Slovensko, Krajina, TOP, Fotografie

Horehronie

skala
Hits: 2511

Región predstavuje v súčasnosti najmä okresy a Brezno. Nachádza sa v strede Slovenska, od prameňa Hrona až po . Obyvatelia Horehronia si zachovali mnohé prvky ľudových tradícií vo svojom spôsobe života a v jeho každodennom prejave. Centrom je Banská Bystrica. V minulosti sa Horehroní ťažilo a . Región poskytuje možnosti športového vyžitia, turistiky, agroturizmu (horehronie.com).  je centrum biatlonu. Na zjazdové sú možnosti na svahoch Chopku, na Čertovici, v Mýte pod Ďumbierom, Selciach a inde (Wikipedia). V okrese Brezno sa nachádza celkovo 14 lyžiarskych svahov s vlekmi. je najvyhľadávanejšou riekou na splav u nás, pretože nemá veľa technických prekážok (horehronie.com). Hron je rieka ideálna pre vodácke , pre rekreačných aj náročnejších vodákov (oma.sk). Súčasťou Horehronia sú dva národné : Nízke a (Wikipedia). je charakteristické horskou a dolinovou krajinou s rozsiahlymi lesmi, lúkami a horskými potokmi (Wikipedia). V obci Brusno sú , sú orientované najmä na liečbu ochorení tráviaceho ústrojenstva (Wikipedia). V minulosti bol tento región Slovenska najneskôr osídľovaný.

Horehronie je zároveň miestom s bohatou ľudovou kultúrou a folklórom. Obyvatelia si uchovali tradičné prvky v , tanca, remesiel a každodenných zvykov, ktoré sú súčasťou regionálnej . Folklórne prvky sa odrážajú aj v populárnej kultúre (Wikipedia). V Heľpe sa od roku 1966 každoročne konajú , folklórny festival so zameraním na Horehronie a jeden z najstarších festivalov na Slovensku.  je zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva . Medzi vyhľadávané turistické regiónu patrí  v Čiernom Balogu a  vo Vydrovskej doline. Železničné dopĺňa  na trati Červená – Margecany (Wikipedia). Ľupčiansky hrad je stredoveký hrad s bohatou historiou. je impozantný železničný most a stavba inžinierskeho umenia pri Telgárte (spoznajslovensko.eu). – Dobšinského rozprávkový na Donovaloch sú tematický areál pre s deťmi inšpirovaný slovenskými rozprávkami (travelguide.sk).

Niektoré

The region today primarily comprises the districts of Banská and Brezno. is located in central , stretching from the source of the Hron River to Hronsek. The inhabitants of Horehronie have preserved many elements of traditions in their way of life and everyday practices. The regional center is Banská Bystrica. In the past, silver and copper were mined in Horehronie. The region offers opportunities for sports activities, tourism, and agrotourism (horehronie.com). Osrblie is a center of biathlon. Downhill skiing is available on the slopes of , at , in pod Ďumbierom, , and elsewhere (). There are a total of 14 ski slopes with lifts in the Brezno district. The Hron River is the most sought-after river for in Slovakia, as it has relatively few technical obstacles (horehronie.com). The Hron is an ideal river for water sports, offering rafting trips for both recreational and more experienced paddlers (oma.sk). Horehronie includes two national parks: the Low Tatras and Muránska Planina (Wikipedia). The region is characterized by a mountainous and valley landscape with extensive forests, meadows, and mountain streams (Wikipedia). The village of is home to a spa focused primarily on the treatment of digestive system diseases (Wikipedia). Historically, this part of Slovakia was among the last to be settled.

Horehronie is also a region rich in folk culture and folklore. The local population has preserved traditional elements of music, dance, crafts, and everyday customs that form an integral part of regional identity. Folklore elements are also reflected in popular culture (Wikipedia). Since 1966, the Horehronie Days of Song and Dance have been held annually in Heľpa— a folklore festival focused on the Horehronie region and one of the oldest festivals in Slovakia. Horehronie multipart singing is inscribed on UNESCO’s Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity. Popular tourist attractions in the region include the Čiernohronská Railway in and the Forestry Open-Air Museum in the Valley. Railway attractions are further complemented by the Loop on the Červená Skala–Margecany line (Wikipedia). Castle is a medieval castle with a rich history. The Chmaroš Viaduct is an impressive railway bridge and a notable feat of engineering near Telgárt (spoznajslovensko.eu). Habakuky – Dobšinský’s Fairy-Tale World in is a themed area for families with children, inspired by Slovak fairy tales (travelguide.sk).

