Dokumenty, Technické dokumenty, Fotografie

Svetlo

skala
Hits: 5922

je magické médium, plné farieb a tieňov. V rukách fotografa sa svetlo stáva farbou, tvarom a emóciou. Od jednoduchých prírodných scenérií po pulzujúce mestské nočné , svetlo prináša do nekonečné možnosti. Jedným zo spôsobov, ako fotografovať svetlo, je pracovať s kontrastom. Silné kontrasty medzi svetlom a tieňom vytvárajú dramatické scény a zdôrazňujú detaily. Príkladom môže byť fotografovanie osvetlených ulíc v alebo portrét so silným slnečným žiarením. Fotografovanie svitania a západu slnka môže tvoriť snímky s poetickým až melancholickým nádychom. Stmievajúce sa svetlo vytvára nádherné odtiene a jemné prechody, ktoré sú ideálne pre zachytenie krásy každodenných okamihov.

Príroda ponúka jedinečné svetelné príbehy. Ranná rosa na pavučinách, hra slnečných lúčov v hustom lese, alebo odlesky na hladine jazera. Fotografovanie prírodného svetla vyžaduje citlivý prístup k okolitému prostrediu a jeho jedinečným svetelným podmienkam. Experimentovanie s technikami dokáže vytvoriť abstraktné obrazy. Pri portrétnom fotografovaní sa svetlo stáva kľúčovým nástrojom na zdôraznenie rysov tváre a vyjadrenie nálady. Hra so svetlom, ako napríklad vytváranie tieňov, môže vytvoriť portréty s hlbokým emocionálnym posolstvom.

Light is a magical medium, brimming with colors and shadows. In the hands of a photographer, light transforms into color, form, and emotion. From simple natural landscapes to pulsating urban nightscapes, light brings endless possibilities to photography. One way to capture light is by working with contrast. Strong contrasts between light and shadow create dramatic scenes, emphasizing details. Examples include photographing illuminated city streets at night or capturing a portrait in intense sunlight. Photographing the dawn and dusk can produce images with a poetic and sometimes melancholic touch. The fading light creates beautiful shades and subtle transitions, ideal for capturing the beauty of everyday moments.

Nature offers unique light stories – morning dew on spiderwebs, the play of sunbeams in a dense forest, or reflections on the surface of a lake. Photographing natural light requires a sensitive approach to the surrounding environment and its unique lighting conditions. Experimenting with techniques can create abstract images. In portrait photography, light becomes a key tool for highlighting facial features and expressing mood. Playing with light, such as creating shadows, can craft portraits with a profound emotional message. Light, in its various forms, invites photographers to explore and capture the essence of moments, whether in the serene landscapes of nature or the dynamic narratives of human faces.

TOP

Všetky

 
 
, , , , , , , , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Záhorie, Vodné nádrže, Fotografie, Záhorské obce

Lozorno

skala
Hits: 3065

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km2 tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk).

Lozorno is situated in the southwest of Slovakia, 24 km from , near the western slopes of the Small Carpathians, in the region (lozorno.sk). It lies at an elevation of 188 meters above sea level. With an area of 44.79 km2, the village is home to 3,022 residents (Wikipedia). The village hosts the Church of St. Catherine of Alexandria, dating back to 1630, and the Baroque Chapel of St. Wendelin, built in 1729 (lozorno.sk). In the past, there was a forest railway in Lozorno, but traces of it are challenging to find. It was constructed after 1918 and disappeared in the 1930s (lozorno.sk). Above Lozorno, there is a reservoir, and the Dry Stream flows from it (lozorno.sk). The Museum of Historical Vehicles is located near this reservoir, in the premises of former barracks (lozorno.sk). The cyclist Anton Tkáč hails from Lozorno (Wikipedia).

