Nová Polianka je najmladšia z tatranských osád, vznikla v roku 1956 vo výške 1040 metrov nad morom. Je v nej vojenský liečebný ústav pre liečbu respiračných ochorení a tuberkulózy. Osada je prísne liečebná, nie je východiskom pre turistiku, nemá ubytovacie, ani stravovacie zariadenia. Jej názov je odvodený od neďalekej Tatranskej Polianky. Medzi týmito dvoma obcami pôvodne stála poľovnícka chata Daniela Rolanda Diergardta, ktorý v rokoch 1898 – 1929 vlastnil okolité lesy. Samotu nazývali aj Danielovo. Dnes je tam samota s lesovňou TANAPu Danielov dom (vysoketatry.sk). Celý charakter osady bol od začiatku určený liečebným účelom, a preto tu neexistujú bežné turistické služby ako hotely, reštaurácie či rekreačné zariadenia pre širokú verejnosť. Hlavnou funkciou je poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v horskom prostredí (Vysoké Tatry). V Novej Polianke stojí rozsiahly liečebný komplex (tatryakoliek.sk). Zaujímavosťou osady je existencia plavecko-rekreačného bazéna, s dĺžkou 13 m umiestneného v nadmorskej výške 1 060 m n. m. Bazén je umiestnený pod holým nebom. Nie je prístupný verejnosti (Wikipedia).
Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie
Kriváň
O Kriváni sa spieva dokonca v ľudových piesňach. Z tohto pohľadu je to historicky najznámejší vrch vo Vysokých Tatrách. Dovolím si tvrdiť, že už iba Kráľova hoľa je kopec popri Kriváni, ktorý je symbolom Slovenska. Čnie sa do nadmorskej výšky 2494.7 metrov (Wikipedia). Nachádza sa v západnej časti Vysokých Tatier (Wikipedia). Vedú naň dve trasy, z Troch Studničiek a z Jamského plesa. Podľa povesti Kriváň skrivila nebeská dopravná nehoda. Do vrchu zavadil krídlom anjel, ktorého vyslal Boh v siedmy deň stvorenia sveta, aby rozhodil za vrece prírodných krás. Pri tom sa mu roztrhlo vrece, a preto sa Tatrám dostalo viac prírodných krás, ako iným kútom sveta (spravnavec.sk). Na južných a juhozápadných svahoch sa medzi 15 – 18. storočím prevádzkovala banská činnosť (zoznam.sk). Od roku 1861 sa vytvorila tradícia národných výstupov na Kriváň (spravnavec.sk). Prvá písomná zmienka o Kriváni pochádza z roku 1639, kde bol uvedený ako „Kriwan“. Prvé zaznamenané výstupy na Kriváň sa datujú do 18. storočia. V roku 1773 uskutočnil evanjelický farár Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi prvý známy výstup na vrchol (Wikipedia). V 19. storočí sa Kriváň stal symbolom slovenského národného obrodenia. V roku 1841 na jeho vrchol vystúpil Ľudovít Štúr spolu s Michalom Miloslavom Hodžom a Gašparom Fejérpatakym-Belopotockým. Od roku 1955 sa každoročne organizuje Národný výstup na Kriváň, ktorý pripomína tieto historické udalosti a zdôrazňuje význam hory v slovenskej kultúre. Kriváň sa nachádza v Tatranskom národnom parku (TANAP) a je domovom rôznorodej flóry a fauny. Počas výstupu môžu turisti vidieť vzácne druhy rastlín, ako sú plesnivec alpínsky či horec, a stretnúť sa s tatranskými kamzíkmi alebo svišťami. Kriváň sa často objavuje v slovenskej literatúre, hudbe a výtvarnom umení. Jeho silueta je súčasťou štátneho znaku Slovenska a bola vybraná ako motív na slovenských eurominciach. Mnohé básne a piesne oslavujú jeho krásu a význam pre slovenský národ (slovakia.travel).
Kriváň is even sung about in folk songs. From this perspective, it is historically the most famous peak in the High Tatras. I dare to say that only Kráľova hoľa rivals Kriváň as a symbol of Slovakia. It rises to an altitude of 2,494.7 meters (Wikipedia). It is located in the western part of the High Tatras (Wikipedia). Two routes lead to its summit, from Tri Studničky and from Jamské Pleso. According to legend, Kriváň’s crooked shape was caused by a celestial accident. An angel, sent by God on the seventh day of creation to scatter natural beauty, struck the mountain with his wing. During this, the bag of beauty tore, granting the Tatras more natural beauty than any other corner of the world (spravnavec.sk). On its southern and southwestern slopes, mining activity was conducted between the 15th and 18th centuries (zoznam.sk). Since 1861, a tradition of national ascents to Kriváň has been established (spravnavec.sk).