Some posts

,

Objekty, predmety a priestory, TOP, Stavby, Fotografie, Mosty, Dopravné a technické diela

Mosty

skala
Hits: 2772

sú , ktoré slúžia , ako sú , , alebo . Ich hlavnou funkciou je poskytnúť prechod cez pre chodcov, cyklistov, a iné . Mosty môžu byť veľmi rôznorodé vo svojom dizajne a konštrukcii a ich výber môže závisieť od mnohých faktorov, vrátane technických požiadaviek, okolitej topografie a estetických preferencií. Mosty nie sú len praktickými štruktúrami na prekonávanie prekážok, ale aj dôležitými prvkami v urbanistickom a architektonickom plánovaní, ktoré môžu prispieť k charakteru a miest.

sú populárne pre svoju pevnosť a schopnosť prekonávať väčšie vzdialenosti. Betonové sú trvanlivé a odolné voči poveternostným vplyvom. sú charakterizované zavesením mosta na káblov, sú schopné preklenúť veľké vzdialenosti. Takým je v San Franciscu. používajú laná alebo na podporu prechodu, majú ľahkú konštrukciu a sú často využívané v horských oblastiach. sú historicky významné, majú tradičný charakter a boli často s vysokou estetickou hodnotou. obsahujú dva oddelené úrovne pre rôzne druhy dopravy, ako sú s cestou pre a vyššou úrovňou pre chodcov a cyklistov. Existujú aj .

Bridges are engineering structures designed to overcome obstacles such as rivers, streams, ravines, or roads. Their main function is to provide passage over obstacles for pedestrians, cyclists, vehicles, and other modes of transportation. Bridges can be highly diverse in their design and construction, and their selection depends on various factors, including technical requirements, surrounding topography, and aesthetic preferences. Bridges are not only practical structures for overcoming obstacles but also crucial elements in urban and architectural planning that can contribute to the character and identity of cities.

Steel bridges are popular for their strength and ability to span longer distances. Concrete bridges are durable and resistant to weather conditions. Suspension bridges are characterized by the suspension of the bridge on cables and can span great distances, such as the Golden Gate Bridge in San Francisco. Cable-stayed bridges use cables or stays to support the bridge deck, combining a lightweight structure often used in mountainous areas. Stone bridges are historically significant, having a traditional character and often being structures with high aesthetic value. Double-deck bridges include two separate levels for different types of , such as highway bridges with a road for motor vehicles on one level and a higher level for pedestrians and cyclists. There are also wooden bridges. Each type of bridge serves a unique purpose, and the choice of materials and design contributes to the functionality and visual appeal of these engineering marvels.

, , , , , ,

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Živorodky, Divoké živorodky, Organizmy, Fotografie

Xiphophorus nezahualcoyotl

skala
Hits: 8289

Nádherný divoký druh živorodky. Synonymá: montezumae. Pochádza z Mexika – , (Fish Base). Správajú sa podobne ako mečovky, samci medzi sebou súperia, ale sú o dosť pokojnejšie ako Xiphophorus helleri. Ich je trošku náročnejší, ide predsa o taxón neprešľachtený. Nemajú ani taký veľký apetít, čiže ani odpadu toľko netvoria. Samce majú predĺženú dolnú plutvu, pripomínajúcu meč, čo je charakteristický znak tohto druhu. Sú vhodné pre spoločenské akvárium aj pre svoju pomerne pokojnú povahu. Registrujem tieto formy: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotldruh bol objavený a opísaný až v roku 1993. Môže dosahovať 5 – 7 cm. Telo má elegantný a štíhly tvar, ktorý je typický pre tento rod. Farba tela sa pohybuje od svetlej až po tmavšiu olivovo-zelenú, pričom bokoch môžu byť prítomné jemné pruhy alebo , ktoré dodávajú rybe jedinečný vzhľad. Samci majú často na chvoste výrazné oranžové alebo červené pruhy, ktoré slúžia ako lákadlo pre samice. V prírode sa vyskytuje v malých riekach a potokoch s pomalým prúdom, ktoré sa nachádzajú v horských oblastiach Mexika. v týchto biotopoch je zvyčajne čistá, s vysokým obsahom kyslíka a strednou tvrdosťou. sa pohybuje od 20 do . Živí sa drobným planktónom, riasami a organickým materiálom, ktorý nachádza v plytkých vodách s bujnou vegetáciou. Je to všežravec,

Chov v akváriu je nenáročný, odporúča sa chovať ho v akváriu s objemom minimálne 60 litrov, kde je vhodné zabezpečiť dostatok vodných rastlín. Voda by mala mať teplotu od 22 do 26 °C, v rozmedzí 7,0 – 8,0 a 10 – . Samice sú schopné po oplodnení od samca nosiť mláďatá vo svojom približne 24 – 30 dní. Po tejto dobe rodia , ktoré sú schopné okamžite sa pohybovať a prijímať potravu. V jednom vrhu môže byť 20 – 40 mláďat.

