2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Šariš, Slovenská krajina, TOP
Šariš
Šariš tvoria povodie riek Torysa, Topľa a Ondava. Historickým centrom bol Šarišský hrad, od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké Scharosch (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké osídlenie sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a Prešov. Prvá valašská kolonizácia v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. Sever zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli Rusíni a Ukrajinci (Wikipedia).
Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa vlna a kožušina. V iných oblastiach sa choval dobytok a ošípaná. Pestoval sa ľan, konope, zemiaky, pohánka, ale aj ovocie, najmä čerešne a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo drevo, vyrábalo drevené uhlie. V okolí Čergova sa vyrábali šindle. V Suchej doline sa vyrábalo vápno s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, zámky, v Bardejove košíky. V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej soli (kulturno.sk). Domy sa tu stavali ako zruby. Smerom na juh boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj viachranné strechy. Na drevených kostoloch zanechali svoju stopy aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované čipky, obľúbené boli čepce. Tancovali sa povelové a krútivé tance, parobské čapáše, bašistofka, hajdukovanie. Špecialitami sú pohánkové cestoviny plnené syrom, múčno-mliečne kaše a polievky zo sušeného ovocia. Na Vianoce sa pripravujú bobaľky, alebo kračun (kulturno.sk).
Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Slávnosti Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti Rusínske a ukrajinské piesne. V Raslaviciach Šarišské slávnosti (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza Galéria ľudového umenia (kulturno.sk).
The region of Šariš is formed by the basins of the Torysa, Topľa, and Ondava rivers. The historical center was Šariš Castle, and since 1647, it has been represented by Prešov (saris.eu.sk). In Hungarian, Šariš is called Sáros, and in German, it’s referred to as Scharosch (Wikipedia). The name Šariš likely originates from the word “Sar,” which supposedly referred to one of the Old Slavic tribes (Mario Hudák). German settlement had a significant impact, especially in the cities of Bardejov and Prešov. The first Wallachian colonization in the 14th century settled mainly in the central and southern parts, reaching the north only from the 16th century (kulturno.sk). Remarkably, this region was not affected by Turkish raids. After Wallachian colonization in the 15th century, Rusyns and Ukrainians came to the Šariš region (Wikipedia).
Characteristic of the region are wooden churches (saris.eu.sk). The center of Upper Šariš is Bardejov, and the center of Lower Šariš is Prešov (Wikipedia). Sheep farming, which was the main livelihood, predominated in the north, with wool and fur processing. In other areas, cattle and pigs were raised. Linen, hemp, potatoes, buckwheat, as well as fruits, especially cherries and apricots, were cultivated. In the forested areas, wood was harvested, and wooden coal was produced. In the Čergov area, shingles were manufactured. Limestone was extracted, and lime was produced in Suchá dolina. In Prešov, weapons and locks were manufactured, while Bardejov was known for basket weaving. Several glassworks existed in the region, and in Bogliarka, they painted on glass. Wooden carvings were a significant craft in the area. Prešov gained fame for having the only Slovak rock salt deposit (kulturno.sk). Houses were constructed as log cabins, and those facing south were coated with lime. In Upper Šariš, multi-roof structures were used. Craftsmen from eastern and southeastern countries left their mark on the wooden churches in the region (kulturno.sk). Bobbin lace and headscarves were popular in the region. Dances included command and spinning dances, parobské čapáše, bašistofka, and hajdukovanie. Specialties included buckwheat pasta filled with cheese, flour-milk porridge, and soups made from dried fruits. For Christmas, bobaľky or kračun are prepared (kulturno.sk).
By the late 18th century, the Šariš region was divided into six district courts: Upper Torysa, Middle Torysa, Lower Torysa, Sekčov, Topľianky, and Makovica (Mario Hudák). In Svidník, the Rusyn and Ukrainian Festivals take place. Bardejov hosts the Rusyn and Ukrainian Song Festivals. In Raslavice, the Šariš Festivals are held (Wikipedia). The inhabitants of Šariš speak the distinctive Šariš dialect (slovakia.travel). Bardejov features the Šariš Museum with an icon painting collection. In Boliarovce, a functional mill has been preserved. Svidník has a museum of Ukrainian-Rusyn culture. Raslavice houses the Gallery of Folk Art (kulturno.sk).