The first written mention of Kriváň dates back to 1639, where it was referred to as „Kriwan.“ The earliest recorded ascents to Kriváň date to the 18th century. In 1773, the evangelical pastor Andreas Jonas Czirbes from Spišská Nová Ves made the first known ascent to the summit (Wikipedia). In the 19th century, Kriváň became a symbol of the Slovak national revival. In 1841, Ľudovít Štúr, together with Michal Miloslav Hodža and Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, climbed its peak. Since 1955, the National Ascent to Kriváň has been held annually, commemorating these historical events and emphasizing the mountain’s importance in Slovak culture.
Kriváň is located in the Tatra National Park (TANAP) and is home to diverse flora and fauna. During the climb, tourists can see rare plant species such as the alpine edelweiss and gentian, and encounter Tatra chamois or marmots. Kriváň often appears in Slovak literature, music, and visual arts. Its silhouette is part of Slovakia’s national emblem and was chosen as the motif on Slovak euro coins. Many poems and songs celebrate its beauty and significance to the Slovak nation (slovakia.travel).
O Krivániu śpiewa się nawet w pieśniach ludowych. Z tego punktu widzenia jest to historycznie najbardziej znany szczyt w Wysokich Tatrach. Ośmielam się twierdzić, że tylko Kráľova hoľa rywalizuje z Krivániem jako symbol Słowacji. Wznosi się na wysokość 2494,7 metrów (Wikipedia). Znajduje się w zachodniej części Wysokich Tatr (Wikipedia). Na szczyt prowadzą dwie trasy: z Tri Studničky i z Jamské Pleso. Według legendy, Kriváň został zniekształcony przez niebiański wypadek. Anioł, wysłany przez Boga w siódmym dniu stworzenia, aby rozrzucić naturalne piękno, uderzył skrzydłem w górę. Przy tym worek z pięknem rozerwał się, co sprawiło, że Tatry otrzymały więcej piękna niż inne zakątki świata (spravnavec.sk). Na południowych i południowo-zachodnich stokach prowadzono działalność górniczą między XV a XVIII wiekiem (zoznam.sk). Od 1861 roku ustanowiono tradycję narodowych wejść na Kriváň (spravnavec.sk).
Pierwsza pisemna wzmianka o Krivániu pochodzi z 1639 roku, gdzie został określony jako „Kriwan“. Najwcześniejsze odnotowane wejścia na Kriváň datuje się na XVIII wiek. W 1773 roku pastor ewangelicki Andreas Jonas Czirbes ze Spišskej Novej Vsi dokonał pierwszego znanego wejścia na szczyt (Wikipedia). W XIX wieku Kriváň stał się symbolem słowackiego odrodzenia narodowego. W 1841 roku na jego szczyt wspięli się Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža i Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Od 1955 roku co roku organizowane jest Narodowe Wejście na Kriváň, które upamiętnia te wydarzenia historyczne i podkreśla znaczenie góry w słowackiej kulturze.
Kriváň znajduje się w Tatrzańskim Parku Narodowym (TANAP) i jest domem dla różnorodnej flory i fauny. Podczas wspinaczki turyści mogą zobaczyć rzadkie gatunki roślin, takie jak szarotka alpejska czy goryczka, oraz spotkać kozice tatrzańskie lub świstaki. Kriváň często pojawia się w słowackiej literaturze, muzyce i sztukach wizualnych. Jego sylwetka jest częścią godła narodowego Słowacji i została wybrana jako motyw na słowackich monetach euro. Wiele wierszy i pieśni wychwala jego piękno i znaczenie dla narodu słowackiego (slovakia.travel).
- Kriváň
- Výhľad z Kriváňa
- Ján Serbák
- Ivan Mišeje
- Ján Lacika – Prečo je Kriváň krivý?