The history of Lozorno is linked to Pajštún Castle. In 1280, Count Rugerius began its reconstruction, and Italian, Moravian, and Slovak masters working on the castle initiated the first settlement of Lozorno. However, the village is first mentioned in 1438 as Ezelarn, likely derived from the German Esel, meaning donkey. Donkeys were used by traders for transporting goods. Another historical name is Zorno. In the Middle Ages, Lozorno experienced dynamic development, also thanks to colonists from Austria and, after 1526, immigrants from Croatia. The inhabitants were engaged in agriculture, oil pressing, weaving, vine cultivation, draught animal breeding, lime burning, and charcoal production. From 1970 to 1973, the Bratislava-Malacky highway was built near the village. A recreational area was established at Košariská and Kamenný Mlyn (lozorno.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Malé Karpaty, Slovenské, Záhorie, Biotopy, Fotografie, Malokarpatské obce, Les

Borinka

skala
Hits: 5341

Z Borinky sa dá pekne vyšliapať na Pajštún. Borinka je obec veľmi blízko Bratislavy. Nad Borinkou je zrúcanina Pajštúnu (). Borinský s rozlohou 14.6 hektára je súčasťou Chráneného krajinnej oblasti . Zahrňuje neprístupné , vyvieračky (napr. Borinská a Pajštúnska), údolie Prepadlé a Medené Hámre. Veľké Prepadlé bolo v roku 1995 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu ponorná fluviokrasová jaskyňa, dlhá 597 metrov, hlboká 70 metrov. Verejnosti je neprístupná (stupava.sk).

V obci Borinka žije viac ako 500 obyvateľov. Historický názov z listiny z 25. júla 1314 je Pelystan. Iné: Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, Kvetov. Názov obce je odvodený od niekdajšieho maďarského Borostyánkö, čo je v preklade jantár. Iný maďarský názov je Pozsonyborostyánkö. Nemecké názvy: Ballestein, Paulestein, Pallenstein. V 18. storočí tu pola pracháreň, papiereň, teheľňa, skláreň a píla. V Medených Hámroch sa vyrábal medený riad (pajstun.sk).

One can climb up to Pajštún from Borinka, a village very close to . Above Borinka lies the ruins of Pajštún (Peter Kaclík). The Borinka Karst, covering an area of 14.6 hectares, is part of the Protected Landscape Area of the Little Carpathians. It includes inaccessible caves, springs (e.g., Borinská and Pajštúnska), the Prepadlé valley, and Medené Hámre. Big Prepadlé was declared a natural monument in 1995. There is a submerged fluviokarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inaccessible to the public (stupava.sk).

In the village of Borinka, there are more than 500 inhabitants. The historical name of the village from a document dated July 25, 1314, is Pelystan. Other names include Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, and Kvetov. The name of the village is derived from the former Hungarian Borostyánkö, which translates to amber. Another Hungarian name is Pozsonyborostyánkö. German names include Ballestein, Paulestein, and Pallenstein. In the 18th century, there was a gunpowder mill, paper mill, brickyard, glassworks, and sawmill here. Copperware was produced in Medené Hámre (pajstun.sk).

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Objekty, predmety a priestory, Mestá, Podunajsko, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Lamač – mestská časť Bratislavy

skala
Hits: 2759

V Lamači sa nachádza Kaplnka svätej Rozálie zo 17. storočia. Postavili ju v rokoch 1680 – 1682 z vďačnosti, že sa skončil mor z rokov 1678 – 1679 (Wikipedia). Mnohí mešťania vtedy utiekli do Rakúska a na Moravu. Iní sa usadzovali v provizórnych domoch v blízkych lesoch a vinohradoch, niektorí bývali dokonca na lodiach spustených na Dunaj. Počas tejto epidémie v zomrelo v samotnej Bratislave viac ako 12 000 ľudí. Obchodný život takmer zanikol, trpeli hladom, lebo pre nepretržité dažde nedozrela úroda (lamac.sk). Kaplnka je zasvätená svätej Rozálii, patrónke – ochrankyni proti moru. Za celý ten boli nutné len drobné opravy a výmenu kríža, do ktorého začiatkom 20. storočia udrel blesk. 4. september je dňom sviatku svätej Rozálie, vtedy sa tu konávali celé storočia púte až do 2. svetovej , v priebehu ktorej tejto zvyk zanikol. V súčasnosti sa v tento deň konajú hody a slúži slávnostná omša (Wikipedia). Objekt je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku bol objekt 23. októbra 1963 (pamiatky.sk).

