2011, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Trenčiansky hrad

Hits: 4447

Tren­čian­sky hrad pat­rí ku naj­zná­mej­ším slo­ven­ským hra­dom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, posta­vi­li ho na vápen­co­vom bra­le. Dneš­ný hrad vzni­kol11. sto­ro­čí (muze​umtn​.sk). Na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia z doby bron­zo­vej, kto­ré obý­va­li Kel­ti, Ger­má­ni a napo­kon Slo­va­nia (tren​cin​.sk). V rokoch 19721975 boli pri arche­olo­gic­kom výsku­me obja­ve­né zákla­dy pred­ro­mán­skej rotun­dy, čo Tren­čian­sky hrad zara­di­lo medzi naj­star­šie sak­rál­ne objek­ty u nás. Rotun­da má oje­di­ne­lý štvo­r­ap­si­do­vý pôdo­rys, tak­mer totož­ný je v morav­ských Mikul­či­ciach (muze​umtn​.sk). Rotun­da je prá­ve naj­star­šou kamen­nou stav­bou hra­du (tren​cin​.sk). Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy hra­dis­ko (muze​umtn​.sk). Nikdy nebol doby­tý pria­mym úto­kom (muze​umtn​.sk).Naj­star­šou stav­bou obyt­né­ho a obran­né­ho cha­rak­te­ru je hlav­ná Matú­šo­va veža – bergf­rid, don­jon, kto­rú posta­vi­li kon­com 11. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Najm­lad­ším palá­com hra­du je Palác Zápoľ­ských zo začiat­ku 16. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Rím­sky nápis je naj­výz­nam­nej­šia epi­gra­fic­ká pamiat­ka v stred­nej Euró­pe na sever od Duna­ja, zacho­va­ná in situ (tren​cin​.sk). 24.8.1335 sa na Tren­čian­skom hra­de stre­tol uhor­ský panov­ník Karol Róbert so synom Ľudo­ví­tom a s poľ­ským krá­ľom Kazi­mí­rom a čes­kým Janom Luxem­bur­ským. V roku 1534 hrad dostal do zálo­hu pala­tín Ale­xius Thur­zo. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad (tren​cin​.sk).

Ku hrad­nej stud­ni lás­ky sa via­že povesť o lás­ke turec­ké­ho šľach­ti­ca Oma­ra ku krás­nej Fati­me, zajat­ky­ni tren­čian­ske­ho hrad­né­ho pána Šte­fa­na Zápoľ­ské­ho (muze​umtn​.sk). Na hra­de sa koná­va­jú aj noč­né pre­hliad­ky, na kto­rých sa tešia veľ­kej pozor­nos­ti vystú­pe­nia Sku­pi­ny his­to­ric­ké­ho šer­mu Wagus (muze​umtn​.sk).


Tren­čín Cast­le is one of the most well-​known Slo­vak cast­les. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, situ­ated on a limes­to­ne rid­ge. The cur­rent cast­le was built in the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). It stands on the site of an older sett­le­ment from the Bron­ze Age, once inha­bi­ted by Celts, Ger­mans, and final­ly Slavs (tren​cin​.sk). During archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from 1972 to 1975, the foun­da­ti­ons of a pre-​Romanesque rotun­da were dis­co­ve­red, pla­cing Tren­čín Cast­le among the oldest sac­ral objects in the coun­try. The rotun­da has a uni­que four-​apse flo­or plan, almost iden­ti­cal to the one in Mikul­či­ce, Mora­via (muze​umtn​.sk). The rotun­da is the oldest sto­ne struc­tu­re on the cast­le grounds (tren​cin​.sk). In the peri­od of Gre­at Mora­via, the­re was a hill­fort on the site of the cur­rent cast­le (muze​umtn​.sk). It was never direct­ly conqu­e­red by a mili­ta­ry assault (muze​umtn​.sk). The oldest resi­den­tial and defen­si­ve struc­tu­re is the main Matt­he­w’s Tower – bergf­ried, don­jon, built at the end of the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). The youn­gest pala­ce of the cast­le is the Zápoľ­ský Pala­ce from the ear­ly 16th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). A Roman insc­rip­ti­on is the most sig­ni­fi­cant epig­rap­hic monu­ment in Cen­tral Euro­pe north of the Danu­be, pre­ser­ved in situ (tren​cin​.sk). On August 24, 1335, Hun­ga­rian ruler Char­les Robert met with his son Lou­is, Polish King Casi­mir, and Czech John of Luxem­bourg at Tren­čín Cast­le. In 1534, the cast­le was pled­ged to pala­ti­ne Ale­xius Thur­zo. A fire in 1790 also dama­ged the cast­le (tren​cin​.sk).

