Horehronie, Krajina, Slovensko, Fotografie

Telgárt

skala
Hits: 2510

Telgárt je obec na Slovensku, nachádzajúca sa v Horehroní, leží v nadmorskej výške 752 metrov. Obklopený je Nízkymi Tatrami. Historicky patrila obec ku kráľovskému majetku, až neskôr sa stala centrom lesného hospodárstva. V súčasnosti je Telgárt obľúbeným miestom pre turistov, ktorí sem prichádzajú za prírodou a možnosťami pre turistiku, a ďalšie outdoorové aktivity. V zime je Telgárt vyhľadávaný pre lyžovanie a iné zimné športy. V lete je oblasť ideálnym východiskovým bodom napr. na Kráľovú hoľu. Možno tu nájsť tradičné drevené a ľudovú architektúru. Telgárt je známy aj značným zastúpením rómskeho obyvateľstva. Počas sezóny často stoja pri ceste a ponúkajú čučoriedky a huby (Páteček). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1326. Názov pochádza z nemeckého Tiergarten (poľovnícka obora) — pôvodne označovalo poľovnícke územie. V období 1948–1990 niesla obec meno Švermovo, podľa československého komunistického odbojára Jana Švermu, ale pôvodný názov sa po roku 1990 obnovil (Wikipedia). Zakladateľom bol šoltýs , syn Ladislava Kunu zo Spiša (obectelgart.sk). Kamenný most v Telgárte patrí najzaujímavejšie . Nachádza sa pod Kráľovou hoľou. Chmarošský viadukt je celý v oblúku, ktorý má polomer 300 metrov. Dĺžka je 113.6 metrov (Páteček). Postavený bol v roku 1933, skladá sa z deviatich oblúkov (filmcommission.sk). Telgárt stojí na rozhraní troch národných parkov: Slovenského raja, Muránskej planiny a Nízkych Tatrier (vraji.sk). Neďaleko sa nachádza prameň Hrona. Nad obcou sa čnie Kráľova hoľa (kamnavylet.sk). Neďaleko sa nachádza prírodná rezervácia Meandre Hrona.

Telgárt is a village in Slovakia, located in the region, at an altitude of 752 meters. It is surrounded by the Low Tatras mountains. Historically, the village belonged to royal estates and later became a center of forestry. Today, Telgárt is a popular destination for tourists who come for nature and opportunities for hiking, skiing, and other outdoor activities. In winter, it is sought after for skiing and other winter sports. In summer, the area is an ideal starting point for hikes, for example, to Kráľova hoľa. Traditional wooden houses and folk architecture can be found here. Telgárt is also known for its significant Roma population. During the season, they often stand by the roadside offering blueberries and mushrooms (Páteček).

The first written mention of the village dates back to 1326. The name originates from the German word Tiergarten (game preserve) — originally referring to a royal hunting area. Between 1948 and 1990, the village was named Švermovo, after the Czechoslovak communist resistance fighter Jan Šverma, but the original name was restored in 1990 (Wikipedia). The founder was the šoltýs Mikuláš, son of Ladislav Kuna from (obectelgart.sk).

The stone bridge in Telgárt is one of the most interesting bridges. It is located beneath Kráľova hoľa. The Chmarošský viaduct forms a full arc with a radius of 300 meters and is 113.6 meters long (Páteček). It was built in 1933 and consists of nine arches (filmcommission.sk). Telgárt lies at the intersection of three national parks: Slovak Paradise, Muránska Planina, and the Low Tatras (vraji.sk). Nearby is the spring of the Hron river. Towering above the village is Kráľova hoľa (kamnavylet.sk). Also nearby is the Meanders of the Hron, a natural reserve.

Telgárt hin jekh gava andre , hoj avel andre Horehronie, leži andre baro than – 752 metra upral o more. Telgárt hin kerdo andre Nízke . Phiraviben, o gavaske phuv patril pre o kráľis, pala o gav phirdžas pre lesné hospodárstvo. Dnes Telgárt hin baro than pre turisti, so aven te dikhen o phuv, te keren turizmus, lyžuviben thaj averi outdoor aktiviteta.

