2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Bojnice

Hits: 3229

Boj­ni­ce ležia na juho­vý­chod­nom úpä­tí Malej Magu­ry, na okra­ji Hor­no­nit­rian­skej kot­li­ny, v nad­mor­skej výš­ke 291 met­rov nad morom. Na roz­lo­he tak­mer 20 km2 tu žije 4 922 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce sú aj v zahra­ni­čí zná­mou pale­on­to­lo­gic­kou loka­li­tou a pat­ria medzi loka­li­ty z naj­star­ším pale­oli­tic­kým osíd­le­ním na Slo­ven­sku. Prví ľudia sa tu usa­di­li už asi pred 100 000 rok­mi. Zrej­me už ľud púchov­skej kul­tú­ry na hrad­nej kope posta­vil hra­dis­ko, kto­ré si neskôr pris­pô­so­bi­li Slo­va­nia. Našla sa tu po nich kera­mi­ka, želez­né pred­me­ty, ale dolo­že­né je aj dech­tár­stvo. Zo stráž­nej osa­dy sa v polo­vi­ci 9. sto­ro­čia Boj­ni­ce sta­li hrad­ným špán­stvom (boj​ni​ce​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Boj­ni­ciach pochá­dza z roku 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy Boj­níc: Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Výsa­dy mes­ta zís­ka­li v roku 1366. Boj­ni­ce boli v rokoch 16131823 jed­nou z poš­to­vých sta­níc. Koná­va­li sa tu trhy so soľou, žele­zom, dra­hý­mi kov­mi, šaf­ra­nom. Prvý cech tu vytvo­ri­li šev­ci v roku 1653. Pôso­bi­li tu murá­ri, čiž­má­ri, kraj­čí­ri, tká­či, far­bia­ri, kožuš­ní­ci, deb­ná­ri a iní. Do roku 1872 boli cen­trom hor­nej Nit­ry a okres­ným mes­tom (boj​ni​ce​.sk). Boj­ni­ce sa v novo­do­bých deji­nách sta­li kúpeľ­ným mes­tom a význam­ným turis­tic­kým cen­trom. Tep­lé pra­me­ne sa spo­mí­na­jú v doku­men­toch z 13. sto­ro­čia. V roku 1918 voj­sko kúpe­le opus­ti­lo a pone­cha­lo v zde­vas­to­va­nom sta­ve. Rekon­štruk­cii brá­nil spor o dedič­stvo po gró­fo­vi Jáno­vi Pál­fym, kto­rý sa skon­čil až v roku 1938 (Wiki­pe­dia). Kúpe­le Boj­ni­ce sú zame­ra­né na lieč­bu cho­rôb pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva a ner­vo­vých cho­rôb. V Boj­ni­ciach sa nachá­dza kúpa­lis­ko Čaj­ka, Mine­ra­lo­gic­ké a baníc­ke múze­um Jaku­ba Dre­ven­ná­ka a Múze­um pra­ve­ku Slo­ven­ska – Pre­pošt­ská jas­ky­ňa, kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na, kapl­n­ka svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: tenis­ta Milo­slav Mečíř, humo­ris­ti Andrej Kraus, Juraj Mok­rý, tenis­t­ka Karin Hab­šu­do­vá, hoke­jis­ta Andrej Seke­ra, fut­ba­lis­ta Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).


Boj­ni­ce are situ­ated at the sout­he­as­tern foot­hills of the Litt­le Car­pat­hians, on the edge of the Upper Nit­ra Basin, at an ele­va­ti­on of 291 meters abo­ve sea level. With an area of near­ly 20 km², the town is home to 4,922 resi­dents (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce is inter­na­ti­onal­ly reno­wned as a pale­on­to­lo­gi­cal site and is among the loca­ti­ons with the oldest Pale­olit­hic sett­le­ments in Slo­va­kia. The first humans sett­led here app­ro­xi­ma­te­ly 100,000 years ago. It is belie­ved that peop­le from the Púchov cul­tu­re cons­truc­ted a hill­fort on the cast­le hill, later adap­ted by the Slavs. Archa­e­olo­gi­cal fin­dings inc­lu­de potte­ry, iron arti­facts, and evi­den­ce of tar pro­duc­ti­on. Boj­ni­ce beca­me a cast­le domain in the mid-​9th cen­tu­ry from the watch­ful sett­le­ment (boj​ni​ce​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Boj­ni­ce dates back to 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Boj­ni­ce inc­lu­de Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, and Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Boj­ni­ce acqu­ired town pri­vi­le­ges in 1366. From 1613 to 1823, Boj­ni­ce ser­ved as one of the postal sta­ti­ons. The town hos­ted mar­kets fea­tu­ring salt, iron, pre­ci­ous metals, and saff­ron. The first guild, for­med by cobb­lers, emer­ged in 1653. Other tra­des pre­sent inc­lu­ded masons, cobb­lers, tai­lors, wea­vers, dyers, fur­riers, coopers, and more. Until 1872, Boj­ni­ce ser­ved as the cen­ter of Upper Nit­ra and the dis­trict town (boj​ni​ce​.sk). In modern his­to­ry, Boj­ni­ce evol­ved into a spa town and a sig­ni­fi­cant tou­rist des­ti­na­ti­on. Warm springs are docu­men­ted in records from the 13th cen­tu­ry. The mili­ta­ry vaca­ted the spa in 1918, lea­ving it in a dila­pi­da­ted sta­te. Recons­truc­ti­on was hin­de­red by a dis­pu­te over the inhe­ri­tan­ce of Count Ján Pálf­fy, final­ly resol­ved in 1938 (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce Spa focu­ses on tre­a­ting mus­cu­los­ke­le­tal and ner­vous sys­tem disor­ders. Boj­ni­ce fea­tu­res the Čaj­ka swim­ming pool, the Mine­ra­lo­gi­cal and Mining Muse­um of Jakub Dre­ven­nák, the Muse­um of Pre­his­to­ry of Slo­va­kia – Pre­pošt­ská Cave, the Church of St. Mar­tin, and the cha­pel of St. John Nepo­muk (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de ten­nis pla­y­er Milo­slav Mečíř, humo­rists Andrej Kraus and Juraj Mok­rý, ten­nis pla­y­er Karin Hab­šu­do­vá, hoc­key pla­y­er Andrej Seke­ra, and foot­bal­ler Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Interiéry, Neživé, TOP

Interiéry

Hits: 2294

V dneš­nej dobe, kedy čas trá­vi­me vo vnút­ri viac než kedy­koľ­vek pred­tým, sa stá­va vytvá­ra­nie prí­jem­né­ho a este­tic­ky prí­ťaž­li­vé­ho domá­ce­ho pro­stre­dia čoraz dôle­ži­tej­ším. Vytvá­ra­nie har­mo­nic­kých inte­ri­é­rov nie je len o dizaj­ne, ale aj o vytvá­ra­ní mies­ta, kde sa cíti­me pohodl­ne a šťast­ne. Kom­bi­ná­cia farieb, osvet­le­nia, nábyt­ku a osob­ných prv­kov môže vytvo­riť uni­kát­ne a prí­jem­né domá­ce pro­stre­die. Nech je váš domov odra­zom váš­ho jedi­neč­né­ho štý­lu a mies­ta, kde sa vždy radi vrá­ti­te. Inte­ri­é­ro­vý dizajn nie je len o aran­žo­va­ní nábyt­ku, ide o ume­nie vytvá­ra­nia har­mó­nie, pohod­lia a vizu­ál­nej este­ti­ky v pries­to­re, kto­rý nazý­va­me domov. Far­by majú hlbo­ký vplyv na naše poci­ty a náladu.

