2006-2010, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Hrady, Neživé, Stavby, TOP

Hrady a zámky

skala
Hits: 3115

Hra­dy a zám­ky pred­sta­vu­jú pôso­bi­vé stav­by, kto­ré nás vtiah­nu do his­tó­rie a roman­ti­ky minu­lých obdo­bí. Tie­to impo­zant­né stav­by sa vyzna­ču­jú nie­len svo­jou archi­tek­to­nic­kou krá­sou, ale aj svo­jou stra­te­gic­kou a kul­túr­nou hod­no­tou. Hra­dy a zám­ky majú kore­ne v stre­do­ve­kom Euró­pe, kde boli pôvod­ne posta­ve­né ako obran­né pev­nos­ti na ochra­nu pred nepria­teľ­mi. Časom sa však ich účel roz­ší­ril a zača­li slú­žiť aj ako síd­la šľach­ty a krá­ľov­ských rodín. Ich archi­tek­to­nic­ký dizajn a polo­ha na vyvý­še­ných kop­coch boli čas­to stra­te­gic­ké, umož­ňu­jú­ce lep­šiu kon­tro­lu nad okolím.

Hra­dy boli čas­to posta­ve­né z hru­bých kamen­ných múrov a mali výraz­né vstu­py s mos­ta­mi nad prie­ko­pou. Naopak, zám­ky, kto­ré sa obja­vi­li neskôr v his­tó­rii, mali ten­den­ciu byť ele­gan­tnej­šie a mali ozdob­nej­šie fasá­dy s veža­mi a vyso­ký­mi okna­mi. Hra­dy a zám­ky sym­bo­li­zu­jú nie­len bohat­stvo a moc šľach­ty, ale aj obdo­bie rytier­stva a odva­hy. Mno­hé z nich boli sved­kom bojov suse­dia­cich feudál­nych pánov a rôz­nych iných vojen. S roz­vo­jom spo­loč­nos­ti sa fun­kcia hra­dov a zám­kov zme­ni­la. Časom hrad­by nepred­sta­vo­va­li takú účin­nú obra­nu ako kedy­si. Zárod­ky rene­sanč­nej a baro­ko­vej archi­tek­tú­ry pri­nies­li nový dôraz na ume­nie a kul­tú­ru. Neskôr boli mno­hé z nich pre­sta­va­né na pohodl­né rezi­den­cie pre šľach­tu a krá­ľov­ské rodi­ny, pri­čom sa sta­li cen­tra­mi kul­túr­ne­ho života.

Dnes sú hra­dy a zám­ky nie­len his­to­ric­ký­mi pamiat­ka­mi, ale aj obľú­be­ný­mi turis­tic­ký­mi atrak­ci­ami. Ich náv­šte­va ponú­ka pohľad do minu­los­ti, s nád­her­ný­mi záh­ra­da­mi, zbier­ka­mi ume­nia a čas­to aj rytier­sky­mi tur­naj­mi či his­to­ric­ký­mi pre­hliad­ka­mi. Ochra­na a zacho­va­nie hrád a zám­kov sú dôle­ži­tým odka­zom pre budú­ce gene­rá­cie. Mno­hé orga­ni­zá­cie a nadá­cie sa sna­žia obno­vo­vať a udr­žia­vať tie­to stav­by, aby sa zabez­pe­či­lo, že ich kul­túr­na hod­no­ta a krá­sa budú pre­tr­vá­vať aj do budúcnosti.

Cast­les and pala­ces are impres­si­ve struc­tu­res that draw us into the his­to­ry and roman­ce of bygo­ne eras. The­se impo­sing buil­dings are cha­rac­te­ri­zed not only by the­ir archi­tec­tu­ral beau­ty but also by the­ir stra­te­gic and cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce. Cast­les and pala­ces have the­ir roots in medie­val Euro­pe, whe­re they were ori­gi­nal­ly cons­truc­ted as defen­si­ve for­tres­ses to pro­tect against ene­mies. Over time, howe­ver, the­ir pur­po­se expan­ded, and they began to ser­ve as resi­den­ces for the nobi­li­ty and roy­al fami­lies. The­ir archi­tec­tu­ral design and ele­va­ted hill­top loca­ti­ons were often stra­te­gic, allo­wing bet­ter con­trol over the surroundings.

