Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 6659

Moravany sa nachádzajú pri ústí potoka Striebornica, asi 5 km od Piešťan. Rozloha Moravian je necelých 11 km2, na ktorých žije 2041 obyvateľov. Obec bola podľa nálezov sídlom lovcov mamutov a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov a platík. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku (wikipedia.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemecku. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju na doniesla jeho asistentka Gisela Freundová. Bola nájdená medzi rokmi 1925 – 1937. Uvádza sa, že bola nájdená pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch (nitra.sme.sk). Do rúk Lothara Zotza sa vraj dostala od kúpeľného hosťa. Zotz tvrdil, že v Moravanoch našiel úžasné veci, napr. aj ďalšiu Venušu, vysokú viac ako 30 cm. Nálezy posielal do sa vo virvare 2. svetovej stratili (Anton Števko). Slovenská pošta vydala 20.10.2006 príležitostnú poštovú známku Moravianska Venuša. Grafickú úpravu známky a ryteckú transkripciu diela vytvoril Arnold Feke (telecom.gov.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348 – pod názvom Marwan. V 18. storočí bola v Moravanoch kompa. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Neskôr bol zbarokizovaný. V doline Striebornice je malá vodná nádrž, okolo ktorej je rekreačná oblasť. Na konci Výtockej je malé krasové územie – Sokolie  (wikipedia.sk).

Známa je lokalita Výtoky, ktorá sa nachádza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náučný chodník, ktorý vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sú osídlené už v mladšej dobe kamennej (moravany.sk).

Moravany is located near the mouth of the Striebornica stream, about 5 km from . Moravany covers an area of just under 11 km2 and is home to 2,041 inhabitants. According to findings, the village was once the settlement of mammoth hunters and later a settlement of the Linear Pottery and Lengyel cultures. Rich finds of chipped stone tools, weapons, jewelry, and clay figures have been discovered. In 1938, a sculpture of a woman carved from mammoth ivory, known as the Moravian Venus, was found here, estimated to be 22,800 years old. It is the oldest evidence of artistic expression in Slovakia (wikipedia.sk). The sculpture is only 7.5 cm tall. It was found in Germany before 1967 and brought to Slovakia after the death of German archaeologist Lothar Zotz by his assistant Gisela Freundová. The artifact was allegedly discovered between 1925 and 1937, possibly during plowing in the Podkovica locality near Piešťany (.sme.sk). Lothar Zotz claimed to have found amazing things in Moravany, including another Venus statue over 30 cm tall. The findings were sent to Prague and were lost in the chaos of World War II (Anton Števko). The Slovak Post issued a commemorative postage stamp for Moravian Venus on October 20, 2006. The graphic design of the stamp and the engraving transcription of the work were created by Arnold Feke (telecom.gov.sk). The first written mention of the village is from 1348 under the name „Marwan.“ In the 18th century, there was a kompa (a kind of communal agricultural estate) in Moravany. The village is home to a originally Renaissance castle from the 16th century, later Baroque-style. In the Striebornica valley, there is a small water reservoir surrounded by a recreational area. At the end of the Výtocká valley, there is a small karst area called Sokolie skaly (wikipedia.sk).

A well-known site in Moravany is Výtoky, located beyond Striebornica.

There is an educational trail leading to it, passing beneath Sokolie skaly, preserving the original thermophilic and flora. These rocks have caves that were inhabited in the younger Stone Age (moravany.sk).

,

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Ducové

skala
Hits: 1994

Ducové je obec na Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km2 žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom Duchreuy (Krupa Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec, veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie historické názvy : Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeol­ogického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované opevnenie – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj vinohradníctvo. V roku 1598 bolo v obci 11 . V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na sviatok svätého Cyrila a Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Ducové is a village in the Lower region, located about 4 km from at an altitude of 200 meters above sea level. It covers an area of 2.63 km2 and is home to 457 inhabitants. The first written mention dates back to 1348, under the name „Duchreuy“ (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and Hubina. From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9th to the 10th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints Cyril and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

  • Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-LINE, ISBN 80-969388-8-6. p. 138.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie, Spišské obce

Spišský Štvrtok

skala
Hits: 3421

Spišský Štvrtok som navštívil pri svojom putovaní okolo Levoče.