Pri navrho­va­ní inte­ri­é­ru je dôle­ži­té vybrať vhod­né far­by, kto­ré odrá­ža­jú našu osob­nosť a záro­veň vytvá­ra­jú prí­jem­nú atmo­sfé­ru. Tóny mod­rej môžu pôso­biť upo­ko­ju­jú­co, zatiaľ čo tep­lej­šie far­by, ako sú odtie­ne oran­žo­vej a hne­dé, môžu vytvá­rať útul­ný a tep­lý dojem. Osvet­le­nie je ďal­ším kľú­čo­vým fak­to­rom. Pri­ro­dze­né svet­lo vytvá­ra otvo­re­ný a pria­teľ­ský dojem. Stra­te­gic­ky umiest­ne­né ume­lé svet­lá môžu zlep­šiť nála­du a zdô­raz­niť urči­té prv­ky v inte­ri­é­ri. Náby­tok je nie­len o fun­kci­ona­li­te, ale aj o dizaj­ne. Vybrať si správ­ny náby­tok zna­me­ná hľa­dať rov­no­vá­hu medzi prak­tic­kos­ťou a este­ti­kou. Čis­té a jed­no­du­ché línie môžu vytvá­rať moder­ný vzhľad, zatiaľ čo kla­sic­kej­šie tva­ry môžu pri­dá­vať dotyk ele­gan­cie. Inte­ri­ér by mal odrá­žať našu osob­nú iden­ti­tu. Foto­gra­fie, ume­nie a deko­rá­cie môžu pro­stre­diu dodá­vať cha­rak­ter. Pri per­so­na­li­zá­cii pries­to­ru by sme mali byť kre­a­tív­ni a vyjad­riť svoj jedi­neč­ný štýl. Roz­miest­ne­nie nábyt­ku a prv­kov v miest­nos­ti je roz­ho­du­jú­ce pre cel­ko­vý dojem a funkč­nosť. Správ­ne uspo­ria­da­nie pries­to­ru môže zväč­šiť pohod­lie a uľah­čiť kaž­do­den­ný život. Je dôle­ži­té vziať do úva­hy tok svet­la, pohyb v miest­nos­ti a vytvo­riť pries­tor, kto­rý je nie­len vizu­ál­ne prí­ťaž­li­vý, ale aj praktický.


In toda­y­’s era, when we spend more time indo­ors than ever befo­re, cre­a­ting a ple­a­sant and aest­he­ti­cal­ly appe­a­ling home envi­ron­ment beco­mes inc­re­a­sin­gly impor­tant. Desig­ning har­mo­ni­ous inte­ri­ors is not just about aest­he­tics; it’s about cre­a­ting a pla­ce whe­re we feel com­for­tab­le and hap­py. The com­bi­na­ti­on of colors, ligh­ting, fur­ni­tu­re, and per­so­nal ele­ments can cre­a­te a uni­que and enjo­y­ab­le home envi­ron­ment. May your home be a ref­lec­ti­on of your uni­que sty­le and a pla­ce you alwa­ys love to return to. Inte­ri­or design is not just about arran­ging fur­ni­tu­re; it’s about the art of cre­a­ting har­mo­ny, com­fort, and visu­al aest­he­tics in the spa­ce we call home. Colors have a pro­found impact on our emo­ti­ons and mood.

When desig­ning the inte­ri­or, it’s cru­cial to cho­ose suitab­le colors that ref­lect our per­so­na­li­ty and, at the same time, cre­a­te a ple­a­sant atmo­sp­he­re. Sha­des of blue can have a cal­ming effect, whi­le war­mer colors like sha­des of oran­ge and bro­wn can cre­a­te a cozy and warm impres­si­on. Ligh­ting is anot­her key fac­tor. Natu­ral light cre­a­tes an open and friend­ly atmo­sp­he­re. Stra­te­gi­cal­ly pla­ced arti­fi­cial lights can enhan­ce the mood and high­light spe­ci­fic ele­ments in the inte­ri­or. Fur­ni­tu­re is not only about func­ti­ona­li­ty but also about design. Cho­osing the right fur­ni­tu­re means fin­ding a balan­ce bet­we­en prac­ti­ca­li­ty and aest­he­tics. Cle­an and sim­ple lines can cre­a­te a modern look, whi­le more clas­si­cal sha­pes can add a touch of elegance.

The inte­ri­or should ref­lect our per­so­nal iden­ti­ty. Pho­tog­raphs, art, and deco­ra­ti­ons can add cha­rac­ter to the envi­ron­ment. When per­so­na­li­zing the spa­ce, we should be cre­a­ti­ve and express our uni­que sty­le. The arran­ge­ment of fur­ni­tu­re and ele­ments in the room is cru­cial for the ove­rall impres­si­on and func­ti­ona­li­ty. Pro­per spa­tial orga­ni­za­ti­on can inc­re­a­se com­fort and faci­li­ta­te eve­ry­day life. It’s essen­tial to con­si­der the flow of light, move­ment in the room, and cre­a­te a spa­ce that is not only visu­al­ly appe­a­ling but also practical.”


Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáky

Hits: 33696

Vtá­ky – latin­sky Aves pat­ria medzi sta­vov­ce, zahŕňa­jú viac ako desať­ti­síc zná­mych dru­hov, kto­ré sa vysky­tu­jú po celom sve­te. Vtá­ky majú množ­stvo bio­lo­gic­kých cha­rak­te­ris­tík, kto­ré ich odli­šu­jú od iných sku­pín živo­čí­chov. Vtá­ky sú jedi­nou sku­pi­nou sta­vov­cov, kto­rá má schop­nosť lie­ta­nia. Ich pred­né kon­ča­ti­ny sú pre­me­ne­né na kríd­la, kto­ré umož­ňu­jú vzduš­ný let. Vtá­ky majú duté kos­ti, do kto­rých pľú­ca vhá­ňa­jú vzduch. Ich telo je pokry­té perím, kto­ré môže mať rôz­ne far­by a vzo­ry. Perie posky­tu­je izo­lá­ciu pred tep­lom aj chla­dom a je dôle­ži­té pre leto­vé vlast­nos­ti vtá­kov. Kla­dú vaj­cia s tvrdou škru­pi­nou. Inku­bá­cia vajec môže pre­bie­hať na zemi, v hniez­de ale­bo pri­pev­ne­ná na tele rodi­ča. Vtá­ky majú rôz­ne tva­ry zobá­kov a kon­ča­tín pris­pô­so­be­ných na rôz­ne spô­so­by potra­vi­ny. Zobá­ky môžu slú­žiť na zachy­tá­va­nie, láma­nie, ale­bo lov potra­vy. Pre­ja­vu­jú rôz­ne for­my sociál­ne­ho sprá­va­nia, vrá­ta­ne hniez­de­nia v koló­niách, mig­rá­cie a spo­lu­prá­ce pri hľa­da­ní potra­vy. Majú dob­re vyvi­nu­tý hla­so­vý apa­rát, kto­rý pou­ží­va­jú na voka­li­zá­ciu vrá­ta­ne spe­vu, hlas­né­ho vola­nia a komu­ni­ká­cie s iný­mi jedin­ca­mi. Nie­ke­dy vtá­ky prak­ti­zu­jú ovo­vi­vi­pa­riu, čo zna­me­ná, že vaj­cia sa vyví­ja­jú v tele sami­ce a mlá­ďa­tá sa rodia ako už plne vyvi­nu­té jedince.


Birds, scien­ti­fi­cal­ly kno­wn as Aves, belo­ng to the class of ver­teb­ra­tes and encom­pass more than ten thou­sand kno­wn spe­cies dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. Birds exhi­bit nume­rous bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics that dis­tin­gu­ish them from other groups of ani­mals. They are the only group of ver­teb­ra­tes with the abi­li­ty to fly, thanks to the­ir fore­limbs modi­fied into wings.

Birds have hol­low bones that faci­li­ta­te air sac res­pi­ra­ti­on, a uni­que res­pi­ra­to­ry sys­tem that enhan­ces the­ir effi­cien­cy during flight. The­ir bodies are cove­red with feat­hers, disp­la­y­ing vari­ous colors and pat­terns. Feat­hers pro­vi­de insu­la­ti­on against both heat and cold and are cru­cial for the flight capa­bi­li­ties of birds. Birds lay eggs with hard shells, and the incu­ba­ti­on of eggs can occur on the ground, in nests, or even atta­ched to the body of a parent.

The beaks and limbs of birds come in vari­ous sha­pes, adap­ted for dif­fe­rent fee­ding stra­te­gies. Beaks ser­ve func­ti­ons such as gras­ping, bre­a­king, or cap­tu­ring prey. Birds exhi­bit diver­se forms of social beha­vi­or, inc­lu­ding nesting in colo­nies, mig­ra­ti­on, and coope­ra­ti­on in fora­ging. They possess a well-​developed vocal appa­ra­tus used for voca­li­za­ti­on, inc­lu­ding sin­ging, loud cal­ling, and com­mu­ni­ca­ti­on with other individuals.

Birds are kno­wn for the­ir diver­se and intri­ca­te songs, used for com­mu­ni­ca­ti­on and estab­lis­hing ter­ri­to­ry. Some spe­cies even mimic sounds from the­ir envi­ron­ment. Occa­si­onal­ly, birds prac­ti­ce ovo­vi­vi­pa­ri­ty, whe­re eggs deve­lop insi­de the fema­le­’s body, and the offs­pring are born as ful­ly deve­lo­ped indi­vi­du­als. The­se uni­que bio­lo­gi­cal fea­tu­res allow birds to adapt to vari­ous envi­ron­ments and lifes­ty­les, from soaring through the skies to fora­ging on the ground.