Andro džinav, o Telgárt hin baro populárno than pre lyžuviben thaj zime športi. Andro leto, hin Telgárt lačho startosko than pre drom pre Kráľova hoľa. Ka Telgárte džanel te dikhes tradicne kherora – drevené baráky, thaj romane architektura. Telgárt hin džaneli vi pre hoj andre gava hin baro romane them. Andro sezóna, Rómovia vakerena čučoriedky thaj hubi pre droma (Páteček).

O prodel písomno zmienka pre Telgárt hin andar o berš 1326. O nav Telgárt avel andar o „Tiergarten“ – vičinel o than so phiravas te bijen čory pre kráľis. Andro berš 1948–1990, o gava hin phenďol Švermovo, pre jekh komunisticko odbojári – Jan Šverma. Pale 1990, o originalno nav – Telgárt – avel phirel. (Wikipedia)

O gava phurdžas pre jekh šoltýs – Mikuláš, čhavo le Ladislav Kuna andar o Spiš (obectelgart.sk).

O baro kameňový most (viadukt) hin jekh maškar o najzaujímavejší mostura. Ov avel jekh oblúkový most, pes vičinel Chmarošský viadukt, upral o Kráľova hoľa. O oblúk hin s radius 300 metra. O dĺžka hin 113,6 metra (Páteček). Kerdo hin ande berš 1933, hin maškar 9 oblúkov (filmcommission.sk).

O Telgárt avel pre hranico maškar trin národni parki: Slovenský raj, Muránska planina thaj (vraji.sk). Preke gava avel o prameň le Hronoske nadi. Upral o gava, čhivel o baro vrch – Kráľova hoľa (kamnavylet.sk). Vi preke avel o prirodno rezervácia Hrona.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Polia, Fotografie

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

skala
Hits: 4645

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali , zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval „Hruščin chotár„, neskôr skrátene „Hruščin“, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk). 

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom v jednom rade v smere západ-východ, pričom mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5-6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo „žrebné“ plátno na vrecia a plachty, „pačesné“ plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a „halieny“ lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené „nákoncím“, dievčenské „vygany“ s ozdobnými „šmihlíkmi“ a „partičkami“. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne , a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of . The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

  • Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5-6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls‘ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

  • Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5-6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

,

Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Severná Morava, Fotografie

Štramberk – valašský Betlehem

skala
Hits: 284

Štramberk je krásne mestečko nachádzajúce sa v podhorí Beskýd na severe Moravy (stramberk.cz). Na úpätí Bielej , výbežkov Skaliek, Zámockého vrch a Kotúča (Aleš Durčak – Informačná tabuľa). Prvá písomná zmienka o Štramberku pochádza z roku 1211. Koncom 13. storočia bol na vrchu nad mestom postavený hrad, z ktorého sa dodnes zachovala dominanta mesta – veža zvaná Trúba (stramberk.cz). Je možné že hrad bol postavený na protiľahlom kopci Kotúč. Niesol aj pomenovanie castrum Strallenberg (Aleš Durčak – Informačná tabuľa).

V roku 1359 založil moravský markgróf Ján Jindřich Luxemburský na mieste mesto Štramberk. Počas 15. storočia sa Štramberk stal centrom Moravskej cirkvi. V roku 1624 prešlo mesto do vlastníctva jezuitov. Počas tridsaťročnej bolo mesto viackrát napadnuté a zničené, čo viedlo k výraznému poškodeniu hradu. V roku 1783 sa predná časť hradu zrútila a jeho murivo bolo rozobraté. V druhej polovici 19. storočia začala v oblasti ťažba vápenca, čo prispelo k hospodárskemu rastu mesta. V roku 1881 bola otvorená železničná trať, ktorá ešte viac podporila rozvoj Štramberka. Napriek tomu, že mesto bolo úplne české, bolo v rokoch 1938–1945 anektované nacistickým Nemeckom (stramberk.cz).