- Výstup na Kriváň
- Wikipedia ENG
- overhere.eu
TOP
Všetky
Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie
Flóra Morského oka
Flóra Morského oka zahŕňa rastliny typické pre subalpínske a alpínske oblasti vo vysokých horách. V okolí jazera rastie veľa druhov rastlín, najmä na jar a v lete. Medzi ne patrí napríklad šuštička tatranská – Loiseleuria procumbens, kosodrevina kĺbová – Empetrum nigrum, Polytrichum commune a horec alpínsky – Gentiana alpina. Loiseleuria procumbens je nízka poduškovitá rastlina s drobnými ružovými kvetmi sa úspešne prispôsobila drsným podmienkam vysokohorskej oblasti. Rastie v hustých kobercoch na kamenistých svahoch. Empetrum nigrum – kosodrevina kĺbová je odolná rastlina, tvorí husté porasty a jej tmavé bobule predstavujú významný zdroj potravy pre mnoho vtákov v tejto oblasti. Polytrichum commune rastie na vlhkých miestach okolo Morského oka. Je to mach s výraznými výhonkami a hustými stonkami. Gentiana alpina dominuje v oblastiach s nižšími teplotami, má modré kvety, ktoré kvitnú počas krátkych letných mesiacov.
Flóra Morského oka ukazuje schopnosť rastlín prispôsobovať sa extrémnym podmienkam. Nízke teploty, veterné podmienky a obmedzená sezóna rastu tvoria náročné prostredie, ktoré ovplyvňuje morfologické a fyziologické vlastnosti rastlín. Táto bohatá flóra je neoceniteľné z hľadiska biodiverzity. Preto je dôležité, aby sme zabezpečili udržateľnosť a minimalizovali vplyv na tento citlivý ekosystém. Je to kľúčová úloha pre zachovanie tohto úžasného miesta pre budúce generácie.
Zoznam druhov (14)
- Bistorta major
- Campanula carpatica
- Campanula rhomboidalis
- Cicerbita alpina
- Delphinium elatum
- Doronicum austriacum
- Geum montanum
- Heliosperma pusillum
- Lupinus polyphyllus
- Luzula alpinopilosa
- Senecio hercynicus
- Senecio jacobaea
- Thymus praecox
- Thymus vulgaris
Flora Morskie Oko obejmuje rośliny charakterystyczne dla podalpejskich i alpejskich obszarów wysokich gór. W okolicy jeziora rośnie wiele gatunków roślin, zwłaszcza wiosną i latem. Należą do nich m.in. turzyca tatrzańska (Loiseleuria procumbens), wrzosiec bagienny (Empetrum nigrum), torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) i goryczka alpejska (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens to niska roślina poduszakowata o drobnych różowych kwiatach, która doskonale przystosowała się do trudnych warunków wysokogórskiego środowiska. Rośnie gęsto na kamienistych zboczach. Empetrum nigrum, czyli wrzosiec bagienny, to odporna roślina tworząca gęste zarośla, a jej ciemne jagody stanowią istotne źródło pożywienia dla wielu ptaków w tym obszarze. Torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) rośnie na wilgotnych obszarach wokół Morskiego Oka. Jest to mech o wyraźnych pędach i gęstych łodygach. Goryczka alpejska (Gentiana alpina) dominuje w obszarach o niższych temperaturach, ma niebieskie kwiaty kwitnące w krótkich letnich miesiącach.
Flora Morskiego Oka pokazuje zdolność roślin do przystosowywania się do skrajnych warunków. Niskie temperatury, wiatrowe warunki i ograniczony okres wzrostu stanowią wymagające środowisko, które wpływa na morfologiczne i fizjologiczne cechy roślin. Ta bogata flora ma bezcenne znaczenie z punktu widzenia bioróżnorodności. Dlatego ważne jest, abyśmy zapewnili zrównoważoność i zminimalizowali wpływ na ten wrażliwy ekosystem. To kluczowe zadanie dla zachowania tego niesamowitego miejsca dla przyszłych pokoleń.
The flora of Morskie Oko encompasses plants typical for subalpine and alpine regions in high mountains. In the vicinity of the lake, numerous plant species thrive, especially during spring and summer. Among them are, for example, the Tatra scurvy-grass (Loiseleuria procumbens), black crowberry (Empetrum nigrum), common haircap moss (Polytrichum commune), and alpine gentian (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens is a low, cushion-like plant with small pink flowers that has successfully adapted to the harsh conditions of high-altitude environments, growing densely on rocky slopes. Empetrum nigrum, or black crowberry, is a resilient plant forming dense thickets, and its dark berries are a significant food source for many birds in the area. Common haircap moss (Polytrichum commune) thrives in moist areas around Morskie Oko, characterized by conspicuous shoots and dense stems. Alpine gentian (Gentiana alpina) dominates in areas with lower temperatures, displaying blue flowers that bloom during the short summer months.