Шариш утворює вододіл річок Ториса, Топля та Ондава. Історичним центром був Шаришський замок, а з 1647 року ним є Пряшів (saris.eu.sk). У русинській мові Шариш відомий як “Сярось” (Syaros’) і в українській як “Шаріш” (Sharish) (Wikipedia). Назва Шариша, ймовірно, походить від слова “Сар” (Sar), яке, за переказами, вживалося для позначення одного зі старослов’янських племен (Mario Hudák). Німецьке заселення мало значущий вплив, особливо в містах Бардейов і Пряшів. Перша валахська колонізація у 14 столітті поширилася переважно в центральних і південних частинах. Північна частина була заселена лише з 16 століття (kulturno.sk). Цікаво, що цей регіон не був зачеплений турецькими набігами. Після валахської колонізації в 15 столітті до Шариша прийшли русини та українці (Wikipedia).
Для регіону характерні дерев’яні церкви (saris.eu.sk). Центром Верхнього Шариша є Бардейів, а нижнього – Пряшів (Wikipedia). Мешканці Шариша розмовляють своїм специфічним наріччям (slovakia.travel). Традиційним засобом забезпечення в регіоні був скотарство, яке визначало життя на півночі. Вовна і ковдра з вовни оброблялися. В інших областях тримали худобу і свиней. Вирощували лля, коноплі, картоплю, гречку, а також фрукти, особливо вишні і абрикоси. У лісах видобували деревину, виготовляли дерев’яне вугілля. В околицях Чергова виготовляли шиндри. В Сухій Долині виготовляли вапно з вапняка. В Пряшові виготовляли зброю та замки, а в Бардейові були відомі виробництвом кошиків. В регіоні існували кілька склярень, а в Боглярці малювали на скло. Дереворізьбарство було значущим ремеслом в області. Пряшів здобув славу як єдиний солодкий резервуар в Словаччині (kulturno.sk). Домогосподарства будувалися як зруби. У південній частині вони могли бути вапнякові. У Верхньому Шариші використовувалися багатошарові дахи. Майстри з східних та південно-східних країн залишили свої сліди також на дерев’яних церквах в регіоні (kulturno.sk).
В регіоні носили паличковану вишивку, популярні були чепці. Танці включали командні і обертові танці, хлопські чапаї, баштовську пісню та гайдамацьку ходу. Традиційні страви включають гречані локшина з сиром, каші з муки та молока та супи з сушених фруктів. На Різдво готують бобалки або крачун (kulturno.sk). В кінці 18 століття регіон Шариш був розділений на шість судових округів: Верхньоториський, Середньоториський, Нижньоториський, Секчівський, Топлянський і Маковицький (Mario Hudák). У Свідник проводяться Свята русинів і українців. В Бардейові відбуваються свята Русинських і Українських пісень. У Раславицях проходять Шаришські свята (Wikipedia). Музей Шариша в Бардейові має у своїх експозиціях іконопис. У Боляровцях зберігся функціональний млин. У Свіднику є музей українсько-русинської культури. У Раславицях є Галерея народного мистецтва (kulturno.sk).
Niektoré príspevky
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Typ krajiny
Námestia
Squares hold a unique place in the history and culture of a city. They are spaces that embody the past, culture, and urban life. Squares serve as the true heart of every city, with their historical significance, cultural value, contributions to the community, and urban impact making them an integral part of urban life. These public spaces have the ability to bring people together, serving as meeting places and venues for celebrations, while also providing a space for relaxation and leisure.
Most historic squares originated as the central point of a city, where traders, artists, citizens, and politicians would converge. In many cases, squares are the focal points of urban architecture, acting as platforms for cultural events and art. Concerts, festivals, art exhibitions, and other activities are often organized in these public spaces.Squares offer a larger area where people can meet, converse, and share their joys and concerns. This public interaction is conducive to building community and strengthening social bonds. Squares not only have historical and cultural significance but also contribute to the urban and architectural quality of a city. Well-designed squares can create a pleasant environment that inspires and acts as a magnet for residents and visitors alike. Additionally, they can serve as transportation hubs and pedestrian zones, improving overall accessibility and safety.