Zo Štramberskej Trúby sa naskytá nádherný výhľad na celé okolie. V blízkosti veže sa nachádza aj amfiteáter, kde sa počas roka konajú rôzne . V okolí Štramberku Národná prírodná pamiatka Šipka – jaskyňa, v ktorej boli objavené pozostatky neandertálskeho človeka. Jedným z najväčších lákadiel Štramberka je jeho zachovalá ľudová . V centre mesta nájdete množstvo drevených z 18. a 19. storočia, ktoré dodávajú mestu neopakovateľný ráz. Práve pre túto jedinečnú atmosféru sa Štramberku často hovorí „Valašský Betlehem“. Každoročne sa tu konajú rôzne folklórne , jarmoky a remeselné , kde môžete spoznať miestne zvyky a . Mesto je tiež domovom niekoľkých múzeí, vrátane Múzea Zdeňka Buriana, známeho ilustrátora praveku. Návšteva Štramberka by nebola kompletná bez ochutnania miestnej špeciality – Štramberských uší. Ide o sladké pečivo z medového cesta, tvarované do podoby ucha. Legenda hovorí, že toto pečivo pripomína uši tatárskych bojovníkov, ktorých miestni obyvatelia porazili v 13. storočí (Wikipedia).

Medzi Štramberku patrí: básnik a prozaik Peter Bezruč, maliar a ilustrátor Zdeněk Burian, hudobný skladateľ Leoš Janáček (stramberk.cz). Rodáci: cestovateľ, spisovateľ a reportér Jiří Hanzelka (stramberk.sk).

Štramberk is a beautiful town located in the foothills of the Beskids in northern Moravia (stramberk.cz). It lies at the foot of Bílá hora, the Skalíky ridges, Zámecký vrch, and Kotouč (Aleš Durčak – Information Board). The first written mention of Štramberk dates back to 1211. At the end of the 13th century, a castle was built on the hill above the town, and its dominant feature – a tower called Trúba – has been preserved to this day (stramberk.cz). It is possible that the castle was originally built on the opposite hill, Kotouč. It was also known as castrum Strallenberg (Aleš Durčak – Information Board).

In 1359, Margrave John Henry of Luxembourg founded the town of Štramberk on the site of a former settlement. During the 15th century, Štramberk became a center of the Moravian Church. In 1624, the town came under the ownership of the Jesuits. During the Thirty Years‘ War, the town was repeatedly attacked and destroyed, leading to significant damage to the castle. In 1783, the front part of the castle collapsed, and its masonry was dismantled. In the second half of the 19th century, limestone mining began in the area, contributing to the economic growth of the town. In 1881, a railway line was opened, further supporting Štramberk’s development. Although the town was entirely Czech, it was annexed by Nazi Germany between 1938 and 1945 (stramberk.cz).

From the Štramberk Trúba tower, there is a breathtaking view of the entire surrounding area. Near the tower is an amphitheater where various cultural events are held throughout the year. In the vicinity of Štramberk lies the National Natural Monument Šipka – a cave where remains of a Neanderthal human were discovered. One of the biggest attractions of Štramberk is its well-preserved folk architecture. In the town center, you will find many wooden houses from the 18th and 19th centuries, giving the town its unique character. Because of this special atmosphere, Štramberk is often called the „Wallachian Bethlehem.“ Various folklore festivals, fairs, and craft markets are held here annually, where visitors can learn about local customs and traditions. The town is also home to several museums, including the Museum of Zdeněk Burian, a renowned prehistoric illustrator. A visit to Štramberk would not be complete without tasting its local specialty – Štramberk Ears. These are sweet pastries made from honey dough, shaped like an ear. According to legend, this pastry resembles the ears of Tatar warriors who were defeated by the local inhabitants in the 13th century (Wikipedia).

Notable figures of Štramberk include poet and prose writer Peter Bezruč, painter and illustrator Zdeněk Burian, and composer Leoš Janáček (stramberk.cz). Natives of the town include traveler, writer, and journalist Jiří Hanzelka (stramberk.sk).

