2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Flóra Oravy

skala
Hits: 2116

Regi­ón Ora­vy pat­rí medzi chlad­né oblas­ti Slo­ven­ska. Iba doli­na rie­ky Ora­va pat­rí do mier­ne tep­lej oblas­ti. Vod­ná nádrž Ora­va spô­so­bi­la zme­nu pôvod­ných lúč­nych spo­lo­čens­tiev. V lesoch má zastú­pe­nie smrek, jed­ľa, buk, boro­vi­ca, smre­ko­vec. Smre­ko­vé mono­kul­tú­ry tvo­ria väč­ši­nu. Roz­ší­re­ná je boriev­ka oby­čaj­ná (sor​ger​.sk). Je tu zastú­pe­ný stu­peň pahor­ka­tín, pod­hor­ský, hor­ský až subal­pín­sky. V niž­ších polo­hách pre­va­žu­jú list­na­té lesy. Vysky­tu­je sa tu aj jel­ša, bre­za, lies­ka. Flo­ris­tic­ky naj­zau­jí­ma­vej­šie sú raše­li­nis­ká Hor­nej Ora­vy – Klin­ské raše­li­nis­ko, a raše­li­nis­ko na Suchej Hore (ora​va​.sk). Klin­ské raše­li­nis­ko, záso­bo­va­né len zráž­ka­mi, je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou, pred­sta­vu­je naj­viac vyvi­nu­té vrcho­vis­ko­vé raše­li­nis­ko neles­né­ho typu na Slo­ven­sku (ora​va​-regi​on​.sk).

The Ora­va regi­on is situ­ated among the col­der are­as of Slo­va­kia. Only the val­ley of the Ora­va River belo­ngs to a mode­ra­te­ly warm zone. The Ora­va Reser­vo­ir has cau­sed a chan­ge in the ori­gi­nal mea­dow com­mu­ni­ties. The forests are cha­rac­te­ri­zed by the pre­sen­ce of spru­ce, fir, beech, pine, and spruce-​fir. Spru­ce mono­cul­tu­res make up the majo­ri­ty. The com­mon juni­per is wides­pre­ad (sor​ger​.sk). The regi­on encom­pas­ses hills, sub­moun­tai­nous, moun­tai­nous, and subal­pi­ne ter­rain. In lower ele­va­ti­ons, deci­du­ous forests pre­vail, inc­lu­ding alder, birch, and hazel. Notab­ly, the peat bogs of Upper Ora­va – Klin­ské peat bog and the peat bog on Suchá Hora are flo­ris­ti­cal­ly inte­res­ting (ora​va​.sk). Klin­ské peat bog, supp­lied only by pre­ci­pi­ta­ti­on, is a Nati­onal Natu­re Reser­ve and repre­sents the most deve­lo­ped non-​forest moun­tain peat bog in Slo­va­kia (ora​va​-regi​on​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Flóra Vysokých Tatier

