Krajina, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie, Maďarské mestá

Mosonmagyaróvár

skala
Hits: 2931

V Mosonmagyaróváre som sa zastavil v roku 2010 na modelárskej výstave. Nachádza sa neďaleko hraníc so Slovenskom. Latinsky Ad Flexum, nemecky Wieselburg-Altenburg, chorvátsky Stari Grad (Wikipedia.hu). Maďari z okolia hovoria mestu Móvár (Buš). Mesto má termálnu vodu a . Hrad s opevnením pochádza z 13. storočia. Partnerskými mestami sú rakúske Stockerau a Neusiedl am See, slovenský Senec, Šamorín a Pezinok (Wikipedia.hu). Pred rokom 1939 existoval Magyaróvár a Moson. Moson znamená hrad v bažinách (Wikipedia). Mosonmagyárovár a jeho región boli pravdepodobne osídlené už piatom tisícročí pred n.l. V 1. storočí n.l. bol oblasť Mošoňu začlenená do Rímskeho impéria ako súčasť Panónie. Založenie Ad Flexum bolo významným nielen z vojenského hľadiska. Pre ochranu rímskej hranice, ktorú tvoril Dunaj, ktorý tečie neďaleko Mosonmagyaróváru. Tento fakt napomohol osídľovaniu a zároveň obchodu medzi východom a západom (mosonmagyarovar.hu).

In 2010, I stopped in Mosonmagyaróvár at a modeling exhibition. It is located near the borders with Slovakia. In Latin, it is known as „Ad Flexum,“ in German as „Wieselburg-Altenburg,“ and in Croatian as „Stari Grad“ (Wikipedia.hu). The locals in the area call the city „Móvár“ (Buš). The city has thermal water and spas. The castle with fortifications dates back to the 13th century. Its twin cities are the Austrian Stockerau and Neusiedl am See, Slovak Senec, Šamorín, and Pezinok (Wikipedia.hu). Before 1939, there was „Magyaróvár“ instead of „Moson.“ „Moson“ means a castle in the marshes (Wikipedia). Mosonmagyárovár and its region were probably settled already five millennia BC. In the 1st century AD, the Moson region became part of the Roman Empire as part of Pannonia. The establishment of „Ad Flexum“ was significant not only from a military perspective but also for protecting the Roman border formed by the Danube, which flows near Mosonmagyaróvár. This fact contributed to settlement and trade between the east and west (mosonmagyarovar.hu).

2010-ben megálltam Mosonmagyaróváron egy modellezési kiállításon. Közel helyezkedik el a szlovák határhoz. Latinul Ad Flexum, németül Wieselburg-Altenburg, horvátul Stari Grad (Wikipedia.hu). A környékbeliek „Móvárnak“ (Buš) nevezik a várost. A városnak termálvize és fürdői vannak. A 13. századból származó vár és erődrendszer rendelkezik. Testvértelepülései az osztrák Stockerau és Neusiedl am See, a szlovák Senec, Šamorín és Pezinok (Wikipedia.hu). 1939 előtt Magyaróvár létezett a Moson helyett. Moson azt jelenti, várat a mocsarakban (Wikipedia). Mosonmagyárovár és környéke valószínűleg már az i. e. ötödik évezredben benépesült. Az i. században a Mosoni régió a Római Birodalom részévé vált Pannónia részeként. Az „Ad Flexum“ megalapítása nemcsak katonai szempontból volt jelentős, hanem a Római Birodalom határának védelméhez is hozzájárult, amit a Mosonmagyaróvártól nem messze folyó alkotott. Ez a tény elősegítette a települést és az kelet és nyugat közötti kereskedelmet is (mosonmagyarovar.hu).

Krajina, Slovensko, Gemer, Fotografie

Banícke mesto Dobšiná

skala
Hits: 3907

Dobšiná je staré banícke mesto. Leží v hlbokom údolí, na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského raja (dobsina.sk), v nadmorskej výške 459 metrov nad morom. Na ploche 82.73 km2 žije 5657 obyvateľov. Maďarský názov je Dobsina, nemecký Dobschau, latinsky Dobsinium (Wikipedia). Názov je odvodený pravdepodobne od Dobšinského potoka, ktorý sa v roku 1320 uvádza ako Dupsina fluvius. Neďaleko sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, Kaštieľ v Betliari, Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). Každoročne sa tu konajú Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu na trase Dobšiná – Dobšinský kopec (Wikipedia).

