Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Bratislavské reportáže, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Chovateľstvo, Fotografie, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2013

skala
Hits: 1187

Akváriové – DK

14. 12. pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….

9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu akvária. Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, , rod a Hemigrammus.

12. 10. sme zorganizovali . Súčasťou nebola žiadna výstava.

14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, ktorej sme predstavili formou menšej  krevety.  sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce , menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na  je druh  –predtým N. heteropoda, N. denticulata.

15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.

11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka . Machy patria medzi Bryophyta – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako . Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie , aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, apod. Niektoré druhy: – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis,  – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.

V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia  Betta splendens. 31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá . Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na a na . Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami ( spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto  by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na , pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku  nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako  vzduchu nad hladinou.

Aquarium markets – DK Zrkadlový háj

On December 14th, we organized a small exhibition of armored catfish. We showcased several species of the Corydoras genus, such as Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. Venezuela black …

On November 9th, we presented some tetras. Tetras, in general, I would recommend to beginner aquarists. Most commonly available species are smaller in size, their behavior is usually social and non-aggressive towards both themselves and the aquarium equipment. The term „characids“ was previously used, although not entirely accurate, to refer to tetras. Among the very widespread species are the neon tetra, Hyphessobrycon, and Hemigrammus genera.

On October 12th, we organized the Aquatic & Terrarium Markets. There was no exhibition included.

On September 14th, we held another Aquarium Market event, where we presented shrimp in the form of a smaller exhibition. Shrimp have been kept in aquariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, there was a strong wave of shrimp keeping that reached us. They were perhaps in every aquarium shop. Red, blue, brown, small, large, more algae-eating, less algae-eating, reproducing, not reproducing, delicate, and undemanding ones… They were sold in large quantities in stores and at fairs. Occasionally, questions were heard in shops about what exactly was moving in the tanks. The strong demand lasted for about two years, then interest in them waned. Despite their short lifespan, the market became saturated. Due to the smaller size of most common shrimp, many species suitable for smaller aquariums can be found among them. They are suitable for fish that primarily don’t consume them as food. The advantage of shrimp is that they take care of food leftovers, fallen leaves, etc. Of course, they usually prefer regular food over anything else. Some shrimp species are quite sensitive to changes in conditions, while others are undemanding. Perhaps the simplest to keep is the Neocaridina davidi species – formerly N. heteropoda, N. denticulata.

On June 15th, there was another date for the Aquarium Markets. This time, we prepared a small exhibition of crayfish, which received increased attention. They were truly beautiful, as can be seen in the photos below.

On May 11th, the Aquarium & Terrarium Markets took place. A small showcase of mosses was included. Mosses belong to Bryophyta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-flowering, and lack seeds or vascular bundles like higher plants. Growing mosses in an aquarium is usually not difficult. They tolerate lower light and lower nutrient input. Mosses can be attached to a grid, stone, wood, etc. Some species include fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens – Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp. – Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp. – Milimeter moss.

On April 6th, Aquarium Markets – Betta fish exhibition was held in Bratislava Petržalka. A small Betta splendens exhibition was prepared. 31 bettas awaited their admirers. Thanks to Daniel Holý for them. It was shown to the visitors that their attractiveness is higher than that of livebearers. It was interesting that most visitors found the same most beautiful betta – as indicated by the first photograph. Betta fish belong to labyrinth fish. They breathe through a specific respiratory organ – the labyrinth. This allows bettas to survive in small, oxygen-poor, densely vegetated East Asian puddles. It is known about them that males often fight each other to the death. Since they depend on atmospheric oxygen, they sometimes need to go to the surface to breathe. It is very interesting that even during a fierce fight, a male who doesn’t need to go up for air will wait for his opponent to do so. Towards other unrelated species, they behave apathetically, so it is possible to have them in a community aquarium, assuming only one male in the tank. Although it is true that young bettas don’t fight each other when they are young. Bettas are not suitable to be combined with paradise fish (Macropodus spp.), gouramis – Trichogaster genus. These Asian tigers would not grant them peace, behaving aggressively towards them. Bettas are relatively undemanding in care, for breeding, males build foam nests – they gather air in their mouths and create a kind of cradle under the surface with these small bubbles. Therefore, it is necessary for the water surface to be very still in such cases, or to move only slightly. Floating plants are a welcome part of normal betta keeping and breeding. The fry is very small and requires feeding with a pipette or other very small live food at the beginning. They are susceptible to temperature , so it is necessary to prevent temperature changes throughout the water column. Therefore, it is highly advisable to cover the aquarium surface as tightly as possible. It is optimal for the water to have the same temperature as the air above the surface.

V Bratislavskej Petržalke sa v , konali 16. 3 . Súčasťou bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – , plata pestrá – , tzv. endlerka – Poecilia wingei,  – Poecilia reticulata. Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.

