2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Flóra Vysokých Tatier

skala
Hits: 3825

Vyso­ké Tat­ry sú domo­vom pre viac než tisíc dru­hov rast­lín, kto­ré odha­ľu­jú pôso­bi­vú bio­di­ver­zi­tu a pris­pie­va­jú k uni­kát­ne­mu eko­sys­té­mu tej­to alp­skej kra­ji­ny. Sú cha­rak­te­ri­zo­va­né výraz­ný­mi alpín­sky­mi pod­mien­ka­mi vrá­ta­ne výraz­ných zmien v tep­lo­te a výsky­te extrém­nych pod­mie­nok na vrcho­loch. Tie­to fak­to­ry for­mu­jú rast­li­ny, kto­ré sa musia pris­pô­so­biť na pre­ži­tie v tom­to pro­stre­dí. Vyso­ko­hor­ská fló­ra vyni­ká svo­ji­mi adap­tá­cia­mi, vrá­ta­ne krát­ke­ho ras­tu, hus­té­ho pokry­tia lis­tov a schop­nos­ti kvit­núť v krát­kom obdo­bí. S náras­tom envi­ron­men­tál­nych výziev je nevy­hnut­né veno­vať pozor­nosť udr­ža­teľ­nos­ti ochra­ny fló­ry Vyso­kých Tatier. Rôz­ne ochran­né prog­ra­my a výskum­né pro­jek­ty sme­ru­jú k zacho­va­niu toh­to jedi­neč­né­ho eko­sys­té­mu pre budú­ce gene­rá­cie, aby sa moh­li aj naďa­lej pýšiť bohat­stvom a krá­sou svo­jej fló­ry. Medzi typic­ké rast­li­ny Vyso­kých Tatier pat­rí Diant­hus cart­hu­sia­no­rum. Tie­to rast­li­ny ras­tú na hor­ských lúkach a ska­lách. Náj­de­me tu aj ende­mic­ké dru­hy, naprí­klad šaf­ran spiš­ský – Cro­cus sce­pu­sien­sis. Rast­li­ny Vyso­kých Tatier hra­jú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­me tej­to alp­skej oblas­ti. Samoz­rej­me pris­pie­va­jú ku krá­se a atrak­ti­vi­te Vyso­kých Tatier.

The High Tatras are home to more than a thou­sand plant spe­cies, unve­i­ling impres­si­ve bio­di­ver­si­ty and con­tri­bu­ting to the uni­que eco­sys­tem of this alpi­ne lands­ca­pe. Cha­rac­te­ri­zed by dis­tinct alpi­ne con­di­ti­ons, inc­lu­ding sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re chan­ges and extre­me con­di­ti­ons at the sum­mits, the High Tatras sha­pe plants that must adapt to sur­vi­ve in this chal­len­ging envi­ron­ment. The alpi­ne flo­ra stands out with adap­ta­ti­ons such as short gro­wth, den­se leaf cove­ra­ge, and the abi­li­ty to blo­om in a short peri­od. As envi­ron­men­tal chal­len­ges inc­re­a­se, atten­ti­on must be given to the sus­tai­na­bi­li­ty of pre­ser­ving the flo­ra of the High Tatras. Vari­ous con­ser­va­ti­on prog­rams and rese­arch pro­jects aim to main­tain this uni­que eco­sys­tem for futu­re gene­ra­ti­ons to con­ti­nue boas­ting the rich­ness and beau­ty of its flo­ra. Among the typi­cal plants of the High Tatras is Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, which thri­ves on moun­tain mea­do­ws and rocks. Ende­mic spe­cies are also pre­sent, inc­lu­ding the Spiš cro­cus (Cro­cus sce­pu­sien­sis). The plants of the High Tatras play a cru­cial role in the eco­sys­tem of this alpi­ne regi­on, con­tri­bu­ting not only to its bio­di­ver­si­ty but also enhan­cing the beau­ty and allu­re of the High Tatras.