The legend of the Love Well is con­nec­ted to the sto­ry of the love of the Tur­kish nob­le­man Omar for the beau­ti­ful Fati­ma, a cap­ti­ve of Tren­čín Cast­le­’s lord, Step­hen Zápoľ­ský (muze​umtn​.sk). Night tours are held at the cast­le, fea­tu­ring per­for­man­ces by the His­to­ri­cal Fen­cing Group Wagus, which att­ract con­si­de­rab­le atten­ti­on (muze​umtn​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Veľký Lipník – obec na styku Spišskej Magury a Pienin

Hits: 2197

Obec Veľ­ký Lip­ník leží na sty­ku Pie­nin a Spiš­skej Magu­ry, v doli­ne poto­ka Lip­ník a jeho prí­to­ku Šol­ty­sa. Názov obce sa odvo­dzu­je od líp. V obci žije tak­mer 1000 oby­va­te­ľov (vel​ky​lip​nik​.sk). Veľ­ký Lip­ník osíd­ľo­va­li v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia Rusí­ni a Nemci povo­la­ní Bélom IV. na zaľud­ne­nie okra­jo­vých oblas­ti uhor­ské­ho krá­ľov­stva po tatár­skom vpá­de – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia na nemec­kom prá­veKarol Róbert, uhor­ský kráľ v rokoch 1308 – 1342 daro­val úze­mie Lip­nic­ký les – sil­vam Lyp­ni­ce v roku 1314 Juliu­so­vi Gor­ge­y­o­vi – syno­vi Hanu­sa zo Spiš­ské­ho Hrhova-​Gargowa) a v krát­kom čase sa tu roz­rá­stla obec s nasle­dov­ný­mi dobo­vý­mi náz­va­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. Počas 15. a 16. sto­ro­čia pre­bie­ha­lo dosíd­ľo­va­nie pre­važ­ne Rusín­mi z pra­vlas­ti Halí­ča, kto­rí sa veno­va­li pas­tier­stvu a cho­vu dobyt­ka – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia po valaš­skom prá­ve. Neskôr sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva oby­va­te­lia obce zača­li zaobe­rať aj reme­sel­níc­tvom, zná­me je napr. van­drov­né dro­tár­stvo. Na pre­lo­me 19. a 20. sto­ro­čia zača­lo hro­mad­né vysťa­ho­va­lec­tvo oby­va­te­ľov obce za prá­cou do cudzi­ny, hlav­ne do USA a Kana­dy. Po skon­če­ní 2. sve­to­vej voj­ny v roku 1945 sa nie­koľ­ko rodín z obce vysťa­ho­va­lo – opto­va­lo na Ukra­ji­nu, nie­kto­ré rodi­ny sa neskôr vrá­ti­li späť na Slo­ven­sko (vel​ky​lip​nik​.sk).