Maďarský názov je Csütörtökhely, nemecký Donnersmarkt. Na niečo cez 14 km2 žije asi 2 500 obyvateľov. Leží na križovatke dávnych súčasných medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou. Na Levoču, Hrabušice a na Gemer.(wikipedia.sk). Leží v Hornádskej kotline v okrese Levoča. Je bránou do Slovenského raja. Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. storočia trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolie obce bolo osídlené už v praveku. Našli sa tu po človekovi z mladšej doby bronzovej i železnej – halštatskej. Najväčší význam však má objav pravekého organizovaného mestečka v Myšej Hôrke, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi. V blízkosti boli aj centrá slovanského veľkomoravského . Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada. V 11. storočí sa obce zmocnili Maďari, obec pomenovali podľa uhorského kráľa na Villa sancti Ladislai – Obec svätého Ladislava. Svätý Ladislav sa stal patrónom obce. Ďalšie názvy obce: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Spočiatku, ešte pred nájazdami Tatárov bol drevený, pri rekonštrukcii bol postavený v románskom slohu. V roku 1402 bol postavený nový gotický kostol, ktorý bol v 18. storočí barokizovaný klenbou (wikipedia.sk).

I visited Spišský Štvrtok during my journey around Levoča.

The Hungarian name of the village is Csütörtökhely, and the German name is Donnersmarkt. It is home to about 2,500 residents on an area of approximately 14 km2. It is situated at the crossroads of former trade routes between Poprad and Spišská Nová Ves, leading to Levoča, Hrabušice, and (wikipedia.sk). Located in the Hornád Basin in the Levoča district, Spišský Štvrtok serves as the gateway to Slovak Paradise. The Mouse Hill counts its age at 3,500 years and is also known as Mycenae. The village has been a market settlement and a center for Spiš spear makers since the 10th century. The first written mention of the village dates back to 1263 (spisskystvrtok.sk). The surrounding area was inhabited in prehistoric times, with traces of people from the younger Bronze Age and Iron Age (Hallstatt period). The most significant discovery is the prehistoric organized town in Mouse Hill, fortified with the oldest masonry in Central Europe, pulsating with life 3,500 years ago. In the vicinity, there were also centers of Slavic Great Moravian settlements. Likely, in the location of today’s village, there was an old market settlement. In the 11th century, the Hungarians seized the village, naming it after the Hungarian king as Villa sancti Ladislai – the Village of St. Ladislaus. St. Ladislaus became the patron saint of the village. Other names for the village include Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. The village has the Church of St. Ladislaus with the chapel of the Zápoľský family. Initially, before the Tatar invasions, it was a wooden church, and during reconstruction, a new Gothic church was built in 1402, later baroqueized in the 18th century with a vault (wikipedia.sk).

Spišský Štvrtok odwiedziłem podczas mojej podróży wokół Levoči.

Węgierska nazwa miejscowości to Csütörtökhely, niemiecka Donnersmarkt. Na obszarze około 14 km2 mieszka około 2 500 mieszkańców. Znajduje się na skrzyżowaniu dawnych szlaków między Popradem a Spišskou Novou Vsou. Leży blisko Levoči, Hrabušic i Gemeru (wikipedia.sk). Położona jest w kotlinie Hornád w okręgu Levoča. Jest bramą do Słowackiego Raju. Mysia Hôrka ma ponad 3500 lat i jest nazywana również Spišskými Mykenami. Miejscowość była już od X wieku osadą targową i centrum kopijników spiskich. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolice były już zamieszkane w pradziejach. Znaleziono tu ślady człowieka z młodszej epoki brązu i żelaza – okresu halsztackiego. Jednak najważniejsze jest odkrycie pradziejowego zorganizowanego miasteczka w Myšej Hôrke, które było umocnione najstarszym murem w środkowej Europie, a życie w nim tętniło 3500 lat temu. W pobliżu znajdowały się również ośrodki słowiańskiego osadnictwa wielkomorawskiego. Prawdopodobnie na miejscu dzisiejszej miejscowości istniała stara osada targowa. W XI wieku miejscowość została opanowana przez Węgrów, nazwano ją od węgierskiego króla Villa sancti Ladislai – Miasto św. Ladislava. Święty Ladislaus stał się patronem miejscowości. Inne nazwy miejscowości to: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. W miejscowości znajduje się kościół św. Ladislava z kaplicą Zápoľských. Początkowo, jeszcze przed najazdami Tatarów, był drewniany, a podczas rekonstrukcji został zbudowany w stylu romańskim. W 1402 roku wybudowano nowy gotycki kościół, który w XVIII wieku został zbarokizowany kopułą (wikipedia.sk).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Rastliny, Chorvátsko, Hory, Hory, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Hvarské kopce medzi Zavalou, Pitve a Gromin Dolac

skala
Hits: 3681

Hvarské kopce medzi Zavalou a Pitve a Gromin Dolac. Raz som sa v máji 2010 vybral do Hvarských kopcov.

hills between Zavala and Pitve, and Gromin Dolac. Once, in May 2010, I set out to explore the Hvar hills.

