Krajina, Slovensko, Gemer, TOP, Fotografie

Gemer

Hits: 3383

sa rozprestiera od prameňa Hrona severe, po výbežky Cerovej na juhu, od Sorošky na východe, po oždianske na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy , a (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na od Spiša po s Maďarskom.

Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké . Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a . Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú , pokrovcov, , a . Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli . Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí , Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické Rožňavy, Rimavskej Soboty, Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami a . Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť . Slovenský je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname . Na Gemeri je a . V Slovenskom krase je (Rudolf Kukura).


Gemer stretches from the source of the River in the north to the foothills of the Cerová Highlands in the south, from in the east to the serpentines of Ožďany in the west (Rudolf Kukura). includes the districts of Rimavská , Revúca, and Rožňava (mojeslovensko.sk). It can be roughly said that Gemer is located to the south of , towards the border with Hungary.

The origin of the word „Gemer“ is related to hematite and its morphological resemblance to hemorrhoids (Ján Pivovarči). Large cities were never present in Gemer; instead, there were small towns on the sites of former mining settlements. Deposits of mineral resources in the Spiš-Gemer Ore Mountains determined life in Gemer for centuries. Mining and metallurgy were developed. Unique landmarks include three preserved blast furnaces in , , and Sirku – Červeňany. Traditional crafts such as shingle production, weaving of roofing materials, bell-making, lace-making, and pottery still thrive in many villages. Gemer has a rich history connected with noble families such as , , and . Turks ruled in Gemer during the 16th and 17th centuries. Among the most visited places in Gemer are the Castle, the Castle, the ruins of Castle, and the historic centers of Rožňava and Rimavská Sobota. Water reservoirs in , , and are also popular destinations. Gemer borders the national parks Slovak Paradise and Muránska Planina. To the south of Gemer is the protected landscape area Slovak Karst. The Slovak Karst is our only biosphere reserve listed in the UNESCO. In Gemer, you can find the Dobšinská Ice Cave and the Ochtinská Aragonite Cave. In the Slovak Karst, there is the Krásnohorská Cave (Rudolf Kukura).


Gemer erstreckt sich vom Ursprung des Flusses Hron im Norden bis zu den Ausläufern der Cerová-Hochebene im Süden, von Soroška im Osten bis zu den Serpentinen von Ožďany im Westen (Rudolf Kukura). Es umfasst die Bezirke Rimavská Sobota, Revúca und Rožňava (mojeslovensko.sk). Man kann grob sagen, dass Gemer südlich von Spiš in Richtung der Grenze zu Ungarn liegt.

Der Ursprung des Wortes „Gemer“ hängt mit Hämatit und seiner morphologischen Ähnlichkeit zu Hämorrhoiden zusammen (Ján Pivovarči). Große Städte gab es nie in Gemer; stattdessen befanden sich kleine Städte an den Stellen ehemaliger Bergbausiedlungen. Ablagerungen von Mineralressourcen im Spiš-Gemer-Erzgebirge bestimmten jahrhundertelang das Leben in Gemer. Bergbau und Metallurgie waren entwickelt. Einzigartige Sehenswürdigkeiten sind drei erhaltene Hochöfen in Nižná Slaná, Vlachovo und Sirku – Červeňany. Traditionelle Handwerke wie die Produktion von Schindeln, das Weben von Bedachungsmaterialien, die Glockenherstellung, die Spitzenklöppelei und die Töpferei gedeihen auch heute noch in vielen Dörfern. Gemer hat eine reiche Geschichte, die mit Adelsfamilien wie den Bebekovci, Andrássyovci und Coburgovci verbunden ist. Die Türken herrschten im 16. und 17. Jahrhundert in Gemer. Zu den meistbesuchten Orten in Gemer gehören das Schloss Krásna , das Schloss Betliar, die Ruinen der Muráň und die historischen Zentren von Rožňava und Rimavská Sobota. Wasserreservoirs in Dedinky, Tornaľa und Teplý Vrch sind ebenfalls beliebte Ziele. Gemer grenzt an die Nationalparks Slowakisches Paradies und Muránska Planina. Im Süden von Gemer befindet sich das Landschaftsschutzgebiet Slowakischer Karst. Der Slowakische Karst ist unser einziges Biosphärenreservat, das in der UNESCO-Liste aufgeführt ist. In Gemer findet man die Dobšinská Eishöhle und die Ochtinská Aragonit-Höhle. Im Slowakischen Karst gibt es die Krásnohorská Höhle (Rudolf Kukura).


Gemer terjed a Hron folyó forrásától északon, a Cerová-fennsík déli lábáig, keletről Soroškától, nyugaton az Ožďany kanyarokig (Rudolf Kukura). Tartalmazza a Rimavská Sobota, Revúca és Rožňava körzeteket is (mojeslovensko.sk). Meg lehet mondani, hogy Gemer durván délre található Spištől a magyar határ felé.