In Bratislava’s Petržalka, at DK Zrkadlový háj, Aquatrades were held on 16th. The event included a small livebearer exhibition. Aquatrades as such already have their tradition. They are organized thanks to Milan Líbal. Originally held in Dúbravka, they „moved“ to Petržalka around the winter of 2011. There is an effort to hold the markets every month, except during the summer holidays. Three times a year, they are expanded to include a terrarium section. Since the March event in 2013, there has been an effort to always include at least a small exhibition as part of the event. In addition, there are a few photographs with an aquaristic theme and coloring pages for children or even adults at the event. I try to help with Aquatrades. Part of the media campaign for Aquarium Markets is a fan page on – www.facebook.com/akvatrh, where a community of people gathers and gets „operational“ information about sellers, exhibitions, etc. At the March Aquatrades, the green swordtail – Xiphophorus helleri, variatus platy – Xiphophorus variatus, so-called endler – Poecilia wingei, and rainbow guppy – Poecilia reticulata were introduced in more detail. These species were exhibited in aquariums, and simplified texts were prepared for them, which are included with the photographs. Since the aim of the livebearer exhibition was to showcase the beauty of these fish, and we have successful breeders and assessors of competitive livebearers in our vicinity, we also introduced one of them – Ivan Vyslúžil. We also briefly described livebearer competitions.

Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec). Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo  mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho  je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej  mu rastie . Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa , kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné . Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.

Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.

Poecilia wingei – malí  (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v  pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý , je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré  gupky boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.

Xiphophorus helleri – Green Swordtail (according to Xiphophorus helleri – Green Swordtail, Mexican Swordtail). Swordtails belong to livebearers. Their previous Slovak synonym was Mexican swordbearer. As the species name suggests, it originates from . It is widespread from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras. It is one of the most well-known fish ever. Their care is simple, but it should be noted that swordtails heavily pollute the environment with their excrements. They are literally energy conversion machines. In aquarium slang, they are sometimes pejoratively referred to as „combines“. Their metabolic conversion is admirable. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not forget to diversify their diet with blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha male and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident. The male differs from the female by external genitalia—gonopodia. Additionally, it is slimmer. A sword grows as an extension of its caudal fin. Reproduction is simple. We recognize gravid females by their full bellies, dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibals, so if we want to rear the young fry, we will have to prevent her contact with the offspring. Birthing tanks are commercially available for this purpose. In them, a female gives birth to young, and they either escape to a confined space through narrow slits or penetrate through these slits into the main aquarium. It depends on what suits us better. You can make a birthing tank from plastic mesh or other suitable material. Just get mesh from a gardening store, ironmongery, construction store, stitch it up, and make sure it holds properly on the surface. Similar nets are also used in breeding facilities for longer periods. During birthing, make sure we don’t place the female in warmer water than she was accustomed to in her previous environment. Otherwise, we may encounter premature delivery of undeveloped or dead fry. Swordtail fry are large, grow quite slowly in the first month, and then grow faster. It is said that males whose sword grows earlier will not have as much potency as males whose sword begins to grow later. In swordtails, gender change is known, where in the absence of males in the population, females change into males. They develop a gonopodium, sword. The sword is usually smaller. However, what does not change is the robust female build. It’s a pity that this amazing change often doesn’t lead to success—thus developed males are usually infertile. Swordtails are the source of many breeding experiments. There are countless forms known. For example, Viennese swordtails are probably the rarest of the standard ones. They are characterized by a finer red – pale red color with red eyes. They are considerably more delicate than other forms. Almost all males are infertile, maybe one in 200 is fertile.

Xiphophorus variatus – Variatus Platy is a species originating from southern Mexico. They tolerate higher salinity, one tablespoon per 20 liters of water. Platies are similar to swordtails but slightly smaller. Overall, they appear more delicate. The species X. maculatus, variatus, and helleri spontaneously crossbreed, but it is rare. Compared to swordtails, they are calmer; the female usually is not a cannibal towards her own offspring, but it is still more effective to use a birthing tank. Even with this beautiful livebearer, competitions are organized according to the standard. There are a lot of color and shape varieties.

Poecilia wingei – Endler’s Livebearer is a wild livebearer species. John A. Endler discovered this species in 1975 in Laguna de Patos near the town of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, it was discovered in 1930 by Franklyn F. Bond. Laguna de Patos is the only known location of endlers. The original name was named after Endler – Poecilia sp. endleri. It grows up to 2 – 2.5 cm, the male is smaller than the female. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to guppies – Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep the original natural form of this species. They are relatively short-lived fish; one year of life is rare, they usually live for 8 – 9 months. They are suitable for small aquariums. They will feel good in a planted aquarium. Reproduction occurs willingly, the number of young is smaller than with guppies, 20 pieces from a litter is a decent number. If we want to maintain a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily crossbreed. Some swordtail guppies were achieved precisely by crossing with P. wingei. The green color of endlers is first lost in offspring.

Poecilia reticulata – pávie očko – gupka dúhová (podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na  farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, , severnú Brazíliu a Guayanu – . Dnes  nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária.  gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne chovu považujem teplotu 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH,  7.5. Vyslovene  nie je vhodná. Gupky v  oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si  a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé  sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.