Tat­ry Wyso­kie to dom dla ponad tysi­ąca gatun­ków roślin, odkry­wa­jąc impo­nu­jące bogact­wo przy­ro­dy i przyc­zy­nia­jąc się do uni­kal­ne­go eko­sys­te­mu tego alpej­skie­go kra­job­ra­zu. Cha­rak­te­ry­zu­ją się wyra­źny­mi warun­ka­mi alpej­ski­mi, obej­mu­jący­mi znacz­ne zmia­ny tem­pe­ra­tu­ry i eks­tre­mal­ne warun­ki na szc­zy­tach, co ksz­ta­łtu­je rośli­ny, któ­re mus­zą się dosto­so­wać, aby przetr­wać w tym wyma­ga­jącym śro­do­wis­ku. Rośli­ny wyso­ko­gór­skie wyró­żnia­ją się adap­tac­ja­mi, taki­mi jak krót­ki wzrost, gęs­te pokry­cie liści i zdol­no­ść kwit­nie­nia w krót­kim okre­sie. W mia­rę wzros­tu wyzwań śro­do­wis­ko­wych, koniecz­ne jest zwró­ce­nie uwa­gi na zró­wno­wa­żo­no­ść ochro­ny flo­ry Tatr Wyso­kich. Różne prog­ra­my ochro­ny i pro­jek­ty bada­wc­ze mają na celu utr­zy­ma­nie tego wyjąt­ko­we­go eko­sys­te­mu dla przys­złych poko­leń, aby mogły nadal chwa­lić się bogact­wem i pięk­nem swo­jej flo­ry. Między typo­we rośli­ny Tatr Wyso­kich nale­ży Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, któ­ry rośnie na gór­skich łąkach i ska­łach. Wys­tępu­ją tu także gatun­ki ende­micz­ne, takie jak kro­kus spis­ki (Cro­cus sce­pu­sien­sis). Rośli­ny Tatr Wyso­kich odg­ry­wa­ją kluc­zo­wą rolę w eko­sys­te­mie tego alpej­skie­go regi­onu, przyc­zy­nia­jąc się nie tyl­ko do jego różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej, ale także pod­kre­śla­jąc pięk­no i atrak­cyj­no­ść Tatr Wysokich.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, TOP, Typ krajiny

Plesá

skala
Hits: 2381

Tie­to hor­ské jaze­rá sú prí­rod­ný­mi poklad­mi, kto­ré nás oslo­vu­jú svo­jou jedi­neč­nou atmo­sfé­rou a krá­sou. Ple­sá sú nád­her­ný­mi prí­rod­ný­mi úkaz­mi, plný­mi har­mó­nie vyso­ko­hor­ské­ho pro­stre­dia. Sú tichý­mi sved­ka­mi času, kto­ré nás napĺňa­jú poko­jom a úctou pred prí­ro­dou. Vyso­ko­hor­ské ple­sá sú čas­to vytvo­re­né tope­ním ľadov­cov a roz­to­pe­ným sne­hom. Ich hla­di­na sa ako zrkad­lo odrá­ža oko­li­tú sce­né­riu, vrchy, lesy a mod­rú oblo­hu. Sú to mies­ta, kde sa odrá­ža pokoj a tichá drs­ná ele­gan­cia prí­ro­dy. Ple­sá sú dôle­ži­tý­mi eko­sys­té­ma­mi, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko pre rôz­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov pris­pô­so­be­ných extrém­nym pod­mien­kam vyso­ko­hor­ských oblas­tí. Nie­kto­ré z nich môžu byť nároč­né na dostup­nosť, na dru­hej stra­ne sú obľú­be­ný­mi mies­ta­mi pre turis­tov. V mno­hých kul­tú­rach majú ple­sá aj svo­je mies­to v legen­dách a prí­be­hoch, kde sú pova­žo­va­né za svä­té mies­ta ale­bo mies­ta spo­je­né s nad­pri­ro­dze­ný­mi bytosťami.

The­se moun­tain lakes are natu­ral tre­a­su­res that cap­ti­va­te us with the­ir uni­que atmo­sp­he­re and beau­ty. Lakes are splen­did natu­ral phe­no­me­na, full of the har­mo­ny of high-​altitude envi­ron­ments. They are silent wit­nes­ses to time, fil­ling us with pea­ce and reve­ren­ce for natu­re. High-​altitude lakes are often for­med by the mel­ting of gla­ciers and snow. The­ir sur­fa­ces, like mir­rors, ref­lect the sur­roun­ding sce­ne­ry — moun­tains, forests, and the blue sky. The­se are pla­ces whe­re the tra­nqu­ili­ty and rug­ged ele­gan­ce of natu­re are mirrored.

Lakes are vital eco­sys­tems that pro­vi­de refu­ge for vari­ous plants and ani­mals adap­ted to the extre­me con­di­ti­ons of high-​altitude are­as. Some of them may be chal­len­ging to access, yet they remain popu­lar des­ti­na­ti­ons for tou­rists. In many cul­tu­res, lakes also hold a pla­ce in legends and sto­ries, often con­si­de­red sac­red or asso­cia­ted with super­na­tu­ral beings. The­se bodies of water ser­ve as more than just pic­tu­re­sque lands­ca­pes; they are por­tals into the deli­ca­te and exqu­isi­te balan­ce of high-​altitude eco­sys­tems. The ref­lec­ti­on of towe­ring peaks on the sere­ne sur­fa­ce, the quiet ripp­les as a bre­e­ze pas­ses, and the flo­ra and fau­na that call the­se envi­ron­ments home con­tri­bu­te to the uni­que charm of moun­tain lakes. They are not just des­ti­na­ti­ons for hikers and natu­re ent­hu­siasts but sym­bols of the quiet resi­lien­ce and beau­ty that exist in the often harsh realms of high-​altitude landscapes.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry, Živočíchy