The flora of Morskie Oko showcases the ability of plants to adapt to extreme conditions. Low temperatures, windy conditions, and a limited growing season create a demanding environment that influences the morphological and physiological features of the plants. This rich flora is invaluable in terms of biodiversity. Therefore, it is crucial to ensure sustainability and minimize the impact on this sensitive ecosystem. Preserving this remarkable place for future generations is a key task.
TOP
Všetky
Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie
Štrbské Pleso
Štrbské pleso je jednou z najznámejších lokalít Slovenska. Je skutočne krásne, napokon podľa fotografií nižšie so urobte názor sami. Tesne pred samotným Štrbským plesom sa nachádzajú Jazierka lásky. Zo Štrbského plesa je vidno podľa Informačnej tabule: Malý Kriváň, Kriváň, Sedielkovú kopu, Krátku vežu, Ostrú vežu, Furkotskú dolinu, Ostrú, Predné Solisko, Štrbskú vežičku, Štrbský štít, Mlynickú dolinu, Hlinskú vežu, Satan, Prednú Baštu, Malú Baštu, Patriu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Mengusovskú dolinu, Kôpky, Český štít, Vysokú, Dračí štít, Ošarpance, Gánek, Zlomiskovú vežu, Rumanov štít, Zlobivú, Ostrvu, Tupú, Končistú, hrebeň Gerlachovského štítu.
Štrbské pleso, ležiace vo výške 1320 metrov nad morom, je jediné jazero vo Vysokých Tatrách, ktoré bolo rozšírené umelo. Pred zaplavením sa tu nachádzalo rašelinisko, tzv. Nakládske mozgrovisko, s malým jazierkom uprostred. Malo asi 40 metrov v priemere a jeho maximálna hĺbka bola 8 metrov. Nová podoba vznikla v roku 1900 popri výstavbe horela Móry, ktorý stál na mieste hotela Baník. Ku Nákladskemu mozgrovisku bol presmerovaný potok Štrbská Mlynica a zahradili dovtedajší odtok. Následkom toho stúpla voda o dva metre a zaliala takmer celé rašelinisko. V súčasnosti má Štrbské pleso 2,12 ha a dosahuje maximálnu hĺbku 10 metrov. Rašelinová vrstva sa po krátkom čase začala odlupovať od dna a stúpala ku hladine. Vytvárala ostrovčeky, ktoré sa zachovali dodnes. Spočiatku boli tieto ostrovčeky odstraňované a zaťažované kameňmi. Neskôr sa odstraňovali už len kusy rašeliny, ktoré doplavilo k výtoku. Plávajúca, často až štvormetrová vrstva rašeliny vytvára pod hladinou jedinečnú scenériu s množstvom previsov a dier. Vo vodách Štrbského plesa žije jediný stály obyvateľ – pstruh potočný (Informačná tabuľa).
Tatranská osada Štrbské pleso je administratívne mestskou časťou mesta Vysoké Tatry. Leží vo výške 1335 metrov nad morom. Má okolo 350 obyvateľov. V roku 1872 tu štrbský zemepán Jozef Szentiványi postavil zrubovú chatku a tým dal základ vzniku osady. Už v roku 1885 bol formujúcej sa osade priznaný charakter a vypracovaný štatút kúpeľov. V roku 1935 sa tu konali lyžiarske majstrovstvá sveta v severských disciplínach a potom aj v roku 1970, čo bolo impulzom pre búrlivú prestavbu, v ktorej pribudli hotely FIS, Panoráma a neskôr Patria. Vyrástol Športový areál FIS, bola obnovená medzičasom zrušená ozubnicová železnica. Vyrástol liečebný dom Helios. Osada sa stala najvýznamnejším a najnavštevovanejším centrom turizmu vo Vysokých Tatrách (vysoke-tatry.info).