Mesto bolo založené v 13. storočí z podnetu Bebekovcov. Malo vyvinutý banský a železiarsky priemysel a obchod. Už v roku 1326 získalo mestské práva. Ťažil sa tu najmä limonit a siderit (dobsina.sk). V 16. storočí patrila Dobšiná pod štítnické hradné panstvo (Wikipedia). V roku 1584 mesto vyrabovali , obnovené bolo nemeckými prisťahovalcami z iných banských oblastí.východného Slovenska. Archívne označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska (dobsina.sk). V roku 1680 tu bola postavená prvá vysoká pec na Slovensku (estranky.sk). V 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou na Gemeri (Wikipedia). Na latinskom gymnáziu v Dobšinej študoval Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Dobšiná is an old mining town located in a deep valley, on the border of the Slovak Ore Mountains and Slovak Paradise (dobsina.sk), at an elevation of 459 meters above sea level. With an area of 82.73 km2, it is home to 5,657 inhabitants. The Hungarian name of the town is Dobsina, the German name is Dobschau, and in Latin, it is Dobsinium (Wikipedia). The name is likely derived from the Dobšinský Stream, mentioned in 1320 as Dupsina fluvius. Nearby attractions include the Dobšinská Ice Cave, the Betliar Castle, and Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). The European Hill Climb Championship in car racing is held here annually on the Dobšiná – Dobšinský Hill route (Wikipedia).

The town was founded in the 13th century at the initiative of the Bebekovci family. It had a developed mining and iron industry and trade. In 1326, it gained town privileges. Limonite and siderite were the main resources mined here (dobsina.sk). In the 16th century, Dobšiná belonged to the Štítnik Castle domain (Wikipedia). In 1584, the town was plundered by the Turks and was later restored by German immigrants from other mining regions of eastern Slovakia. Archival documents label Dobšiná as the first steel-producing town in Hungary (dobsina.sk). In 1680, the first blast furnace in Slovakia was built here (estranky.sk). In the 19th century, Dobšiná was the only German enclave in (Wikipedia). Notable individuals who studied at the Latin Gymnasium in Dobšiná include Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, and Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Dobšina avrilo pal o bari chaj. Amen peske palo than lel pe ola, ande o pindral ola, anďe o Slovak Ore Mountains thaj o Slovak Paradise (dobsina.sk), andal 459 metrura pal o patro. Pal o plo, 82.73 km2, xal lel 5,657 romane. O mangipengo nav le Dobšina, o jeno nav le Dobschau, thaj le Latin, o Deli (Wikipedia). O nav sikavel anďi Dobšinský Stream, si anďi 1320 sikavela sar Dupsina fluvius. So kerde maj angluno thaj Dobšinská Ice Cave, o Betliar Castle, thaj o Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). O Evropako Hill Climb Championship an ove Duj (Wikipedia).

O chaj phenel pe ke le Dobšina astarel ande o 13. ande o rat o Bebekovci phuv. Amen vi phuv peski mangel te džanel te ačhel so mangipe thaj odelipe. Ando 1326, anďal meste pravutni. Limonit thaj siderit phirenca o mal šaj te džal ove (dobsina.sk). Ande o 16. ande o rat, Dobšina phenela ando štítnicko hradno paša (Wikipedia). Ando 1584, le townge phirela pali o Turkosa, thaj xalena phurela pali o Germano manuša kaj phenel o jekh ande ola minačipa vasta anglo vasta vasta slovakia. O archivako dokumento odova Dobšiná sar o but berš. Ando 1680, odova ande Dobšiná ando Slovakia o jekh but pava (estranky.sk). Ande o 19. ande o rat, Dobšiná ande o Gemer ovel lel pal o Germano (Wikipedia). An le Latin Gymnasium pe Dobšina phenel so si Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, thaj Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Zamagurie, Fotografie