Štramberk to piękne miasteczko położone u podnóża Beskidów na północy Moraw (stramberk.cz). Leży u podnóża Białej Góry, pasma Skalíky, Zámecký vrch i Kotouč (Aleš Durčak – Tablica Informacyjna). Pierwsza pisemna wzmianka o Štramberku pochodzi z 1211 roku. Pod koniec XIII wieku na wzgórzu nad miastem zbudowano zamek, którego dominującą częścią do dziś pozostaje wieża zwana Trúba (stramberk.cz). Możliwe, że zamek został pierwotnie wzniesiony na przeciwległym wzgórzu Kotouč. Był również znany pod nazwą castrum Strallenberg (Aleš Durčak – Tablica Informacyjna).

W 1359 roku margrabia morawski Jan Henryk Luksemburski założył miasto Štramberk w miejscu wcześniejszej osady. W XV wieku Štramberk stał się centrum Kościoła Morawskiego. W 1624 roku miasto przeszło na własność jezuitów. Podczas wojny trzydziestoletniej miasto było wielokrotnie atakowane i niszczone, co doprowadziło do znacznych zniszczeń zamku. W 1783 roku przednia część zamku zawaliła się, a jego mury zostały rozebrane. W drugiej połowie XIX wieku w okolicy rozpoczęto wydobycie wapienia, co przyczyniło się do wzrostu gospodarczego miasta. W 1881 roku otwarto linię kolejową, która jeszcze bardziej wspierała rozwój Štramberka. Mimo że miasto było całkowicie czeskie, zostało w latach 1938–1945 anektowane przez nazistowskie Niemcy (stramberk.cz).

Z wieży Štramberskiej Trúby roztacza się zapierający dech w piersiach widok na całą okolicę. W pobliżu wieży znajduje się amfiteatr, w którym przez cały rok odbywają się różne wydarzenia kulturalne. W okolicach Štramberka znajduje się Narodowy Pomnik Przyrody Šipka – jaskinia, w której odkryto szczątki człowieka neandertalskiego. Jedną z największych atrakcji Štramberka jest jego dobrze zachowana architektura ludowa. W centrum miasta można znaleźć wiele drewnianych domów z XVIII i XIX wieku, które nadają miastu niepowtarzalny charakter. Ze względu na tę wyjątkową atmosferę Štramberk nazywany jest często „Wołoskim Betlejem“. Co roku odbywają się tutaj różne festiwale folklorystyczne, jarmarki i targi rzemieślnicze, gdzie można poznać lokalne zwyczaje i tradycje. Miasto jest także siedzibą kilku muzeów, w tym Muzeum Zdeňka Buriana, znanego ilustratora prehistorii. Wizyta w Štramberku nie byłaby kompletna bez spróbowania lokalnego specjału – Štramberskich Uszu. Są to słodkie wypieki z ciasta miodowego, uformowane w kształt ucha. Legenda głosi, że ciastka te przypominają uszy tatarskich wojowników, których miejscowi mieszkańcy pokonali w XIII wieku (Wikipedia).

Do znanych postaci związanych z Štramberkiem należą: poeta i prozaik Peter Bezruč, malarz i ilustrator Zdeněk Burian oraz kompozytor Leoš Janáček (stramberk.cz). Znani mieszkańcy: podróżnik, pisarz i reporter Jiří Hanzelka (stramberk.sk).

Štramberk je krásné městečko nacházející se v podhůří Beskyd na severu Moravy (stramberk.cz). Leží na úpatí Bílé hory, výběžků Skaliek, Zámeckého vrchu a Kotúče (Aleš Durčak – Informační tabule). První písemná zmínka o Štramberku pochází z roku 1211. Koncem 13. století byl na vrchu nad městem postaven hrad, z něhož se dodnes zachovala dominanta města – věž zvaná Trúba (stramberk.cz). Je možné, že hrad byl postaven na protilehlém kopci Kotúč. Nesl také označení castrum Strallenberg (Aleš Durčak – Informační tabule).

V roce 1359 založil moravský markrabě Jan Jindřich Lucemburský na místě osady město Štramberk. Během 15. století se Štramberk stal centrem Moravské církve. V roce 1624 přešlo město do vlastnictví jezuitů. Během třicetileté války bylo město několikrát napadeno a zničeno, což vedlo k výraznému poškození hradu. V roce 1783 se přední část hradu zřítila a jeho zdivo bylo rozebráno. Ve druhé polovině 19. století začala v oblasti těžba vápence, což přispělo k hospodářskému růstu města. V roce 1881 byla otevřena železniční trať, která ještě více podpořila rozvoj Štramberku. Přestože město bylo zcela české, bylo v letech 1938–1945 anexováno nacistickým Německem (stramberk.cz).