Zoznam dru­hov (27)

  • Anas pla­tyr­hyn­chos – kači­ca divá
  • Anser anser – hus divá
  • Aqu­ila chra­sa­ëtos – orol skalný
  • Ardea alba – volav­ka biela
  • A. cine­rea – volav­ka popolavá
  • Bubo bubo – výr skalný
  • Cert­hia fami­lia­ris – kôrov­ník dlhoprstý
  • Helia­ëtus albi­cil­la – orliak morský
  • Cico­nia cico­nia – bocian biely
  • Colum­ba livia domes­ti­ca – holub divý, domes­ti­fi­ko­va­ná forma
  • Cor­vus corax – krka­vec čierny
  • Cyg­nus olor – labuť spevavá
  • Erit­ha­cus rube­cu­la – čer­vien­ka obyčajná
  • Fal­co cher­rug – sokol rároh
  • Fuli­ca atra – lys­ka čierna
  • Gal­lus gal­lus – kura divá
  • Mota­cil­la alba – tra­so­chvost biely
  • Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax – chav­koš nočný
  • Parus cae­ru­le­us – sýkor­ka belasá
  • P. major – sýkor­ka veľká
  • Pas­ser domes­ti­cus – vra­bec domový
  • Pavo cris­ta­tus – páv korunkatý
  • Pele­ca­nus onoc­ro­ta­lus – peli­kán ružový
  • Pha­lac­ro­co­rax car­bo – kormorán
  • Tur­dus meru­la – drozd čierny
  • Tur­dus phi­lo­me­los – drozd plavý
  • Tyto alba – pla­mien­ka driemavá

Odka­zy:


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Noc, TOP, Typ krajiny, V čase

Noc – hra svetiel a tmy

Hits: 7186

Noc je obdo­bie plné kon­tras­tov medzi svet­lom a tmou, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú atmo­sfé­ru. Hra sve­tiel a tmy v noci môže vytvo­riť rôz­ne vizu­ál­ne zážit­ky a emó­cie. Mes­tá v noci čas­to oží­va­jú tisíc­ka­mi sve­tel­ných zdro­jov. Budo­vy, reklam­né bill­bo­ar­dy a pou­lič­né lam­py vytvá­ra­jú pes­tro­fa­reb­né sce­né­rie. Sve­tel­né pru­hy z áut a odles­ky vod­nej hla­di­ny môžu pri­dá­vať dojem pohy­bu a živo­ta. Na vidie­ku mimo mest­ské­ho sve­tel­né­ho zne­čis­te­nia môže­te zažiť tmav­šie noč­né oblo­hy a jas­né hviezd­ne nebo. Svet­lo mesia­ca a hviez­dy vytvá­ra­jú nád­her­ný kon­trast s tmou, čím vytvá­ra­jú roman­tic­kú a pokoj­nú atmo­sfé­ru. Svie­tia­ce lam­py na uli­ciach a chod­ní­koch vytvá­ra­jú nie­ke­dy zau­jí­ma­vé tie­ňo­vé vzo­ry. Tma­vé ale­je ale­bo ulič­ky môžu byť pôso­bi­vé, keď sú osvet­le­né iba spo­ra­dic­ký­mi svet­la­mi. Ak napad­ne sneh, sve­tel­né pome­ry sa cel­kom zme­nia. Tma vytvá­ra tajom­nú atmo­sfé­ru. Tma­vé lesy, neos­vet­le­né uli­ce ale­bo záhad­né noč­né kra­ji­ny môžu vyvo­lá­vať dojem tajom­stva a neob­ja­ve­ných miest. Umel­ci čas­to využí­va­jú noc ako plát­no pre svo­je sve­tel­né inšta­lá­cie. Tvo­ri­vé kom­bi­ná­cie fareb­ných sve­tiel a tmy môžu vytvo­riť jedi­neč­né ume­lec­ké die­la. Hra sve­tiel a tmy v noci pôso­bi­vým zážit­kom, kto­rý môže vyvo­lať rôz­ne emó­cie a inšpirácie.