Štrbské pleso is one of the most famous sites in Slovakia. It is truly beautiful, and as you can see from the photos below, you can judge for yourself. Just before Štrbské pleso itself, there are the Jazierka lásky (Lakes of Love). From Štrbské pleso, according to the Information Board, you can see: Malý Kriváň, Kriváň, Sedielková kopa, Krátká veža, Ostrá veža, Furkotská dolina, Ostrá, Predné Solisko, Štrbská vežička, Štrbský štít, Mlynická dolina, Hlinská veža, Satan, Predná Bašta, Malá Bašta, Patria, Žabia veža, Žabí kôň, Mengusovská dolina, Kôpky, Český štít, Vysoká, Dračí štít, Ošarpanec, Gánek, Zlomisková veža, Rumanov štít, Zlobivá, Ostrva, Tupá, Končistá, and the ridge of Gerlachovský štít.
Located at an altitude of 1320 meters above sea level, Štrbské pleso is the only lake in the High Tatras that was artificially expanded. Before the flooding, there was a peat bog here, known as the Nakládsko moss bed, with a small lake in the middle. It was about 40 meters in diameter and its maximum depth was 8 meters. The new form was created in 1900 during the construction of the Móry villa, which stood in place of the Baník Hotel. The Štrbská Mlynica stream was diverted to the Nakládsko moss bed, and the former outlet was dammed. As a result, the water level rose by two meters and flooded almost the entire peat bog. Currently, Štrbské pleso covers an area of 2.12 hectares and reaches a maximum depth of 10 meters. The layer of peat soon began to peel off from the bottom and rise to the surface. It created islands, which have been preserved to this day. Initially, these islands were removed and weighted down with stones. Later, only pieces of peat that floated to the outlet were removed. The floating layer of peat, often up to four meters thick, creates a unique underwater scenery with many overhangs and holes. The only permanent inhabitant of Štrbské pleso’s waters is the brown trout (Information Board).
The Tatranská settlement of Štrbské pleso is an administrative part of the town of Vysoké Tatry. It is located at an altitude of 1335 meters above sea level and has about 350 inhabitants. In 1872, the Štrba landowner Jozef Szentiványi built a log cabin here, laying the foundation for the establishment of the settlement. Already in 1885, the emerging settlement was granted the status of a spa town and a statute for the spa was drafted. In 1935, the World Ski Championships in Nordic disciplines were held here, followed by another event in 1970, which prompted a lively transformation that saw the construction of the FIS, Panoráma, and later Patria hotels. The FIS Sports Complex was built, and the cog railway, which had been discontinued in the meantime, was restored. The Helios sanatorium was built. The settlement became the most significant and visited tourism center in the High Tatras (vysoke-tatry.info).
Štrbské pleso to jedno z najbardziej znanych miejsc na Słowacji. Jest naprawdę piękne, a jak można zobaczyć na zdjęciach poniżej, można samemu ocenić. Bezpośrednio przed samym Štrbské pleso znajdują się Jazierka lásky (Stawy Miłości). Z Štrbské pleso, zgodnie z tablicą informacyjną, można zobaczyć: Malý Kriváň, Kriváň, Sedielkovú kopu, Krátką wieżę, Ostrą wieżę, Furkotską dolinę, Ostrą, Predné Solisko, Štrbskú wieżyczkę, Štrbský szczyt, Mlynickú dolinę, Hlinskú wieżę, Satana, Prednú Baštę, Malú Baštę, Patrię, Žabiu wieżę, Žabí konik, Mengusovskú dolinę, Kôpky, Český szczyt, Vysokú, Dračí szczyt, Ošarpance, Gánek, Zlomiskovú wieżę, Rumanov szczyt, Zlobivú, Ostrvu, Tupą, Končistą, grzbiet Gerlachovskiego szczytu.
Położone na wysokości 1320 metrów nad poziomem morza Štrbské pleso jest jedynym jeziorem w Wysokich Tatrach, które zostało sztucznie powiększone. Przed zalaniem teren ten był torfowiskiem, znanym jako Nakládske mozgrovisko, z małym jeziorem pośrodku. Miał on około 40 metrów średnicy i maksymalną głębokość wynoszącą 8 metrów. Nowa forma została stworzona w 1900 roku podczas budowy willi Móry, która stała w miejscu hotelu Baník. Strumień Štrbská Mlynica został skierowany do Nakládske mozgrovisko, a dawne ujście zostało tam zatamowane. W rezultacie poziom wody podniósł się o dwa metry i zatopił niemal całe torfowisko. Obecnie Štrbské pleso zajmuje obszar 2,12 hektara i osiąga maksymalną głębokość 10 metrów. Warstwa torfu szybko zaczęła odchodzić od dna i unosić się ku powierzchni. Stworzyła ona wyspy, które zachowały się do dziś. Początkowo te wyspy były usuwane i obciążane kamieniami. Później usuwano już tylko kawałki torfu, które pływały do ujścia. Pływająca, często nawet czterometrowa warstwa torfu tworzy pod wodą unikalny krajobraz z licznymi występami i dziurami. Jedynym stałym mieszkańcem wód Štrbské pleso jest pstrąg potokowy (Tablica informacyjna).
