2004, Časová línia, Cicavce, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy, Zoologické záhrady

ZOO Budapešť

Hits: 25804

ZOO Buda­pešť je urči­te tá najk­raj­šia zoolo­gic­ká záh­ra­da, kto­rú som nav­ští­vil. Bohu­žiaľ v čase, kedy som ešte veľ­mi dob­re nefo­til – iste sa tam vybe­riem zno­vu (Peter Kac­lík). Zoolo­gic­ká záh­ra­da v Buda­peš­ti je jed­nou z naj­star­ších na sve­te. Otvo­re­ná bola v roku 1866 (zoobu​da​pest​.com). Nájsť tu mož­no viac ako 8 000 zvie­rat. Nachá­dza sa čas­ti: Aus­trá­lia, Veľ­ké hru­bož­ce, Dom pri­má­tov, Sava­na, Vod­ný svet, India, Ame­ric­ké tró­py, Mada­gas­kar, Pla­zy, Mar­gi­tin ostrov, Dom motý­ľov, Magic­ké hory, Juho­vý­chod­ná Ázia (Janos Xan­tus dom) a Bota­nic­ké špe­cia­li­ty (zoobu​da​pest​.com). Zoolo­gic­ká záh­ra­da sa nachá­dza vo Város­li­ge­ti, vo veľ­kom mest­skom par­ku v cen­tre Buda­peš­ti. S roz­lo­hou viac ako 100 hek­tá­rov posky­tu­je dosta­tok pries­to­ru pre rôz­no­ro­dé expo­zí­cie a atrak­cie. Park je nie­len domo­vom pre množ­stvo exo­tic­kých dru­hov, ale aj mies­tom oddy­chu a vzde­lá­va­nia pre náv­štev­ní­kov. Jed­ným z hlav­ných cie­ľov Zoolo­gic­kej záh­ra­dy v Buda­peš­ti je aktív­na par­ti­ci­pá­cia v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty. Záh­ra­da sa anga­žu­je v mno­hých medzi­ná­rod­ných ochra­nár­skych prog­ra­moch, vrá­ta­ne cho­vu ohro­ze­ných dru­hov v zaja­tí a rein­tro­duk­cie do ich pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia. Tým­to spô­so­bom pris­pie­va k udr­ža­teľ­nos­ti a obno­ve popu­lá­cií, kto­ré sú ohro­ze­né vyhy­nu­tím. Dis­po­nu­je via­ce­rý­mi uni­kát­ny­mi atrak­ci­ami, vrá­ta­ne expo­zí­cie sov a drav­cov, kto­rá posky­tu­je náv­štev­ní­kom pohľad na tie­to fas­ci­nu­jú­ce vtá­ky. Nachá­dza­jú sa tu samoz­rej­me aj kopyt­ní­ky, vod­né vtác­tvo, opi­ce, slo­ny, šel­my a mno­ho ďal­ších dru­hov. Okrem svo­jej úlo­hy v ochra­ne dru­hov je Zoolo­gic­ká záh­ra­da v Buda­peš­ti aj dôle­ži­tým cen­trom vzde­lá­va­nia. Orga­ni­zu­je rôz­ne vzde­lá­va­cie prog­ra­my, pred­náš­ky a works­ho­py, kto­ré majú za cieľ oslo­viť verej­nosť o nut­nos­ti ochra­ny prí­ro­dy. Pre odbor­ní­kov z oblas­ti bio­ló­gie a ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia zabez­pe­ču­je aj prí­le­ži­tos­ti na výskum a vzdelávanie.