Night is a peri­od full of con­trasts bet­we­en light and dark­ness, cre­a­ting an impres­si­ve atmo­sp­he­re. The play of lights and sha­do­ws at night can gene­ra­te vari­ous visu­al expe­rien­ces and emo­ti­ons. Cities at night often come ali­ve with thou­sands of light sour­ces. Buil­dings, adver­ti­sing bill­bo­ards, and stre­et lamps cre­a­te vib­rant and color­ful sce­nes. Light trails from cars and ref­lec­ti­ons on the water sur­fa­ce can give a sen­se of move­ment and vita­li­ty. In the coun­try­si­de, away from urban light pol­lu­ti­on, one can expe­rien­ce dar­ker night skies and bright star­ry hea­vens. Moon­light and stars cre­a­te a beau­ti­ful con­trast with the dark­ness, fos­te­ring a roman­tic and tra­nqu­il atmo­sp­he­re. Illu­mi­na­ted lamps on stre­ets and side­walks some­ti­mes cre­a­te intri­gu­ing sha­dow pat­terns. Dark alle­ys or lanes can be stri­king when lit only by spo­ra­dic lights. When snow falls, the ligh­ting con­di­ti­ons under­go a com­ple­te trans­for­ma­ti­on. Dark­ness cre­a­tes a mys­te­ri­ous atmo­sp­he­re. Dark forests, unlit stre­ets, or mys­te­ri­ous noc­tur­nal lands­ca­pes can evo­ke a sen­se of mys­te­ry and undis­co­ve­red pla­ces. Artists often uti­li­ze the night as a can­vas for the­ir light ins­tal­la­ti­ons. Cre­a­ti­ve com­bi­na­ti­ons of colo­red lights and dark­ness can result in uni­que works of art. The play of lights and sha­do­ws at night is an immer­si­ve expe­rien­ce that can evo­ke vari­ous emo­ti­ons and inspirations.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dokumenty, Hornonitrianske, Organizmy, Príroda, Prírodné, Slovenské, Vtáky, Živočíchy, Živočíchy

Sokoliari Aquila na Bojnickom zámku

Hits: 2114

Soko­lia­ri z klu­bu Aqu­ila majú dlho­do­bú spo­lu­prá­cu s Boj­nic­kým zám­kom, kde pra­vi­del­ne pred­vá­dza­jú svo­je ume­nie s dra­vý­mi vták­mi, naj­mä so sokol­mi. Aqu­ila je soko­liar­sky klub so síd­lom v Slo­ven­skom Gro­be. V rám­ci pred­sta­ve­ní na Boj­nic­kom zám­ku môžu náv­štev­ní­ci vidieť soko­lia­rov v tra­dič­ných kos­tý­moch, kto­rí uka­zu­jú, ako drav­ce vyko­ná­va­jú rôz­ne úko­ny. Okrem toho soko­lia­ri pri­bli­žu­jú his­tó­riu soko­liar­stva a dôle­ži­tosť ochra­ny dra­vých vtá­kov. Tie­to ukáž­ky posky­tu­jú zába­vu a osve­tu pre náv­štev­ní­kov, ale tiež pris­pie­va­jú k ochra­ne a zacho­va­niu slo­ven­skej soko­liar­skej tradície.


Fal­co­ners from the Aqu­ila club have estab­lis­hed a long-​term col­la­bo­ra­ti­on with Boj­ni­ce Cast­le, whe­re they regu­lar­ly sho­wca­se the­ir artis­try with birds of prey, par­ti­cu­lar­ly fal­cons. Aqu­ila is a fal­con­ry club based in Slo­ven­ský Grob. During the per­for­man­ces at Boj­ni­ce Cast­le, visi­tors have the oppor­tu­ni­ty to obser­ve fal­co­ners in tra­di­ti­onal cos­tu­mes, demon­stra­ting how rap­tors exe­cu­te vari­ous mane­uvers. Addi­ti­onal­ly, the fal­co­ners pro­vi­de insights into the his­to­ry of fal­con­ry and the impor­tan­ce of pro­tec­ting birds of prey. The­se demon­stra­ti­ons offer both enter­tain­ment and edu­ca­ti­on for visi­tors whi­le con­tri­bu­ting to the con­ser­va­ti­on and pre­ser­va­ti­on of the Slo­vak fal­con­ry tradition.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post