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny
Kráľovské mesto Bardejov
Bardejov, maďarsky Bártfa, nemecky Bartfeld je kráľovské, historické, kúpeľné mesto. Prvá písomná zmienka je z roku 1241. Od roku 2000 je mesto zapísané medzi lokality Svetové dedičstvo UNESCO. Nachádza sa na severovýchodnom Slovensku, v nadmorskej výške 323 metrov na ploche viac ako 72 km2. Býva tu cca 33000 obyvateľov. Je centrom Horného Šariša. V minulosti boli pre Bardejov dôležité dva vodné toky, ktoré ho spájali s údolím Torysy: Kľušovský potok a Sekčov. Slobodným kráľovským mestom sa Bardejov stal v roku 1376. V stredoveku sa tu naplno rozvíjala remeselná výroba, v 14. a 15. storočí zažil vrchol slávy a bohatstva – zlatý vek (Wikipedia).
Najvzácnejšia stredoveká stavba je bazilika svätého Egídia, jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom (Wikipedia). Je 50 metrov dlhá a široká 31 metrov. Veža meria 76 metrov (bardejov.sk). Radničné námestie je lemované z troch strán meštianskymi domami, so znakmi gotickej a renesančnej architektúry (Wikipedia). Námestie ma 260 x 80 metrov (bardejov.sk). Mestskú radnicu začali stavať v roku 1505. Osobnosti mesta: staviteľ Majster Alexander, hudobný skladateľ Zachariáš Zarevúcky, spisovateľ Ján Andraščík, hudobný skladateľ Jozef Grešák (Wikipedia).
V roku 1437 bolo v Bardejove evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste, za hradbami bolo ďalších 300 domov. Registrovaných 64 remesiel, 51 cechov, 146 remeselníckych majstrov. V 16. storočí sa tešilo dobrému menu humanitné gymnázium pod vedením Leonarda Stöckela. Bolo centrom kultúry, vzdelanosti. S ním sa viaže aj školský organizačný a študijný poriadok – Leges scholae Bartphensis, ktorý je najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Guttgesselova tlačiareň vytlačila mnoho vzácnych prác. Katechizmus Martina Luthera z roku 1581 je považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny (zhmao.sk).
Bardejov, known as Bártfa in Hungarian and Bartfeld in German, is a royal, historic spa town. The first written mention dates back to 1241. Since 2000, the town has been listed among the UNESCO World Heritage Sites. It is located in northeastern Slovakia at an elevation of 323 meters, covering an area of over 72 km². Approximately 33,000 people reside here, and it serves as the center of Upper Šariš. In the past, two watercourses were significant for Bardejov, connecting it to the Torysa Valley: the Kľušovský Stream and the Sekčov River. Bardejov obtained the status of a free royal town in 1376. During the medieval period, craftsmanship flourished, and it experienced a golden age of glory and prosperity in the 14th and 15th centuries (Wikipedia).
The most precious medieval structure is the Basilica of St. Giles, renowned for its 11 Gothic altars with panel paintings, making it a European rarity (Wikipedia). It is 50 meters long, 31 meters wide, and the tower measures 76 meters (bardejov.sk). The Town Hall Square is bordered by burgher houses displaying elements of Gothic and Renaissance architecture (Wikipedia). The square measures 260 x 80 meters (bardejov.sk). Construction of the Town Hall began in 1505. Notable personalities from the town include the builder Master Alexander, composer Zachariáš Zarevúcky, writer Ján Andraščík, and composer Jozef Grešák (Wikipedia).
In 1437, Bardejov had 517 registered houses and 3,000 inhabitants within the inner town, with an additional 300 houses outside the walls. There were 64 crafts, 51 guilds, and 146 artisan masters registered. In the 16th century, the humanistic gymnasium led by Leonard Stöckel gained a good reputation. It served as a center for culture and education. Associated with it is the school organizational and study order – Leges scholae Bartphensis, the oldest pedagogical document in Slovakia. Guttgessel’s printing press produced many valuable works. Martin Luther’s Catechism from 1581 is considered the first publication translated into the then-Slovak language (zhmao.sk).