A Beautiful Wild Livebearer Species. Synonyms: . This species originates from , specifically from the Rio Tamasi in San Potosi (Fish Base). They behave similarly to swordtails, with males competing among themselves, but they are generally much calmer than . Their care is slightly more demanding since they are an undomesticated taxon. They also have a smaller appetite, which means they produce less waste. Males have an elongated lower fin resembling a sword, which is a characteristic feature of this species. They are suitable for community aquariums due to their relatively peaceful nature. I have registered the following forms: El Salto, Ocampo.

was discovered and described only in 1993. can grow to be 5 – 7 cm long. The body has an elegant and slender typical of this genus. The body color ranges from light to darker olive-green, with subtle stripes or spots along the sides, giving the fish a unique appearance. Males often have prominent orange or red stripes on the tail, which serve to attract females. In the wild, this species is found in small rivers and streams with slow currents, located in the mountainous regions of Mexico. The water in these habitats is typically clear, with high oxygen content and medium hardness. Water temperature ranges from 20 to 26 °C. They feed on small plankton, , and organic material found in shallow waters with abundant vegetation. They are omnivores.

Keeping them in an aquarium is not particularly difficult. It is recommended to house them in a tank of at least 60 liters, with plenty of aquatic plants. The water should have a temperature of 22 to 26 °C, a pH between 7.0 and 8.0, and hardness between 10 and 20 . Females can carry offspring inside their bodies for approximately 24 to 30 days after being fertilized by a male. After this period, they give birth to live young, which are capable of moving and feeding immediately. A single brood can consist of 20 to 40 fry.

Eine wunderschöne wilde Lebendgebärende Art. Synonyme: Xiphophorus montezumae. Diese Art stammt aus , genauer gesagt aus dem Rio Tamasi in San Luis Potosi (Fish Base). Sie verhalten sich ähnlich wie Schwertträger, wobei die Männchen untereinander konkurrieren, aber sie sind im Allgemeinen viel ruhiger als Xiphophorus helleri. Ihre Haltung ist etwas anspruchsvoller, da es sich um eine ungezähmte Art handelt. Sie haben auch einen geringeren Appetit, was bedeutet, dass sie weniger Abfall produzieren. Die Männchen haben eine verlängerte untere Flosse, die einem Schwert ähnelt, was ein charakteristisches Merkmal dieser Art ist. Sie sind aufgrund ihrer relativ friedlichen Natur für Gemeinschaftsaquarien geeignet. Es sind die folgenden Formen registriert: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotl wurde erst 1993 entdeckt und beschrieben. Sie können eine Länge von 5 bis 7 cm erreichen. Der Körper hat eine elegante und schlanke Form, die für diese Gattung typisch ist. Die Körperfarbe reicht von hell- bis dunkelolivgrün, wobei an den Seiten feine Streifen oder Punkte vorhanden sein können, die dem Fisch ein einzigartiges Aussehen verleihen. Die Männchen haben oft markante orange oder rote Streifen an der Schwanzflosse, die als Lockmittel für die Weibchen dienen. In der Natur kommt diese Art in kleinen Flüssen und Bächen mit langsamer Strömung vor, die sich in den Bergregionen Mexikos befinden. Das Wasser in diesen Lebensräumen ist typischerweise klar, mit hohem Sauerstoffgehalt und mittlerer Härte. Die Wassertemperatur liegt zwischen 20 und 26 °C. Sie ernähren sich von kleinen Plankton, Algen und organischem Material, das sie in flachen Gewässern mit üppiger Vegetation finden. Sie sind Allesfresser.

