Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Vyšné Matiašovce

Hits: 1979

Vyšné Matiašovce sa nachádzajú severovýchodne od Liptovských Matiašoviec, sú ich súčasťou. Táto liptovská obec je zahalená do zelenej krásy, je oázou pokoja. Ležia na úpätí Nízkych Tatier. Spomína sa už od 13. storočia, má sklársku minulosť. Zachovali sa tu tradičné drevenice. Žije tu približne 500 obyvateľov. Vyšné Matiašovce boli samostatnou osadou, ktorá spolu s Nižnými Matiašovcami tvorila pôvodnú dedinu v stredoveku. V roku 1924 došlo k zlúčeniu oboch častí do jednej Liptovské Matiašovce. (spolokseptentrio.sk). V roku 1828 mali Vyšné Matiašovce 16 obývaných , v ktorých žilo 151 dospelých obyvateľov (spolokseptentrio.sk).


Vyšné Matiašovce is located northeast of Liptovské Matiašovce and is part of it. This village is surrounded by lush greenery and serves as an oasis of peace. It lies at the foot of the Low Tatras. It has been mentioned since the 13th century and has a history of glassmaking. Traditional wooden houses have been preserved here. Approximately 500 people live in the area.

Vyšné Matiašovce was originally a separate settlement, which, together with Nižné Matiašovce, formed the original village during the medieval period. In 1924, both parts were merged into a single municipality – Liptovské Matiašovce. (spolokseptentrio.sk)

In 1828, Vyšné Matiašovce had 16 inhabited houses with 151 adult residents. (spolokseptentrio.sk)


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Spiš, Polia, Fotografie

Hodkovce – krajina pod Spišským hradom

Hits: 2975

Hodkovce sa nachádzajú pod Spišským hradom. Z inej strany ako Spišské Podhradie. Na návštevu Spišského hradu sú pre blízkosť vhodnejšie. Sú miestnou časťou Žehry (). Nachádza sa tu kaštieľ grófa Csákyho (terraincognita.sk). Hodkovce sa spomínajú už v roku 1293. Nachádza sa tu čákiovský kaštieľ zo 17. storočia s francúzskym parkom, rodinným cintorínom Čákiovcov a hospodárskymi objektmi. Roku 1780 bol prebudovaný. V roku 1780 Emanuel Csáky objekt prestaval a založil pri ňom aj rozsiahly park. V súčasnosti kaštieľ slúži ako zariadenie sociálnych služieb a nie je bežne prístupný verejnosti (obeczehra.sk). Park je prístupný verejnosti. Súčasťou parku je aj ovocný sad. Ide o park so zachovanými pamiatkovými hodnotami – chodníkmi, vodným systémom s jazierkami, drobnou parkovou architektúrou (naspark.sk). Nachádza sa tu aj aleja, ktorá patrí medzi najstaršie a najzachovalejšie na Slovensku. Tvorí ju 62 stromov starých až 230 rokov s priemernou výškou 20 metrov. rastú tu lipy, javory a borovice. Časťou aleje prechádza náučný chodník Sivá Brada – Spišský hrad – Dreveník (Milan Barlog).


Hodkovce is located beneath Castle, but from a different side than Spišské Podhradie. Due to their proximity, they are a more convenient starting point for visiting Spiš Castle. Hodkovce is a local part of the village Žehra (Peter Kaclík). The manor house of Count Csáky is located here (terraincognita.sk). Hodkovce was first mentioned in 1293. The manor house, dating back to the 17th century, features a French park, the Csáky family cemetery, and various outbuildings. It was rebuilt in 1780 by Emanuel Csáky, who also established a large park around it. Today, the manor serves as a social services facility and is not generally open to the public (obeczehra.sk). However, the park is accessible to visitors and includes an orchard. The park retains its historical features, including pathways, a water system with ponds, and small park structures (naspark.sk). There is also an avenue of trees, one of the oldest and best-preserved in Slovakia. It consists of 62 trees, some as old as 230 years, with an average height of 20 meters. The trees include linden, maple, and pine. A nature trail, Sivá Brada – Spiš Castle – Dreveník, passes through part of the avenue (Milan Barlog).