Buda­pest Zoo, dee­med by many, inc­lu­ding myself, as the most beau­ti­ful zoolo­gi­cal gar­den, cap­ti­va­tes visi­tors with its rich his­to­ry, diver­se exhi­bits, and unwa­ve­ring com­mit­ment to wild­li­fe con­ser­va­ti­on. Alt­hough my ini­tial visit lac­ked the pho­tog­rap­hic pro­wess I now possess, I am eager to return, as expres­sed by Peter Kac­lík. Foun­ded in 1866, Buda­pest Zoo stands as one of the worl­d’s oldest zoolo­gi­cal parks, boas­ting a lega­cy of over a cen­tu­ry and a half (zoobu​da​pest​.com). Bey­ond its his­to­ri­cal sig­ni­fi­can­ce, it has evol­ved into a glo­bal lea­der in wild­li­fe con­ser­va­ti­on. Span­ning over 100 hec­ta­res in the heart of Buda­pes­t’s Város­li­ge­ti City Park, the zoo is divi­ded into the­ma­tic sec­ti­ons that tran­s­port visi­tors across con­ti­nents. From the Aus­tra­lian Out­back to the Grand Savan­nah, Pri­ma­te Hou­se, Water World, and the enchan­ting Magic Moun­tains, each sec­ti­on offers a uni­que per­spec­ti­ve on the worl­d’s eco­sys­tems (zoobu​da​pest​.com). Buda­pest Zoo acti­ve­ly par­ti­ci­pa­tes in inter­na­ti­onal con­ser­va­ti­on prog­rams, inc­lu­ding cap­ti­ve bre­e­ding of endan­ge­red spe­cies and the­ir rein­tro­duc­ti­on into the­ir natu­ral habi­tats. This com­mit­ment con­tri­bu­tes sig­ni­fi­can­tly to the sus­tai­na­bi­li­ty and revi­ta­li­za­ti­on of endan­ge­red popu­la­ti­ons, alig­ning with the zoo’s pri­ma­ry goal of bio­di­ver­si­ty pro­tec­ti­on. Bey­ond its role in spe­cies con­ser­va­ti­on, Buda­pest Zoo ser­ves as a vital edu­ca­ti­on cen­ter. Through vari­ous edu­ca­ti­onal prog­rams, lec­tu­res, and works­hops, it aims to rai­se awa­re­ness among the pub­lic about the impor­tan­ce of natu­re con­ser­va­ti­on. Addi­ti­onal­ly, it pro­vi­des oppor­tu­ni­ties for pro­fes­si­onals in bio­lo­gy and envi­ron­men­tal con­ser­va­ti­on to enga­ge in rese­arch and con­ti­nu­ous lear­ning. Buda­pest Zoo seam­less­ly com­bi­nes beau­ty, his­to­ry, and a com­mit­ment to pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, making it a must-​visit des­ti­na­ti­on for natu­re ent­hu­siasts and tho­se see­king to con­tri­bu­te to the pro­tec­ti­on of our pla­ne­t’s wildlife.


A Buda­pes­ti Állat­ker­tet, amit sokan, köz­tük én is, a legs­zebb állat­kert­ként tar­ta­nak szá­mon, gaz­dag tör­té­nel­mé­vel, vál­to­za­tos kiál­lí­tá­sai­val és az álla­tok védel­mé­be vetett elköte­le­zett­sé­gé­vel hódít­ja meg a láto­ga­tó­kat. Bár az első láto­ga­tá­som során még nem ren­del­kez­tem a mos­ta­ni foto­g­rá­fiai képes­sé­ge­im­mel, alig várom, hogy újra oda­lá­to­gas­sak, aho­gy­an azt Peter Kac­lík is kife­jez­te. A 1866-​ban ala­pí­tott Buda­pes­ti Állat­kert több mint más­fél évs­zá­za­dos múl­tra tekint viss­za, büsz­kél­ked­ve a több mint szá­zöt­ven éves örök­sé­gé­vel (zoobu​da​pest​.com). Tör­té­nel­mi jelen­tősé­ge mel­lett glo­bá­lis veze­tővé vált a vadon élő álla­tok védel­mé­ben. Több mint 100 hek­tá­ron terül el a Buda­pes­ti Állat­kert a város szí­vé­ben, a Város­li­ge­ti Város­li­get­ben, tema­ti­kus rés­zek­re osz­lik, ame­ly­ek az egész vilá­got bejár­va mutat­ják be a külön­böző ökos­zisz­té­má­kat. Az auszt­rál Outback-​től a Nagy Sza­van­nán át a Prí­mák­tól a Vízi Vilá­gig és a varázs­la­tos Hegy­ekig, min­de­gy­ik rész egy­edi nézőpon­tot kínál a világ ökos­zisz­té­má­i­ra (zoobu​da​pest​.com). A Buda­pes­ti Állat­kert aktí­van részt vesz nemzet­közi védel­mi prog­ra­mok­ban, ide­ér­tve a ves­zé­ly­ez­te­tett fajok állat­kert­ben tör­té­nő sza­po­rí­tá­sát és viss­za­te­le­pí­té­süket a ter­més­ze­tes élőhe­ly­eik­re. Ez az elköte­le­zett­ség jelen­tősen hoz­zá­já­rul a ves­zé­ly­ez­te­tett popu­lá­ci­ók fenn­tart­ha­tó­sá­gá­hoz és újjá­é­lesz­té­sé­hez, össz­hang­ban az állat­kert fő cél­ki­tűzé­sé­vel, a bio­di­ver­zi­tás védel­mé­vel. Az Állat­kert sze­re­pe a fajok védel­mén túl­mu­tat­va fon­tos okta­tá­si köz­pont­ként is meg­ny­il­vá­nul. Külön­fé­le okta­tá­si prog­ra­mok­kal, előa­dá­sok­kal és műhe­ly­mun­kák­kal igy­eks­zik fel­hív­ni a nyil­vá­nos­ság figy­el­mét a ter­més­zet­vé­de­lem fon­tos­sá­gá­ra. Emel­lett lehe­tősé­get biz­to­sít a bio­ló­gia és kör­ny­ezet­vé­de­lem terüle­tén dol­go­zó sza­kem­be­rek­nek a kuta­tás­ra és foly­ama­tos tanu­lás­ra. A Buda­pes­ti Állat­kert kön­ny­edén ötvözi a szép­sé­get, a tör­té­nel­met és a köte­le­zett­ség­vál­la­lást a bio­di­ver­zi­tás megőr­zé­se érde­ké­ben, ezért köte­le­ző cél­pont min­den ter­més­zet­ked­ve­lő és min­da­zok szá­má­ra, akik hoz­zá kíván­nak járul­ni boly­gónk vadon élő álla­tai­nak védelméhez.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené odkazy