A „Gemer“ szó eredete összefügg a hematitral és alakjának hasonlóságával a aranyérral (Ján Pivovarči). Gemerben sosem voltak nagy városok; inkább kisvárosok voltak a régi bányásztelepek helyén. Az évszázadokon átívelő ásványi nyersanyagok lerakódásai meghatározták az életet Gemerben a Spiš-Gemer Érc-hegységben. Kiterjedt bányászat és fémipar volt jelen. Egyedi látnivalók közé tartoznak a Nižná Slanában, Vlachovóban és Sirku – Červeňanyban található három megmaradt masugár. Sok faluban ma is virágzik a hagyományos kézművesség – pala- és cserepesfedél készítés, harangöntés, csipkekészítés és fazekasság. Gemer gazdag történelemmel rendelkezik, amely összefügg Bebekovci, Andrássyovci és Coburgovci nemes családokkal. A törökök uraltak Gemerben a 16. és 17. században. Gemer leglátogatottabb helyei közé tartozik a Krásna Hôrka kastély, a Betliar kastély, a Muráň vár romjai, valamint Rožňava és Rimavská Sobota történelmi központjai. Dedinky, Tornaľa és Teplý Vrch víztározói is népszerű célpontok. Gemer határos a Szlovák Paradicsom és a Muránska Planina nemzeti parkokkal. Gemer délen a Szlovák Karszttal határos. A Szlovák Karszt az egyetlen UNESCO-listán szereplő bioszféra rezervációnknak számít. Gemerben található a Dobšinská Jégbarlang és az Ochtinská Aragonitbarlang. A Szlovák Karsztban található a Krásnohorská-barlang is (Rudolf Kukura).


Gemer rozciąga się od źródła rzeki Hron na północy, po wzgórza Cerová na południu, od Sorošky na wschodzie, po serpentyny Ožďany na zachodzie (Rudolf Kukura). Obejmuje powiaty Rimavská Sobota, Revúca i Rožňava (mojeslovensko.sk). Można powiedzieć, że Gemer znajduje się na południe od Spisza, w kierunku granicy z Węgrami.

Pochodzenie słowa „Gemer“ wiąże się z hematytem i jego morfologicznym podobieństwem do hemoroidów (Ján Pivovarči). W Gemerze nigdy nie było dużych miast; zamiast tego istniały małe miasteczka na miejscu dawnych osad górniczych. Złoża surowców mineralnych w Górach Rudnych Spišsko-Gemerskich przez wieki kształtowały życie w Gemerze. Rozwinięte było górnictwo i hutnictwo. Unikalne zabytki to trzy zachowane piece wielkopiecowe w Nižná Slaná, Vlachovo i Sirku – Červeňany. W wielu wsiach tradycyjne rzemiosła, takie jak produkcja gontów, tkanie materiałów dachowych, kucie dzwonów, koronkarstwo i garncarstwo, kwitną do dziś. Gemer ma bogatą historię związaną z rodami szlacheckimi, takimi jak Bebekovci, Andrássyovci i Coburgovci. W XVI i XVII wieku w Gemerze panowali Turcy. Do najczęściej odwiedzanych miejsc w Gemerze należą zamek Krásna Hôrka, zamek Betliar, zamku Muráň oraz historyczne centra Rožňavy i Rimavská Soboty. Zbiorniki wodne w Dedinky, Tornaľa i Teplý Vrch to również popularne destynacje. Gemer graniczy z parkami narodowymi Słowacki Raj i Muránska Planina. Na południu Gemer sąsiaduje z obszarem chronionym Karst Słowacki. Karst Słowacki jest jedynym naszym rezerwatem biosfery wpisanym na listę UNESCO. W Gemerze znajduje się Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Aragonitowa Ochtinská. W Karście Słowackim znajduje się także Jaskinia Krásnohorská (Rudolf Kukura).


Výber článkov

 

Krajina, Slovensko, Fotografie, Horehronie

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

Hits: 2177

Obec je známa nielen svojou prírodou, ale aj historickými a kultúrnymi pamiatkami. V Šumiaci sa nachádza niekoľko chrámov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej histórii tejto . je obľúbeným miestom pre turistiku aj vďaka blízkosti Nízkych Tatier.

ploche 81.76 km2 tu žije 1310 obyvateľov (sumiac.sk), leží v nadmorskej výške 880 metrov nad morom (sumiac.sk). Obec vznikla ako poddanská panstva Muránskeho hradu v 15. storočí (sumiac.sk). Vznikla na valaskom práve, písomne je doložená v roku 1573 (najkrajsikraj.sk). Pôvodnými obyvateľmi boli (sumiac.sk). , ,  (sumiac.sk). Nemecký názov je  (Wikipedia). Názov obce je odvodený od lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona (Wikipedia). Obyvatelia sa venovali paseniu oviec, dobytka, neskôr spracovaniu dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov (sumiac.sk). Nachádzala sa tu a sklárska huta (najkrajsikraj.sk). 