Osada Tatranská Štrbské pleso jest administracyjną częścią miasta Vysoké Tatry. Położona jest na wysokości 1335 metrów nad poziomem morza i liczy około 350 mieszkańców. W 1872 roku ziemianin ze Štrby Jozef Szentiványi zbudował tu chatę z bali, dając tym samym początek osadzie. Już w 1885 roku powstająca osada otrzymała status uzdrowiska, a dla uzdrowiska opracowano statut. W 1935 roku odbyły się tu Mistrzostwa Świata w Narciarstwie w Dyscyplinach Nordyckich, a następnie kolejne wydarzenie w 1970 roku, co spowodowało burzliwą przebudowę, w której powstały hotele FIS, Panoráma, a później Patria. Zbudowano Kompleks Sportowy FIS, przywrócono po pewnym czasie zlikwidowaną kolejkę zębatą. Powstała również nowa budowla Helios. Osada stała się najważniejszym i najczęściej odwiedzanym ośrodkiem turystycznym w Wysokich Tatrach (vysoke-tatry.info).
Štrbské pleso ist eine der bekanntesten Orte in der Slowakei. Es ist wirklich schön, und schließlich können Sie sich anhand der unten stehenden Fotos selbst ein Urteil bilden. Direkt vor dem Štrbské pleso befinden sich die Jazierka lásky (Liebesweiher). Von Štrbské pleso aus können Sie laut Informationstafel folgendes sehen: Malý Kriváň, Kriváň, Sedielková kopa, Krátká veža, Ostrá veža, Furkotská dolina, Ostrá, Predné Solisko, Štrbskú vežičku, Štrbský štít, Mlynickú dolinu, Hlinskú vežu, Satan, Prednú Baštu, Malú Baštu, Patriu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Mengusovskú dolinu, Kôpky, Český štít, Vysokú, Dračí štít, Ošarpance, Gánek, Zlomiskovú vežu, Rumanov štít, Zlobivú, Ostrvu, Tupú, Končistú, den Grat des Gerlachovský štít.
Štrbské pleso, das sich in einer Höhe von 1320 Metern über dem Meeresspiegel befindet, ist der einzige See in den Hohen Tatra, der künstlich erweitert wurde. Vor der Überflutung befand sich hier ein Moor, das sogenannte Nakládske mozgrovisko, mit einem kleinen See in der Mitte. Es hatte etwa 40 Meter im Durchmesser und seine maximale Tiefe betrug 8 Meter. Die neue Form entstand im Jahr 1900 während des Baus der Villa Móry, die sich an der Stelle des Hotels Baník befand. Der Štrbská Mlynica Bach wurde zum Nakládske mozgrovisko umgeleitet und der bisherige Abfluss wurde verschlossen. Infolgedessen stieg das Wasser um zwei Meter an und überflutete fast das gesamte Moor. Heute hat Štrbské pleso eine Fläche von 2,12 Hektar und erreicht eine maximale Tiefe von 10 Metern. Die Torfschicht begann nach kurzer Zeit vom Boden abzublättern und stieg zum Wasserstand auf. Es bildeten sich Inseln, die bis heute erhalten sind. Zunächst wurden diese Inseln entfernt und mit Steinen belastet. Später wurden nur noch Torfreste entfernt, die zum Auslauf trieben. Die schwimmende, oft bis zu vier Meter dicke Torfschicht schafft unter Wasser eine einzigartige Kulisse mit vielen Überhängen und Löchern. Im Wasser von Štrbské pleso lebt nur ein ständiger Bewohner – die Bachforelle (Informationstafel).