Krajina, Zahraničie, Príroda, Ľudská príroda, Česko, Fotografie

Žermanická priehrada

Hits: 2785

Žermanická priehrada bola vybudovaná na rieke Lučina v rokoch 1951 – 1958 pre zásobovanie ostravského priemyslu vodou. Hrádza je 314 metrov dlhá a 38 metrov vysoká. Vodná plocha zaberá 248 ha, objem priehrady je viac ako 25 miliónov m3 . V dôsledku boli zatopené Horní a Dolní Soběsovice. Priehrada slúži aj výrobe elektrickej energie. Je vyhľadávaným rekreačným miestom (wikipedia.cz) a vykonáva sa tu aj rybné hospodárenie. Priehrada je stavaná a 500 ročnú vodu (Balaj).

Žermanická priehrada predstavuje významnú vodnú stavbu, ktorú postavili v 70-tych rokoch 20. storočia. Slúži na reguláciu vodných tokov, dodáva pitnú vodu. Avšak slúži aj pre rekreačné účely, vodné športy, plavby na člnoch, windsurfing, rybolov. Okolitá poskytuje priestor pre množstvo druhov rastlín a živočíchov.


The Žermanická Dam was built on the Lučina River between 1951 and 1958 to supply water to the Ostrava industry. The dam is 314 meters long and 38 meters high. The water area covers 248 hectares, and the reservoir’s volume is more than 25 million cubic meters of water. As a result of the construction, the villages of Horní and Dolní Soběsovice were submerged. The dam also serves for the production of electrical energy. It is a popular recreational area (wikipedia.cz), and fish farming is also carried out there. The dam is built to withstand a 500-year flood (Balaj).

Žermanická Dam stands as a significant water structure constructed in the 1970s. Its primary purpose is the regulation of water flows and the supply of drinking water. However, it also serves recreational purposes, including water sports, boating, windsurfing, and fishing. The surrounding landscape provides habitat for a variety of plant and animal species.


Žermanická přehrada byla vybudována na řece Lučina v letech 1951–1958 pro zásobování ostravského průmyslu vodou. Hráz je 314 metrů dlouhá a 38 metrů vysoká. Vodní plocha zabírá 248 ha, objem přehrady je více než 25 milionů m³ vody. V důsledku stavby byly zatopeny obce Horní a Dolní Soběšovice. Přehrada slouží také k výrobě elektrické energie. Je vyhledávaným rekreačním místem (wikipedia.cz) a provozuje se zde i rybářské hospodaření. Přehrada je stavěná na 500letou vodu (Balaj).

Žermanická přehrada představuje významnou vodní stavbu, kterou postavili v 70. letech 20. století. Slouží k regulaci vodních toků, dodává pitnou vodu. Avšak slouží také pro rekreační účely, vodní sporty, plavby na člunech, windsurfing a rybolov. Okolní krajina poskytuje prostor pro množství druhů rostlin a živočichů.


Krajina, Slovensko, Orava, Fotografie

Zuberec

Hits: 2275

Zuberec leží v nadmorskej výške 760 metrov nad morom. Na ploche 72.33 km2 žije 1838 obyvateľov (Wikipedia). Nenašli sa nijaké písomnosti, ani pozostatky materiálnej kultúry, ktoré by svedčili o trvalom osídlení tohoto kraja v stredoveku alebo skôr (zuberec.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1592. Poľský názov pre Zuberec je Zuberzec, maďarský Bölényfalu. Leží v Studenej doline na pomedzí Západných Tatier a Skorušinských vrchov. 23 km od Tvrdošína, 33 km severne od Liptovského Mikuláša. V Spálenej a Roháčskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko Zverovka – Spálená, v blízkosti aj turisticky atraktívne Múzeum oravskej dediny. Meno obce pochádza od zubra lesného. Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku 1593, kedy tu stálo 5 sedliackych . V roku 1604 bol Zuberec vyplienený počas Bočkajovho povstania. Opätovne bol založený v roku 1609. V 17. storočí to nemala obec ľahké, často tu bola okrem toho aj neúroda, ktorá decimovala obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Popri rozvoji remesiel miestni pálili vápno a tkali súkno. V roku 1870 žilo v Zuberci v 182 domov 1007 obyvateľov. Napriek drsným podmienkam sa Zuberec stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu relatívne nedávno vybudovaných viac ako 70 chát (Wikipedia).