Ze Štramberské Trúby se naskýtá nádherný výhled na celé okolí. V blízkosti věže se nachází také amfiteátr, kde se během roku konají různé kulturní akce. V okolí Štramberku se nachází Národní přírodní památka Šipka – jeskyně, v níž byly objeveny pozůstatky neandertálského člověka. Jedním z největších lákadel Štramberku je jeho zachovalá lidová architektura. V centru města najdete množství dřevěných domů z 18. a 19. století, které dodávají městu neopakovatelný ráz. Právě pro tuto jedinečnou atmosféru se Štramberku často říká „Valašský Betlém“. Každoročně se zde konají různé folklórní festivaly, jarmarky a řemeslné trhy, kde můžete poznat místní zvyky a tradice. Město je také domovem několika muzeí, včetně Muzea Zdeňka Buriana, známého ilustrátora pravěku. Návštěva Štramberku by nebyla kompletní bez ochutnání místní speciality – Štramberských uší. Jedná se o sladké pečivo z medového těsta, tvarované do podoby ucha. Legenda praví, že toto pečivo připomíná uši tatarských bojovníků, které místní obyvatelé porazili ve 13. století (Wikipedia).

Mezi osobnosti Štramberku patří: básník a prozaik Petr Bezruč, malíř a ilustrátor Zdeněk Burian, hudební skladatel Leoš Janáček (stramberk.cz). Rodáci: cestovatel, spisovatel a reportér Jiří Hanzelka (stramberk.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Východná

skala
Hits: 1864

Obec Východná na Liptove ma výrazne esteticky neoslovila. Priestor, v ktorom sa pravidelne konáva folklórny festival som zastihol v zamračenom počasí. Prechádzal som sa ním takmer sám. Konštrukčne je to zaujímavé, ale nemohol som sa zbaviť pocitu odcudzenosti.

Východná leží v nadmorskej výške 775 metrov nad morom. Žije tu 2144 obyvateľov. Folklórny festival sa tradične koná prvý júlový víkend. V areáli sa nachádza stála expozícia drevených ľudových plastík (vychodna.eu). Prvá písomná zmienka je z roku 1269. Východná bola osídlená valašskou kolonizáciou. Východňania sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním obilia, kapusty, neskôr zemiakov. Choval sa dobytok a , rozmáhalo sa drevárstvo. 16.8.1841 došlo k prvému národnému výstupu na Kriváň Štúrovcami (vychodna.eu). Východná je charakteristickou architektúrou. Vyznačuje sa nepravidelnou, úzkou radovou zástavbou, bez stavebných čiar. Typické sú drobné , dve malé v priečelí, šindľová strecha a podstienka (vychodna.eu).

The village of Východná in did not aesthetically appeal to me significantly. I encountered the space where the folklore festival regularly takes place in overcast weather. I strolled through it almost alone. It is structurally interesting, but I couldn’t shake the feeling of alienation.

Východná is situated at an elevation of 775 meters above sea level, and it is home to 2,144 residents. The folklore festival traditionally takes place on the first weekend of July. The area features a permanent exhibition of wooden folk sculptures (vychodna.eu). The first written mention dates back to 1269. Východná was settled through Wallachian colonization. The inhabitants of Východná were engaged in agriculture, particularly cultivating wheat, cabbage, and later potatoes. They raised cattle and sheep, and forestry flourished. On August 16, 1841, the first national ascent to Kriváň by Štúrovo residents took place (vychodna.eu). Východná is characterized by its distinctive architecture, marked by irregular, narrow row construction without defined building lines. Typical features include small houses, two small windows in the façade, a shingle roof, and a porch (vychodna.eu).