Hits: 26971

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Stránka

Základné informácie o www​.sozo​.sk a o mne

Hits: 2955
Múd­ry je ten, kto zis­tí, že nevie
Sila spo­čí­va vo výho­dách i nedostatkoch
V minu­los­ti je naša budúcnosť
Prav­da je aj o pri­zna­ní a uvedomení
Najd­rah­ším tova­rom je čas
Musí vojsť, veď svad­ba stá­la peniaze

Na tých­to strán­kach náj­de­te infor­má­cie z rôz­nych oblas­tí, ale pre­dov­šet­kým z akva­ris­ti­ky a z foto­gra­fie. Strán­ky sú zna­lost­né, ich prí­nos je pri­már­ne infor­mač­ný. Strán­ky sú roz­de­le­né na tri veľ­ké oblas­ti – Akva­ris­ti­ku, Foto­gra­fiuOsob­nú časť. Želám vám prí­jem­ný pobyt na www​.sozo​.sk :-)).


Wise is the one who rea­li­zes they don’t know.
Strength lies in advan­ta­ges as well as disadvantages.
Our futu­re is based on the past.
Truth is also about ack­no­wledg­ment and awareness.
The most valu­ab­le com­mo­di­ty is time.
It must enter, as the wed­ding cost money.

On the­se pages, you will find infor­ma­ti­on from vari­ous fields, but pri­ma­ri­ly from aqu­ariums and pho­tog­rap­hy. The pages are knowledge-​based, and the­ir pri­ma­ry con­tri­bu­ti­on is infor­ma­ti­onal. The pages are divi­ded into three main are­as – Aqu­ariums, Pho­tog­rap­hy, and Per­so­nal. I wish you a ple­a­sant stay at www​.sozo​.sk :-))


Vyštu­do­val som Prí­ro­do­ve­dec­kú fakul­tu UK v Bra­ti­sla­ve, odbor envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, špe­cia­li­zá­cia eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­ti­ka. Okrem toho mám hudob­né vzde­la­nie. Absol­vo­val som dycho­vé nástro­je na Ľudo­vej ško­le ume­nia, čias­toč­ne som sa naučil sám hrať na kla­vír. Zau­jí­ma ma okrem iné­ho kul­tú­ra vo vše­obec­nos­ti, his­tó­ria, prí­rod­né vedy, ces­to­pi­sy … Kedy­si som chcel ísť štu­do­vať ché­miu, ale živím sa infor­má­cia­mi a tech­ni­kou. Postup­ne ma stá­le viac a viac láka ume­nie. Vo svo­jej prá­ci sa zaobe­rám geo­gra­fic­kým infor­mač­ným sys­té­mom, dáto­vou a pries­to­ro­vou ana­lý­zou, iný­mi infor­mač­ný­mi sys­té­ma­mi, repor­tin­go­vý­mi služ­ba­mi.