Poecilia reticulata – Guppy (according to The most famous species of aquarium fish – Guppy, Poecilia reticulata). The beautiful name „Guppy“ originates from the natural form of P. reticulata, which has a dark spot bordered with color on the body, usually oriented towards the upper edge of the caudal fin. Its original distribution is in Venezuela, but today its range extends to the eastern Amazon, Venezuela, Trinidad and Tobago, Barbados, northern Brazil, and Guyana – the Basin. Today, guppies can also be found in Australia, Cuba, , Southeast Asia, Eastern and Southern Africa, South America up to the USA, Southern Spain, Greece, Italy, and even in the Republic and . In the wild, males reach 3.5 cm, females 6 cm. They live on average 8 – 12 months. They are characterized by significant sexual dimorphism. The male is much more colorful, slimmer, and has a gonopodium – a modified anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Guppies are very friendly fish, mostly swimming in the middle and lower part of the aquarium. Guppy breeding is widespread worldwide. There are many shape and color varieties. Guppy breeding used to be trouble-free. Today, they are heavily overbred and have become less resilient. I recommend a sex ratio of 3:1 or more in favor of females. I consider the ideal breeding values to be a temperature of 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. Extremely soft water is not suitable. Guppies rest at night lying on the bottom, their tails touching the ground, which exposes them to infection. The substrate must not contain a lot of detritus, effective filtration is a good condition for healthy fish. Guppies literally love fresh water, and if the water is changed very often, they grow very quickly and are in excellent condition. Continuous water changes are ideal. Guppy reproduction is straightforward, often occurring in aquariums against the will of the aquarist. Males, often three at a time, persistently chase the female, who usually ignores their activity at first. However, when the female consents, the male copulates using the gonopodium. The female is capable of storing sperm and giving birth in the next 3 – 4 subsequent litters. A much bigger problem is raising the young. As Ivan Vyslúžil says, „Anyone can breed guppies, but only a breeder can raise them.“ Newly born guppy fry are relatively large fish fry – reaching around 1 cm. They initially grow slower, but after two weeks of good feeding, their growth accelerates. Like with other fish, it is advisable to feed guppies as consistently as possible until they reach a size of two centimeters. As soon as the gender can be distinguished, separate the young by gender if you want to prevent degeneration through inbreeding. Males reach sexual maturity at the age of two months, females one month later. Put females with males together only when you want them to mate.

Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013

The first event under the name Aquarium Market took place on February 17, 2013.

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Živorodky, Organizmy, Fotografie, Farebné živorodky

Mexický krásavec Xiphophorus hellerii

skala
Hits: 19156

medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo . Dnes je to . Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu (Axelrod, Wischnath, 1991). Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho je jednoduchý, ale treba myslieť to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu pejoratívne vraví „kombajn„. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom – gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej mu rastie . Samce sa niekedy medzi sebou bijú.

je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú . V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto do voľného . Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Podobné vlastnoručne vyrobené pôrodničky využijeme aj pri odchove iných živorodiek ako napr. Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, atď. Pri pôrode dbáme na to, aby samičku neumiestnili do teplejšej ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce, ktorým začne rásť neskôr.

U mečoviek je známa zmena , kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im , mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný . Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie – takto vyvinutý samci sú obyčajne neplodní.

Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné . Známe sú napr. , ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné . Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný. Preto sa množia – pripravujú krížením. Ďalšie známe formy: berlínska, zelená mečovka, atď. Existujú aj tvarové : lýrové, závojové, wagtail, atď. V mečovkách sa usporadúvajú aj , kde sa posudzujú podľa štandardu.

Registrujem tieto formy: , , berlín, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red , red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, , wagtail.

Swordtails belong to the livebearer category. Their previous Slovak synonym was Mexican swordtail, but today is known as the green swordtail. As the species name suggests, it originates from Mexico. Its distribution extends from northern Mexico to the central and western parts of and (Axelrod, Wischnath, 1991). It is one of the most well-known fishes overall. Keeping them is straightforward, but it’s essential to consider that swordtails heavily impact their environment with their excrement. They are literally energy conversion machines, pejoratively referred to as „combines“ in aquarium slang. Their metabolic transformation is remarkable. They accept various foods like flakes and pellets but should also be provided with a varied diet, including blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident, with males distinguished by their external genital organ, the gonopodium. Additionally, males are generally slimmer, and they grow a sword-like extension from their caudal fin. Males may engage in occasional fights.

Reproduction is straightforward. Pregnant females can be identified by their full abdomen and a dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibalistic, so to raise the fry, preventing direct contact with the mother is necessary. Commercially available breeding traps can serve this purpose. These traps allow the female to give birth, and the fry either escape to a closed compartment through narrow slots or penetrate through these slots into the main tank. The choice depends on personal preference. Similar handcrafted breeding traps can be used for raising other livebearers like , , nezahualcoytl, etc. During birth, it’s crucial to place the female in water with a temperature similar to her accustomed environment. Otherwise, premature births of underdeveloped or dead fry may occur. Swordtail fry are relatively large; they grow slowly in the month and later exhibit faster growth. It is said that males whose swords grow later tend to have more significant potency than those whose swords develop earlier.

Swordtails are known for their ability to change gender when there is a lack of males in the population. Females transform into males, growing a gonopodium, although it is usually smaller. However, their robust female appearance remains unchanged. Unfortunately, this remarkable change often does not lead to success – transformed males are typically infertile.

Swordtails serve as the basis for numerous breeding experiments, resulting in countless forms. Notable examples include swordtails, considered among the rarest of standard swordtails. They are characterized by a lighter, pale red color with red eyes and are more delicate than other forms. Almost all males are infertile, with perhaps one in 200 being fertile. Therefore, they are propagated through planned crossbreeding. Other well-known forms include Berlin swordtail, green swordtail, etc. There are also morphological variants like lyre-shaped, veil-shaped, wagtail, delta, etc. Swordtail competitions are organized where they are judged based on established standards.

I register these forms: albino, Belize, Berlin, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, Schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, Wien, wagtail.