Die Tatra-Siedlung Štrbské pleso ist ein administrativer Stadtteil der Stadt Vysoké Tatry. Sie liegt auf einer Höhe von 1335 Metern über dem Meeresspiegel und hat etwa 350 Einwohner. Im Jahr 1872 errichtete der Besitzer von Štrba, Jozef Szentiványi, eine Blockhütte und legte damit den Grundstein für die Siedlung. Bereits 1885 erhielt die sich formierende Siedlung einen charakteristischen Status und ein Badekurstatut wurde erstellt. Im Jahr 1935 fanden hier die Weltmeisterschaften im Nordischen Skisport statt, und später im Jahr 1970, was einen Impuls für einen turbulenten Umbau gab, bei dem die Hotels FIS, Panoráma und später Patria hinzukamen. Der Sportkomplex FIS wurde errichtet, die zwischenzeitlich stillgelegte Zahnradbahn wurde wieder in Betrieb genommen. Das Sanatorium Helios wurde errichtet. Die Siedlung wurde zum bedeutendsten und meistbesuchten Tourismuszentrum in den Hohen Tatra (vysoke-tatry.info).
Štrbské pleso a Szlovákia egyik legismertebb helyszíne. Valóban gyönyörű, és végül is az alábbi fényképek alapján mindenki maga dönthet róla. Magának a Štrbské plesónak a közelében találhatóak a „Jazierka lásky“ (Szerelmi tók). A Štrbské plesóról az Információs tábla alapján a következőket lehet látni: Kis Kriván, Kriván, Sedielková kupa, Rövid torony, Hegyi torony, Furkotská-völgy, Hegyi torony, Első Solisko, Štrbskú kis torony, Štrbský štít, Mlynická-völgy, Hlinská torony, Sátán, Első bástya, Kis bástya, Patria, Békatorony, Békakő, Mengusovská-völgy, Kôpky, Cseh-torony, Magas, Sárkány-torony, Ošarpance, Gánek, Zlomisková torony, Rumanov štít, Zlobivá, Ostrom, Bunkó, Hidas, a Gerlachovský štít hegycsúcsa.
A 1320 méteres tengerszint feletti magasságban fekvő Štrbské pleso a Magas-Tátrákban az egyetlen mesterségesen kibővített tó. Az árvíz előtt egy mocsárral találkozhattunk itt, a Nakládske mozgrovisko-val, egy kis tó közepén. Ez körülbelül 40 méter átmérőjű volt, és maximális mélysége 8 méter volt. Az új forma 1900-ban jött létre a Móry villa építése során, amely a Baník szálloda helyén állt. A Štrbská Mlynica-patakot a Nakládske mozgrovisko-hoz irányították át, és lezárták a korábbi lefolyást. Ennek eredményeként a víz két méterrel emelkedett, és majdnem teljesen elárasztotta a mocsarat. Jelenleg a Štrbské pleso 2,12 hektáros területű és legnagyobb mélysége 10 méter. A tőzegláp rétege rövid idő után elkezdett lehullni az aljáról, és a vízszint felé emelkedni. Számos szigetet hoztak létre, amelyek még ma is fennmaradtak. Először ezeket a szigeteket eltávolították és kövekkel terhelték. Később már csak a tőzegdarabokat távolították el, amelyek a kifolyóhoz sodródtak. A lebegő, gyakran akár négy méter vastag tőzegláp egyedülálló látványt nyújt a víz alatt, sok előugrás és lyukkal. A Štrbské pleso vizeiben csak egy állandó lakó él – a patak pisztráng (Információs tábla).
A Sztrbské pleso Tátra-település a Vysoke Tatry város egyik adminisztratív része. 1335 méteres tengerszint feletti magasságban fekszik és körülbelül 350 lakosa van. 1872-ben Jozef Szentiványi sztrbai földesúr egy favázas kunyhót épített, ezzel alapozta meg a település létrejöttét. Már 1885-ben egyre inkább kialakuló településnek elismert státuszt adtak, és fürdőkút-státusztervet dolgoztak ki. 1935-ben itt rendezték meg a síelő-világbajnokságot az északi diszciplínákban, majd 1970-ben ismét, ami lendületet adott egy viharos átépítésnek, amely során hozzáadták a FIS, Panoráma és később a Patria szállodákat. Létrejött a FIS Sportkomplexum, újjáépítették a korábban megszüntetett fogaskerekű vasutat. Létrejött a Helios gyógyközpont. A település a legjelentősebb és leglátogatottabb turisztikai központtá vált a Magas-Tátrákban (vysoke-tatry.info).
TOP
Panorámy na Štrbskom plese
Zima na Štrbskom plese
Skaly na Štrbskom plese
Drevá na Štrbskom plese
Odrazy na Štrbskom plese
Ostatná krajina na Štrbskom plese
Ostatná príroda na Štrbskom plese
Ostatné
Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie
Popradské pleso
Popradské pleso leží v závere Mengusovskej doliny. Je to krásne pleso obkolesené nádhernými kopcami. Je pomerne dostupné aj pre menej zdatných turistov.