Cast­les were often built with thick sto­ne walls and fea­tu­red pro­mi­nent entran­ces with brid­ges over moats. In con­trast, cast­les, which emer­ged later in his­to­ry, ten­ded to be more ele­gant, with orna­te faca­des, towers, and tall win­do­ws. Cast­les and pala­ces sym­bo­li­ze not only the wealth and power of the nobi­li­ty but also the era of chi­val­ry and cou­ra­ge. Many of them wit­nes­sed batt­les bet­we­en neigh­bo­ring feudal lords and vari­ous other wars. As socie­ty evol­ved, the func­ti­on of cast­les and pala­ces chan­ged. Over time, walls cea­sed to pro­vi­de as effec­ti­ve defen­se as they once did. The begin­nings of Renais­san­ce and Baro­que archi­tec­tu­re brought a new emp­ha­sis on art and cul­tu­re. Later, many of them were trans­for­med into com­for­tab­le resi­den­ces for the nobi­li­ty and roy­al fami­lies, beco­ming cen­ters of cul­tu­ral life.

Today, cast­les and pala­ces are not only his­to­ri­cal land­marks but also popu­lar tou­rist att­rac­ti­ons. Visi­ting them pro­vi­des a glim­pse into the past, with beau­ti­ful gar­dens, art col­lec­ti­ons, and often knight­ly tour­na­ments or his­to­ri­cal tours. The pre­ser­va­ti­on of cast­les and pala­ces is an impor­tant lega­cy for futu­re gene­ra­ti­ons. Many orga­ni­za­ti­ons and foun­da­ti­ons stri­ve to res­to­re and main­tain the­se struc­tu­res to ensu­re that the­ir cul­tu­ral value and beau­ty endu­re into the future.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Severné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Krásna Lípa – centrum Českého Švajčiarska

skala
Hits: 2100

Mes­to Krás­na Lípa je cen­trom Čes­ké­ho Švaj­čiar­ska. Leží v nad­mor­skej výš­ke 426 met­rov nad morom (kras​na​li​pa​.cz) na hor­nom toku Kři­ni­ce na roz­hra­ní Národ­né­ho par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko a Lužic­kých hôr (Wiki­pe­dia CS). Na roz­lo­he 31.4 km2 tu žije 3601 oby­va­te­ľov (kras​na​li​pa​.cz). Nemec­ké pome­no­va­nie Krás­nej Lípy je Schön­lin­de. Miest­ne čas­ti Krás­nej Lípy: Dlou­hý Důl, Hely, Kamen­ná Hor­ka, Krás­na Lípa, Krás­ny Buk, Kyjov, Sněž­ná, Vlčí Hora, Zahra­dy (Wiki­pe­dia CS).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1361. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia pat­ri­la k tolš­tejn­ské­mu pan­stvu, ale v roku 1573 ju pre­da­li a pri­po­ji­li ku kame­nic­ké­mu pan­stvu (kras​na​li​pa​.cz). V 18. sto­ro­čí sa tu roz­ví­ja­la výro­ba a spra­co­va­nie tex­ti­lu (Wiki­pe­dia CS). Od roku 1870 je Krás­na Lípa mes­tom (kras​na​li​pa​.cz). V dobe Rakúsko-​Uhorska bola Krás­na Lípa jed­no z najp­rie­my­slo­vej­ších a naj­bo­hat­ších miest Čes­ku. Vyrá­ba­li sa tu pan­ču­chy, úple­to­vý tovar, boli tu rôz­ne tex­til­ky (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia je oby­va­teľ­stvo zväč­ša nemec­ké (Wiki­pe­dia CS). Ku znač­né­mu úpad­ku mes­ta doš­lo po odsu­ne nemec­kých oby­va­te­ľov po dru­hej sve­to­vej voj­ne. Počet sa zní­žil na polo­vi­cu, asa­no­va­ných bolo asi 300 opus­te­ných domov (kras​na​li​pa​.cz). Tunaj­šia oblasť je zná­ma typic­ký­mi pod­stáv­ko­vý­mi doma­mi (kras​na​li​pa​.cz).

His­to­ric­ké cen­trum Krás­nej Lípy je cha­rak­te­ris­tic­ké baro­ko­vý­mi a rene­sanč­ný­mi stav­ba­mi. Medzi význam­né pamiat­ky pat­rí kos­tol Svä­té­ho Pet­ra a Pav­la, rad­ni­ca a ďal­šie his­to­ric­ké budo­vy, kto­ré odrá­ža­jú kul­túr­ne dedič­stvo mesta.

