrch Veter­lín (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Pod­ľa miest­ne poves­ti bol na mies­te dneš­nej obce les, cez kto­rý vied­la ces­ta. Raz tadiaľ šiel smo­liar a na voze vie­zol smo­lu. V lese poľo­va­li páni. Hna­li sa za jele­ňom, kto­rý spla­še­ný vbe­hol na ces­tu rov­no do smo­lia­ra! Sko­čil mu do voza a pre­vrá­til ho. Smo­la sa roz­lia­la po zemi. Smo­liar celý pre­ľak­nu­tý skrí­kol: ​“Smo­le nic!”. A tak toto mies­to zača­li nazý­vať Smo­le­ni­ca­mi (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce majú dve čas­ti: Smo­le­ni­ce a Smo­le­nic­kú Novú Ves (pôvod­ne Neštich). Gróf Jozef Pál­fy posta­vil v rokoch 1880 až 1883 v doli­ne pod Maj­dá­nom pri obci Hor­né Ore­ša­ny che­mic­ký závod na spra­co­va­nie dre­va. Zača­la sa sta­vať les­ná kon­ská želez­ni­ca, neskôr prie­my­sel­ná želez­ni­ca z továr­ne na sta­ni­cu. Celá sieť bola zlik­vi­do­va­ná po roku 1960. V roku 1968 sa zača­la písať his­tó­ria iné­ho che­mic­ké­ho závo­du na výro­bu farieb – Che­mo­la­ku. Zná­my­mi osob­nos­ťa­mi Smo­le­níc sú napr.: vyná­lez­ca padá­ka Šte­fan Banič, regi­onál­ny his­to­rik Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).

Smo­le­ni­ce is a vil­la­ge situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians. The first men­ti­on of Smo­le­ni­ce, then cal­led Sol­mus, dates back to the year 1256. At that time, it belo­n­ged to the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. By the end of the 14th cen­tu­ry, it was owned by Sti­bor of Sti­bo­ri­ce, and later again by the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. In the 16th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Orság fami­ly, and after the 17th cen­tu­ry, to the Pál­fy fami­ly. Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry lies Smo­le­ni­ce Cast­le, sur­roun­ded by a beau­ti­ful park. A sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal site is Mol­pír, a Halls­tatt hill­fort, a prin­ce­ly for­ti­fi­ca­ti­on dating back to the older Iron Age (7 – 6th cen­tu­ry BC), fea­tu­ring mas­si­ve sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with gates and towers (Infor­ma­ti­on Board). The hill­fort cove­red an area of 12 – 14 hec­ta­res, with three cour­ty­ards pro­tec­ted by ram­parts. The for­ti­fi­ca­ti­ons con­sis­ted of loose sto­nes, rein­for­ced embank­ments, and wooden struc­tu­res. Foun­da­ti­ons of towers, a round bas­ti­on, and resi­den­tial wooden huts were dis­co­ve­red on-​site. The inha­bi­tants enga­ged in tool-​making, kni­fe pro­duc­ti­on, wea­pon craf­ting, bron­ze cas­ting, and the pro­duc­ti­on of sto­ne grin­ders. The most impor­tant was like­ly the pro­duc­ti­on of thre­ads and fab­rics, and at its peak, around 800 peop­le lived here (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír is con­si­de­red a for­mer poli­ti­cal and eco­no­mic cen­ter of the wider regi­on and disap­pe­a­red in the 4th cen­tu­ry BC (Infor­ma­ti­on Board).

Near the hill­fort is a Sla­vic burial site from the pre-​Great Mora­vian and Gre­at Mora­vian peri­ods, which dis­tur­bed a bar­row from the Midd­le Bron­ze Age. In the vici­ni­ty of Smo­le­ni­ce, a rela­ti­ve­ly lar­ge num­ber of Neolit­hic arti­facts were found, such as axe ham­mers, sto­ne axes, grin­ding sto­nes, and cera­mics. From the peri­od around 1700 – 1500 BC, remains of the Midd­le Danu­bian bar­row cul­tu­re with its dis­tinc­ti­ve gro­oved potte­ry were dis­co­ve­red. Smo­le­ni­ce is asso­cia­ted with Smo­le­ni­ce Karst, which inc­lu­des a natu­re trail of the same name. The Nati­onal Natu­re Reser­ve Dri­ny Cave, the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the Small Car­pat­hians, is part of it. Anot­her nati­onal natu­re reser­ve, Doli­na Hlbo­če, is loca­ted abo­ve the vil­la­ge. Záru­by (767 m) is the hig­hest peak in the Small Car­pat­hians, over­lo­oking Smo­le­ni­ce, along with other peaks like Veter­lín (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

Accor­ding to local legend, the site of the cur­rent vil­la­ge was once a forest with a road pas­sing through it. Once, a resin wor­ker (smo­liar) was tra­ve­ling along the road with a wagon full of resin. Nob­les were hun­ting in the forest, cha­sing a deer that, start­led, ran onto the road right into the resin wor­ker! It jum­ped into his wagon and over­tur­ned it. The resin spil­led on the ground. The ter­ri­fied resin wor­ker exc­lai­med, ​“Smo­le nic!” which means ​“Not­hing but resin!” And so, this pla­ce began to be cal­led Smo­le­ni­ce (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce con­sists of two parts: Smo­le­ni­ce and Smo­le­nic­ká Nová Ves (ori­gi­nal­ly Neštich). Count Jozef Pál­fy built a che­mi­cal plant for wood pro­ces­sing in the val­ley below Maj­dán near the vil­la­ge of Hor­né Ore­ša­ny bet­we­en 1880 and 1883. A forest hor­se rai­lway began to be built, later an indus­trial rai­lway from the fac­to­ry to the sta­ti­on. The enti­re network was dis­man­tled after 1960. In 1968, the his­to­ry of anot­her che­mi­cal plant pro­du­cing paints, Che­mo­lak, began. Notab­le per­so­na­li­ties from Smo­le­ni­ce inc­lu­de para­chu­te inven­tor Šte­fan Banič and regi­onal his­to­rian Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post