2010, 2012, Časová línia, Krajina, Šariš, Slovenská krajina, TOP
Šariš
Šariš tvoria povodie riek Torysa, Topľa a Ondava. Historickým centrom bol Šarišský hrad, od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké Scharosch (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké osídlenie sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a Prešov. Prvá valašská kolonizácia v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. Sever zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli Rusíni a Ukrajinci (Wikipedia).
Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa vlna a kožušina. V iných oblastiach sa choval dobytok a ošípaná. Pestoval sa ľan, konope, zemiaky, pohánka, ale aj ovocie, najmä čerešne a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo drevo, vyrábalo drevené uhlie. V okolí Čergova sa vyrábali šindle. V Suchej doline sa vyrábalo vápno s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, zámky, v Bardejove košíky. V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej soli (kulturno.sk). Domy sa tu stavali ako zruby. Smerom na juh boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj viachranné strechy. Na drevených kostoloch zanechali svoju stopy aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované čipky, obľúbené boli čepce. Tancovali sa povelové a krútivé tance, parobské čapáše, bašistofka, hajdukovanie. Špecialitami sú pohánkové cestoviny plnené syrom, múčno-mliečne kaše a polievky zo sušeného ovocia. Na Vianoce sa pripravujú bobaľky, alebo kračun (kulturno.sk).
Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Slávnosti Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti Rusínske a ukrajinské piesne. V Raslaviciach Šarišské slávnosti (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza Galéria ľudového umenia (kulturno.sk).
Niektoré príspevky
Use Facebook to Comment on this Post
2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské mestá
Kráľovské mesto Bardejov
Bardejov, maďarsky Bártfa, nemecky Bartfeld je kráľovské, historické, kúpeľné mesto. Prvá písomná zmienka je z roku 1241. Od roku 2000 je mesto zapísané medzi lokality Svetové dedičstvo UNESCO. Nachádza sa na severovýchodnom Slovensku, v nadmorskej výške 323 metrov na ploche viac ako 72 km2. Býva tu cca 33000 obyvateľov. Je centrom Horného Šariša. V minulosti boli pre Bardejov dôležité dva vodné toky, ktoré ho spájali s údolím Torysy: Kľušovský potok a Sekčov. Slobodným kráľovským mestom sa Bardejov stal v roku 1376. V stredoveku sa tu naplno rozvíjala remeselná výroba, v 14. a 15. storočí zažil vrchol slávy a bohatstva – zlatý vek (Wikipedia).
Najvzácnejšia stredoveká stavba je bazilika svätého Egídia, jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom (Wikipedia). Je 50 metrov dlhá a široká 31 metrov. Veža meria 76 metrov (bardejov.sk). Radničné námestie je lemované z troch strán meštianskymi domami, so znakmi gotickej a renesančnej architektúry (Wikipedia). Námestie ma 260 x 80 metrov (bardejov.sk). Mestskú radnicu začali stavať v roku 1505. Osobnosti mesta: staviteľ Majster Alexander, hudobný skladateľ Zachariáš Zarevúcky, spisovateľ Ján Andraščík, hudobný skladateľ Jozef Grešák (Wikipedia).
V roku 1437 bolo v Bardejove evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste, za hradbami bolo ďalších 300 domov. Registrovaných 64 remesiel, 51 cechov, 146 remeselníckych majstrov. V 16. storočí sa tešilo dobrému menu humanitné gymnázium pod vedením Leonarda Stöckela. Bolo centrom kultúry, vzdelanosti. S ním sa viaže aj školský organizačný a študijný poriadok – Leges scholae Bartphensis, ktorý je najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Guttgesselova tlačiareň vytlačila mnoho vzácnych prác. Katechizmus Martina Luthera z roku 1581 je považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny (zhmao.sk).
Odkazy: