Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Pruské

skala
Hits: 2608

Pruské leží na pravom brehu v nadmorskej výške 252 metrov nad morom. Tečie cez neho Podhradský potok. Obec je od severu obklopená Bielymi Karpatmi. Súčasťou sú miestne časti Podvažie a Savčina. Pruské je centrálnou obcou mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát (obecpruske.sk). Na ploche 12.93 km2 tu žije 2283 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1221 (obecpruske.sk). Nachádza sa tu františkánsky kláštor, renesančný kaštieľ s anglickým parkom, pôsobil tu spisovateľ Hugolín Gavlovič, rastú tu 700 ročné tisy (Viliam Cíbik). Smerom na východ v minulosti existovala neďaleko od Pruského osada Výčap, resp. Výčapy (obecpruske.sk). Obec patrila pod panstvo Vršatec (obecpruske.sk). V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako mestečko, ktoré malo právo konať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. V obci sa nachádza Kostol svätého Petra a Pavla z roku 1780 a Kaplnka svätého Juraja z roku 1642. V minulosti tu stála aj synagóga, ktorá schátrala po roku 1945 a bola zbúraná. 700 ročné tri tisy rastú vo farskej záhrade a sú chránenou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Uprostred leta sa v Pruskom koná bežecké podujatie Horský kros Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).

Pruské is located on the right bank of the Váh River at an elevation of 252 meters above sea level. The Podhradský stream flows through it. The village is surrounded by the White Carpathians from the north. The local parts of Podvažie and Savčina are integral parts of the municipality. Pruské serves as the central village of the Zdroje Bielych Karpát microregion (obecpruske.sk). With an area of 12.93 km2, the village is home to 2,283 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1221 (obecpruske.sk). The village is home to a Franciscan monastery, a Renaissance castle with an English park, and it was a residence of the writer Hugolín Martin Gavlovič. The area also boasts 700-year-old yews (Viliam Cíbik). In the past, towards the east, there was a settlement called Výčap or Výčapy near Pruské (obecpruske.sk). The village was under the jurisdiction of Vršatec (obecpruske.sk). In medieval documents, Pruské was referred to as a small town with the right to organize cattle and trade fairs five times a year. The village is home to the Church of Saints Peter and Paul, built in 1780, and the Chapel of Saint George from 1642. There used to be a synagogue in the village, which deteriorated after 1945 and was subsequently demolished. The 700-year-old yews in the parish garden are protected as a cultural monument (Wikipedia). In the middle of summer, Pruské hosts a trail running event, the Mountain Cross Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).

Krajina, Slovensko, Fotografie

Blatnica

skala
Hits: 3441

Blatnica patrí medzi najchladnejšie Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km2 žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e-obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia).

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé pravekého sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty.  Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).

Blatnica is one of the coldest villages in Slovakia, situated in the central Turiec region at the confluence of the Turiec Basin and the Great Fatra mountains. It lies at an elevation of 495 meters above sea level, covering an area of 86 km2 with a population of 913 inhabitants (Wikipedia). The historical names of the village include Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, and Turčianská Blatnica (e-obce.sk). The Siakeľ brothers filmed the first Slovak Jánošík in Blatnica and its surrounding valleys (Wikipedia).

Blatnica is an ancient village situated on both sides of the Blatnický Creek in the Turiec Basin. The earliest traces of prehistoric settlement date back to the 3rd millennium BC, associated with the people of the Corded Ware culture. The first written records of the village are from 1230, and it was originally a sub-castle of Blatnický Castle. The writer Maša Haľamová (blatnica.sk) and the film director and cameraman Jaroslav Siakeľ, who was born in Blatnica (blatnica.sk), have connections to the village.

In Blatnica, one can find many brick houses with large gates, representing the typical oilman’s architecture, as well as traditional Turiec wooden houses with leather insulation between the beams (blatnica.sk). The residents were mainly subjects of the Révay family, engaging in oil pressing, saffron cultivation, crafts, and agriculture (blatnica.sk). The first written mention of settlement in the Blatnica area refers to the village of Solomus-Sokolčie, now part of the village. The core of Blatnický Castle was already built at the end of the 13th century. Oleaginous craftsmanship became a lucrative livelihood in the late 16th century, and by the 18th century, over 100 households in the village were involved in this activity. Blatnica was a relatively large village, with 1,015 inhabitants living in 157 houses in 1785 (blatnica.sk).

An 8th-century Slovak noble’s sword was found in Blatnica, belonging to a warrior from the ranks of the high-ranking Old Slovak nobility. Crafted from Damascus steel and forged using traditional methods on wooden charcoal, the handle is made of silver plate, gilded with 24-carat gold, and embedded with red rubies (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Príroda, Liptov, Biotopy, Fotografie

Lúčanský vodopád

skala
Hits: 2220

V obci Lúčky, v ktorej sa Lúčanský vodopád nachádza, sú .

V strede Lúčky (obeclucky.sk), na úpätí Veľkého Choča (Otakar Brandos), sa nachádza 13 metrov vysoký kaskádový vodopád Lúčanky, padajúci z okraja travertínovej terasy (obeclucky.sk). Je najprístupnejším slovenský vodopádom. Pod vodopádom je menšie jazierko. Najmohutnejší je na , keď sa topí v horách topí a po väčších dažďoch (Ján Urda). Je to prírodný unikát, podobné sú väčšinou situované vysoko v horách, ďaleko od ľudských obydlí. Vodopád vďaka teplým prameňom nikdy nezamŕza. Je od roku 1974 národnou prírodnou pamiatkou. Boli tu nájdené vzácne paleontologické a archeologické nálezy (obeclucky.sk).

In the village of Lúčky, where the Lúčanský waterfall is located, there are thermal baths.

In the center of Lúčky village (obeclucky.sk), at the foothills of Veľký Choč (Otakar Brandos), stands the 13-meter-high cascading waterfall Lúčanky, cascading from the edge of a travertine terrace (obeclucky.sk). It is the most accessible waterfall in Slovakia. Below the waterfall, there is a small pond. The waterfall is most powerful in spring when the snow melts in the mountains and after heavy rains (Ján Urda). It is a natural rarity, as similar waterfalls are usually situated high in the mountains, far from human settlements. Thanks to warm springs, the waterfall never freezes. Since 1974, it has been a national natural monument. Rare paleontological and archaeological finds have been discovered in the vicinity (obeclucky.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Horné Považie, Fotografie

Súľov – Hradná

skala
Hits: 2924

Obec leží v Súľovskej kotline, na juhovýchodnom výbežku okresu Bytča. Rodáčkou je speváčka Zuzana Smatanová (Wikipedia). Neďaleko sa nachádza prírodná rezervácia Súľov – Hradná, ktorá je súčasťou Súľovských vrchov. V tejto oblasti sa nachádza aj hradný kopec.

Obec je známa vďaka nádhernej scenérii skál, ktoré akoby vytvárali jej prirodzené hranice, a tak chránili jej  jedinečné krásy a dávne tajomstvá. Vnímaví cítia závan minulosti nielen pri potulkách tajomnými Súľovskými skalami, ale i pri prechádzke dedinou rozprestierajúcou sa pod nimi (sulov-hradna.sk). Osídlenie Súľovskej dokladajú archeologické nálezy napr. v jaskyni Šarkania diera. Obec je doložená už v mladšom hradiskovom období a prechádza i do raného stredoveku (sulov-hradna.sk). Prvá písomná zmienka o obci Súľov pochádza z roku 1193, prvá písomná zmienka o obci Hradná pochádza z roku 1408 (sulov-hradna.sk).  Obe obce sa v priebehu dejín vyvíjali samostatne, avšak od pradávna ich však spájala nielen spoločná chotárna hranica, ale i spoločný zemepán a cirkevná príslušnosť. K úradnému spojeniu obcí do jedného celku Súľov – Hradná došlo v roku 1898. V roku 1851 žilo v Súľove 361 obyvateľov a v Hradnej 236 (sulov-hradna.sk). Neďaleko od obce sa nachádza archeologická lokalita z veľkomoravského obdobia Hrádek, Strmý kopec. V obci sa nachádza Teodózov (Veľký) kaštieľ, Mičurovský (Malý) kaštieľ, ktorý prešiel obnovou v roku 1993. Renesančný kostol svätého Michala archanjela má vežu z roku 1616. Evanjelický kostol je z rokov 1749-1750, upravený bol v rokoch 1906 – 1907. V Hradnej sa nachádza renesančný kaštieľ (Wikipedia).

The village is located in the Súľov Basin, on the southeastern extension of the Bytča district. A notable native of the village is the singer Zuzana Smatanová (Wikipedia). Nearby is the Súľov – Hradná Nature Reserve, which is part of the Súľov Hills. This area also includes a castle hill.

The village is known for its stunning rock scenery, which seems to create its natural boundaries, protecting its unique beauty and ancient secrets. Sensitive individuals can feel the breath of the past not only while wandering through the mysterious Súľov Rocks but also during a walk through the village lying below them (sulov-hradna.sk). The settlement of the Súľov Basin is evidenced by archaeological finds, such as in the Šarkania Diera cave. The village is documented as early as the younger hillfort period and extends into the early medieval period (sulov-hradna.sk). The first written mention of the village of Súľov dates back to 1193, and the first written mention of the village of Hradná is from 1408 (sulov-hradna.sk). Although both villages developed independently over time, they have long been connected not only by a shared common land boundary but also by a common landowner and church affiliation. The official merger of the villages into one unit, Súľov – Hradná, occurred in 1898. In 1851, Súľov had 361 inhabitants, and Hradná had 236 (sulov-hradna.sk).

Near the village is the archaeological site of Hrádek, Strmý kopec, from the Great Moravian period. The village features the Teodózov (Great) Manor, and the Mičurovský (Small) Manor, which was renovated in 1993. The Renaissance Church of St. Michael the Archangel has a tower from 1616. The Evangelical Church dates from 1749-1750 and was renovated in 1906-1907. In Hradná, there is a Renaissance manor house (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, TOP, Fotografie

Nízke Tatry

skala
Hits: 3755

Nízke ležia medzi riekami a Hron. Tiahnu sa 80 kilometrom zo západu na východ (nizketatry.sk). Ich rozloha je 1242 km2. Označenie pohoria zaviedol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvodne ako Nižné Tatry. Neskôr tento názov Ján Hunfalvy nesprávne preložil do maďarčiny ako (Wikipedia). Vládne tu kontinentálna horská klíma. Vyšší úhrn zrážok je na severných svahoch, pričom západná časť je mierne vlhkejšia. Snehová pokrývka dosahuje nad hranicou lesa dva metre. Drží sa 110 – 210 dní v roku (Jozef Veľký). Sú druhým najnavštevovanejším pohorím Slovenska. Najmä vo východnej časti, medzi Čertovicou a Kráľovou hoľou je zachovalejšia. V Nízkych Tatrách sa nachádza viacero jaskýň: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. V roku 1978 boli Nízke Tatry na ploche 81 095 hektárov vyhlásené za Národný park Nízke Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier – týči sa do výšky 2 043 metrov nad morom. Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri : Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Bránou Nízkych Tatier je zo severnej strany Demänovská dolina, z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále, a horské sedlá Donovaly a Čertovica (visitliptov.sk). Nízke Tatry sa členia na Ďumbierske Tatry v západnej a Kráľovohoľské Tatry vo východnej časti, ktoré sú oddelené údoliami riečok Boca a Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektoré známe vrcholy: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).

The Low Tatras are situated between the Váh and Hron rivers, stretching 80 kilometers from west to east (nizketatry.sk). Their area covers 1242 km2. The name of the mountain range was introduced by Dionýz Štúr in 1860, originally as „Nižné Tatry“ (Lower Tatras). Later, this name was incorrectly translated into Hungarian as „Nízke Tatry“ by Ján Hunfalvy (Wikipedia). The region experiences a continental mountain climate, with higher precipitation on the northern slopes, and the western part being slightly more humid. The snow cover reaches two meters above the tree line, lasting for 110 – 210 days a year (Jozef Veľký). They are the second most visited mountain range in Slovakia. Particularly in the eastern part, between Čertovica and Kráľova hoľa, the nature is more preserved. The Low Tatras host several caves, including Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, and Jaskyňa mŕtvych netopierov. In 1978, the Low Tatras, covering an area of 81,095 hectares, were declared the Low Tatras National Park – NAPANT (nizketatry.sk). The highest peak of the Low Tatras is Ďumbier, reaching an elevation of 2,043 meters above sea level. Four rivers originate below Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec, and Hornád. The northern gateway to the Low Tatras is Demänovská Dolina, while the southern side is represented by Mýto pod Ďumbierom and Tále, and mountain saddles Donovaly and Čertovica (visitliptov.sk). The Low Tatras are divided into Ďumbier Tatras in the west and Kráľovohoľské Tatras in the east, separated by the valleys of the Boca and Štiavnička rivers (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Some well-known peaks include Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, and Andrejcová (Wikipedia).

Die Niederen Tatra liegen zwischen den Flüssen Váh und Hron und erstrecken sich über 80 Kilometer von Westen nach Osten (nizketatry.sk). Ihre Fläche beträgt 1242 km2. Den Namen des Gebirges führte Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, ursprünglich als „Nižné Tatry“ (Untere Tatra). Später wurde dieser Name von Ján Hunfalvy irrtümlich ins Ungarische als „Nízke Tatry“ übersetzt (Wikipedia). Die Region erlebt ein kontinentales Bergklima, mit höheren Niederschlägen an den Nordhängen und der westliche Teil ist etwas feuchter. Die Schneedecke erreicht über der Baumgrenze zwei Meter und dauert 110 – 210 Tage im Jahr (Jozef Veľký). Sie sind das zweitmeistbesuchte Gebirge in der Slowakei. Insbesondere im östlichen Teil zwischen Čertovica und Kráľova hoľa ist die Natur besser erhalten. Die Niederen Tatra beherbergen mehrere Höhlen, darunter Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká und Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978 wurden die Niederen Tatra mit einer Fläche von 81.095 Hektar zum Nationalpark Nízke Tatry – NAPANT erklärt (nizketatry.sk). Der höchste Gipfel der Niederen Tatra ist Ďumbier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Meeresspiegel erreicht. Vier Flüsse entspringen unterhalb von Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec und Hornád. Das Nordtor zu den Niederen Tatra ist die Demänovská Dolina, während die Südseite von Mýto pod Ďumbierom und Tále sowie den Gebirgspässen Donovaly und Čertovica repräsentiert wird (visitliptov.sk). Die Niederen Tatra sind in die Ďumbier-Tatra im Westen und die Kráľovohoľské Tatra im Osten unterteilt, getrennt durch die Täler der Flüsse Boca und Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Einige bekannte Gipfel sind Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková und Andrejcová (Wikipedia).

Az Alacsony-Tátra a Váh és a Hron folyók között terül el, nyugatról keletre 80 kilométer hosszan (nizketatry.sk). Területe 1242 km2. A hegység nevét Dionýz Štúr vezette be 1860-ban, eredetileg „Nižné Tatry” (Alsó-Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hunfalvy hibásan fordította le magyarra „Nízke Tatry” néven (Wikipedia). A régió kontinentális hegységi éghajlatot tapasztal, a csapadék magasabb északi lejtőkön van, és a nyugati rész kissé nedvesebb. A hótakaró két métert ér el az erdőhatár felett, és évente 110 – 210 napig tart (Jozef Veľký). Ezek a második leglátogatottabb hegyek Szlovákiában. Különösen keleten, a Čertovica és a Kráľova hoľa közötti területen a természet jobban megőrzött. Az Alacsony-Tátrában több barlang is található, köztük a Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká és a Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978-ban az Alacsony-Tátrát, amely 81 095 hektáros területet fed le, a Nízke Tatry Nemzeti Parkká nyilvánították (nizketatry.sk). Az Alacsony-Tátra legmagasabb csúcsa a Ďumbier, amely tengerszint feletti 2 043 méteres magasságban emelkedik. Négy folyó ered Kráľova hoľa alatt: Váh, Hron, Hnilec és Hornád. Az Alacsony-Tátra északi kapuja a Demänovská-völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďumbierom és Tále, valamint a Donovaly és a Čertovica hegycsúcsok képviselik (visitliptov.sk). Az Alacsony-Tátrát Ďumbier-Tátra és Kráľovohoľské Tátra részre osztják, amelyeket a Boca és Štiavnička folyók völgyei választanak el (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Néhány jól ismert csúcs közé tartozik a Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková és Andrejcová (Wikipedia).

Niskie Tatry leżą między rzekami Wáh i Hron. Rozciągają się na długość 80 kilometrów z zachodu na wschód (nizketatry.sk). Ich powierzchnia wynosi 1242 km2. Określenie gór wprowadził Dionýz Štúr w roku 1860, pierwotnie jako Tatry Niższe. Później ten termin został błędnie przetłumaczony na węgierski jako Niskie Tatry przez Jána Hunfalvy’ego (Wikipedia). Panuje tutaj kontynentalny klimat górski. Większa suma opadów występuje na północnych stokach, przy czym zachodnia część jest nieco bardziej wilgotna. Pokrywa śnieżna sięga dwóch metrów ponad granicą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľký). Są drugimi najczęściej odwiedzanymi górami na Słowacji. Szczególnie w części wschodniej, między Čertovicą a Kráľovou hoľą, przyroda jest lepiej zachowana. W Niskich Tatrach znajduje się kilka jaskiń: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. W 1978 roku Niskie Tatry o powierzchni 81 095 hektarów zostały ogłoszone Narodowym Parkiem Niskie Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najwyższym szczytem Niskich Tatr jest Ďumbier – wznoszący się na wysokość 2 043 metrów nad poziomem morza. Spod Kráľovou hoľou wypływają cztery rzeki: Wáh, Hron, Hnilec i Hornád. Brama Niskich Tatr znajduje się od północy w Dolinie Demänovskiej, od południa w Mýto pod Ďumbierom i Tále, a przełęcze górskie Donovaly i Čertovica (visitliptov.sk). Niskie Tatry dzielą się na Tatry Ďumbierskie na zachodzie i Tatry Kráľovohoľskie na wschodzie, oddzielone dolinami rzek Boca i Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektóre znane szczyty to: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).

  • Veľký Jozef a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q, Veda, , p. 100 – 103