Bardejov, znane po polsku jako Bardiów, a po węgiersku jako Bártfa, niemiecku Bartfeld, to królewskie, historyczne miasto uzdrowiskowe. Pierwsze pisemne wzmianki pochodzą z roku 1241. Od 2000 roku miasto figuruje na liście miejsc UNESCO światowego dziedzictwa. Położone jest na północnym wschodzie Słowacji, na wysokości 323 metrów, na obszarze ponad 72 km². Mieszka tu około 33 000 osób, a miasto pełni funkcję centrum Górnego Szaryszu. W przeszłości dwie cieki wodne odgrywały ważną rolę, łącząc Bardejov z doliną Torysy: strumień Kľušovský i rzeka Sekčov. Bardejov uzyskał status wolnego miasta królewskiego w 1376 roku. W średniowieczu kwitło rzemiosło, a miasto przeżyło złoty wiek chwały i dobrobytu w XIV i XV wieku (Wikipedia).
Najcenniejszym średniowiecznym zabytkiem jest Bazylika św. Idziego, słynąca z 11 ołtarzy gotyckich z obrazami na drewnie, co czyni ją europejską rzadkością (Wikipedia). Ma długość 50 metrów, szerokość 31 metrów, a wieża mierzy 76 metrów (bardejov.sk). Plac Ratuszowy otoczony jest kamienicami mieszczan z elementami architektury gotyckiej i renesansowej (Wikipedia). Plac ma wymiary 260 na 80 metrów (bardejov.sk). Budowę Ratusza rozpoczęto w 1505 roku. Wśród znanych postaci miasta są budowniczy Majster Alexander, kompozytor Zachariáš Zarevúcky, pisarz Ján Andraščík i kompozytor Jozef Grešák (Wikipedia).
W 1437 roku w Bardejowie było zarejestrowanych 517 domów i 3000 mieszkańców w obrębie miasta, za murami znajdowało się kolejne 300 domów. Zarejestrowanych było 64 rzemiosła, 51 cechów i 146 mistrzów rzemieślniczych. W XVI wieku dobra sława zdobyła się gimnazjum humanistyczne pod kierownictwem Leonarda Stöckela. Stanowiło ono ośrodek kultury i edukacji. Z nim związany jest również porządek organizacyjny i nauczania szkoły – Leges scholae Bartphensis, najstarszy dokument pedagogiczny na Słowacji. Drukarnia Guttgessela wydrukowała wiele cennych prac. Katechizm Marcina Lutra z 1581 roku uważany jest za pierwszą publikację przetłumaczoną na ówczesny słowacki (zhmao.sk).
Bardejov, або в русинській мові Бардейів, а угорською – Бартфа, німецькою – Бартфельд, є королівським історичним курортним містом. Перша писемна згадка про місто датується 1241 роком. З 2000 року місто внесено до списку об’єктів світової спадщини ЮНЕСКО. Розташоване на північному сході Словаччини на висоті 323 метри на площі понад 72 км². Тут проживає близько 33 000 осіб, і місто є центром Верхнього Шариша. У минулому для Бардейова були важливі дві водяні течії, які з’єднували його з долиною річки Ториси: Ключівський потік і річка Секчов. Бардейов отримав статус вільного королівського міста в 1376 році. У середньовіччі розвивалось ремесляне виробництво, а місто пережило золотий вік слави і багатства в XIV і XV століттях (Wikipedia).
Найціннішим середньовічним будівельним пам’ятником є базиліка святого Ігнатія, відома 11 готичними алтарями з фресками на дереві, що робить її рідкісною для європейської культури (Wikipedia). Має довжину 50 метрів, ширину 31 метр і вежу заввишки 76 метрів (bardejov.sk). Ратушний майдан оточений будинками міщан з елементами готичної і ренесансної архітектури (Wikipedia). Площа має розміри 260 на 80 метрів (bardejov.sk). Будівництво ратуші почалося у 1505 році. Серед видатних постатей міста є будівельник Майстер Олександр, композитор Захаріаш Заревуцький, письменник Ян Андрашчік та композитор Йозеф Грешак (Wikipedia).
У 1437 році в Бардейові зареєстровано 517 будинків і 3000 мешканців у межах міста, за мурами було ще 300 будинків. Зареєстровано 64 ремесла, 51 цехів і 146 ремісничих майстрів. У XVI столітті відзначалося доброю репутацією гуманітарне гімназію під керівництвом Леонарда Штекеля. Вона була центром культури та освіти. З нею пов’язаний шкільний організаційний та навчальний порядок – Leges scholae Bartphensis, який є найстарішим педагогічним документом на Словаччині. Друкарня Гуттгеселя видала багато цінних праць. Катехізис Мартина Лютера з 1581 року вважається першою публікацією, перекладеною на тодішню словацьку мову (zhmao.sk).