Popradské pleso sa nachádza v doline pod hrebeňom Kriváňa. Vyznačuje sa jasne modrou vodou. V lete sú jeho brehy pokryté farebnými kvetmi, v zime je zamrznuté. Okolie Popradského plesa je obľúbeným východiskom pre mnohé turistické trasy. Popradské pleso je súčasťou bohatej tatranskej histórie. V minulosti slúžilo ako zastávka pre pastierov s ich stádami. Popradské pleso je prístupné po turistickej chodníkoch. Nachádza sa tu neďaleko niekoľko horských chát. Táto oblasť je obľúbená nielen pre jednodňové výlety, ale aj pre viacdňové túry a horské expedície. Aby sa zachovala krása Popradského plesa a jeho okolia, je dôležité dodržiavať pravidlá ochrany prírody. Návštevníci by mali rešpektovať prírodné prostredie, nenechávať odpadky a dodržiavať všetky pokyny.
Popradské pleso sa v minulosti nazývalo Rybie pleso. Je ľadovcového pôvodu, má rozlohu 6.88 hektárov, je 17 metrov hlboké, leží v nadmorskej výške 1494 metrov nad morom (Wikipedia).
Popradské pleso is situated at the end of Mengusovská Valley. It is a beautiful lake surrounded by stunning peaks and is relatively accessible even for less experienced hikers. Located in the valley beneath the ridge of Kriváň, Popradské pleso is characterized by its clear blue water. In the summer, its shores are covered with colorful flowers, while in the winter, it freezes over, transforming into a serene icy landscape. The surroundings of Popradské pleso serve as a popular starting point for numerous hiking trails, making it a hub for outdoor enthusiasts.
This lake holds a significant place in the rich history of the Tatra region. In the past, it served as a stopover for shepherds and their flocks, adding a historical dimension to its natural beauty. Accessible via hiking trails, Popradské pleso is conveniently located near several mountain chalets. This area is favored not only for day trips but also for multi-day hikes and mountain expeditions. To preserve the beauty of Popradské pleso and its surroundings, it is crucial to adhere to the rules of nature conservation. Visitors should respect the natural environment, refrain from littering, and follow all guidelines set in place.
In the past, Popradské pleso was known as Rybie pleso. It is of glacial origin, covering an area of 6.88 hectares, with a depth of 17 meters. Situated at an elevation of 1494 meters above sea level, it stands as a testament to the geological wonders of the Tatra Mountains (Wikipedia).
Popradské pleso leży na końcu Doliny Mengusowskiej. To piękne jezioro otoczone jest pięknymi szczytami i jest stosunkowo dostępne nawet dla mniej doświadczonych turystów.
Położone w dolinie pod granią Kriváňa, Popradské pleso charakteryzuje się jasnoniebieską wodą. Latem brzegi jeziora pokrywają się kolorowymi kwiatami, podczas gdy zimą zamarza, przekształcając się w spokojny krajobraz lodowy. Okolice Popradského plesa są popularnym punktem wyjścia na liczne szlaki turystyczne, co czyni je centralnym miejscem dla miłośników aktywności na świeżym powietrzu. To jezioro zajmuje istotne miejsce w bogatej historii regionu Tatr. W przeszłości pełniło rolę przystanku dla pasterzy i ich stad, dodając historyczny wymiar do swojego naturalnego piękna. Popradské pleso jest dostępne dzięki szlakom turystycznym, dogodnie położonym w pobliżu kilku schronisk górskich. To miejsce cieszy się popularnością nie tylko jako cel wycieczek jednodniowych, ale również jako punkt wyjścia na wielodniowe wędrówki i wyprawy górskie.
Aby zachować piękno Popradského plesa i jego otoczenia, ważne jest przestrzeganie zasad ochrony przyrody. Odwiedzający powinni szanować środowisko naturalne, unikać pozostawiania śmieci i przestrzegać wszystkich wytycznych. W przeszłości Popradské pleso znane było jako Rybie pleso. Jest jeziorem polodowcowym o powierzchni 6,88 hektara, o głębokości 17 metrów, położonym na wysokości 1494 metrów nad poziomem morza (Wikipedia).
TOP
Všetky
