Značka: Labutie jazero

His­tó­ria hudby

Vznik hud­by môže­me dato­vať na dobu, kedy sa člo­vek sna­žil napo­dob­ňo­vať hla­sy živo­čí­chov. Išlo tak zrej­me tro­chu o pod­ve­do­mý efekt, kedy člo­vek pri­šiel na meló­diu. Neve­ri­li by ste, koľ­ko rôz­nych tónov je v krát­kej – tre­bárs 0.5 sekun­do­vej sek­ven­cii spe­vu neja­ké­ho vtá­ka. Zmys­ly člo­ve­ka to nedo­ká­žu vní­mať uve­do­mo­va­ne – je to ako pri sle­do­va­ní fil­mu, kedy si tiež neuve­do­mu­je­me, že film, kto­rý sle­du­je­me je pos­kla­da­ný zo sta­tic­kých obráz­kov, kto­ré idú rých­los­ťou 25 obráz­kov za sekun­du. Avšak mozog zrej­me evi­do­val tie­to meló­die a naučil postup­ne člo­ve­ka spievať.

Ľudo­vá hudba

Ide zrej­me o naj­frek­ven­to­va­nej­šiu for­mu hud­by, aspoň pokiaľ ide o his­tó­riu. Bola to hud­ba oby­čaj­ne jed­no­du­chých ľudí, kto­rí si medzi sebou jed­not­li­vé diel­ka odo­vzdá­va­li počas mno­ho gene­rá­cii. Ľudo­vá hud­ba v dneš­nej podo­be je už znač­ne vyumel­ko­va­ná ume­lec­ký­mi nástroj­mi. K ľudo­vej hud­be bez­po­chy­by pat­rí aj špe­ci­fic­ký odev – kroj a zvy­ky jed­not­li­vých oblas­tí. Na Slo­ven­sku vznik­lo mno­ho dife­ren­co­va­ných folk­lór­nych oblas­tí, v kto­rých je bohat­stvo náro­da.

Jed­ným zo zvlášť ume­lec­ky hod­not­ných poči­nov je pou­ži­tie hudob­ných motí­vov v muzi­kál­nej – inštru­men­tál­ne for­me. Spo­me­niem napr. na celom sve­te zná­mu sku­pi­nu Ber­ky­ho Mre­ni­cu. Dia­bol­ské hus­le hovo­ria za všet­ko. Ten­to súbor sa skve­le popa­so­val aj z die­la­mi maj­strov kla­sic­kej hud­by, ako boli Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms atď. Inou sku­pi­nou je zná­my maďar­ský orches­ter Buda­pešť, kto­rý má úcty­hod­né para­met­re. Ďal­šou sku­pi­nou je v pod­sta­te hard­roc­ko­vá seve­ro­mo­rav­ská sku­pi­na Fle­ret, kto­rá čias­toč­ne využí­va motí­vy ľudo­vej hud­by. Ďal­šou sku­pi­nou je Toč­ko­lo­toč, viac­me­nej zosku­pe­nie bra­tov Peš­tov­cov, kto­rí hra­jú veľ­mi muzikálne.

Kla­sic­ká hudba

Počiat­ky kla­sic­kej hud­by sia­ha­jú snáď do 15. sto­ro­čia. Mys­lím, že dru­há ope­ra v his­tó­rii bola Daph­ne. Naj­pom­péz­nej­šou for­mou kla­sic­kej – váž­nej hud­by je prá­ve ope­ra. Je to vlast­ne spe­voh­ra. V minu­los­ti hudob­ní skla­da­te­lia skla­da­li množ­stvo opier, ako sto­ro­čia ubie­ha­li, ich počet kle­sal. Dnes sa kom­po­nu­jú aj hyb­ri­dy ako roc­ko­vá ope­ra apod. Hudob­né die­la sa skla­da­li väč­ši­nou pre duchov­né úče­ly, postup­ne chrá­mo­vú hud­bu nahrá­dza svet­ská. Veli­kán­mi sve­to­vej hud­by boli napr. – Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Medzi naj­sláv­nej­šie die­la pat­rí Ver­di­ho Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­to­va Figa­ro­va svad­ba, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­ho Bar­bier zo Sevil­ly, Tos­ca, Vival­di­ho Šty­ri roč­né obdo­bia, Grie­gov Peer Gynt, Ber­li­ozo­va Fan­tas­tic­ká sym­fó­nia, Beet­ho­ve­no­va 9. sym­fó­nia Óda na radosť, Bacho­va Fúga A moll, Čaj­kov­ské­ho Labu­tie jaze­ro, Lus­ká­čik, Schu­ber­to­ve piesne …