Schwertträger gehören zur Gruppe der Lebendgebärenden. Ihr früheres slowakisches Synonym war der mexikanische Schwertträger, heute ist er jedoch als der grüne Schwertträger bekannt. Wie der Artenname vermuten lässt, stammt er aus . Sein Verbreitungsgebiet erstreckt sich von Nordmexiko bis in die zentralen und westlichen Teile von Guatemala und Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es ist einer der bekanntesten Fische überhaupt. Die Haltung ist unkompliziert, aber es ist wichtig zu beachten, dass Schwertträger die Umgebung stark mit ihrem Kot belasten. Sie sind buchstäblich Energieumwandlungsmaschinen und werden im aquaristischen Slang abwertend als „Kombajn“ bezeichnet. Ihre Stoffwechseltransformation ist bemerkenswert. Sie akzeptieren verschiedene Lebensmittel wie Flocken und Pellets, sollten aber auch mit einer abwechslungsreichen Ernährung, einschließlich gekochtem Salat, Spinat oder anderen Gemüsesorten, versorgt werden. Schwertträger etablieren eine von Alpha- und Betamännchen. Der Geschlechtsdimorphismus ist offensichtlich, wobei sich die Männchen durch ihr äußeres Geschlechtsorgan, das Gonopodium, auszeichnen. Darüber hinaus sind Männchen im Allgemeinen schlanker und wachsen eine schwertartige Verlängerung ihrer Schwanzflosse. Männchen können gelegentlich kämpfen.

Die Fortpflanzung ist unkompliziert. Schwangere Weibchen können anhand ihres vollen Bauches und eines dunklen Flecks in der Bauchhöhle identifiziert werden. Weibchen sind kannibalistisch, daher ist es notwendig, den direkten Kontakt mit der Mutter zu verhindern, um die Jungfische aufzuziehen. Hierfür gibt es handelsübliche Zuchtboxen. Diese ermöglichen es der Mutter, zu gebären, und die Jungfische entweder entkommen in einen abgeschlossenen Bereich durch schmale Schlitze oder gelangen durch diese Schlitze ins Hauptbecken. Die Wahl hängt von persönlichen Vorlieben ab. Ähnliche handgefertigte Zuchtboxen können auch für die Aufzucht anderer Lebendgebärender wie Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl usw. verwendet werden. Bei der Geburt ist es wichtig, das Weibchen in Wasser mit einer ähnlichen Temperatur wie ihrer vertrauten Umgebung zu platzieren. Andernfalls kann es zu vorzeitigen Geburten von unterentwickelten oder toten Jungfischen kommen. Schwertträgerjungfische sind relativ groß, wachsen im ersten Monat jedoch langsam und zeigen später ein schnelleres Wachstum. Es wird gesagt, dass Männchen, deren Schwert später wächst, in der Regel eine größere Potenz haben als solche, deren Schwert früher wächst.

Schwertträger sind dafür bekannt, das Geschlecht zu wechseln, wenn es an Männchen in der Population mangelt. Weibchen verwandeln sich in Männchen und entwickeln ein Gonopodium, obwohl es in der Regel kleiner ist. Ihr robustes weibliches Erscheinungsbild bleibt jedoch unverändert. Leider führt diese bemerkenswerte Veränderung oft nicht zum Erfolg – transformierte Männchen sind in der Regel unfruchtbar.

Schwertträger dienen als Grundlage für zahlreiche Zuchtexperimente, die zu unzähligen Formen führen. Bekannte Beispiele sind Wiener Schwertträger, die als die seltensten unter den Standard-Schwertträgern gelten. Sie zeichnen sich durch eine hellere, blassrote Farbe mit roten Augen aus und sind empfindlicher als andere Formen. Fast alle Männchen sind unfruchtbar, vielleicht ist eines von 200 fruchtbar. Daher werden sie durch geplante Kreuzungen vermehrt. Andere bekannte Formen sind Berliner Schwertträger, Grüner Schwertträger usw. Es gibt auch morphologische Varianten wie lyra-förmige, schleier-förmige, wedelnde, delta-förmige usw. Schwertträgerwettbewerbe werden organisiert, bei denen sie nach etablierten Standards bewertet werden.

Ich melde diese Formen: Albino, Belize, Berlin, Schwarz, Schwarz Hi-Fin, Schwarzlyra, Schwarzschwertschwanz, Bx, Calico Hi-Fin, Calico-Lyra, Cd, Delta, Hx, Gold & Schwarz, Goldlyra, Golden, Goldener Komet, Goldener Wedel, Grün, Grüner Wedel, Jalapa, Lancetilla, Zitrone, Li, Lyra, Lyra-Schwert, Marmor, Mehrfarbig, Mehrfarbig Hi-Fin, Mehrfarbig lyra, Mystic Blue, Neon, Neon Hi-Fin, Neon-Lyra, Neon-Wedel, Gemaltes Schwert, Ananas, Ananas Hi-Fin, Ananaslyra, Rot & Weiß, Rotalbino, Rotcalico, Rotkomet, Rotes Auge, Roter Frack, Rotes Samt, Rotes Samt Hi-Fin, Rote Lyra, Roter Wedel, Roter Wedel Hi-Fin, Roter Wedel lyra, Rossa, Sarabia, Schwertträger, Sonnenuntergang, Frack, Frack Hi-Fin, Fracklyra, Samtschwert, Samt-Wedelschwert, Verde Masc, Weiß, Wien, Wedel.