skala
Hits: 3865

Vyso­ké Tat­ry sú domo­vom pre viac než tisíc dru­hov rast­lín, kto­ré odha­ľu­jú pôso­bi­vú bio­di­ver­zi­tu a pris­pie­va­jú k uni­kát­ne­mu eko­sys­té­mu tej­to alp­skej kra­ji­ny. Sú cha­rak­te­ri­zo­va­né výraz­ný­mi alpín­sky­mi pod­mien­ka­mi vrá­ta­ne výraz­ných zmien v tep­lo­te a výsky­te extrém­nych pod­mie­nok na vrcho­loch. Tie­to fak­to­ry for­mu­jú rast­li­ny, kto­ré sa musia pris­pô­so­biť na pre­ži­tie v tom­to pro­stre­dí. Vyso­ko­hor­ská fló­ra vyni­ká svo­ji­mi adap­tá­cia­mi, vrá­ta­ne krát­ke­ho ras­tu, hus­té­ho pokry­tia lis­tov a schop­nos­ti kvit­núť v krát­kom obdo­bí. S náras­tom envi­ron­men­tál­nych výziev je nevy­hnut­né veno­vať pozor­nosť udr­ža­teľ­nos­ti ochra­ny fló­ry Vyso­kých Tatier. Rôz­ne ochran­né prog­ra­my a výskum­né pro­jek­ty sme­ru­jú k zacho­va­niu toh­to jedi­neč­né­ho eko­sys­té­mu pre budú­ce gene­rá­cie, aby sa moh­li aj naďa­lej pýšiť bohat­stvom a krá­sou svo­jej fló­ry. Medzi typic­ké rast­li­ny Vyso­kých Tatier pat­rí Diant­hus cart­hu­sia­no­rum. Tie­to rast­li­ny ras­tú na hor­ských lúkach a ska­lách. Náj­de­me tu aj ende­mic­ké dru­hy, naprí­klad šaf­ran spiš­ský – Cro­cus sce­pu­sien­sis. Rast­li­ny Vyso­kých Tatier hra­jú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­me tej­to alp­skej oblas­ti. Samoz­rej­me pris­pie­va­jú ku krá­se a atrak­ti­vi­te Vyso­kých Tatier.

The High Tatras are home to more than a thou­sand plant spe­cies, unve­i­ling impres­si­ve bio­di­ver­si­ty and con­tri­bu­ting to the uni­que eco­sys­tem of this alpi­ne lands­ca­pe. Cha­rac­te­ri­zed by dis­tinct alpi­ne con­di­ti­ons, inc­lu­ding sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re chan­ges and extre­me con­di­ti­ons at the sum­mits, the High Tatras sha­pe plants that must adapt to sur­vi­ve in this chal­len­ging envi­ron­ment. The alpi­ne flo­ra stands out with adap­ta­ti­ons such as short gro­wth, den­se leaf cove­ra­ge, and the abi­li­ty to blo­om in a short peri­od. As envi­ron­men­tal chal­len­ges inc­re­a­se, atten­ti­on must be given to the sus­tai­na­bi­li­ty of pre­ser­ving the flo­ra of the High Tatras. Vari­ous con­ser­va­ti­on prog­rams and rese­arch pro­jects aim to main­tain this uni­que eco­sys­tem for futu­re gene­ra­ti­ons to con­ti­nue boas­ting the rich­ness and beau­ty of its flo­ra. Among the typi­cal plants of the High Tatras is Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, which thri­ves on moun­tain mea­do­ws and rocks. Ende­mic spe­cies are also pre­sent, inc­lu­ding the Spiš cro­cus (Cro­cus sce­pu­sien­sis). The plants of the High Tatras play a cru­cial role in the eco­sys­tem of this alpi­ne regi­on, con­tri­bu­ting not only to its bio­di­ver­si­ty but also enhan­cing the beau­ty and allu­re of the High Tatras.

Tat­ry Wyso­kie to dom dla ponad tysi­ąca gatun­ków roślin, odkry­wa­jąc impo­nu­jące bogact­wo przy­ro­dy i przyc­zy­nia­jąc się do uni­kal­ne­go eko­sys­te­mu tego alpej­skie­go kra­job­ra­zu. Cha­rak­te­ry­zu­ją się wyra­źny­mi warun­ka­mi alpej­ski­mi, obej­mu­jący­mi znacz­ne zmia­ny tem­pe­ra­tu­ry i eks­tre­mal­ne warun­ki na szc­zy­tach, co ksz­ta­łtu­je rośli­ny, któ­re mus­zą się dosto­so­wać, aby przetr­wać w tym wyma­ga­jącym śro­do­wis­ku. Rośli­ny wyso­ko­gór­skie wyró­żnia­ją się adap­tac­ja­mi, taki­mi jak krót­ki wzrost, gęs­te pokry­cie liści i zdol­no­ść kwit­nie­nia w krót­kim okre­sie. W mia­rę wzros­tu wyzwań śro­do­wis­ko­wych, koniecz­ne jest zwró­ce­nie uwa­gi na zró­wno­wa­żo­no­ść ochro­ny flo­ry Tatr Wyso­kich. Różne prog­ra­my ochro­ny i pro­jek­ty bada­wc­ze mają na celu utr­zy­ma­nie tego wyjąt­ko­we­go eko­sys­te­mu dla przys­złych poko­leń, aby mogły nadal chwa­lić się bogact­wem i pięk­nem swo­jej flo­ry. Między typo­we rośli­ny Tatr Wyso­kich nale­ży Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, któ­ry rośnie na gór­skich łąkach i ska­łach. Wys­tępu­ją tu także gatun­ki ende­micz­ne, takie jak kro­kus spis­ki (Cro­cus sce­pu­sien­sis). Rośli­ny Tatr Wyso­kich odg­ry­wa­ją kluc­zo­wą rolę w eko­sys­te­mie tego alpej­skie­go regi­onu, przyc­zy­nia­jąc się nie tyl­ko do jego różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej, ale także pod­kre­śla­jąc pięk­no i atrak­cyj­no­ść Tatr Wysokich.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, Zahraničie, Živočíchy

Fauna a flóra na Braunsbergu

skala
Hits: 1993

Fló­ra

TOP

Všet­ky

Fau­na

Ved­ľa par­ko­vis­ka sta­čí prejsť kúsok po trá­ve a ste pri koňoch.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, V čase

Leto – obdobie tepla, slnka a dozrievania

skala
Hits: 3272

Leto je krás­ne obdo­bie roka, kto­ré nám pri­ná­ša slneč­né lúče a tep­lo, čo zvy­čaj­ne evo­ku­je pocit slo­bo­dy. Prí­ro­da vte­dy oplý­va bohat­stvom farieb, vôní a chu­tí. Tep­lé poča­sie láka von. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy na stro­moch, polia sa zafar­bu­jú do zla­tis­ta a kve­ty kvit­nú vo všet­kých mož­ných far­bách. Záh­ra­dy sú plné živo­ta, a to nie­len kvô­li rast­li­nám, ale aj kvô­li roz­ma­ni­té­mu hmy­zu a spe­vu vtá­kov. Leto je obdo­bím, kedy prí­ro­da vyze­rá, cíti sa a znie inak. Leto nám ponú­ka prí­le­ži­tosť ochut­nať čerstvé bobu­le, slad­ké meló­ny, šťav­na­té bros­ky­ne a mno­ho ďal­ších lahô­dok, kto­ré nám prí­ro­da dáva. Ovo­cie a zele­ni­na dozrie­va­jú na sln­ku, zís­ka­va­jú plnú chuť a vôňu, a ponú­ka­jú nám záži­tok pre zmysly. 

Leto je tiež obdo­bím aktív­nych dovo­le­niek a zážit­kov. Ľudia vyhľa­dá­va­jú prí­le­ži­tos­ti na ces­to­va­nie, kem­po­va­nie, výle­ty a obja­vo­va­nie nových miest. Prí­rod­né sce­né­rie, his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne podu­ja­tia sa stá­va­jú mies­tom dob­ro­druž­stva a pozná­va­nia. Avšak, let­né obdo­bie pri­ná­ša aj výzvy, naj­mä v oblas­ti ochra­ny pred sln­kom a udr­žia­va­nia hyd­ra­tá­cie. Je dôle­ži­té chrá­niť svo­ju pokož­ku pred nad­mer­ným slneč­ným žia­re­ním, piť dosť vody a sta­rost­li­vo sa sta­rať o svo­je zdra­vie v teple.

Sum­mer is a beau­ti­ful time of the year that brings us suns­hi­ne and warmth, typi­cal­ly evo­king a sen­se of fre­e­dom. Natu­re flou­ris­hes with a wealth of colors, scents, and fla­vors during this sea­son. The warm weat­her bec­kons us out­do­ors. Fru­its ripen on tre­es, fields take on a gol­den hue, and flo­wers blo­om in a myriad of colors. Gar­dens come ali­ve, not only with plants but also with diver­se insects and the melo­dies of birds. Sum­mer is a time when natu­re looks, feels, and sounds different.

Sum­mer offers us the oppor­tu­ni­ty to tas­te fresh ber­ries, swe­et melons, juicy pea­ches, and many other delights that natu­re pro­vi­des. Fru­its and vege­tab­les ripen in the sun, acqu­iring full fla­vor and aro­ma, offe­ring a sen­so­ry expe­rien­ce. It’s also a sea­son of acti­ve vaca­ti­ons and adven­tu­res. Peop­le seek oppor­tu­ni­ties for tra­vel, cam­ping, excur­si­ons, and explo­ring new pla­ces. Natu­ral lands­ca­pes, his­to­ri­cal land­marks, and cul­tu­ral events beco­me the backd­rop for adven­tu­re and dis­co­ve­ry. Howe­ver, the sum­mer sea­son brings chal­len­ges, espe­cial­ly in terms of sun pro­tec­ti­on and hyd­ra­ti­on. It’s impor­tant to shield your skin from exces­si­ve sun­light, drink enough water, and take care of your health in the heat.

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Flóra Hvaru

skala
Hits: 2407

Na Hva­re som strá­vil krát­ky čas v máji 2010. Samoz­rej­me, prís­pe­vok uka­zu­je len veľ­mi malú časť dru­ho­vej diver­zi­ty rast­lín na tom­to krás­nom chor­vát­skom ostro­ve. Hvar je domo­vom pôso­bi­vej fló­ry. Hvar sa vyzna­ču­je typic­kým stre­do­mor­ským pod­ne­bím s tep­lý­mi suchý­mi leta­mi a mier­ny­mi zima­mi. Slneč­né svet­lo a dosta­tok tep­la tvo­ria ide­ál­ne pod­mien­ky pre rast a kvit­nu­tie mno­hých dru­hov rast­lín. Pôda na ostro­ve je však čas­to kame­nis­tá a chu­dob­ná na živi­ny. Bio­di­ver­zi­ta fló­ry Hva­ru je dôle­ži­tá nie­len pre este­tic­ký záži­tok náv­štev­ní­kov, ale aj pre udr­ža­nie eko­sys­té­mov a zacho­va­nie gene­tic­ké­ho bohat­stva rôz­nych dru­hov. Ochra­na tej­to fló­ry je pre­to kľú­čo­vým aspek­tom envi­ron­men­tál­nej poli­ti­ky a úsi­lia o udr­ža­teľ­ný roz­voj ostrova.

Hvar je domo­vom pre nie­koľ­ko ende­mic­kých rast­lín. Jed­ným z prí­kla­dov je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), kto­rý zdo­bí sva­hy ostro­va svo­ji­mi pôso­bi­vý­mi kvet­mi. Ďal­ším ende­mic­kým dru­hom je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), kto­rý kvit­ne v jar­nej sezó­ne a vytvá­ra fareb­né kober­ce v nie­kto­rých čas­tiach ostro­va. Ostrov Hvar je tiež domo­vom pre mno­hé rast­li­ny cha­rak­te­ris­tic­ké pre stre­do­mor­skú oblasť. Ole­an­dre (Nerium ole­an­der) ozdo­bu­jú pobrež­né oblas­ti s svo­ji­mi nád­her­ný­mi kvet­mi, zatiaľ čo aro­ma­tic­ký roz­ma­rín (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) pris­pie­va svo­jou vôňou ku šar­mu kra­ji­ny. Vinič a oli­vo­vé háje sú ďal­ší­mi iko­nic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny, pri­čom oli­vov­ní­ky tvo­ria dôle­ži­tú súčasť tra­dič­nej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva Hvaru.

I spent a short time on Hvar in May 2010. Of cour­se, this con­tri­bu­ti­on sho­ws only a very small part of the spe­cies diver­si­ty of plants on this beau­ti­ful Cro­atian island. Hvar is home to an impres­si­ve flo­ra. The island is cha­rac­te­ri­zed by typi­cal Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te with warm, dry sum­mers and mild win­ters. Sun­ny weat­her and suf­fi­cient warmth cre­a­te ide­al con­di­ti­ons for the gro­wth and blo­oming of many plant spe­cies. Howe­ver, the soil on the island is often sto­ny and nutrient-​poor. The bio­di­ver­si­ty of Hva­r’s flo­ra is impor­tant not only for the aest­he­tic expe­rien­ce of visi­tors but also for main­tai­ning eco­sys­tems and pre­ser­ving the gene­tic wealth of vari­ous spe­cies. The pro­tec­ti­on of this flo­ra is the­re­fo­re a key aspect of envi­ron­men­tal poli­cy and efforts towards sus­tai­nab­le island development.

Hvar is home to seve­ral ende­mic plants. One exam­ple is Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), which adorns the slo­pes of the island with its impres­si­ve flo­wers. Anot­her ende­mic spe­cies is Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), which blo­oms in the spring and cre­a­tes color­ful car­pets in some parts of the island. The island of Hvar is also home to many plants cha­rac­te­ris­tic of the Medi­ter­ra­ne­an regi­on. Ole­an­ders (Nerium ole­an­der) deco­ra­te coas­tal are­as with the­ir beau­ti­ful flo­wers, whi­le aro­ma­tic rose­ma­ry (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) con­tri­bu­tes its scent to the charm of the lands­ca­pe. Vine­y­ards and oli­ve gro­ves are other ico­nic ele­ments of the lands­ca­pe, with oli­ve tre­es pla­y­ing a sig­ni­fi­cant role in the islan­d’s tra­di­ti­onal cul­tu­re and economy.

Na Hva­ru sam pro­veo krat­ko vri­je­me u svibn­ju 2010. Narav­no, ovaj pri­log pri­ka­zu­je samo vrlo mali dio bilj­nog diver­zi­te­ta na ovom pre­kras­nom hrvat­skom oto­ku. Hvar je dom impre­siv­ne flo­re. Otok se odli­ku­je tipič­nom sre­do­zem­nom kli­mom s top­lim suhim lje­ti­ma i bla­gim zima­ma. Sun­ča­no vri­je­me i dovolj­no top­li­ne stva­ra­ju ide­al­ne uvje­te za rast i cvje­tan­je mno­gih bilj­nih vrs­ta. Među­tim, tlo na oto­ku čes­to je kame­ni­to i siro­maš­no hran­ji­vim tva­ri­ma. Bio­raz­no­li­kost flo­re Hva­ra važ­na je ne samo za estet­sko iskus­tvo posje­ti­tel­ja već i za odr­ža­van­je eko­su­sta­va i čuvan­je genet­skog bogat­stva raz­li­či­tih vrs­ta. Zašti­ta ove flo­re sto­ga je ključ­ni aspekt eko­loš­ke poli­ti­ke i nasto­jan­ja pre­ma odr­ži­vom raz­vo­ju otoka.

Hvar je dom neko­li­ko ende­mič­nih bilj­nih vrs­ta. Jedan pri­mjer je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), koji kiti padi­ne oto­ka svo­jim impre­siv­nim cvje­to­vi­ma. Još jed­na ende­mič­na vrs­ta je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), koji cvje­ta u prol­je­će i stva­ra šare­ne tepi­he na nekim dije­lo­vi­ma oto­ka. Otok Hvar tako­đer je dom mno­gim bilj­ka­ma karak­te­ris­tič­nim za sre­do­zem­nu regi­ju. Ole­an­dri (Nerium ole­an­der) ukra­ša­va­ju obal­na pod­ruč­ja svo­jim pre­kras­nim cvje­to­vi­ma, dok aro­ma­tič­ni ruž­ma­rin (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) dopri­no­si svo­jim miri­som šar­mu kra­jo­li­ka. Vinog­ra­di i mas­li­ni­ci su dru­gi iko­nič­ni ele­men­ti kra­jo­li­ka, pri čemu mas­li­ne igra­ju zna­čaj­nu ulo­gu u tra­di­ci­onal­noj kul­tu­ri i gos­po­dar­stvu otoka.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post