Odkazy:
TOP
Všetky
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Interiéry, Neživé, TOP
Interiéry
V dnešnej dobe, kedy čas trávime vo vnútri viac než kedykoľvek predtým, sa stáva vytváranie príjemného a esteticky príťažlivého domáceho prostredia čoraz dôležitejším. Vytváranie harmonických interiérov nie je len o dizajne, ale aj o vytváraní miesta, kde sa cítime pohodlne a šťastne. Kombinácia farieb, osvetlenia, nábytku a osobných prvkov môže vytvoriť unikátne a príjemné domáce prostredie. Nech je váš domov odrazom vášho jedinečného štýlu a miesta, kde sa vždy radi vrátite. Interiérový dizajn nie je len o aranžovaní nábytku, ide o umenie vytvárania harmónie, pohodlia a vizuálnej estetiky v priestore, ktorý nazývame domov. Farby majú hlboký vplyv na naše pocity a náladu.
Pri navrhovaní interiéru je dôležité vybrať vhodné farby, ktoré odrážajú našu osobnosť a zároveň vytvárajú príjemnú atmosféru. Tóny modrej môžu pôsobiť upokojujúco, zatiaľ čo teplejšie farby, ako sú odtiene oranžovej a hnedé, môžu vytvárať útulný a teplý dojem. Osvetlenie je ďalším kľúčovým faktorom. Prirodzené svetlo vytvára otvorený a priateľský dojem. Strategicky umiestnené umelé svetlá môžu zlepšiť náladu a zdôrazniť určité prvky v interiéri. Nábytok je nielen o funkcionalite, ale aj o dizajne. Vybrať si správny nábytok znamená hľadať rovnováhu medzi praktickosťou a estetikou. Čisté a jednoduché línie môžu vytvárať moderný vzhľad, zatiaľ čo klasickejšie tvary môžu pridávať dotyk elegancie. Interiér by mal odrážať našu osobnú identitu. Fotografie, umenie a dekorácie môžu prostrediu dodávať charakter. Pri personalizácii priestoru by sme mali byť kreatívni a vyjadriť svoj jedinečný štýl. Rozmiestnenie nábytku a prvkov v miestnosti je rozhodujúce pre celkový dojem a funkčnosť. Správne usporiadanie priestoru môže zväčšiť pohodlie a uľahčiť každodenný život. Je dôležité vziať do úvahy tok svetla, pohyb v miestnosti a vytvoriť priestor, ktorý je nielen vizuálne príťažlivý, ale aj praktický.
In today’s era, when we spend more time indoors than ever before, creating a pleasant and aesthetically appealing home environment becomes increasingly important. Designing harmonious interiors is not just about aesthetics; it’s about creating a place where we feel comfortable and happy. The combination of colors, lighting, furniture, and personal elements can create a unique and enjoyable home environment. May your home be a reflection of your unique style and a place you always love to return to. Interior design is not just about arranging furniture; it’s about the art of creating harmony, comfort, and visual aesthetics in the space we call home. Colors have a profound impact on our emotions and mood.
When designing the interior, it’s crucial to choose suitable colors that reflect our personality and, at the same time, create a pleasant atmosphere. Shades of blue can have a calming effect, while warmer colors like shades of orange and brown can create a cozy and warm impression. Lighting is another key factor. Natural light creates an open and friendly atmosphere. Strategically placed artificial lights can enhance the mood and highlight specific elements in the interior. Furniture is not only about functionality but also about design. Choosing the right furniture means finding a balance between practicality and aesthetics. Clean and simple lines can create a modern look, while more classical shapes can add a touch of elegance.
The interior should reflect our personal identity. Photographs, art, and decorations can add character to the environment. When personalizing the space, we should be creative and express our unique style. The arrangement of furniture and elements in the room is crucial for the overall impression and functionality. Proper spatial organization can increase comfort and facilitate everyday life. It’s essential to consider the flow of light, movement in the room, and create a space that is not only visually appealing but also practical.”