I have com­ple­ted stu­dies at the Facul­ty of Natu­ral Scien­ces at Come­nius Uni­ver­si­ty in Bra­ti­sla­va, spe­cia­li­zing in envi­ron­men­tal scien­ce with a focus on ecop­hy­si­olo­gy. In addi­ti­on, I have a musi­cal backg­round, having gra­du­ated in wind ins­tru­ments from the Folk Scho­ol of Arts, and I have par­tial­ly taught myself to play the pia­no. I am inte­res­ted in vari­ous fields, inc­lu­ding cul­tu­re, his­to­ry, natu­ral scien­ces, and tra­ve­lo­gu­es. Alt­hough I once con­si­de­red stu­dy­ing che­mis­try, I now make a living wor­king with infor­ma­ti­on and tech­no­lo­gy. Over time, my inte­rest in the arts has gro­wn. In my pro­fes­si­onal life, I am invol­ved in geog­rap­hic infor­ma­ti­on sys­tems, data and spa­tial ana­ly­sis, other infor­ma­ti­on sys­tems, and repor­ting services.


Foto­gra­fic­ké úspe­chy a výstavy


  • Win­ner of the Park Foto 2008 exhibition.
  • Solo exhi­bi­ti­on of pho­tog­raphs at the Pieš­ťa­ny Kursalon.
  • Pub­li­ca­ti­on tit­led Pieš­ťa­ny” (ISBN 9788089289110).
  • May­o­r’s award for Foto­kur­sa­lon 2009.
  • Par­ti­ci­pa­ti­on in the exhi­bi­ti­on Pieš­ťa­ny through the eyes of par­ti­ci­pants in the 6th Foto Ses­si­on in Piešťany.”
  • 3rd pla­ce at the ITF Slo­va­kia Tour 2012 exhi­bi­ti­on held at Bra­ti­sla­va­’s Incheba.

Akva­ris­tic­ké úspe­chy a výsta­vy – bol som medzi­ná­rod­ný posu­dzo­va­teľ rýb Poeci­lia reti­cu­la­ta. V rokoch 2003 – 2008 som orga­ni­zo­val stret­nu­tia akva­ris­tov v Bra­ti­sla­ve v rám­ci www​.akva​.sk. Od vzni­ku klu​bu​.akva​.sk do roku 2008 som bol čle­nom rady toh­to občian­ske­ho zdru­že­nia, kde som sa v tom čase aktív­ne podie­ľal na čin­nos­ti klubu.


Aqu­arium suc­ces­ses and exhi­bi­ti­ons – I have been an inter­na­ti­onal jud­ge for Poeci­lia reti­cu­la­ta fish. From 2003 to 2008, I orga­ni­zed mee­tings of aqu­arium ent­hu­siasts in Bra­ti­sla­va wit­hin www​.akva​.sk. From the estab­lish­ment of klub​.akva​.sk until 2008, I was a mem­ber of the board of this civic asso­cia­ti­on, acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ting in the clu­b’s acti­vi­ties during that time.

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Veda

Environmentalistika a ja

Hits: 11540

Moja odbor­ná špe­cia­li­zá­cia je envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, špe­cia­li­zá­ciu eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­ti­ka na Prí­ro­do­ve­dec­kej fakul­te v Bra­ti­sla­ve. Počas môj­ho štú­dia som za zaobe­ral sme­rom ku geo­gra­fii, kon­krét­ne sme­rom ku Geo­gra­fic­kým infor­mač­ným sys­té­mom – GIS-​om. Ten­to záu­jem neutí­chol ani dnes. Musím pove­dať, že napriek svoj­mu teraj­šie­mu aj minu­lé­mu zamest­na­niu som rád, že som vyštu­do­val envi­ron­men­ta­lis­ti­ku. Dosta­lo sa mi roz­siah­lych vedo­mos­tí zo širo­ké­ho spek­tra vedec­kých dis­cip­lín. Okrem toho ešte dôle­ži­tej­šie je, že to zod­po­ve­dá môj­mu pre­sved­če­niu. Envi­ron­men­ta­lis­ti­ku mož­no chá­pať ako aute­ko­lo­gic­kú štú­diu, ako eko­ló­giu zame­ra­nú na vzťa­hy orga­niz­mov, pro­stre­dia na člo­ve­ka. V istých medziach je to veda, avšak mys­lím že posla­nie envi­ron­men­ta­lis­ti­ky je v rie­še­ní situ­ácií. Čas­to sa v mno­hých otáz­kach spá­ja s medi­cí­nou, s eko­nó­mi­ou a poli­ti­kou. Ide o ochra­nu život­né­ho pro­stre­dia, ale len v súvis­los­ti s človekom.