Krajina, Slovensko, Orava, Fotografie

Zuberec

skala
Hits: 2257

Zuberec leží v nadmorskej výške 760 metrov nad morom. Na ploche 72.33 km2 žije 1838 obyvateľov (Wikipedia). Nenašli sa nijaké písomnosti, ani pozostatky materiálnej kultúry, ktoré by svedčili o trvalom osídlení tohoto kraja v stredoveku alebo skôr (zuberec.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1592. Poľský názov pre Zuberec je Zuberzec, maďarský Bölényfalu. Leží v Studenej doline na pomedzí Západných Tatier a Skorušinských vrchov. 23 km od Tvrdošína, 33 km severne od Liptovského Mikuláša. V Spálenej a Roháčskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko Zverovka – Spálená, v blízkosti aj turisticky atraktívne Múzeum oravskej dediny. Meno obce pochádza od zubra lesného. Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku 1593, kedy tu stálo 5 sedliackych . V roku 1604 bol Zuberec vyplienený počas Bočkajovho povstania. Opätovne bol založený v roku 1609. V 17. storočí to nemala obec ľahké, často tu bola okrem toho aj neúroda, ktorá decimovala obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Popri rozvoji remesiel miestni pálili vápno a tkali súkno. V roku 1870 žilo v Zuberci v 182 domov 1007 obyvateľov. Napriek drsným podmienkam sa Zuberec stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu relatívne nedávno vybudovaných viac ako 70 chát (Wikipedia).

Dnes je Zuberec jedna z najnavštevovanejších obcí na Orave. Výraznejší rozvoj turistiky začal až v polovici minulého storočia. Dnes je Zuberec významným centrom turistického ruchu. Dve lyžiarske strediská sa nachádzajú priamo v obci a jedno v Tatranskom národnom parku. Začína v nadmorskej výške 1 000 končí v 1 400 metrov nad morom. medzi najvyššie položené lyžiarske strediská na Slovensku. Trate sú pravidelne upravované, vhodné nielen pre začiatočníkov ale aj zdatných lyžiarov. Počas zimy si prídu na svoje aj bežkári, v okolí Zuberca sú upravované bežecké trate (Ľubomír Motyčka).

Zuberec je známy aj svojimi drevenými domami, ktoré sú charakteristickým znakom slovenskej vidieckej architektúry. Drevené chalupy odrážajú bohatú ľudovú tradíciu oblasti. Mnohé z týchto drevených domov boli premiestnené do etnografického múzea pod názvom „Oravská dedina“ v Zuberci, ktoré je populárnym miestom pre návštevníkov hľadajúcich pohľad na históriu a kultúru regiónu. V obci samotnej sa nachádza aj niekoľko historických pamiatok, vrátane dreveného kostola svätého Krištofa, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Kostol pochádza zo 17. storočia a predstavuje významný príklad drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku.

Zuberec is located at an altitude of 760 meters above sea level, covering an area of 72.33 km2 with a population of 1838 residents (Wikipedia). No writings or material culture remnants indicating permanent settlement in this region during the medieval period or earlier have been found (zuberec.sk). The first written mention of the village dates back to 1592. The Polish name for Zuberec is Zuberzec, and the Hungarian name is Bölényfalu. It is situated in Studená dolina on the border between the Western Tatras and Skorušinské vrchy, 23 km from Tvrdošín, and 33 km north of Liptovský .

In the Spálená and Roháčska dolina valleys, there is a significant ski resort, Zverovka – Spálená, and near the village is the tourist-attractive Museum of Village. The name of the village comes from the European bison. The oldest mentions of the settlement ‚Zwberczyc‘ date back to 1593, with five peasant homes standing at that time. In 1604, Zuberec was plundered during the Bocskai Uprising but was later re-established in 1609. In the 17th century, the village faced challenges, including frequent crop failures, leading to a decrease in population as people sought better conditions in more fertile regions. Alongside the development of crafts, the locals engaged in lime burning and wool weaving. In 1870, Zuberec had 182 houses with 1007 residents. Despite harsh conditions, Zuberec became a popular recreational area, witnessing the recent construction of over 70 cottages (Wikipedia).

