2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky

Vchody

skala
Hits: 2600

Vcho­dy sú mies­ta urče­né na vstup ale­bo výstup z budo­vy ale­bo iné­ho uzav­re­té­ho pries­to­ru. Sú to oblas­ti, kto­ré zvy­čaj­ne obsa­hu­jú dve­re ale­bo iné pohyb­li­vé štruk­tú­ry, kto­ré umož­ňu­jú ľuďom vstú­piť dovnút­ra ale­bo opus­tiť daný pries­tor. Vcho­dy môžu byť rôz­ne­ho dru­hu a môžu sa líšiť v závis­los­ti od ich umiest­ne­nia, úče­lu a archi­tek­to­nic­ké­ho dizaj­nu. Vcho­dy môžu byť navr­hnu­té s dôra­zom na archi­tek­to­nic­ký štýl budo­vy. Pre jas­né usmer­ňo­va­nie ľudí môžu byť vcho­dy ozna­če­né návod­mi, šíp­ka­mi ale­bo zna­če­nia­mi, aby bolo ľah­ké nájsť hlav­ný vstup ale­bo východ. Vcho­dy môžu zahŕňať nie­len von­kaj­ší pries­tor pred budo­vou, ale aj vnú­tor­ný pries­tor, kde ľudia môžu vstú­piť dovnút­ra a prí­pad­ne vyko­nať neja­kú for­mu regis­trá­cie ale­bo kon­tro­ly. Vcho­dy pred­sta­vu­jú dôle­ži­tý prvok v archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní a dizaj­ne budov. Ja za vcho­dy pre úče­ly www​.sozo​.sk pova­žu­jem tie otvo­re­né. Pre brá­ny a dve­re mám oso­bit­ný príspevok.

Entran­ces are desig­na­ted are­as for ente­ring or exi­ting a buil­ding or anot­her enc­lo­sed spa­ce. They are loca­ti­ons that typi­cal­ly inc­lu­de doors or other movab­le struc­tu­res, allo­wing peop­le to enter or lea­ve a given area. Entran­ces can take vari­ous forms and may vary depen­ding on the­ir loca­ti­on, pur­po­se, and archi­tec­tu­ral design. Entran­ces can be desig­ned with an emp­ha­sis on the archi­tec­tu­ral sty­le of the buil­ding. To pro­vi­de cle­ar guidan­ce to peop­le, entran­ces may be mar­ked with signs, arro­ws, or other indi­ca­tors, making it easy to find the main entran­ce or exit. Entran­ces can encom­pass not only the exter­nal spa­ce in front of a buil­ding but also an inter­nal area whe­re peop­le can enter and possib­ly under­go some form of regi­stra­ti­on or con­trol. Entran­ces repre­sent a cru­cial ele­ment in the archi­tec­tu­ral plan­ning and design of buil­dings. For the pur­po­ses of www​.sozo​.sk, I con­si­der only open entran­ces. I have a sepa­ra­te con­tri­bu­ti­on for gates and doors.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Brány

skala
Hits: 2213

Brá­ny sú v kon­tex­te toh­to prís­pev­ku kovo­vé, ale­bo kamen­né štruk­tú­ry, kto­ré posky­tu­jú vstup ale­bo výstup z urče­né­ho pries­to­ru. Dre­ve­né brá­ny pova­žu­jem v duchu www​.sozo​.sk za dve­re. Brá­ny môžu byť súčas­ťou budo­vy ale­bo samos­tat­né­ho kon­štrukč­né­ho prv­ku. Brá­ny môžu mať rôz­ne for­my, od kla­sic­kých dvoj­kríd­lo­vých brán po moder­né auto­ma­ti­zo­va­né brá­ny. V his­tó­rii bolo nie­koľ­ko miest vyba­ve­ných mest­ský­mi brá­na­mi, kto­ré slú­ži­li na kon­tro­lu vstu­pu a výstu­pu z mes­ta. Tie­to brá­ny moh­li byť súčas­ťou mest­ských opev­ne­ní a moh­li mať obran­ný charakter.

In the con­text of this post, gates refer to metal­lic or sto­ne struc­tu­res that pro­vi­de entry or exit from a desig­na­ted spa­ce. I con­si­der wooden gates to fall under the cate­go­ry of doors in the spi­rit of www​.sozo​.sk. Gates can be a part of a buil­ding or stan­da­lo­ne archi­tec­tu­ral ele­ments. They can take vari­ous forms, ran­ging from clas­si­cal double-​winged gates to modern auto­ma­ted ones. Throug­hout his­to­ry, seve­ral pla­ces have been equ­ip­ped with city gates desig­ned to con­trol entry and exit from a city. The­se gates could be integ­ra­ted into the city for­ti­fi­ca­ti­ons and often ser­ved a defen­si­ve purpose.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

skala
Hits: 3647

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).

The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP

Muži

skala
Hits: 10238

Muži pred­sta­vu­jú jed­no z dvoch základ­ných pohla­ví a majú cha­rak­te­ris­tic­ké bio­lo­gic­ké roz­die­ly od žien, vrá­ta­ne fyzi­olo­gic­kých a hor­mo­nál­nych odliš­nos­tí. V spo­loč­nos­ti sa čas­to oča­ká­va­jú rôz­ne sociál­ne a kul­túr­ne role od mužov, kto­ré sa môžu líšiť v závis­los­ti od kul­tú­ry a his­to­ric­ké­ho kon­tex­tu. Mno­hí muži sú súčas­ťou rodín a môžu zastá­vať rôz­ne úlo­hy a zod­po­ved­nos­ti v rám­ci rodin­né­ho pro­stre­dia, vrá­ta­ne role otca ale­bo par­tne­ra. Muži môžu byť aktív­ni na pra­cov­nom trhu a zastá­vať rôz­ne pro­fe­sie a povo­la­nia. His­to­ric­ky boli nie­kto­ré odvet­via prá­ce pova­žo­va­né za tra­dič­ne muž­ské. Muži majú rôz­ne indi­vi­du­ál­ne záuj­my a záľu­by, kto­ré môžu zahŕňať šport, ume­nie, vedu, tech­no­ló­gie. Kaž­dý muž je jedi­neč­ná indi­vi­du­ál­na osob­nosť so svo­ji­mi vlast­ný­mi skú­se­nos­ťa­mi, hodnotami.