Dnes je Zuberec jedna z najnavštevovanejších obcí na Orave. Výraznejší rozvoj turistiky začal až v polovici minulého storočia. Dnes je Zuberec významným centrom turistického ruchu. Dve lyžiarske strediská sa nachádzajú priamo v obci a jedno v Tatranskom národnom parku. Začína v nadmorskej výške 1 000 končí v 1 400 metrov nad morom. medzi najvyššie položené lyžiarske strediská na Slovensku. Trate sú pravidelne upravované, vhodné nielen pre začiatočníkov ale aj zdatných lyžiarov. Počas zimy si prídu na svoje aj bežkári, v okolí Zuberca sú upravované bežecké trate (Ľubomír Motyčka).

Zuberec je známy aj svojimi drevenými domami, ktoré sú charakteristickým znakom slovenskej vidieckej architektúry. Drevené chalupy odrážajú bohatú ľudovú tradíciu oblasti. Mnohé z týchto drevených domov boli premiestnené do etnografického múzea pod názvom „Oravská dedina“ v Zuberci, ktoré je populárnym miestom pre návštevníkov hľadajúcich pohľad na históriu a kultúru regiónu. V obci samotnej sa nachádza aj niekoľko historických pamiatok, vrátane dreveného kostola svätého Krištofa, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Kostol pochádza zo 17. storočia a predstavuje významný príklad drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku.


Zuberec is located at an altitude of 760 meters above sea level, covering an area of 72.33 km2 with a population of 1838 residents (Wikipedia). No writings or material culture remnants indicating permanent settlement in this region during the medieval period or earlier have been found (zuberec.sk). The first written mention of the village dates back to 1592. The Polish name for Zuberec is Zuberzec, and the Hungarian name is Bölényfalu. It is situated in Studená dolina on the border between the Western Tatras and Skorušinské vrchy, 23 km from Tvrdošín, and 33 km north of Liptovský .

In the Spálená and Roháčska dolina valleys, there is a significant ski resort, Zverovka – Spálená, and near the village is the tourist-attractive Museum of Village. The name of the village comes from the European bison. The oldest mentions of the settlement ‚Zwberczyc‘ date back to 1593, with five peasant homes standing at that time. In 1604, Zuberec was plundered during the Bocskai Uprising but was later re-established in 1609. In the 17th century, the village faced challenges, including frequent crop failures, leading to a decrease in population as people sought better conditions in more fertile regions. Alongside the development of crafts, the locals engaged in lime burning and wool weaving. In 1870, Zuberec had 182 houses with 1007 residents. Despite harsh conditions, Zuberec became a popular recreational area, witnessing the recent construction of over 70 cottages (Wikipedia).

Today, Zuberec is one of the most visited villages in Orava, with significant tourism development starting in the mid-20th century. Zuberec is now a major tourist hub with two ski resorts in the village and one in the Tatra National Park. The elevation ranges from 1,000 to 1,400 meters above sea level, making them among the highest ski resorts in Slovakia. The slopes are regularly groomed, suitable for both beginners and skilled skiers. During winter, cross-country skiers also find groomed trails in the vicinity of Zuberec (Ľubomír Motyčka).“

Zuberec is also known for its wooden houses, which are a characteristic feature of Slovak rural architecture. The wooden cottages reflect the rich folk tradition of the region. Many of these wooden homes have been relocated to the ethnographic museum called „Oravská dedina“ (Orava Village) in Zuberec, which is a popular destination for visitors seeking a glimpse into the history and culture of the region. In the village itself, there are also several historical landmarks, including the wooden church of St. Christopher, which is part of the UNESCO World Heritage. The church dates back to the 17th century and represents a significant example of wooden sacral architecture in Slovakia.


Zuberec leży na wysokości 760 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 72,33 km2 mieszka 1838 mieszkańców (Wikipedia). Nie znaleziono żadnych pism, ani pozostałości materialnej kultury, które świadczyłyby o stałym osadnictwie tego obszaru w średniowieczu lub wcześniej (zuberec.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1592. Polska nazwa dla Zuberca to Zuberzec, węgierska Bölényfalu. Leży w Kotlinie Studziennickiej na pograniczu Zachodnich Tatr i Gór Skoruszyńskich. 23 km od Turzyńca, 33 km na północ od Liptowskiego Mikułasza. W Dolinie Spaleni i Roháčskej znajduje się ważne ośrodek narciarski Zverovka – Spálená, w pobliżu wsi także atrakcyjne turystycznie Muzeum Orawskiej Wsi. Nazwa wsi pochodzi od żubra europejskiego. Najstarsze wzmianki o osadzie „Zwberczyc“ pochodzą z 1593 roku, gdy stało tu 5 domów chłopskich. W 1604 roku Zuberec został zniszczony podczas powstania Bočkaja. Ponownie został założony w 1609 roku. W XVII wieku wieś nie miała łatwo, często doświadczała klęsk urodzaju, co dezimowało ludność i zmuszało ją do opuszczania obszarów na rzecz bardziej urodzajnych regionów. Oprócz rozwoju rzemiosła lokalna ludność wypalała wapno i tkała wełnę. W 1870 roku w Zubercu mieszkało w 182 domach 1007 mieszkańców. Pomimo trudnych warunków Zuberec stał się popularnym obszarem rekreacyjnym, a niedawno wybudowano tu ponad 70 chat (Wikipedia).