Today, Zuberec is one of the most visited villages in Orava, with significant tourism development starting in the mid-20th century. Zuberec is now a major tourist hub with two ski resorts in the village and one in the Tatra National Park. The elevation ranges from 1,000 to 1,400 meters above sea level, making them among the highest ski resorts in Slovakia. The slopes are regularly groomed, suitable for both beginners and skilled skiers. During winter, cross-country skiers also find groomed trails in the vicinity of Zuberec (Ľubomír Motyčka).“

Zuberec is also known for its wooden houses, which are a characteristic feature of Slovak rural architecture. The wooden cottages reflect the rich folk tradition of the region. Many of these wooden homes have been relocated to the ethnographic museum called „Oravská dedina“ (Orava Village) in Zuberec, which is a popular destination for visitors seeking a glimpse into the history and culture of the region. In the village itself, there are also several historical landmarks, including the wooden church of St. Christopher, which is part of the UNESCO World Heritage. The church dates back to the 17th century and represents a significant example of wooden sacral architecture in Slovakia.

Zuberec leży na wysokości 760 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 72,33 km2 mieszka 1838 mieszkańców (Wikipedia). Nie znaleziono żadnych pism, ani pozostałości materialnej kultury, które świadczyłyby o stałym osadnictwie tego obszaru w średniowieczu lub wcześniej (zuberec.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1592. Polska nazwa dla Zuberca to Zuberzec, węgierska Bölényfalu. Leży w Kotlinie Studziennickiej na pograniczu Zachodnich Tatr i Gór Skoruszyńskich. 23 km od Turzyńca, 33 km na północ od Liptowskiego Mikułasza. W Dolinie Spaleni i Roháčskej znajduje się ważne ośrodek narciarski Zverovka – Spálená, w pobliżu wsi także atrakcyjne turystycznie Muzeum Orawskiej Wsi. Nazwa wsi pochodzi od żubra europejskiego. Najstarsze wzmianki o osadzie „Zwberczyc“ pochodzą z 1593 roku, gdy stało tu 5 domów chłopskich. W 1604 roku Zuberec został zniszczony podczas powstania Bočkaja. Ponownie został założony w 1609 roku. W XVII wieku wieś nie miała łatwo, często doświadczała klęsk urodzaju, co dezimowało ludność i zmuszało ją do opuszczania obszarów na rzecz bardziej urodzajnych regionów. Oprócz rozwoju rzemiosła lokalna ludność wypalała wapno i tkała wełnę. W 1870 roku w Zubercu mieszkało w 182 domach 1007 mieszkańców. Pomimo trudnych warunków Zuberec stał się popularnym obszarem rekreacyjnym, a niedawno wybudowano tu ponad 70 chat (Wikipedia).

Dziś Zuberec jest jedną z najczęściej odwiedzanych wiosek na Orawie. Znaczny rozwój turystyki rozpoczął się dopiero w połowie ubiegłego wieku. Obecnie Zuberec jest ważnym centrum ruchu turystycznego. Dwa ośrodki narciarskie znajdują się bezpośrednio w wiosce, a jeden w Tatrzańskim Parku Narodowym. Zaczyna się na wysokości 1000 metrów i kończy na 1400 metrach nad poziomem morza. Należą do najwyżej położonych ośrodków narciarskich na Słowacji. Trasy są regularnie przygotowywane, odpowiednie zarówno dla początkujących, jak i zaawansowanych narciarzy. W ciągu zimy biegacze narciarscy również znajdą coś dla siebie, w okolicach Zuberca są przygotowane trasy biegowe (Ľubomír Motyčka).

Zuberec jest również znany ze swoich drewnianych domów, które są charakterystycznym elementem słowackiej architektury wiejskiej. Drewniane chaty odzwierciedlają bogatą ludową tradycję regionu. Wiele z tych drewnianych domów zostało przeniesionych do muzeum etnograficznego o nazwie „Oravská dedina“ w Zubercu, które jest popularnym miejscem dla odwiedzających poszukujących spojrzenia na historię i kulturę regionu. W samej wiosce znajduje się kilka zabytków, w tym drewniany kościół św. Krzysztofa, który jest częścią światowego dziedzictwa UNESCO. Kościół pochodzi z XVII wieku i stanowi znaczący przykład drewnianej architektury sakralnej na Słowacji.