My pro­fes­si­onal spe­cia­li­za­ti­on is envi­ron­men­tal scien­ce, with a focus on eco­zo­olo­gy and phy­si­otac­tics at the Facul­ty of Natu­ral Scien­ces in Bra­ti­sla­va. During my stu­dies, I also del­ved into the field of geog­rap­hy, spe­ci­fi­cal­ly Geog­rap­hic Infor­ma­ti­on Sys­tems (GIS). This inte­rest per­sists to this day. I must say that, des­pi­te my cur­rent and past emplo­y­ment, I am glad that I cho­se to stu­dy envi­ron­men­tal scien­ce. It has pro­vi­ded me with exten­si­ve kno­wled­ge across a wide ran­ge of scien­ti­fic dis­cip­li­nes. More­over, more impor­tan­tly, it aligns with my conviction.

Envi­ron­men­tal scien­ce can be unders­to­od as an aute­co­lo­gi­cal stu­dy, an eco­lo­gy focu­sed on the rela­ti­ons­hips bet­we­en orga­nisms and the­ir envi­ron­ment, par­ti­cu­lar­ly con­cer­ning humans. In cer­tain aspects, it is a scien­ce, but I belie­ve the mis­si­on of envi­ron­men­tal scien­ce lies in problem-​solving. Often, it is intert­wi­ned with medi­ci­ne, eco­no­mics, and poli­tics. It revol­ves around the pro­tec­ti­on of the envi­ron­ment, but alwa­ys in the con­text of its impact on humanity.


Návrh na pred­me­ty vhod­né pre envi­ron­men­ta­lis­ti­ku – prak­tic­ký názor absolventa

Pre­fe­ro­val by som ove­ľa viac vzťa­ho­vé vedo­mos­ti opro­ti encyk­lo­pe­dic­kým. Mys­lím, že dob­rý ochra­nár nie je pri­orit­ne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam sna­žil pre­sa­diť psy­cho­ló­giu, soci­oló­giu, filo­zo­fiu, prá­vo, eko­nó­miu. Na to by som klá­dol veľ­ký dôraz. Tie­to by mal štu­dent ovlá­dať a tie ostat­né – prí­ro­do­ved­né by mali byť štu­den­to­vým koníč­kom. Z hľa­dis­ka pra­xe sa mi totiž zdá dôle­ži­tej­šie či to vieš pre­sa­diť, nie či sa v tom vyznáš. Zby­toč­ní sú ľudia, kto­rí ovlá­da­jú veľ­ké množ­stvo vedo­mos­tí, keď ich neve­dia využiť. Úspeš­ný adept si musí veriť.
Meto­di­ky ako LANDEP a ÚSES, by som odpo­ru­čil učiť len okra­jo­vo. Vymys­le­li sa už sto­hy papie­rov, kon­cep­cií, meto­dík, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké ana­lý­zy, syn­té­zy, ale mno­ho­krát sú samo­ú­čel­né. Meto­di­ky sú čas­to také, že veľa­krát by ju mal pou­žiť člo­vek, kto­rý tomu nero­zu­mie a ani nemá na to pros­tried­ky, aby ju zod­po­ved­ne dodr­žia­val. Aj odbor­ní­ko­vi dajú sluš­ne zabrať.


