Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Považské, Skaly, Stredné Považie, Biotopy, Fotografie

Vršatec

Hits: 2616

sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj . Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, , belemnity, , lastúrniky posidonia a mikrofosílie   (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: , , Papilio machaon, Aglia tau. (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Vršatec lákal k poznaniu, ku rekreácii aj v dávnejšej minulosti, svedčia o tom výskumné správy prírodovedcov zo začiatku 19. storoča – A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin a ďalší. Svedčili o tom aj rekreačné (Informačná tabuľa).

Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou Vršatské Podhradie a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po Slovensko a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V oblasti Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj sídliska. V lokalite v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí , v lokalite sa našli železné z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, , vrták, , . V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).

Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu vzácne , vrátane chránených druhov motýľov, ako sú jasoň červenooký – Parnassius apollo, – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie . Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. rakúsky, . Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, , , jasoň chochlačkový, užovka stromová, ďateľ bielochrbtý, . V doline sa nachádza aj . Tam sa bol zaznamený , mora piesčinová, hmyzovník Holybyho, kruštík drobnolistý, kruštík rožkatý, vemenník zelenkastý. Záver tvoria tzv. . Vyskytuje sa tu vzácny mravec Coptoformica exsecta, päťprstnica hustokvetá, , , , bielokvet močiarny. Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj , jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).

Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické chodníky. Jeho súčasná podoba je dlhá asi 6 km (Informačná tabuľa). 


Vršatec lies above the village of Vršatské Podhradie.

The Vršatské Klippen are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village stand the ruins of Vršatec Castle. Vršatec is mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Klippen are an important geological and paleontological site. They contain numerous fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas—ammonites, belemnites, crinoids, the bivalve Posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolarians, and the calpionellid protozoans (Calpionella) (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies occur here: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, as well as the beetle Rosalia alpina (). The Vršatské Klippen are a nature reserve (enviroportal.sk). Vršatec has long attracted scholars and visitors; research reports from the early 19th century by A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin and others, as well as historical recreation facilities, bear witness to this (information board).

They form the most prominent and highest klippen ridge in (550–830 m a.s.l.). The limestone massif dates to the Jurassic (spoznaj.eu). The Vršatské Klippen are among the most striking natural formations in Slovakia. They are part of the White Carpathians, rising above Vršatské Podhradie and visible from afar. They belong to the Klippen Belt that runs through the northern Váh valley, stretching from to eastern Slovakia and made up of a series of limestone and dolomitic bodies formed in the Jurassic and Cretaceous. The highest peak of the Vršatské Klippen is Chmeľová (925 m). Geologically, the klippen belong mainly to the Klippen Unit and consist of various limestones, including crinoidal, biohermal (reef) and calpionellid limestones. These rocks record deposition in shallow seas during the Middle to Late Jurassic and the Early Cretaceous. Layers of volcanic rocks also occur in the Chmeľová area (Wikipedia).

The oldest traces of humans here date to the Late and Final Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between and Diel. More substantial settlement comes from the Late Bronze Age and the Lusatian Urnfield culture, evidenced by cemeteries and cremation graves, sometimes covered by barrows, and by traces of dwellings—e.g., at Zazámčie near the former swimming pool (information board). Later settlement belongs to the Púchov culture. The Slavs left significant remains; at Medziskalie iron objects from the 9th to early 10th century were found—a scythe, reaping hook, ploughshare, hoes, anvils, tongs, a drill, two-handed knives, axes. A medieval castle began to be built in the 13th century. By the end of that century it belonged to Matthew Csák. From 1396 it was held by Stibor of Stiborice. Until the castle’s demise in 1707 it changed owners many times (Wikipedia). Built on inaccessible limestone crags, Vršatec Castle ranked among the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position gave it natural protection and control over key trade routes. In 1708, during Rákóczi’s Uprising, the castle was destroyed and has remained a ruin ever since (trencin.sk).

The Vršatské Klippen host diverse flora and . Rare and protected butterflies occur here, including the Apollo (Parnassius apollo), the Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), the Old World Swallowtail (Papilio machaon), and the Tau Emperor (Aglia tau). Among beetles, the Alpine longhorn Rosalia alpina is notable (Wikipedia). The wider area includes the Krivoklátska Valley. This is the northernmost occurrence in the White Carpathians of thermophilous communities of rare and endangered plants and animals, markedly different from other sites along the Klippen Belt—for example Austrian flax and the small eggar moth. Orchids occur here as well: all three of our helmet-orchids, the red helleborine, hart’s-tongue fern, the Clouded Apollo, the Aesculapian snake, white-backed woodpecker, and collared flycatcher. The valley also contains the Krivoklátska Gorge, with records of the violet copper butterfly, the sand-loving noctuid moth, Himantoglossum (Holyby’s bee orchid), the small-leaved and horned helleborines, and species such as the marsh fragrant orchid, grass-leaved , Arum maculatum, and Parnassia palustris. Its upper end forms the so-called Krivoklát Meadows, home to the rare ant Coptoformica exsecta, dense-flowered cinquefoil, marsh helleborine, and others. Part of the valley is the Dračia studňa (“Dragon’s Well”), the only waterfall in the White Carpathians (information board).

The modern educational trail around Vršatec was opened in the 1980s. It led from Vršatské Podhradie to . It was reconstructed in 2005, made circular, and routed along existing hiking paths. Its current length is about 6 km (information board).


Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432


 

 

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Hont, Umenie, Stavby, Fotografie, Hontianske obce, Kaštiely, Parky

Svätý Anton

Hits: 6402

, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti , a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: , , , , Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo . Koháryovcov sa zaslúžila o Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. , brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník , vlastným menom  (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri symbolizujú , 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako , alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva , (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na , mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, , , , Catalpa bignonioides, , virgata, martagon, , , , V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi  je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, (geopark.sk).

Celoslovenské Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).


St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from Banská Štiavnica. features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in . The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15th century. In the 16th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, , Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).