In Lamač, there is the Chapel of Saint Rosalia from the 17th century. It was built between 1680 and 1682 out of gratitude for the end of the plague from 1678 to 1679 (Wikipedia). Many citizens fled to Austria and Moravia during that time. Others settled in makeshift houses in nearby forests and vineyards, and some even lived on boats launched on the Danube. More than 12,000 people died in alone during this epidemic. Trade almost disappeared, and people suffered from hunger due to the unripe harvest caused by continuous rains (lamac.sk). The chapel is dedicated to Saint Rosalia, the patroness against the plague. Throughout the years, only minor repairs and the replacement of the cross, struck by lightning in the early 20th century, were necessary. September 4th is the feast day of Saint Rosalia, and pilgrimages were held here for centuries until World War II, during which this tradition ceased. Currently, festivities and a solemn mass take place on this day (Wikipedia). The object was declared a national cultural monument on October 23, 1963 (.sk).

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Záhorie, Fotografie

Skalica

skala
Hits: 3625

Skalica je mesto na západe Slovenska. Dá sa povedať, že susedí s moravským Hodonínom a s Holíčom. Leží v nadmorskej výške 177 metrov na rozlohe 60 km2. Žije tu takmer 15 000 obyvateľov. Neďaleko od mesta tečie rieka Morava. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1217 (Wikipedia). Historické názvu mesta: Uherská Skalica, Uhorská Skalica (Dúbravský), Zakolcha (skalica.sk). Po roku 1270 bola vybudovaná najstaršia stavba v meste – rotunda sv. Juraja. Od roku 1372 je Skalica slobodným kráľovským mestom. Pravdepodobne od začiatku 15. storočia sa výrazne vyvíja vinohradníctvo. Vyrábalo sa tu jedno z najkvalitnejších súkien v Uhorsku. Skalický trdelník je zákusok vyrobený z kysnutého cesta, obaleného orechami a pečený na otvorenom ohni (Wikipedia).

Obyvatelia mesta sú Skaličané (asb.sk). V meste pôsobí Záhorské múzeum, organizuje sa tu Trdlofest, festival Skalické dni. Skalice: operný spevák Janko Blaho, spevák František Krištof Veselý, dablér Svätopluk Šablatúra, kňaz Anton Srholec, maliar Dušan Grečner, hudobník Marián Varga, herečka Bibiana Ondrejková, hokejista Žigmund Pálfy (Wikipedia).

Skalica is a town in western Slovakia, situated in close proximity to the Moravian town of Hodonín and Holíč. It lies at an elevation of 177 meters, covering an area of 60 km2, and is home to nearly 15,000 residents. The River flows nearby. The first written mention of the town dates back to 1217 (Wikipedia). Historical names of the town include Uherská Skalica, Uhorská Skalica (Dúbravský), and Zakolcha (skalica.sk). After 1270, the oldest structure in the town was built – the rotunda of St. George. Since 1372, Skalica has been a free royal town. Likely from the early 15th century, viticulture has significantly developed in the region. Skalica was known for producing some of the highest-quality textiles in the Kingdom of Hungary. The Skalica trdelník is a pastry made from leavened dough, coated with nuts, and baked over an open flame (Wikipedia).

The inhabitants of the town are called Skaličané (asb.sk). Skalica is home to the Museum, and events such as Trdlofest and the Skalica Days festival are organized here. Notable personalities associated with Skalica include opera singer Janko Blaho, singer František Krištof Veselý, stuntman Svätopluk Šablatúra, priest Anton Srholec, painter Dušan Grečner, musician Marián Varga, actress Bibiana Ondrejková, and hockey player Žigmund Pálfy (Wikipedia).