Die Haltung im Aquarium ist nicht besonders schwierig. Es wird empfohlen, sie in einem Becken von mindestens 60 Litern zu halten, mit reichlich Wasserpflanzen. Das Wasser sollte eine Temperatur von 22 bis 26 °C, einen pH-Wert zwischen 7,0 und 8,0 und eine Härte zwischen 10 und 20 dGH haben. Die Weibchen können nach der Befruchtung durch ein Männchen etwa 24 bis 30 Tage lang Jungtiere in ihrem Körper tragen. Nach dieser Zeit bringen sie lebende Jungfische zur Welt, die sofort in der Lage sind, sich zu bewegen und Nahrung aufzunehmen. Ein einzelner Wurf kann 20 bis 40 Jungtiere umfassen.

Una hermosa especie de portador de vida silvestre. Sinónimos: Xiphophorus montezumae. Esta especie es originaria de México, específicamente del Río Tamasi en San Luis Potosí (Fish Base). Se comportan de manera similar a los portadores de espada, con los machos compitiendo entre sí, pero generalmente son mucho más tranquilos que Xiphophorus helleri. Su cuidado es un poco más exigente, ya que se trata de un taxón no domesticado. También tienen un menor apetito, lo que significa que producen menos desechos. Los machos tienen una aleta inferior alargada que recuerda a una espada, lo cual es un rasgo característico de esta especie. Son adecuados acuarios comunitarios debido a su naturaleza relativamente pacífica. He registrado las siguientes formas: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotl fue descubierto y descrito en 1993. Puede alcanzar una longitud de 5 a 7 cm. El cuerpo una forma elegante y delgada, típica de este género. El color del cuerpo varía de verde oliva claro a oscuro, y puede presentar sutiles rayas o manchas en los costados que le dan un aspecto único al pez. Los machos a menudo tienen franjas naranjas o rojas prominentes en la cola, que sirven como atractivo para las hembras. En la naturaleza, esta especie se encuentra en pequeños ríos y arroyos con corrientes lentas, ubicados en las regiones montañosas de México. El agua en estos hábitats es generalmente clara, con un alto contenido de oxígeno y dureza media. La temperatura del agua varía entre 20 y 26 °C. Se alimentan de pequeño plancton, algas y material orgánico que encuentran en aguas poco profundas con vegetación abundante. Son omnívoros.

Mantenerlos en un acuario no es particularmente difícil. Se recomienda alojarlos en un tanque de al menos 60 litros, con muchas plantas acuáticas. El agua debe tener una temperatura de 22 a 26 °C, un pH entre 7.0 y 8.0, y una dureza entre 10 y 20 dGH. Las hembras pueden llevar crías en su cuerpo durante aproximadamente 24 a 30 días después de ser fecundadas por un macho. Después de este período, dan a luz crías vivas, que son capaces de moverse y alimentarse inmediatamente. Una sola camada puede consistir en 20 a 40 crías.

Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Stromy, Liptov, Hory, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Važec

skala
Hits: 5305

leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je , maďarský .  ploche 59.68 km2 (Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „“, svedčia o starobylosti (Michal Hybena). Obec založil šoltýs v roku 1280. Vlastníkmi boli najmä , a (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína osada pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali , pretože  ľudového , zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže  s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové – „“ sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na , priečky a sa používal spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového a bieleho , ktoré boli vyrábané z ľanu a . Používala sa aj kožušina. Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hybena).

Važec is situated in the Basin, in the valley of the White Váh river, at an elevation of 788 meters above sea level. The German name for the village is Waagsdorf, and in Hungarian, is known as Vázsec. Covering an area of 59.68 km2 (), it is home to nearly 2,500 residents (vysoke-.info). Field names like „ pole“ and Turapula indicate the ancient history of settlement ( Hybena). The village was founded by the bailiff Gerhardt in 1280. Owners of the village included the Szentiványiovci, Szmreczányiovci, and Baánovci families (vysoke-tatry.info). In 1310, the settlement Bilansko near Bilanská is mentioned (obecvazec.sk). In 1931, almost the entire village, characterized by wooden cottages, burned down. Važec was an appreciative place for the work of many painters; ethnographers extensively studied it because traditions of clothing, customs, and art were preserved in an un-stylized and pure form until the end of the 20th century. The Važecká Cave with stalactite decorations is associated with the village (vysoke-tatry.info). The village’s name comes from the Váh River (Michal Hybena). Važec is characterized by folk architecture bearing distinctive features of mountainous regions. Original log single-room houses, known as „Drevenice,“ were built in irregular clusters. They were mainly constructed from spruce wood, using river stones and clay mortar for foundations, partitions, and granaries. The folk costume is also characteristic, made of linen and white cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-like garment form has been preserved (Michal Hybena).

Hyben Michal, 1981: Važec, , , Osveta, 344 pp.

,