V polovici 18. storočia sa obyvatelia živili pálením dreveného uhlia (sumiac.sk). V roku 1828 žilo v Šumiaci v 158 1846 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). V 19. storočí bola postavená železnica do Brezna a neskôr až do Červenej . Do roku 1954 patrili Šumiacu , , a . Od roku 1960 patrí k obci osada Červená (sumiac.sk). Dodnes sa tu zachovali drevené pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch. Pitvory boli pôvodne studené, vykurovala sa len obielená izba zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami (nizketatry.sk). V Šumiaci sa narodila spisovateľka  (Wikipedia). V Šumiaci vznikol 15.1.1957 folklórny súbor . Súbor absolvoval tisícky vystúpení po celom svete. Nahral desiatky piesní pre , účinkoval v mnohých filmoch (facebook).


The village is known not only for its nature but also for its historical and cultural landmarks. In Šumiac, there are several churches and chapels that bear witness to the rich history of this area. Šumiac is a popular destination for tourism, thanks in part to its proximity to the Low Tatras. Šumiac is a village with an area of 81.76 km2, and is home to 1310 residents, situated at an altitude of 880 meters above sea level. The village originated as a subject village of Castle in the 15th century and was established on Wallachian law, with written documentation dating back to 1573. The original inhabitants were Ruthenians. The historical names of the village include Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, and Sumiacó. The German name for the village is Königsberg bei Großrauschenbach. The name Šumiac is derived from the surrounding forests and the noise of clear waters feeding the River channel. The residents were traditionally involved in sheep and cattle grazing, later engaging in wood processing, the production of agricultural tools from wood, and shingle making. There was a sawmill and a glassworks in the village, and in the mid-18th century, the inhabitants earned a living by producing charcoal. In 1828, Šumiac had 158 houses with 1846 inhabitants.

In the 19th century, a railway was built to , and later extended to . Until 1954, the settlements of Nová Maša, Švábovka, Valkovňa, and Zlatno belonged to Šumiac. Since 1960, the settlement of Červená Skala has been part of the village. The village is known for its well-preserved wooden log houses with saddle roofs in open courtyards. Traditional houses had cold rooms; only the whitewashed room with purposeful furniture, metalware, and fabrics was heated. Notably, the writer Klára Jarunková was born in Šumiac. On January 15, 1957, the Šumiačan Ensemble was established, which has performed thousands of times worldwide, recorded numerous songs for Slovak Radio, and participated in many films.


Wieś jest znana nie tylko ze swojej przyrody, ale także z historycznych i kulturowych zabytków. W Šumiac znajduje się kilka kościołów i kaplic, które świadczą o bogatej historii tego obszaru. Šumiac to popularne miejsce turystyczne, również ze względu na bliskość Niskich Tatr. Na obszarze o powierzchni 81,76 km2 mieszka 1310 mieszkańców (sumiac.sk), leży na wysokości 880 metrów nad poziomem morza (sumiac.sk). Wieś powstała jako poddamska osada pod panowaniem zamku Muránsky w XV wieku (sumiac.sk). Powstała na prawie wołoskim i pisemnie udokumentowana została w 1573 roku (najkrajsikraj.sk). Pierwotnymi mieszkańcami byli Rusini (sumiac.sk). Historyczne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Niemiecka nazwa wsi to Königsberg bei Großrauschenbach (). Nazwa wsi pochodzi od lasów otaczających miejscowość i szumu bieżących wód, zasilających koryto Hrona (Wikipedia). Mieszkańcy zajmowali się wypasaniem owiec, bydła, później obróbką drewna, produkcją drewnianego narzędzi rolniczych i gontów (sumiac.sk). Istniała tu tartak i huta szkła (najkrajsikraj.sk).

W połowie XVIII wieku mieszkańcy utrzymywali się z wypalania drewna na węgiel drzewny (sumiac.sk). W 1828 roku w Šumiaci mieszkało w 158 domach 1846 mieszkańców (najkrajsikraj.sk). W XIX wieku zbudowano kolej do Brezna, a później aż do Červenej Skaly. Do 1954 roku Šumiac obejmował osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa i Zlatno. Od 1960 roku osada Červená Skala należy do wsi (sumiac.sk). Do dzisiaj zachowały się tu drewniane z bali pod siodłowymi dachami na otwartych podwórzach. Izby były pierwotnie zimne, ogrzewano tylko bielonym pomieszczeniem wyposażonym w meble, pokrycia i (nizketatry.sk). W Šumiaci urodziła się pisarka Klára Jarunková (Wikipedia). W Šumiaci 15 stycznia 1957 roku powstał zespół folklorystyczny Šumiačan. Zespół dał tysiące wystąpień na całym świecie. Nagrali dziesiątki piosenek dla Słowackiego Radia, występowali w wielu filmach ().