Flóra a fauna Štrbského Plesa

skala
Hits: 3205

Fló­ru Štr­b­ské­ho ple­sa zastu­pu­je napr. šuš­tič­ka tatrans­ká – Loise­le­uria pro­cum­bens. Je to alpín­ska rast­li­na, kto­rá sa doká­že pris­pô­so­biť nároč­ným pod­mien­kam vyso­ko­hor­skej oblas­ti. Koso­dre­vi­na kĺbo­vá – Empet­rum nig­rum je čier­na koso­dre­vi­na, kto­rá tvo­rí hus­té poras­ty oko­lo Štr­b­ské­ho Ple­sa. Jej tma­vé bobu­le sú dôle­ži­tým zdro­jom potra­vy pre mno­ho vtá­kov v oblas­ti a pris­pie­va­jú k bio­di­ver­zi­te. Horec alpín­sky – Gen­tia­na alpi­na zdo­bí hor­ské lúky. Mach Polyt­ri­chum com­mu­ne ras­tie na vlh­kých mies­tach oko­lo jaze­ra. Jeho hus­té ston­ky a výhon­ky tvo­ria cha­rak­te­ris­tic­ký obraz na bre­hoch Štr­b­ské­ho Plesa.

Fau­nu tvo­rí napr. pstruh potoč­ný – Sal­mo trut­ta. jaz­vec hor­ský – Gulo gulo. Majú robust­né telo a sú dob­re pris­pô­so­be­ní na život v zasne­že­ných oblas­tiach. V oko­lí jaze­ra môže­te vidieť rôz­ne dru­hy vtá­kov, vrá­ta­ne husí, kor­mo­rá­nov a iných vod­ných vtá­kov. Štr­b­ské Ple­so je dôle­ži­tým mies­tom pre mig­rá­ciu vtákov.

The flo­ra of Štr­b­ské Ple­so is repre­sen­ted, for exam­ple, by the Tat­ra scurvy-​grass (Loise­le­uria pro­cum­bens). It is an alpi­ne plant that can adapt to the chal­len­ging con­di­ti­ons of the high-​mountain area. Cro­wber­ry (Empet­rum nig­rum) is a black shrub for­ming den­se thic­kets around Štr­b­ské Ple­so. Its dark ber­ries are an impor­tant food sour­ce for many birds in the area, con­tri­bu­ting to bio­di­ver­si­ty. Alpi­ne gen­tian (Gen­tia­na alpi­na) adorns moun­tain mea­do­ws. Polyt­ri­chum com­mu­ne moss gro­ws in wet are­as around the lake. Its den­se stems and sho­ots cre­a­te a cha­rac­te­ris­tic ima­ge on the sho­res of Štr­b­ské Pleso.

The fau­na inc­lu­des, for exam­ple, bro­ok trout (Sal­mo trut­ta) and the Eura­sian lynx (Gulo gulo). They have robust bodies and are well-​adapted to life in sno­wy are­as. Vari­ous bird spe­cies, inc­lu­ding gee­se, cor­mo­rants, and other water birds, can be obser­ved in the vici­ni­ty of the lake. Štr­b­ské Ple­so is an impor­tant site for bird migration.

Flo­rę Štr­b­ské­ho Ple­sa repre­zen­tu­je na przy­kład roj­nik tatr­za­ńs­ki (Loise­le­uria pro­cum­bens). Jest to rośli­na alpej­ska, któ­ra potra­fi dosto­so­wać się do wyma­ga­jących warun­ków wyso­ko­gór­skie­go obsza­ru. Wrzo­siec kłąbo­wy (Empet­rum nig­rum) to czar­ny krzew twor­zący gęs­te zaro­śla wokół Štr­b­ské­ho Ple­sa. Jego ciem­ne owo­ce są ważnym źró­dłem poży­wie­nia dla wie­lu pta­ków w tej oko­li­cy, przyc­zy­nia­jąc się do różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej. Gorycz­ka alpej­ska (Gen­tia­na alpi­na) ozda­bia gór­skie łąki. Mech Polyt­ri­chum com­mu­ne rośnie w wil­got­nych miejs­cach wokół jezi­ora. Jego gęs­te łody­gi i pędy twor­zą cha­rak­te­rys­tycz­ny obraz na brze­gach Štr­b­ské­ho Plesa.

Fau­nę twor­zą na przy­kład pstrąg poto­ko­wy (Sal­mo trut­ta) i roso­mak gór­ski (Gulo gulo). Mają masy­wne cia­ła i dobr­ze dosto­so­wu­ją się do życia w zaśnie­żo­nych obsza­rach. W oko­li­cy jezi­ora można zobac­zyć różne gatun­ki pta­ków, w tym gęsi, kor­mo­ra­ny i inne pta­ki wod­ne. Štr­b­ské Ple­so jest ważnym miejs­cem dla mig­rac­ji ptaków.