Sug­ges­ti­on for Sub­jects Suitab­le for Envi­ron­men­tal Stu­dies – Prac­ti­cal Opi­ni­on of a Graduate

I would pre­fer much more rela­ti­onal kno­wled­ge over encyc­lo­pe­dic kno­wled­ge. I belie­ve that a good con­ser­va­ti­onist is not pri­ma­ri­ly some­one who kno­ws but some­one who has a con­nec­ti­on. I would try to emp­ha­si­ze psy­cho­lo­gy, soci­olo­gy, phi­lo­sop­hy, law, and eco­no­mics in this field. I would pla­ce gre­at emp­ha­sis on the­se. Stu­dents should mas­ter the­se, and the others – the natu­ral scien­ces – should be the stu­den­t’s hob­by. From a prac­ti­cal per­spec­ti­ve, it seems to me more impor­tant whet­her you can assert your­self, not whet­her you are kno­wled­ge­ab­le. Peop­le who possess a vast amount of kno­wled­ge but can­not use it are unne­ces­sa­ry. A suc­cess­ful can­di­da­te must belie­ve in them­sel­ves. I would recom­mend tea­ching met­ho­do­lo­gies like LANDEP and ÚSES only mar­gi­nal­ly. Many stacks of papers, con­cepts, met­ho­do­lo­gies, landscape-​ecological ana­ly­ses, synt­he­ses have alre­a­dy been inven­ted, but many times they are self-​serving. Met­ho­do­lo­gies are often such that a per­son who does not unders­tand them and does not have the means to res­pon­sib­ly adhe­re to them would use them. They can be quite chal­len­ging even for experts.


Sepa­ro­va­ný zber a spot­re­ba energie

Sepa­ru­jem zber asi od roku 1995. Keď­že ma zau­jí­ma koľ­ko doká­že odpa­du domác­nosť vypro­du­ko­vať, a spot­re­bo­vať a za akých pod­mie­nok dochá­dza k pokle­som a náras­tu, zis­te­né hod­no­ty môžem vyhodnotiť.

Zber papie­ra pod­ľa rokov

V rokoch 1999/​2000 som bol na vojen­skej služ­be, pre­to zrej­me doš­lo ku pokle­su, nárast v roku 1998 vysvet­ľu­jem tým, že som bol den­ne doma. Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvet­ľu­jem veľ­ký­mi náras­tmi reklam­ných a infor­mač­ných materiálov.


Sepa­ra­te Col­lec­ti­on and Ener­gy Consumption

I have been sepa­ra­ting was­te sin­ce around 1995. Sin­ce I am inte­res­ted in how much was­te a hou­se­hold can pro­du­ce, and con­su­me, and under what con­di­ti­ons the­re are fluc­tu­ati­ons, I can eva­lu­ate the valu­es​I have found.

Col­lec­ti­on of paper by years

In the years 1999/​2000, I was on mili­ta­ry ser­vi­ce, so the­re was pro­bab­ly a dec­re­a­se. The inc­re­a­se in 1998 is explai­ned by the fact that I was at home eve­ry day. The inc­re­a­se from 2001 to the pre­sent is explai­ned by sig­ni­fi­cant inc­re­a­ses in adver­ti­sing and infor­ma­ti­onal materials.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 472 kg papie­ra. /​As of Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 472 kg of paper.

Zber plas­tov

Na začiat­ku, keď sme zača­li sepa­ro­vať, veľ­mi dlho trva­lo, kým si na to dosta­lo do vedo­mia, svo­je zohra­la aj ocho­tazvy­ky. Potom, ako mož­no vidieť z roku 1998 sa situ­ácia stabilizovala.


The sepa­ra­ti­on of plas­tics was chal­len­ging at the begin­ning, and it took a whi­le for awa­re­ness to build. Habits and wil­ling­ness also pla­y­ed a role. As seen from the data in 1998, the situ­ati­on sta­bi­li­zed over time.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 105 kg plastov.

Kovy

Na prí­kla­de kovov je jas­ne vidieť veľ­ké roz­die­ly, kto­ré som naz­na­čo­val vyš­šie. V rokoch 1999 – 2000 som bol na ZVS. Kon­zer­vo­vá stra­va sa jas­ne pre­ja­vi­la – oko­lo 7 kg na rok.


On Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 105 kg of plastics.

Metals

The exam­ple of metals cle­ar­ly sho­ws sig­ni­fi­cant dif­fe­ren­ces, as I men­ti­oned ear­lier. In the years 1999 – 2000, I was in mili­ta­ry ser­vi­ce, and the use of can­ned food is evi­dent, con­tri­bu­ting to about 7 kg per year.


K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 46 kg kovov.