Okrem ope­ry exis­tu­jú aj iné kla­sic­ké for­my hudob­ných diel, sym­fó­nie, ope­re­ty, suity, menu­e­ty, kon­cer­ty, pol­ky, mazur­ky, fúgy, balet, pies­ne, fil­har­mo­nic­ké die­la, die­la pre slá­či­ko­vé kvar­te­tá atď. Aj z kla­sic­kej hud­by čer­pa­li nie­kto­rí umel­ci z iných oblas­tí, resp. opač­ne. Napr. vyš­šie spo­mí­na­ný Ber­ky Mre­ni­ca, ďalej Vanes­sa Mae – kto­rá hrá Johan­na Sebas­tia­na Bacha – váž­ne aj v pop‑e. Ďal­šie prí­kla­dy: Apo­ca­lyp­ti­ca – fín­ske zosku­pe­nie hra­jú­ce reper­to­ár meta­lo­vej for­má­cie Metal­li­ca. Marián Var­ga, kto­rý naj­mä v zosku­pe­ní Col­le­gium Musi­cum na klá­ve­soch doslo­va čaru­je. Jeho Hom­ma­ge alla Bach, ale­bo napr. sklad­ba na motí­vy Kor­sa­ko­vo­vej Šehe­re­zá­dy, sú gran­di­óz­ne. Lon­dýn­sky sym­fo­nic­ký orches­ter zvyk­ne z času na čas vypro­du­ko­vať v pod­sta­te kla­sic­ké die­lo na motí­vy popu­lár­nej hud­by. Mys­lím, že je to sluš­né oce­ne­nie pre hudob­né tele­sá. Napr. z pro­duk­cie sku­pín ABBA, Jeth­ro Tull, Poli­ce. Málo­kto­rý ume­lec – skla­da­teľ doká­že kom­po­no­vať v rôz­nych žán­roch, tobôž nie v cel­kom odliš­ných sme­roch. Pau­lo­vi McCar­tne­y­mu sa to poda­ri­lo – ide o uni­kát­ny prí­pad, kedy skla­da­teľ sláv­nej roc­ko­vej sku­pi­ny Beat­les zlo­žil cel­kom úspeš­ne kla­sic­ké die­lo – mys­lím, že šlo dokon­ca o chrá­mo­vé sym­fo­nic­ké die­lo. Podob­né motí­vy ako v kla­sic­kej hud­be mož­no nájsť naj­mä v jaz­ze.

Nie­kto­ré kla­sic­ké die­la vyža­du­jú vyso­kú inštru­men­tál­nu zruč­nosť pri hra­ní na hudob­né nástro­je. Je cel­kom pocho­pi­teľ­né, že sami skla­da­te­lia ňou čas­to oplý­va­li. Za naj­väč­šie­ho kla­vír­ne­ho vir­tu­ó­za sa pokla­dá zrej­me Artur Rubins­te­in, za hus­ľo­vých vir­tu­ó­zov zase Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, Nico­lo Paga­ni­ni. Ich veľ­kým obdi­vo­va­te­ľom a rov­na­ko skve­lým vir­tu­ó­zov bol aj rela­tív­ne nedáv­no zosnu­lý Yehu­di Menuhin

V posled­nej dobe sa roz­trh­lo vre­ce s muzi­kál­mi. Ide o kom­bi­ná­ciu hud­by a divad­la. Vo sve­te sú naj­zná­mej­šie My Fair Lady, Hel­lo Dol­ly, Cho­rus Line, v našich kon­či­nách sú to Jesus Christ Supers­tar, Johan­ka z Arku, Dra­cu­la, Rusal­ka, Pomáda

Už dlh­ší čas je popu­lár­na hud­ba najp­re­fe­ro­va­nej­šiu for­mu hud­by súčas­nos­ti. Exis­tu­je mno­ho štý­lov, od muzi­kál­nych až po gýčo­vi­té elek­tro­nic­ké výplo­dy. Ja spo­me­niem hlav­ne tie (aj kla­sic­ké štý­ly), kto­ré hod­no­tím ako pozi­tív­ne. Pro­sím o zho­vie­va­vosť s kate­gó­ria­mi hud­by, nedá sa všet­ko jed­no­du­cho zaradiť.