Dziś Zuberec jest jedną z najczęściej odwiedzanych wiosek na Orawie. Znaczny rozwój turystyki rozpoczął się dopiero w połowie ubiegłego wieku. Obecnie Zuberec jest ważnym centrum ruchu turystycznego. Dwa ośrodki narciarskie znajdują się bezpośrednio w wiosce, a jeden w Tatrzańskim Parku Narodowym. Zaczyna się na wysokości 1000 metrów i kończy na 1400 metrach nad poziomem morza. Należą do najwyżej położonych ośrodków narciarskich na Słowacji. Trasy są regularnie przygotowywane, odpowiednie zarówno dla początkujących, jak i zaawansowanych narciarzy. W ciągu zimy biegacze narciarscy również znajdą coś dla siebie, w okolicach Zuberca są przygotowane trasy biegowe (Ľubomír Motyčka).

Zuberec jest również znany ze swoich drewnianych domów, które są charakterystycznym elementem słowackiej architektury wiejskiej. Drewniane chaty odzwierciedlają bogatą ludową tradycję regionu. Wiele z tych drewnianych domów zostało przeniesionych do muzeum etnograficznego o nazwie „Oravská dedina“ w Zubercu, które jest popularnym miejscem dla odwiedzających poszukujących spojrzenia na historię i kulturę regionu. W samej wiosce znajduje się kilka zabytków, w tym drewniany kościół św. Krzysztofa, który jest częścią światowego dziedzictwa UNESCO. Kościół pochodzi z XVII wieku i stanowi znaczący przykład drewnianej architektury sakralnej na Słowacji.


Príroda, TOP, Organizmy, Fotografie

Huby a lišajníky

Hits: 3147

V hlbokých lesoch, pod korunami stromov sa skrýva fascinujúci svet húb. Okrem toho aj sú bežne domovom pre množstvo druhov húb. Huby tvoria dôležitú súčasť mnohých kuchýň na celkom svete. Dodávajú špecifickú chuť a vôňu. Huby v prírode rozkladajú hmotu, organický materiál. Mykoriziálne druhy žijú v symbióze s koreňmi rastlín. Existuje približne 100 000 známych druhov, avšak ich skutočný počet je pravdepodobne oveľa vyšší. Štruktúra húb je osobitá, tvorí ich mycélium, množstvo tenkých vlákien, ktoré sú schopné rastu a šírenia. Huby sa rozmnožujú výtrusmi. Mnohé huby sú liečivé, sú zdrojom enzýmov, antibiotík a biologicky aktívnych látok. V mykoremediácii sa využívajú na čistenie kontaminovaných pôd, v potravinárskom priemysle a v biotechnologických procesoch. Ich biologická diverzita čaká na objavovanie a výskum.


In the deep forests, beneath the canopies of trees, hides a fascinating world of mushrooms. Additionally, meadows are commonly home to various mushroom species. Mushrooms constitute a crucial part of many kitchens worldwide, imparting a distinctive taste and aroma. In nature, mushrooms play a vital role in decomposing matter, breaking down organic material. Mycorrhizal species live in symbiosis with plant roots. There are approximately 100,000 known species, but the actual number is likely much higher. The structure of mushrooms is unique, consisting of mycelium—numerous thin threads capable of growth and spreading. Mushrooms reproduce through spores. Many mushrooms have medicinal properties, serving as a source of enzymes, antibiotics, and biologically active compounds. They are utilized in mycoremediation for cleansing contaminated soils, in the food industry, and in biotechnological processes. Their biological diversity awaits exploration and research.