The town of Krás­ná Lípa is the cen­ter of the Czech Swit­zer­land. It is situ­ated at an alti­tu­de of 426 meters abo­ve sea level (kras​na​li​pa​.cz) on the upper rea­ches of the Kři­ni­ce River, at the bor­der of the Czech Swit­zer­land Nati­onal Park and the Lusa­tian Moun­tains (Wiki­pe­dia CS). With an area of​31.4 km², it is home to 3601 inha­bi­tants (kras​na​li​pa​.cz). The Ger­man name for Krás­ná Lípa is Schön­lin­de. The local parts of Krás­ná Lípa inc­lu­de: Dlou­hý Důl, Hely, Kamen­ná Hor­ka, Krás­ná Lípa, Krás­ný Buk, Kyjov, Sněž­ná, Vlčí Hora, Zahra­dy (Wiki­pe­dia CS).

The first writ­ten men­ti­on dates back to 1361. In the mid-​16th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Tolš­tejn esta­te, but in 1573 it was sold and anne­xed to the Kame­nic­ké esta­te (kras​na​li​pa​.cz). In the 18th cen­tu­ry, tex­ti­le pro­duc­ti­on and pro­ces­sing flou­ris­hed here (Wiki­pe­dia CS). Sin­ce 1870, Krás­ná Lípa has been a town (kras​na​li​pa​.cz). During the time of the Austro-​Hungarian Empi­re, Krás­ná Lípa was one of the most indus­tria­li­zed and wealt­hiest towns in the Czech Repub­lic. Stoc­kings, knit­we­ar, and vari­ous tex­ti­les were pro­du­ced here (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Until the mid-​20th cen­tu­ry, the popu­la­ti­on was most­ly Ger­man (Wiki­pe­dia CS). The city expe­rien­ced a sig­ni­fi­cant dec­li­ne after the expul­si­on of Ger­man inha­bi­tants fol­lo­wing World War II. The popu­la­ti­on dec­re­a­sed by half, with around 300 aban­do­ned hou­ses being demo­lis­hed (kras​na​li​pa​.cz). The local area is kno­wn for its typi­cal half-​timbered hou­ses (kras​na​li​pa​.cz).

The his­to­ric cen­ter of Krás­ná Lípa is cha­rac­te­ri­zed by Baro­que and Renais­san­ce buil­dings. Among the sig­ni­fi­cant land­marks are the Church of St. Peter and Paul, the Town Hall, and other his­to­ri­cal buil­dings ref­lec­ting the cul­tu­ral heri­ta­ge of the city.

Die Stadt Krás­ná Lípa ist das Zen­trum der Böh­mis­chen Sch­we­iz. Sie liegt auf einer Höhe von 426 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (kras​na​li​pa​.cz) an den obe­ren Fluss­lä­u­fen der Kři­ni­ce, an der Gren­ze des Nati­onal­parks Böh­mis­che Sch­we­iz und des Lau­sit­zer Gebir­ges (Wiki­pe­dia CS). Auf einer Flä­che von 31,4 km² leben hier 3601 Ein­woh­ner (kras​na​li​pa​.cz). Der deuts­che Name für Krás­ná Lípa lau­tet Schön­lin­de. Zu den ört­li­chen Tei­len von Krás­ná Lípa gehören: Dlou­hý Důl, Hely, Kamen­ná Hor­ka, Krás­ná Lípa, Krás­ný Buk, Kyjov, Sněž­ná, Vlčí Hora, Zahra­dy (Wiki­pe­dia CS).

Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1361. In der Mit­te des 16. Jahr­hun­derts gehör­te sie zum Gut Tolš­tejn, wur­de aber 1573 ver­kauft und dem Gut Kame­nic­ké angesch­los­sen (kras​na​li​pa​.cz). Im 18. Jahr­hun­dert flo­rier­te hier die Tex­til­pro­duk­ti­on und ‑verar­be­i­tung (Wiki­pe­dia CS). Seit 1870 ist Krás­ná Lípa eine Stadt (kras​na​li​pa​.cz). Zur Zeit des österreichisch-​ungarischen Rei­ches war Krás­ná Lípa eine der indus­tria­li­sier­tes­ten und wohl­ha­bend­sten Städ­te in Tsche­chien. Hier wur­den Strümp­fe, Strick­wa­ren und vers­chie­de­ne Tex­ti­lien her­ges­tellt (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Bis Mit­te des 20. Jahr­hun­derts war die Bevöl­ke­rung größten­te­ils deutsch (Wiki­pe­dia CS). Die Stadt erleb­te nach der Ver­tre­i­bung der deuts­chen Bewoh­ner nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg einen bede­uten­den Nie­der­gang. Die Bevöl­ke­rung hal­bier­te sich, und rund 300 ver­las­se­ne Häu­ser wur­den abge­ris­sen (kras​na​li​pa​.cz). Die loka­le Gegend ist für ihre typis­chen Fach­werk­hä­u­ser bekannt (kras​na​li​pa​.cz).