Los Swordtails pertenecen al grupo de los vivíparos. Su sinónimo eslovaco anterior era el swordtail mexicano, pero en día se conoce como el swordtail verde. Como sugiere el nombre de la especie, es originario de México. Su distribución se extiende desde el norte de México hasta las partes centrales y occidentales de Guatemala y Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es uno de los peces más conocidos en general. Su cuidado es sencillo, pero es importante tener en cuenta que los swordtails impactan fuertemente su entorno con sus excrementos. Son literalmente máquinas de conversión de energía, peyorativamente llamadas „combines“ en la jerga de acuaristas. Su transformación metabólica es admirable. Aceptan varios alimentos como escamas y pellets, pero también se debe proporcionar una dieta variada, incluyendo lechuga, espinacas u otras verduras. Los swordtails establecen una jerarquía de macho alfa y macho beta. El dimorfismo sexual es evidente, con machos distinguibles por su órgano genital externo, el gonopodio. Además, los machos suelen ser más delgados y les crece una extensión similar a una espada de su aleta caudal. Los machos a veces pueden pelear entre ellos.

La reproducción es sencilla. Las hembras preñadas se pueden identificar por su abdomen lleno y una mancha oscura en la cavidad abdominal. Las hembras son caníbales, así que criar a las crías, es necesario evitar el contacto directo con la madre. Para este propósito, existen trampas de cría disponibles comercialmente. En estas trampas, la hembra da a luz, y las crías escapan a un compartimento cerrado a través de ranuras estrechas o penetran a través de estas ranuras en el acuario principal. La elección depende de las preferencias personales. Trampas de cría similares hechas a mano también se pueden utilizar para criar otros vivíparos como Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. Durante el parto, es crucial colocar a la hembra en agua con una temperatura similar a la de su entorno habitual. De lo contrario, pueden ocurrir partos prematuros de crías subdesarrolladas o muertas. Las crías de swordtail son relativamente grandes; crecen lentamente en el primer mes y luego muestran un crecimiento más rápido. Se dice que los machos cuyas espadas crecen más tarde tienden a tener una potencia más significativa que aquellos cuyas espadas se desarrollan antes.

Los swordtails son conocidos por su capacidad para cambiar de género cuando hay escasez de machos en la población. Las hembras se transforman en machos, desarrollando un gonopodio, aunque generalmente es más pequeño. Sin embargo, su robusta apariencia femenina permanece inalterada. Lamentablemente, este cambio notable a menudo no conduce al éxito; los machos transformados suelen ser estériles.

Los swordtails sirven como base para numerosos experimentos de cría, lo que resulta en incontables formas. Ejemplos notables incluyen los swordtails de Viena, considerados entre los más raros de los swordtails estándar. Se caracterizan por un color rojo más claro con ojos rojos y son más delicados que otras formas. Casi todos los machos son estériles, con quizás uno de cada 200 siendo fértil. Por lo tanto, se propagan a través de cruzamientos planificados. Otras formas conocidas incluyen swordtail de Berlín, swordtail verde, etc. También existen variantes morfológicas como las de forma de lira, forma de velo, forma de cola de golondrina, delta, etc. Se organizan competiciones de swordtail en las que se juzgan según estándares establecidos.

Registro estas formas: albino, Belize, Berlín, negro, negro Hi-fin, cola de lira negra, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, cola de lira calico, cd, delta, hx, dorado y negro, cola de lira dorada, dorado, cometa dorada, dorado Hi-fin, cola de golondrina dorada, verde, cola de golondrina verde, jalapa, lancetilla, limón, li, lira, cola de lira, cola de lira sword, mármol, color mixto, cola de lira de color mixto, mystic blue, neón, neón Hi-fin, cola de lira neón, cola de golondrina neón, swordtail pintado, piña, piña Hi-fin, cola de lira piña, rojo y blanco, albino rojo, calico rojo, cometa rojo, ojo rojo, esmoquin rojo, terciopelo rojo, terciopelo rojo Hi-fin, cola de lira terciopelo rojo, cola de golondrina roja, cola de golondrina roja Hi-fin, cola de golondrina roja lira, rossa, sarabia, schwerttraeger, atardecer, esmoquin, esmoquin Hi-fin, cola de lira esmoquin, espada de terciopelo, cola de lira espada de terciopelo, verde masc, blanco, Wien, cola de golondrina.

  • Axelrod H.R., Wischnath L., 1991: Swordtails and platies. T.H.F. Publications, Inc., Neptune , NJ,

, , , , ,

Akvaristika, Biológia

Fyziológia rýb a rastlín

skala
Hits: 15837

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne – tvorí ju jednoduchý mozog a miecha. Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierniky dýchajú črevnou sliznicou atmosférický kyslík. Labyrintkám rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 ich života. Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. neónky sa dožívajú 2 – 3 roky, , tetry, gupky 4 – 5 rokov, 1 – 4 roky, Ancistrus – 8 – 10 rokov, no väčšie aj 10 až 20 rokov. Corydoras sa neraz dožijú 18 rokov. Akvariové ryby rastú postupne. Dá sa povedať, že rastú celý svoj . Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Niektoré ryby napr. nedostanú správnu stravu a vravia, že sú tzv. seknuté. Môže to byť spôsobené napr. tým, že sú kŕmené inak ako boli u iného akvaristu. Dôvodov na pomalý , resp. jeho zastavenie je však neúrekom. Sú niektoré , ktoré rastú rýchlejšie geneticky. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu – polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro aj zomrieť.