Podolínec

skala
Hits: 3315

Mesto Podolínec (latinsky Podolinum, nemecky Pudlein, maďarsky Podolin, poľsky Podolincz) má bohatú históriu. Rád piaristov ho dokonca nazval Atény nad Popradom (podolinec.eu). Leží v údolí Poprad, na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov (podolinec.eu). Prvá písomná zbierka je z roku 1235 (podolinec.eu). Názvy : Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. Kaplnka svätej Anny na cintoríne je z prelomu 13. a 14. storočia. V roku 1295 bol postavený kostol Nanebovzatia Panny Márie neďaleko trhoviska. V 15. storočí v meste rozkvitali a obchod. Najviac preslávená bola výroba nožov. V polovici 17. storočia bol postavený rannobarokový piaristický kláštor s dvojvežovým kostolom (podolinec.eu). Piaristické gymnázium bolo otvorené v roku 1643. Slúžilo do roku 1919. V meste pôsobilo aj , prvá zachovaná správa hovorí o predstavení z roku 1688 (kniznicasl.sk). Už v roku 1828 tu žilo 2 140 obyvateľov. V roku 1991 – 2908 (podolinec.eu). 7.4.1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský povýšil Podolínec na slobodné kráľovské mesto (podolinec.eu). Za patrónku a zakladateľku mesta sa pokladá krakovská a sandomierská vojvodkyňa Kunigunda (1234 – 1292) – dcéra uhorského kráľa Belu IV.. Ako prví vôbec na Slovensku sa v Podolínci organizujú čižmári, 2.1.1415 získavajú cechové artikuly a zakladajú samostatný cech. V 16. storočí tu vznikli ďalšie cechy hrnčiarov, tkáčov, kožušníkov, kováčov, nožiarov a mečiarov. Nesmierne tragickým pre mesto bol mor v roku 1710, pri ktorom o 8.8 do konca novembra zomrelo 974 ľudí (kniznicasl.sk). Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891) bol študentom podolínskeho gymnázia, ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, vypočítal korekcie optických sústav (podolinec.eu). V roku 1990 bol Podolínec vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu (podolinec.eu).

The town of Podolínec (Latin: Podolinum, German: Pudlein, Hungarian: Podolin, Polish: Podolincz) has a rich history. It was even referred to as the Athens above the Poprad River by the Piarists (podolinec.eu). It is situated in the valley of the Poprad River, at the crossroads of the Spišská Magura, Podtatranská Basin, and Levočské Vrchy (podolinec.eu). The first written mention dates back to 1235 (podolinec.eu). The town has been known by various names: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. The Chapel of St. Anne in the cemetery dates from the turn of the 13th and 14th centuries. In 1295, the Church of the Assumption of the Virgin Mary was built near the market. In the 15th century, crafts and trade flourished in the town, with knife production gaining particular renown. In the mid-17th century, an early Baroque Piarist monastery with a twin-tower church was built (podolinec.eu). The Piarist Gymnasium was opened in 1643 and served until 1919. The town also had a theater, with the first recorded performance dating back to 1688 (kniznicasl.sk). In 1828, there were already 2,140 inhabitants, and in 1991, the population had grown to 2,908 (podolinec.eu). On April 7, 1412, Hungarian King Sigismund of Luxembourg elevated Podolínec to a free royal town (podolinec.eu). The patron and founder of the town is considered to be Kunigunda, Duchess of Krakow and Sandomierz (1234 – 1292) – the daughter of Hungarian King Bela IV. In Podolínec, the first guild of shoemakers in Slovakia was established on January 2, 1415. They acquired guild articles and founded an independent guild. In the 16th century, other guilds were established, including potters, weavers, furriers, blacksmiths, knife makers, and swordsmiths. The town faced a tragic event in 1710 when a plague struck, leading to the death of 974 people from August 8 to the end of November (kniznicasl.sk). Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891), a student of the Podolínec Gymnasium, was the first to calculate the construction of a photographic portrait and landscape lens, determining corrections for optical systems (podolinec.eu). In 1990, Podolínec was declared a municipal monument reserve (podolinec.eu).