Spot­re­ba energie

Evi­do­va­né obdo­bie – od roku 1998

Voda


On Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 46 kg of metals.

Ener­gy Consumption

Recor­ded peri­od – from 1998

Water


Spot­re­ba je m3 /​The con­sump­ti­on is in cubic meters.

Plyn /​Gas

Spot­re­ba je m3

Elek­tri­na

Pod­ľa jed­not­li­vých rokov – v roku 2001 doš­lo ku výraz­nej­šie­mu náras­tu – prí­či­na naj­mä pomer­ne sil­né ohrie­va­če – v rokoch 2002, 2003 doš­lo ku mier­ne­mu pokle­su – vyme­ni­li sme sta­rú chlad­nič­ku za síce väč­šiu a kom­bi­no­va­nú s mraz­nič­kou, ale novú. V roku 2005 sme kúpi­li novú práč­ku, v roku 2006 nový spo­rák.


Elect­ri­ci­ty

By indi­vi­du­al years – in 2001 the­re was a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se – the main cau­se was rela­ti­ve­ly power­ful hea­ters – in 2002, 2003 the­re was a slight dec­re­a­se – we repla­ced the old ref­ri­ge­ra­tor with a lar­ger one and com­bi­ned with a fre­e­zer, but new. In 2005, we bought a new was­hing machi­ne, and in 2006 a new stove.


Spot­re­ba je kWh.

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Ekológia a ja

Hits: 7552

Ak by som mal vyjad­riť svo­ju nák­lon­nosť k neja­kej vedec­kej dis­cip­lí­ne, tak by som si vybral eko­ló­giu. Eko­ló­gia je pre mňa veda, kto­rá ma naj­viac zau­jí­ma. Skú­ma vzťa­hy medzi orga­niz­ma­mi a ich pro­stre­dím, štruk­tú­ru tých­to vzťa­hov. Nemož­no zabud­núť, že pro­stre­die tvo­ria aj orga­niz­my. Pre porov­na­nie so spo­lo­čen­skou vedou by som k eko­ló­gii pri­rov­nal eko­nó­miu. Sám ana­ló­gie z eko­ló­gie v pohľa­de na spo­loč­nosť a v pod­ni­ka­ní využí­vam. Eko­ló­gia sa svo­jím cha­rak­te­rom javí ako bio­lo­gic­ká dis­cip­lí­na. Rád by som zdô­raz­nil, že eko­ló­gia nie je ochra­na prí­ro­dy, ako si mno­hí ľudia mys­lia. Tvr­de­nie že dob­rý eko­lóg je záro­veň niči­te­ľom prí­ro­dy a je odpor­com ochra­ná­rov nie je logic­kým nezmys­lom. Eko­ló­gia, už ako z defi­ní­cie vyplý­va, nepo­su­dzu­je nega­tív­nosť vo vzťa­hu k člo­ve­ku, ku ochra­ne. To je oblasť envi­ron­men­ta­lis­ti­ky.


If I were to express my affi­ni­ty for a scien­ti­fic dis­cip­li­ne, I would cho­ose eco­lo­gy. Eco­lo­gy is the field of stu­dy that cap­ti­va­tes me the most. It exa­mi­nes the rela­ti­ons­hips bet­we­en orga­nisms and the­ir envi­ron­ment, the struc­tu­re of the­se rela­ti­ons­hips. It’s essen­tial not to for­get that orga­nisms also cons­ti­tu­te the envi­ron­ment. In com­pa­ri­son with social scien­ces, I would liken eco­lo­gy to eco­no­mics. I per­so­nal­ly use ana­lo­gies from eco­lo­gy in my per­spec­ti­ve on socie­ty and busi­ness. Eco­lo­gy, by its natu­re, appe­ars as a bio­lo­gi­cal dis­cip­li­ne. I would like to emp­ha­si­ze that eco­lo­gy is not syno­ny­mous with envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on, as many peop­le might think. The claim that a good eco­lo­gist is simul­ta­ne­ous­ly a des­tro­y­er of natu­re and oppo­ses con­ser­va­ti­onists is not a logi­cal absur­di­ty. Eco­lo­gy, as implied by its defi­ni­ti­on, does not assess nega­ti­vi­ty in rela­ti­on to humans or con­ser­va­ti­on. This falls under the realm of envi­ron­men­tal studies.

Use Facebook to Comment on this Post