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela – medzi – to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné , sú v tomto smere závislé od teploty okolitého . V praxi – ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25 °C má teplotu tela rovnako 25 °C. Je dobre si uvedomiť, že ma inú tepelné ako napr. vzduch, prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Podrobnejšie sa týmito energetickými nákladmi zaoberá iný článok.

Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela – vtedy keď vstúpime vo , asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. vody je vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto znižuje ich – keďže patria medzi organizmy, ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované, unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a . Teplota ktorú sú schopné zniesť je 43 °C. Po prekročení tejto sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5 °C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté . Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy. Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné nepočujú – ak sa vám to zdá – tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy. Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, , ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky. Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie. Ryby sa vyznačujú pohlavným dimorfizmom. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexického – . V prípade, že sa v akváriu nachádza prevaha samičiek – je teda nedostatok samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca – narastie im , atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší mečúne. Zmena sa vyskytuje aj u iných druhov živorodiek, nie však tak často ako u X. helleri. Z hľadiska plodnosti Xiphophorus helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov – vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný , ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.

Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne , ktoré sa nazývajú žilnatina. Tieto cievy a sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň – resp. za dostatku svetla prijímajú oxid uhličitý a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný kyslík. Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). nemajú – majú prieduchy na spodnej strane listov. Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – bublinky, v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských – teda aj rastové prírastky sú preto menšie.

Fish

The circulatory system of fish is simple, and the nervous system is similarly constructed with a simple brain and spinal cord. Fish breathe through gills, but some species have evolved alternative methods of air intake. For example, armored breathe atmospheric oxygen through the intestinal mucosa. Labyrinth fish, like fish, use a structure called the labyrinth for the same purpose. The labyrinth is a relatively complex organ that develops, for example, in Betta fish and gouramis around 50 days after their birth. Aquarium fish can live anywhere from 0.5 to 20 years. For a very rough comparison, smaller species tend to have shorter lifespans, while larger species can live longer. For instance, neon tetras live for 2-3 years, danios, tetras, and guppies for 4-5 years, killifish for 1-4 years, Ancistrus plecos for 8-10 years, and larger cichlids can live between 10 and 20 years. Corydoras catfish often live up to 18 years. Aquarium fish grow gradually, and it can be said that they grow throughout their entire lives. Generally, when compared to nature, non-predatory species usually do not reach the sizes they do in the wild, whereas predatory species often exceed their natural sizes. This is due to competition and our care and feeding. However, if we do not provide enough space for our fish, they simply won’t grow much. For example, keeping a blue acara in a 20-liter tank won’t allow it to reach its full size. But if we provide a larger tank over time, the fish can grow significantly. Alternatively, fish grow, but in a larger tank, they grow much faster. Some fish may not receive proper nutrition, and hobbyists say they are „stunted.“ This can be caused, for example, by feeding them differently than they were at another hobbyist’s place. There are numerous reasons for slow growth or its cessation. Some taxa genetically grow faster. For example, killifish must be born, mature, reproduce, and soon die within a single season—about six months.

Fish exhibit variable body temperatures; they are poikilothermic organisms, meaning they cannot regulate their own body heat and depend on the temperature of the surrounding environment. In practice, a fish in water at 25 °C will have a body temperature of 25 °C. It’s essential to realize that water has different thermal properties than, for example, air or metal. More energy is required to heat water than air, and similarly, more effort is needed to cool it down. Another article delves into these energy costs in more detail.

You may have noticed that a large body of water can influence the surrounding climate. Water retains heat, cooling the area in summer and warming it in . The same principle applies to the sea. Heat from our bodies dissipates much faster in water, about 200 times faster in the same temperature as in the air. It’s useful to know the thermal properties of water. Higher water temperatures often make fish feel better, but this temperature also shortens their lifespan. Since they cannot maintain a stable body temperature, their metabolism is more strained at higher temperatures than they are genetically adapted to, leading to increased fatigue. Higher temperatures can reduce the fish’s lifespan by half. Higher temperatures also decrease their overall condition and defensive capabilities over time. Fish can endure both high and very low temperatures in the short term. The temperature they can tolerate is 43 °C. Beyond this limit, fish suffocate, lose coordination, and perish. Similar behavior occurs after the temperature drops below 5 °C. It’s evident that some species are more resilient than others. I refer, of course, to common species from tropical and subtropical regions.

Fish perceive light relatively weakly. Compared to mammals, insects, and cephalopods, their vision is relatively poor. Their shortsighted eyes are not well-developed senses. Fish don’t have eyelids or tear glands. Fish can hear infrasound, although we know little about how they receive and process sound. In any case, they don’t hear our regular sounds. Their hearing organs are more organs of balance. The lateral line is an organ that can do a lot. It helps, for example, blind individuals orient themselves very effectively. They likely perceive waves, pressure, direction, flow, electromagnetic stimuli, food, and obstacles with great precision and adjust their behavior accordingly.

