Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Záhorie, Vodné nádrže, Fotografie, Záhorské obce

Lozorno

skala
Hits: 3042

sa nachádza juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km2 tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza z Alexandrie z roku 1630. Baroková je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované , v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista (Wikipedia).

Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako . Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského , čo znamená somár. sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je . Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – . Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk).

Lozorno is situated in the southwest of , 24 km from , near the western slopes of the Small Carpathians, in the region (lozorno.sk). lies at an elevation of 188 meters above sea level. With an area of 44.79 km2, the village is home to 3,022 residents (). The village hosts the Church of St. Catherine of , dating back to 1630, and the Baroque Chapel of St. Wendelin, built in 1729 (lozorno.sk). In the past, there was a forest railway in Lozorno, but traces of it are challenging to find. It was constructed after 1918 and disappeared in the 1930s (lozorno.sk). Above Lozorno, there is a reservoir, and the Dry Stream flows from it (lozorno.sk). The Museum of Historical Vehicles is located near this reservoir, in the premises of former barracks (lozorno.sk). The cyclist Anton Tkáč hails from Lozorno (Wikipedia).

The history of Lozorno is linked to Castle. In 1280, Count began its reconstruction, and Italian, Moravian, and Slovak masters working on the castle initiated the settlement of Lozorno. However, the village is first mentioned in 1438 as Ezelarn, likely derived from the German Esel, meaning donkey. Donkeys were used by traders for transporting goods. Another historical name is Zorno. In the Middle Ages, Lozorno experienced dynamic development, also thanks to colonists from and, after 1526, immigrants from Croatia. The inhabitants were engaged in agriculture, oil pressing, weaving, vine cultivation, draught animal breeding, lime burning, and charcoal production. From 1970 to 1973, the Bratislava-Malacky highway was built near the village. A recreational area was established at and (lozorno.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Zrúcaniny, Záhorie, Umenie, Stavby, Fotografie

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

skala
Hits: 5315

je hrad nad obcou Borinka vo výške 486 metrov nad morom. Vedie k nemu viacero turistických ciest, napr. aj z neďalekej Stupavy. Uhorský kráľ Ladislav IV. sa dostal do sporu s veľmožským rodom Kösegiovcov, v ktorom po boku kráľa bojoval z Tallesbrunnu. Za vojenské zásluhy získal Rugerius . jednom z nich dal postaviť hrad ( – Pajštún). Podľa hradu sa do roku 1948 volala aj Pajštún. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. V júni 1809 napoleonské vojsko vyhodilo Pajštún do povetria (Informačná tabuľa). Prvá zmienka o hrade je z roku 1349. Pomenovanie pochádza z nemeckého „“ – Pavlínov. Zrejme podľa rehoľného rádu Pavlínov z neďalekej Marianky (castrum.ic.cz)

V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočisko pre mníchov a pre posvätné ako napr. pre vzácnu sošku Panny Márie. Spomínaný bol aj ako . V 17. storočí hrad prestavať. na Pajštúnskom hrade sa nápadne podobajú s tými na Bojnickom zámku. Zhodné sú aj kamenárske značky na oboch hradoch – svedčia o rovnakých stavebných majstroch a činnosti Pavla Pálfyho (bolo na borinka.sk).

Ku hradu patrí , kde sa nachádzajú dubovo-, bukové a lipovo-javorové , lesostepné . Početné sú tu viac ako 300 ročné . Okrem iného tu môžeme nájsť rásť , , , , , rapunculoides, , , T. chamaedrys, . Zo živočíchov: , , , (Informačná tabuľa). Rezervácia o rozlohe 148 hektárov bola vyhlásená v roku 1984 (stupava.sk).

Pajštún is a castle situated above the village of Borinka at an elevation of 486 meters above sea level. Several hiking trails lead to the castle, including one from the nearby . Hungarian King Ladislaus IV found himself in a dispute with the noble family Kösegiovcov, in which Rugerius of Tallesbrunn fought alongside the king. In recognition of his military merits, Rugerius acquired properties, and on one of them, he built the castle Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Until 1948, the village of Borinka was also called Pajštún, named after the castle. In the mid-18th century, the castle was destroyed by fire. In June 1809, during the Napoleonic Wars, Pajštún was blown up by the French army (Information Board). The mention of the castle Perostyan dates back to 1349. The name comes from the German „Paullenstein“ – of Paulines, likely referring to the Pauline monks from the nearby (castrum.ic.cz).

During times of war, Pajštún served as a refuge for monks and sacred objects, such as the precious statue of the Virgin Mary. was also referred to as Stupava Castle. In the 17th century, the family reconstructed the castle. The mascarons on Pajštún Castle bear a striking resemblance to those at Castle. Stone markers on both castles are identical, indicating the involvement of the same master builders, notably Pálfy (source: borinka.sk).

The castle is surrounded by the natural reserve Pod Pajštúnom, home to oak-hornbeam, beech, and lime-maple forest communities, as well as forest-steppe xerothermic communities. The area boasts over 300-year-old oak trees. Flora includes species such as Lathyrus , Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, , trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. features Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Information Board). The reserve, covering an area of 148 hectares, was declared in 1984 (stupava.sk).