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina

Štrba

skala
Hits: 2176

Štr­ba je pod­ta­trans­ká obec, v kto­rej žije 3890 oby­va­te­ľov. Bola zalo­že­ná v roku 1280 na pan­stve lip­tov­ské­ho gró­fa Bogo­mí­ra a v prvej písom­nej zmien­ke je jej názov ​“Chor­ba”. Zakla­da­te­ľom bol šol­týs Hot­ta. Postup­ne obec pat­ri­la rodi­nám z vet­vy Bogo­mí­ra. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li pas­tier­stvom, dre­vo­ru­bač­stvom, pále­ním uhlia a váp­na, neskôr aj povoz­níc­tvom. V roku 1896 posta­vi­li z for­mu­jú­cej sa osa­dy oko­lo želez­nič­nej sta­ni­ce Tatrans­ká Štr­ba ozub­ni­co­vú želez­ni­cu na Štr­b­ské Ple­so. Neďa­le­ko od obce je aj zanik­nu­tá osa­da Šol­dov, v kto­rej stá­lo kedy­si opát­stvo, zanik­lo však v 14. sto­ro­čí. Obcou pre­chá­dza aj hlav­né európ­ske roz­vo­die medzi Balt­ským a Čier­nym morom (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Štr­ba is a sub-​Tatra vil­la­ge with a popu­la­ti­on of 3,890 resi­dents. It was foun­ded in 1280 on the esta­te of Lip­to­v’s Count Bogo­mír, and its first writ­ten men­ti­on bears the name ​“Chor­ba.” The foun­der was the bai­liff Hot­ta. Gra­du­al­ly, the vil­la­ge belo­n­ged to fami­lies from Bogo­mí­r’s line­a­ge. The inha­bi­tants were enga­ged in shep­her­ding, log­ging, char­co­al, and lime bur­ning, later also in car­ting. In 1896, they built a cog rai­lway to Štr­b­ské Ple­so from the emer­ging sett­le­ment around the Tatrans­ká Štr­ba rai­lway sta­ti­on. Not far from the vil­la­ge is the extinct sett­le­ment Šol­dov, whe­re the­re used to be an abbey, but it disap­pe­a­red in the 14th cen­tu­ry. The main Euro­pe­an waters­hed bet­we­en the Bal­tic and Black Seas also pas­ses through the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info).

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Kotliny, Krajina, Liptov, Slovenská krajina, Typ krajiny

Podtatranská kotlina

skala
Hits: 4507

Pod­ta­trans­ká kot­li­na je vyso­ko polo­že­ná kot­li­na medzi Vyso­ký­mi a Níz­ky­mi Tat­ra­mi.

Je tvo­re­ná z pod­cel­kov Lip­tov­ská kot­li­na, Pop­rad­ská kot­li­na a Tatrans­ké pod­ho­rie (spra​va​ta​nap​.sk). Lip­tov­ská kot­li­na má čas­ti: Chočs­ké pod­ho­rie, Galo­vian­ske háje, Hybian­ska pahor­ka­ti­na, Lip­tov­ské nivy, Ľubieľ­ská pahor­ka­ti­na, Matia­šov­ské háje, Smre­čian­ska pahor­ka­ti­na. Pop­rad­ská kot­li­na: Kež­mar­ská pahor­ka­ti­na, Lom­nic­ká pahor­ka­ti­na, Pop­rad­ská rovi­na, Štr­b­ská pahor­ka­ti­na, Voj­nian­ske pod­ho­rie, Vrbov­ská pahor­ka­ti­na (blu​e​fi​le​.cz).

The Pod­ta­trans­ká kot­li­na is a high-​altitude basin loca­ted bet­we­en the High Tatras and Low Tatras.

It con­sists of sub-​regions: Lip­tov­ská kot­li­na, Pop­rad­ská kot­li­na, and Tatrans­ké pod­ho­rie (spra​va​ta​nap​.sk). Lip­tov­ská kot­li­na com­pri­ses parts such as Chočs­ké pod­ho­rie, Galo­vian­ske háje, Hybian­ska pahor­ka­ti­na, Lip­tov­ské nivy, Ľubieľ­ská pahor­ka­ti­na, Matia­šov­ské háje, Smre­čian­ska pahor­ka­ti­na. Pop­rad­ská kot­li­na inc­lu­des Kež­mar­ská pahor­ka­ti­na, Lom­nic­ká pahor­ka­ti­na, Pop­rad­ská rovi­na, Štr­b­ská pahor­ka­ti­na, Voj­nian­ske pod­ho­rie, Vrbov­ská pahor­ka­ti­na (blu​e​fi​le​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post