Das his­to­ris­che Zen­trum von Krás­ná Lípa ist durch baroc­ke und Renais­san­ce­ge­bä­u­de gep­rägt. Zu den bede­uten­den Sehen­swür­dig­ke­i­ten gehören die Kir­che St. Peter und Paul, das Rat­haus und ande­re his­to­ris­che Gebä­u­de, die das kul­tu­rel­le Erbe der Stadt widerspiegeln.

Mias­to Krás­ná Lípa jest cen­trum Czes­kiej Szwaj­ca­rii. Poło­żo­ne jest na wyso­ko­ści 426 met­rów nad pozi­omem mor­za (kras​na​li​pa​.cz) na gór­nym bie­gu rze­ki Kři­ni­ce, na gra­ni­cy Par­ku Naro­do­we­go Czes­ka Szwaj­ca­ria i Gór Łużyc­kich (Wiki­pe­dia CS). Na powierzch­ni 31,4 km² miesz­ka tutaj 3601 miesz­ka­ńców (kras​na​li​pa​.cz). Nie­miec­ka nazwa Krás­nej Lípy to Schön­lin­de. Lokal­ne części Krás­nej Lípy to: Dlou­hý Důl, Hely, Kamen­ná Hor­ka, Krás­ná Lípa, Krás­ný Buk, Kyjov, Sněž­ná, Vlčí Hora, Zahra­dy (Wiki­pe­dia CS).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1361. W poło­wie XVI wie­ku nale­ża­ła do dóbr Tolš­tejn, ale w 1573 roku zosta­ła spr­ze­da­na i przy­łąc­zo­na do dóbr Kame­nic­ké (kras​na​li​pa​.cz). W XVIII wie­ku rozwi­ja­ła się tu pro­dukc­ja i przet­wórst­wo teks­ty­li­ów (Wiki­pe­dia CS). Od 1870 roku Krás­na Lípa jest mias­tem (kras​na​li​pa​.cz). W cza­sach Austro-​Węgier Krás­na Lípa była jed­nym z naj­bar­dziej upr­ze­my­sło­wi­onych i naj­bo­gats­zych miast w Cze­chach. Pro­du­ko­wa­no tu pońc­zo­chy, dzia­ni­ny i różne teks­ty­lia (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Do poło­wy XX wie­ku lud­no­ść była głó­wnie nie­miec­ka (Wiki­pe­dia CS). Mias­to doświadc­zy­ło znacz­ne­go upad­ku po wysied­le­niu nie­miec­kich miesz­ka­ńców po II woj­nie świa­to­wej. Licz­ba miesz­ka­ńców zmniejs­zy­ła się o poło­wę, a oko­ło 300 opuszc­zo­nych domów zosta­ło wybur­zo­nych (kras​na​li​pa​.cz). Lokal­na oko­li­ca jest zna­na z typo­wych domów szkie­le­to­wych (kras​na​li​pa​.cz).

His­to­rycz­ne cen­trum Krás­nej Lípy cha­rak­te­ry­zu­je się budyn­ka­mi baro­ko­wy­mi i rene­san­so­wy­mi. Do ważnych zabyt­ków nale­żą kości­ół św. Piot­ra i Pawła, ratusz oraz inne his­to­rycz­ne budyn­ki, któ­re odzwier­cied­la­ją dzie­dzict­wo kul­tu­ro­we miasta.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Šajgalík – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 5770

Myš­lien­ka prvá – autor – sleč­na Šajgalíková

Turek – PAŠA mal svoj paša­lik (revír) a od paša­li­ka nie je ďale­ko ku Šajgalíkovi.