Jazz

Počiat­ky jaz­zu sia­ha­jú do kon­ca 19. st. a začiat­ku 20. sto­ro­čia. Ide o hud­bu afro­ame­ri­ča­nov, za kolís­ku sa pova­žu­je New Orle­ans. Pod­ľa mňa ide o naj­mu­zi­kál­nej­šiu for­mu. Za skve­lých muzi­kan­tov pova­žu­jem tých­to (za pomlč­kou nasle­du­je umel­cov hlav­ný umel­cov nástroj): Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – gita­ra, Bob­by McFer­rin – vokál, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxo­fón, Step­han­ne Grap­pe­li – hus­le, Michel Pet­ruc­cia­ni – kla­vír, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – gita­ra, Joe Hen­der­son – saxo­fón, Ben­ny Good­man – kla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trúb­ka, Diz­zy Giles­pie – trúb­ka, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vokál, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trúb­ka, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – gita­ra, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – gita­ra, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett, Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. Z našich napr. Peter Lipa – spev, Peter Bar­toš – trub­kár­sky virtuóz.

• Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no , Jamiroquai
• Jazz­rock: Andrej Šeban – gita­ra, Car­los San­ta­na – gita­ra, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – gitara,
• Orches­tral Rock: Col­le­gium Musicum,
• Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – gita­ra (no keď spus­tí, znie to ako orches­ter), Jack Bru­ce – gitara
• Blu­es Rock: Joe Cocker

Rock

Ťaž­ko pre mňa defi­no­va­teľ­ný štýl, kto­rý pre mňa nemá v sebe jas­ný komerč­ný vplyv: Sting – svo­jou hud­bou oslo­vil aj jaz­zo­vých umel­cov, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chil­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en na začiat­ku kari­é­ry. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chil­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – gita­ra, Oskar Róz­sa – bas­gi­ta­ra, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – gita­ra, Juraj Grig­lák – bas­gi­ta­ra, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.

• Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea
• Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – gita­ra, Deff Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apocalyptica
• Rene­sain­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Blackmore‘s Night
• Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musicum
• Old Rock: Roling Sto­nes, John Lennon
• Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán

Iné žán­re

• Soul: Lisa Stans­field, Sade
• Soul­pop: Richard Müller
• Punk: Sex Pistols
• A capel­la – čis­to vokál­ny štýl: Clo­se Har­mo­ny Friends – sku­pi­na oko­lo Mária Fan­čo­vi­ča vznik­nu­tá v Nit­re, Fragile
• Avan­tgar­de: Jabl­koň – veľ­mi čudes­ná muzika
• Big Beat: Dežo Ursi­ny – gita­ra, Jiří Sche­lin­ger – gitara
• Reggae: Bob Marley
• Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud
• Folk: Paul Simon – gita­ra, Art Gar­fun­kel – gita­ra, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – gita­ra, Fran­ti­šek Ned­věd – gita­ra, Karel Kryl – gita­ra, Vlas­ta Redl – gita­ra, Lenk, Janoušek
• Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – gitara
• Folk­rock: Bob Dylan – spev, gita­ra, Jana Kir­schner – gita­ra, Len­ka Fili­po­vá – gita­ra, Vlas­ta Redl – gitara
• Folk­lor Folk: Vlas­ta Redl – gita­ra, AG Flek, Hradišťan
• Folk­lor Rock: Vlas­ta Redl – gita­ra, Fleret
• Fun­ky: Kool and The Gang
• Hip Hop: N‘Sync
• Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty
• Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies
• Metal: Black Sab­bath, Metallica
• Oldies: Frank Sinat­ra, Herman‘s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean
• Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mezzoforte
• Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá
• Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – gitara
• Club: Sade – vokál
• Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá
• Modern Clas­sic: Zbig­niew Preisner
• Muzi­kal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá
• Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr
• Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Use Facebook to Comment on this Post