Miasto Podolínec (łac. Podolinum, niem. Pudlein, węg. Podolin, pol. Podolincz) ma bogatą historię. Zakon Pijarów nazwał je nawet Atenami nad Popradem (podolinec.eu). Położone jest w dolinie rzeki Poprad, na styku Gór Spiskich, Kotliny Podtatrzańskiej i Gór Levočskich (podolinec.eu). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z 1235 roku (podolinec.eu). Miasto znane było również pod różnymi nazwami: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. Kaplica św. Anny na cmentarzu pochodzi z przełomu XIII i XIV wieku. W 1295 roku zbudowano kościół Wniebowzięcia Najświętszej Maryi Panny niedaleko targowiska. W XV wieku w mieście rozwinęły się rzemiosła i handel. Najbardziej znaną branżą było wytwarzanie noży. W połowie XVII wieku zbudowano wczesnobarokowy klasztor pijarów z dwuwieżowym kościołem (podolinec.eu). Gimnazjum Pijarów zostało otwarte w 1643 roku i działało do 1919 roku. W mieście działał także teatr, a pierwsze zachowane przedstawienie pochodzi z 1688 roku (kniznicasl.sk). W 1828 roku mieszkało tu już 2 140 osób, a w 1991 roku liczba ta wzrosła do 2 908 (podolinec.eu). 7 kwietnia 1412 roku węgierski król Zygmunt Luksemburski nadał Podolíncowi status wolnego królewskiego miasta (podolinec.eu). Za patronkę i założycielkę miasta uważana jest Kunegunda, księżna krakowska i sandomierska (1234 – 1292) – córka węgierskiego króla Beli IV. W Podolíncu powstała pierwsza cechowa grupa szewców na Słowacji, która 2 stycznia 1415 roku uzyskała artykuły cechowe i założyła samodzielny cech. W XVI wieku powstały kolejne cechy garncarzy, tkaczy, kuśnierzy, kowali, kowali nożowych i mieczników. Niezwykle tragicznym wydarzeniem dla miasta była zaraza w 1710 roku, w wyniku której od sierpnia do końca listopada zmarło 974 osób (kniznicasl.sk). Józef Maximilian Petzval (1807 – 1891), uczeń gimnazjum podolínecko, jako pierwszy obliczył konstrukcję obiektywu fotograficznego do portretów i krajobrazu, wyznaczając korekty dla układów optycznych (podolinec.eu). W 1990 roku Podolínec został ogłoszony rezerwatem pomników miejskich (podolinec.eu).

Technické dokumenty, TOP

Lode

skala
Hits: 2215

sú majestátne plavidlá, ktoré so sebou nesú svoje vlastné príbehy. Od prvých drevených lodí až po moderné výletné lode nás priťahujú svojou rozmanitosťou a históriou. V praveku sa vyrezávali lode s kmeňov stromov. Prvotné dreváky a kanoe sa postupne menili na parníky, elegantné jachty plné rôznych technologických inovácií. Lode vždy boli spojené s objavovaním nových svetov. Objaviteľské výpravy umožnili preskúmať a pochopiť rôzne kultúry. Výrazne dopomohli ku obchodu. Majú aj rozmer slobody, dobrodružstva, stávali sa často metaforou snov a želaní. Dnešné lode poskytujú luxusný priestor pre rekreačné plavby, pohodlie a samozrejme zážitky.

Ships are majestic vessels that carry their own stories. From the first wooden boats to modern cruise ships, they captivate us with their diversity and history. In prehistoric times, ships were carved from tree trunks. Primitive dugout canoes gradually evolved into steamships, elegant yachts filled with various technological innovations. Ships have always been linked to the exploration of new worlds. Exploratory expeditions allowed the examination and understanding of various cultures, significantly contributing to trade. They also symbolize freedom and adventure, often becoming metaphors for dreams and desires. Today’s ships provide luxurious spaces for recreational voyages, offering comfort and, of course, unforgettable experiences.

,