Myš­lien­ka dru­há – autor Jozef Šajgalík

Za pomo­ci poľ­ské­ho Jána Sobies­ké­ho zví­ťa­zil v roku 1683 Karol Lot­rin­ský nad Tur­ka­mi. Obsa­dil aj Bra­ti­sla­vu a na bra­ti­slav­skom hra­de roko­va­li o ďal­šom postu­pe pro­ti Tur­kom. Pri návra­te z bojov, pozdĺž Slo­ven­ska, pus­to­ši­li kra­ji­nu litov­ské a tatár­ske oddie­ly Jána Sobies­ké­ho pod vede­ním L. Sapi­hu. V 16. sto­ro­čí vznik­li osa­dy, tzv. hand­le Gaš­pa­ro­vo a Fili­po­vo. Z Gaš­pa­ro­va sa nevrá­til domov jeden z tatár­skych, mož­no turec­kých bojov­ní­kov. Od neho sa odví­ja rod Šaj­ga­lí­kov­cov z Gaš­pa­ro­va. Dneš­ní potom­ko­via sú mož­no 13. – 14. generáciou.

Meno Šaj­ga­lík môže byť odvo­de­né od mena step­nej ovce, ale­bo kozy menom saj­ga. V Uhor­sku sa číta­lo šaj­ga. Saj­gy sa vo veľ­kom množ­stve vysky­to­va­li voľ­ne v ste­pi. Pred­po­klad je, že dvor, chov, far­ma, kde sa saj­gy cho­va­li sa nazý­va­li saj­ga­lí­ky. V arab­či­ne toto slo­vo zna­me­ná krá­ľov­stvo, hos­po­dár­stvo, maje­tok. Súčas­né slo­vo sag­lik zna­me­ná sana­tó­rium v Ana­tó­lii. Teda je mož­ná aj alter­na­tí­va, že po turec­kej oku­pá­cie Slo­ven­ska, ostal u nás sag­lik, čo v tureč­ti­ne zna­me­ná lekár, felčiar.

Ján Šaj­ga­lík je slo­ven­ský his­to­rik ume­nia, kto­rý sa špe­cia­li­zu­je na obdo­bie gotic­kej a rene­sanč­nej archi­tek­tú­ry v stred­nej Euró­pe. Je auto­rom mno­hých vedec­kých prác a pub­li­ká­cií. Je pova­žo­va­ný za jed­né­ho z pop­red­ných odbor­ní­kov na stre­do­ve­ké ume­nie na Slovensku.

Ján Dugát a Zuzana Šajgalíková

Idea One – aut­hor: Miss Šajgalíková

The Turk – PASHA had his pas­ha­lik (ter­ri­to­ry), and Šaj­ga­lík was not far from the pashalik.

Idea Two – aut­hor: Jozef Šajgalík

With the help of the Polish Jan Sobies­ki, Char­les of Lor­rai­ne defe­a­ted the Turks in 1683. He also occu­pied Bra­ti­sla­va, and nego­tia­ti­ons about furt­her acti­ons against the Turks took pla­ce at Bra­ti­sla­va Cast­le. Upon retur­ning from the batt­les along Slo­va­kia, the Lit­hu­anian and Tatar units of Jan Sobies­ki, led by L. Sapi­hu, devas­ta­ted the land. In the 16th cen­tu­ry, sett­le­ments cal­led Gaš­pa­ro­vo and Fili­po­vo were estab­lis­hed. One of the Tatar, possib­ly Tur­kish, war­ri­ors did not return home from Gaš­pa­ro­vo. The Šaj­ga­lík fami­ly tra­ces its ori­gins to him. Toda­y­’s des­cen­dants may be the 13th – 14th generation.

The name Šaj­ga­lík may be deri­ved from the name of a step­pe she­ep or goat cal­led saj­ga. In Hun­ga­ry, it was read as šaj­ga. Saj­gas were abun­dant in the step­pe. The assump­ti­on is that the cour­ty­ard, bre­e­ding pla­ce, or farm whe­re saj­gas were kept was cal­led saj­ga­lí­ky. In Ara­bic, this word means a king­dom, eco­no­my, or pro­per­ty. The cur­rent word sag­lik means a sana­to­rium in Ana­to­lia. The­re­fo­re, an alter­na­ti­ve expla­na­ti­on is possib­le: after the Tur­kish occu­pa­ti­on of Slo­va­kia, sag­lik, mea­ning doc­tor or hea­ler in Tur­kish, remai­ned with us.

Ján Šaj­ga­lík is a Slo­vak art his­to­rian spe­cia­li­zing in the Got­hic and Renais­san­ce archi­tec­tu­re of Cen­tral Euro­pe. He is the aut­hor of nume­rous scho­lar­ly works and pub­li­ca­ti­ons. Con­si­de­red one of the lea­ding experts on medie­val art in Slo­va­kia, Šaj­ga­lík has made sig­ni­fi­cant con­tri­bu­ti­ons to the unders­tan­ding of art his­to­ry in the region.

Use Facebook to Comment on this Post