The vil­la­ge of Veľ­ký Lip­ník is loca­ted at the con­flu­en­ce of the Pie­ni­ny and Spiš­ská Magu­ra moun­tains, in the val­ley of the Lip­ník stre­am and its tri­bu­ta­ry Šol­ty­sa. The name of the vil­la­ge is deri­ved from lime tre­es. The vil­la­ge is home to near­ly 1000 inha­bi­tants (vel​ky​lip​nik​.sk). In the second half of the 13th cen­tu­ry, Veľ­ký Lip­ník was sett­led by Rut­he­nians and Ger­mans sum­mo­ned by Béla IV to popu­la­te the perip­he­ral are­as of the Hun­ga­rian King­dom after the Tatar inva­si­on – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Ger­man law. In 1314, Char­les Robert, the Hun­ga­rian king from 1308 to 1342, dona­ted the ter­ri­to­ry of Lip­ník Forest – sil­vam Lyp­ni­ce to Julius Gor­gey – the son of Hanus from Spiš­ské Hrhov-​Gargow. In a short time, the vil­la­ge grew with the fol­lo­wing peri­od names: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. During the 15th and 16th cen­tu­ries, resett­le­ment, main­ly by Rut­he­nians from the ori­gi­nal home­land of Halych, who were enga­ged in shep­her­ding and catt­le bre­e­ding – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Vala­chian law, took pla­ce. Later, in addi­ti­on to agri­cul­tu­re, the inha­bi­tants of the vil­la­ge also star­ted enga­ging in crafts­mans­hip, with iti­ne­rant wire­wor­king being well-​known, for exam­ple. At the turn of the 19th and 20th cen­tu­ries, mass emig­ra­ti­on of the vil­la­ge resi­dents for work abro­ad began, main­ly to the USA and Cana­da. After the end of World War II in 1945, seve­ral fami­lies from the vil­la­ge emig­ra­ted – opted for Ukrai­ne, some fami­lies later retur­ned to Slo­va­kia (vel​ky​lip​nik​.sk).


Wieś Veľ­ký Lip­ník poło­żo­na jest na sty­ku Pie­nin i Gór Spiš­skiej Magu­ry, w doli­nie poto­ku Lip­ník i jego dopły­wu Šol­ty­sa. Nazwa wsi pocho­dzi od lip. W wios­ce miesz­ka pra­wie 1000 miesz­ka­ńców (vel​ky​lip​nik​.sk). W dru­giej poło­wie XIII wie­ku Veľ­ký Lip­ník został zasied­lo­ny przez Rusi­nów i Niem­ców, spro­wa­dzo­nych przez Belę IV, w celu zasied­le­nia pery­fe­ryj­nych obsza­rów kró­lest­wa węgier­skie­go po najaz­dach Tata­rów – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa nie­miec­kie­go. W 1314 roku Karol Robert, król węgier­ski w latach 1308 – 1342, poda­ro­wał Juliu­so­wi Gor­ge­y­o­wi – syno­wi Hanu­sa ze Spiš­ské Hrhov-​Gargowa – obszar Lasu Lip­nic­kie­go – sil­vam Lyp­ni­ce. W krót­kim cza­sie wieś roz­ro­sła się pod następu­jący­mi ówc­zes­ny­mi nazwa­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. W XVXVI wie­ku mia­ła miejs­ce prze­sied­la­nia głó­wnie przez Rusi­nów z ojc­zys­te­go regi­onu Halic­za, któr­zy zaj­mo­wa­li się pas­terst­wem i hodo­wlą bydła – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa wołos­kie­go. Później, oprócz rol­nict­wa, miesz­ka­ńcy wios­ki zaczęli zaj­mo­wać się również rze­mi­osłem, zna­ne jest np. węd­ro­wne dru­ciarst­wo. Na prze­ło­mie XIXXX wie­ku roz­poc­zęła się maso­wa emig­rac­ja miesz­ka­ńców wios­ki za pra­cą za gra­ni­cą, głó­wnie do USA i Kana­dy. Po zako­ńc­ze­niu II woj­ny świa­to­wej w 1945 roku kil­ka rodzin z wios­ki emig­ro­wa­ło – zde­cy­do­wa­ło się na Ukrai­nę, nie­któ­re rodzi­ny później wró­ci­ły na Sło­wac­ję (vel​ky​lip​nik​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post