Men repre­sent one of the two fun­da­men­tal gen­ders and have cha­rac­te­ris­tic bio­lo­gi­cal dif­fe­ren­ces from women, inc­lu­ding phy­si­olo­gi­cal and hor­mo­nal dis­tinc­ti­ons. In socie­ty, vari­ous social and cul­tu­ral roles are often expec­ted from men, which may vary depen­ding on cul­tu­re and his­to­ri­cal con­text. Many men are part of fami­lies and can assu­me dif­fe­rent roles and res­pon­si­bi­li­ties wit­hin the fami­ly envi­ron­ment, inc­lu­ding the role of a fat­her or par­tner. Men can be acti­ve in the work­for­ce, hol­ding vari­ous pro­fes­si­ons and occu­pa­ti­ons. His­to­ri­cal­ly, cer­tain sec­tors of work have been tra­di­ti­onal­ly con­si­de­red male-​dominated. Men have diver­se indi­vi­du­al inte­rests and hob­bies, which may encom­pass sports, art, scien­ce, and tech­no­lo­gy. Each man is a uni­que indi­vi­du­al with his own expe­rien­ces and values.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, TOP, Umenie

Umelecké predmety

skala
Hits: 6088

Ume­lec­ké zahŕňa­jú rôz­ne for­my z rôz­nych mate­riá­lov. Maľo­va­nie na plát­ne je tra­dič­nou for­mou výtvar­né­ho ume­nia. Sochy môžu byť vytvo­re­né z rôz­nych mate­riá­lov, ako sú dre­vo, kameň, kov ale­bo hli­ník. Kera­mi­ka a por­ce­lán sa môžu pou­ží­vať na výro­bu nádob, plas­tík ale­bo deko­ra­tív­nych prv­kov. Šper­ky sú ume­lec­ký­mi pred­met­mi, kto­ré sa nosia na sebe a čas­to majú deko­ra­tív­ny cha­rak­ter. Môžu byť vyro­be­né z dra­hých kame­ňov, kovov ale­bo iných mate­riá­lov. Tex­til­né ume­nie zahŕňa vytvá­ra­nie ume­lec­kých diel pro­stred­níc­tvom tka­nia, vyší­va­nia, ale­bo iných tex­til­ných tech­ník. – Foto­gra­fie mož­no pou­žiť na zachy­te­nie krá­sy, emó­cií a prí­be­hov. Gra­fi­ka zahŕňa rôz­ne tech­ni­ky, ako sú rytie, lept, lito­gra­fia a iné, kto­ré umož­ňu­jú tvor­bu ume­lec­kých diel v repro­du­ko­va­teľ­nej for­me. Tvor­ba ume­lec­kých pred­me­tov zo skla a kriš­tá­ľu je ume­ním, kto­ré kom­bi­nu­je zruč­nos­ti reme­sel­ní­ka so zmys­lom pre dizajn a este­ti­ku. Kolá­že a mon­tá­že vzni­ka­jú kom­bi­no­va­ním rôz­nych mate­riá­lov, ako sú časo­pi­sy, foto­gra­fie ale­bo iné prí­rod­né a ume­lé prv­ky. S nástu­pom digi­tál­nej éry vznik­li ume­lec­ké pred­me­ty, kto­ré kom­bi­nu­jú kla­sic­ké tech­no­ló­gie a digi­tál­ne umenie.

Art encom­pas­ses vari­ous forms cre­a­ted from dif­fe­rent mate­rials. Can­vas pain­ting is a tra­di­ti­onal form of visu­al art. Sculp­tu­res can be craf­ted from vari­ous mate­rials such as wood, sto­ne, metal, or alu­mi­num. Cera­mics and por­ce­lain can be used to cre­a­te ves­sels, sculp­tu­res, or deco­ra­ti­ve ele­ments. Jewel­ry ser­ves as artis­tic objects worn on the body and often car­ries a deco­ra­ti­ve cha­rac­ter. It can be made from pre­ci­ous sto­nes, metals, or other materials.

Tex­ti­le art invol­ves cre­a­ting art­works through tech­ni­qu­es such as wea­ving, embro­ide­ry, or other tex­ti­le met­hods. Pho­tog­rap­hy can be emplo­y­ed to cap­tu­re beau­ty, emo­ti­ons, and sto­ries. Grap­hics inc­lu­de vari­ous tech­ni­qu­es such as etching, engra­ving, lit­hog­rap­hy, and others that allow the cre­a­ti­on of repro­du­cib­le art­works. Craf­ting artis­tic objects from glass and crys­tal is an art that com­bi­nes the crafts­ma­n’s skills with a sen­se of design and aest­he­tics. Col­la­ges and assem­bla­ges ari­se from the com­bi­na­ti­on of vari­ous mate­rials, such as maga­zi­nes, pho­tog­raphs, or other natu­ral and arti­fi­cial ele­ments. With the advent of the digi­tal era, artis­tic objects have emer­ged that com­bi­ne clas­si­cal tech­ni­qu­es and digi­tal art.

Use Facebook to Comment on this Post