Fish also have touch and smell cells. Taste cells are found in their mouths, as expected, but a significant number is located on the fins. It’s interesting that a fish can touch its food with its fin and determine whether it is palatable or not. Fish are characterized by sexual dimorphism. However, some species of livebearers can, under certain circumstances, change their gender. This phenomenon is most common in the Mexican swordtail (Xiphophorus helleri). If there is a high prevalence of females in an aquarium, meaning a shortage of males, some females can change into males—developing a sword, gonopodium, etc. Many such males are, however, infertile. I have experienced this in my own practice when breeding swordtails for an extended period. Gender change also occurs in other livebearer species but not as frequently as in X. helleri. Concerning fertility, it’s interesting that the later the growth of the male’s sword begins—essentially maturing—the more fertile the male tends to be. However, as mentioned in the previous paragraph, males that change gender are often entirely infertile. Early males, where the sword and gonopodium develop at an early age, have a higher predisposition to infertility.

Plants

Aquatic plants, or rather water plants found in aquariums, are very closely related to their terrestrial counterparts. They contain vascular bundles called veins, which are usually visible. Plants respire throughout the entire 24-hour cycle, absorbing carbon dioxide and water during the day, with sufficient light, to produce carbohydrates (building materials), primarily for consumers, and life-giving oxygen. Unlike terrestrial plants, aquatic plants are adapted to the aquatic environment so that nutrient intake and respiration occur through the entire surface of the plant, often through the roots. Water plants do not have stomata—terrestrial plants have stomata on the lower side of their leaves. Plants produce oxygen through photosynthesis. When we observe oxygen production by plants—bubbles, the oxygen concentration in the cell has risen above 40 mg/l. However, due to the significantly different physical and chemical conditions and the overall character of aquatic plants, photosynthesis in aquatic plants occurs much slower than in terrestrial plants—thus, growth increments are smaller.

Fische

Das Kreislaufsystem der Fische ist einfach, und das Nervensystem ist ähnlich aufgebaut mit einem einfachen Gehirn und Rückenmark. Fische atmen durch Kiemen, aber einige Arten haben alternative Methoden der Luftaufnahme entwickelt. Zum Beispiel atmen Panzerwelse atmosphärischen Sauerstoff durch die Darmschleimhaut ein. Labyrinthfische, wie Betta-Fische, verwenden für den gleichen Zweck eine Struktur namens Labyrinth. Das Labyrinth ist ein relativ komplexes Organ, das sich beispielsweise bei Betta-Fischen und Guramis etwa 50 Tage nach ihrer Geburt entwickelt. Aquariumfische können zwischen 0,5 und 20 Jahren leben. Für einen sehr groben Vergleich neigen kleinere Arten dazu, eine kürzere Lebensdauer zu haben, während größere Arten länger leben können. Zum Beispiel leben Neon-Tetras 2-3 Jahre, Danios, Tetras und Guppys 4-5 Jahre, Prachtschmerlen 1-4 Jahre, Ancistrus-Fishe 8-10 Jahre und größere Buntbarsche können zwischen 10 und 20 Jahren leben. Panzerwelse erreichen oft ein Alter von 18 Jahren. Aquariumfische wachsen allmählich, und man kann sagen, dass sie ihr ganzes Leben lang wachsen. Im Allgemeinen erreichen nicht räuberische Arten in der Regel nicht die Größen, die sie in freier Wildbahn erreichen, während räuberische Arten oft ihre natürlichen Größen übertreffen. Dies liegt an Konkurrenz und unserer Pflege und Fütterung. Wenn wir unseren Fischen jedoch nicht genügend Platz bieten, werden sie einfach nicht viel wachsen. Zum Beispiel wird eine blaue Acara in einem 20-Liter-Tank ihre volle Größe nicht erreichen können. Aber wenn wir im Laufe der Zeit einen größeren Tank bereitstellen, können die Fische erheblich wachsen. Alternativ wachsen die Fische, aber in einem größeren Tank wachsen sie viel schneller. Einige Fische erhalten möglicherweise keine ordnungsgemäße Ernährung, und Aquarianer sagen, dass sie „gestoppt“ sind. Dies kann beispielsweise durch eine andere Fütterung als bei einem anderen Aquarianer verursacht werden. Es gibt zahlreiche Gründe für langsames Wachstum oder dessen Stillstand. Einige Taxa wachsen genetisch schneller. Zum Beispiel müssen Prachtschmerlen in einer einzigen Saison – etwa sechs Monaten – geboren, heranwachsen, sich vermehren und bald darauf sterben.

Fische zeichnen sich durch variable Körpertemperaturen aus; sie sind poikilotherme Organismen, was bedeutet, dass sie ihre eigene Körperwärme nicht regulieren können und von der Temperatur der umgebenden Umgebung abhängig sind. In der Praxis wird ein Fisch in Wasser bei 25 °C eine Körpertemperatur von 25 °C haben. Es ist wichtig zu erkennen, dass Wasser andere thermische Eigenschaften hat als Luft oder Metall. Mehr Energie ist erforderlich, um Wasser zu erwärmen als Luft, und ähnlich ist mehr Aufwand erforderlich, um es abzukühlen. Ein anderer Artikel geht detaillierter auf diese Energiekosten ein.