Hvarski brežuljci između Zavale, Pitve i Gromin Dolaca. Jednom sam u svibnju 2010. godine krenuo prema Hvarskim brežuljcima.

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Myjava, Fotografie, Myjavské obce

Jablonka

skala
Hits: 5260

Jablonka je obec na Myjave, označil by som ju za strediskovú. V strede odporúčam v prípade potreby navštíviť reštauráciu. Vždy mi tam chutilo :-). Prvá písomná zmienka je z roku 1661 (Zdroj: Informačná tabuľa). V Jablonke, ležiacej na úpätí Bielych Karpát, k 1.1.2011 žilo 477 obyvateľov. Ma 26 osád: U Figurov, Guzice, Ščibranské, Kratina, Hopkáče, U Ušiakov, U Maliarikov, U Michaličkov, U Babiari, Jablonka centrum, Kvietkové, U Jánošov, U Triančíkov, U Kubíkov, U Klbečkov, U Kodajov, U Tížikov, Podpasienok, Podkorytárka, U Mockov, U Borovských, U Maronov, U Horniačkov, Močiare, Švancarova dolina, U Sládečkov (jablonka.sk). Osídľovanie Jablonka začalo v druhej polovici 16. storočia. Je možné, že do hôr sa uchyľovali husiti. Je možné, že v hlbokých horách hľadalo útočište pred Turcami. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1661. V rokoch 1930 až 1989 pôsobil v Jablonke divadelný súbor Brezinka, za ktorým stál dlhé roky Ján Mocko. (jablonka.sk). Do roku 1955 bola Jablonka súčasťou Myjavy ako kopaničiarsky obvod U Baranov. Vtedy mala obec viac ako 1000 obyvateľov. Pravidelným podujatím sa stalo októbrové Jablonkové kumštovanie (jablonka.sk).

Okolie Jablonky je veľmi pekné. Samotná obec leží v krásnom prostredí. Veľmi pekná  je najmä smerom na západ ku Polianke, ale aj smerom na severozápad na Myjavu. Druhá strana z Matejovca ponúka tiež peknú scenériu.

Jablonka is a village in the region, and I would describe it as a central hub. In the center of the village, I recommend visiting the restaurant if you’re ever in need—I’ve always enjoyed the food there :-). The first written mention of Jablonka dates back to 1661 (Source: Information Board). As of January 1, 2011, Jablonka, located at the foothills of the White Carpathians, had 477 residents. It consists of 26 settlements: U Figurov, Guzice, Ščibranské, Kratina, Hopkáče, U Ušiakov, U Maliarikov, U Michaličkov, U Babiari, Jablonka center, Kvietkové, U Jánošov, U Triančíkov, U Kubíkov, U Klbečkov, U Kodajov, U Tížikov, Podpasienok, Podkorytárka, U Mockov, U Borovských, U Maronov, U Horniačkov, Močiare, Švancarova dolina, U Sládečkov (jablonka.sk). Settlement of Jablonka began in the second half of the 16th century. It is possible that the Hussites sought refuge in the mountains. It is also possible that people sought shelter in the deep forests from the Turks. The first written mention of the village is from 1661. From 1930 to 1989, the theater group Brezinka was active in Jablonka, led for many years by Ján Mocko (jablonka.sk). Until 1955, Jablonka was part of Myjava as the Kopanice district U Baranov. At that time, the village had more than 1,000 inhabitants. The October event „Jablonkové Kumštovanie“ has become a regular tradition (jablonka.sk).

The area around Jablonka is very beautiful. The village itself is situated in a picturesque setting. The landscape is especially lovely to the west toward Polianka, but also northwest toward Myjava. The other side from Matejovec also offers a beautiful scenery.

,