Sie haben vielleicht bemerkt, dass ein großes Gewässer das umliegende Klima beeinflussen kann. Wasser speichert Wärme und kühlt die Umgebung im Sommer und wärmt sie im Winter auf. Das Gleiche gilt für das Meer. Die Wärme von unseren Körpern verfliegt im Wasser viel schneller, etwa 200 Mal schneller bei derselben Temperatur wie in der Luft. Es ist nützlich, die thermischen Eigenschaften von Wasser zu kennen. Höhere Wassertemperaturen lassen Fische oft besser fühlen, verkürzen jedoch auch ihre Lebensdauer. Da sie keine stabile Körpertemperatur aufrechterhalten können, ist ihr Stoffwechsel bei höheren Temperaturen stärker belastet als sie genetisch angepasst sind, was zu erhöhter Ermüdung führt. Höhere Temperaturen können die Lebensdauer der Fische um die Hälfte reduzieren. Höhere Temperaturen verringern auch insgesamt ihre Kondition und Abwehrfähigkeiten im Laufe der Zeit. Fische können sowohl hohe als auch sehr niedrige Temperaturen kurzfristig überstehen. Die Temperatur, die sie tolerieren können, beträgt 43 °C. Über diese Grenze ersticken die Fische, verlieren die Koordination und sterben. Ein ähnliches Verhalten tritt nach einer Temperatur unter 5 °C auf. Es ist offensichtlich, dass einige Arten widerstandsfähiger sind als andere. Ich beziehe mich selbstverständlich auf gängige Arten aus tropischen und subtropischen Regionen.

Fische nehmen Licht relativ schwach wahr. Im Vergleich zu Säugetieren, Insekten und Kopffüßern ist ihre Sicht relativ schlecht. Ihre kurzsichtigen Augen sind keine gut entwickelten Sinne. Fische haben keine Augenlider oder Tränendrüsen. Fische können Infraschall hören, obwohl wir wenig darüber wissen, wie sie Schall empfangen und verarbeiten. Jedenfalls hören sie nicht unsere normalen Geräusche. Ihre Gehöranlagen sind eher Organe des Gleichgewichts. Die Seitenlinie ist ein Organ, das viel kann. Es hilft beispielsweise blinden Individuen, sich sehr effektiv zu orientieren. Wahrscheinlich nehmen sie damit sehr präzise Wellen, Druck, Richtung, Strömung, elektromagnetische Reize, Nahrung und Hindernisse wahr und passen ihr Verhalten entsprechend an.

Fische haben auch Tast- und Geruchszellen. Geschmackszellen finden sich in ihren Mündern, wie zu erwarten ist, aber eine erhebliche Anzahl befindet sich auf den Flossen. Es ist interessant, dass ein Fisch sein Futter mit seiner Flosse berühren kann und feststellen kann, ob es schmackhaft ist oder nicht. Fische zeichnen sich durch Geschlechtsdimorphismus aus. Einige lebendgebärende Arten können jedoch unter bestimmten Umständen ihr Geschlecht ändern. Dies tritt am häufigsten beim Schwertträger (Xiphophorus helleri) auf. Wenn es einen hohen Anteil an Weibchen in einem Aquarium gibt, also ein Mangel an Männchen, können

einige Weibchen zu Männchen werden—einen Schwert ausbildend, Gonopodium usw. Viele solcher Männchen sind jedoch unfruchtbar. Ich habe dies in meiner eigenen Praxis erlebt, als ich Schwertträger über einen längeren Zeitraum gezüchtet habe. Die Geschlechtsänderung tritt auch bei anderen lebendgebärenden Arten auf, jedoch nicht so häufig wie bei X. helleri. Hinsichtlich der Fruchtbarkeit ist interessant, dass je später das Wachstum des Schwerts des Männchens beginnt—im Wesentlichen die Reife—desto fruchtbarer tendiert das Männchen zu sein. Wie jedoch im vorherigen Absatz erwähnt, sind Männchen, die das Geschlecht ändern, oft vollständig unfruchtbar. Frühe Männchen, bei denen das Schwert und das Gonopodium früh im Alter gebildet werden, neigen zu einer höheren Neigung zur Unfruchtbarkeit.

Pflanzen

Wasserpflanzen oder besser gesagt Wasserpflanzen, die in Aquarien vorkommen, sind ihren terrestrischen Gegenstücken sehr ähnlich. Sie enthalten Gefäßbündel, die Venen genannt werden und in der Regel sichtbar sind. Pflanzen atmen während des gesamten 24-Stunden-Zyklus, nehmen während des Tages bei ausreichend Licht Kohlendioxid und Wasser auf, um daraus Kohlenhydrate (Baumaterialien) hauptsächlich für Verbraucher und lebensspendenden Sauerstoff herzustellen. Im Gegensatz zu terrestrischen Pflanzen sind Wasserpflanzen an die aquatische Umgebung angepasst, so dass die Aufnahme von Nährstoffen und die Atmung über die gesamte Oberfläche der Pflanze erfolgen, oft auch über die Wurzeln. Wasserpflanzen haben keine Stomata—terrestrische Pflanzen haben Stomata auf der Unterseite ihrer Blätter. Pflanzen produzieren Sauerstoff durch Fotosynthese. Wenn wir die Sauerstoffproduktion durch Pflanzen beobachten—Blasen—ist die Sauerstoffkonzentration in der Zelle über 40 mg/l gestiegen. Aufgrund der deutlich unterschiedlichen physikalischen und chemischen Bedingungen und des Gesamtcharakters von Wasserpflanzen erfolgt die Fotosynthese bei Wasserpflanzen jedoch viel langsamer als bei terrestrischen Pflanzen—somit sind die Wachstumszuwächse kleiner.