Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Cichlidy, Africké cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Fotografie

Pseudotropheus socolofi – belasé Malawi cichlidy

skala
Hits: 15344

Sokolofky sú krásne belasé dosahujúce 10 – 12 cm. Chrbtovú plutva je na okraji čierne lemovaná, podobne ako pri Labidochromis caeruleus. Druh pôvodne sa vyskytujúci v jazere . Môže dosahovať aj 15 cm. Ich temperament nie je taký bojovný ako u iných mbuna, je skôr podobný Melanochromis cyaneorhabdos. Ani sa toľko neukazuje v akváriu, v tom je ako P. elongatus mpanga. Rozlíšiť samičku a samček je také problematické. je normálny, sokolofky radi prijímajú cyklopy, patentky, granule, vločky, rupice, cestoviny. chce tiež viac času. Albín má červené oči. Choval som medzi albínmi aj jedince ktoré mali modré oči a jeden jedinec mal jedno oko červené a druhé modré. Pravdepodobne šlo o kríženca s pôvodným druhom. Albínky sú pomerne nebojácne, úžasne žravé, stále ochotné čakať pri hladine pri najmenšom podozrení, že dostanú niečo pod zub. majú modravý lesk. Ich temperament sa mi zdá až nekompromisne krutý, pripomína mi prírodné pravidlo silnejší vyhráva. Raz som bol svedkom toho, ako mala iná ryby natrhnuté oko a albínka k nej priplávala, ku stresovanej rybe, a chladnokrvne ho z nej vyšklbla a zhltla. Registrujem tieto formy P. socolofi: albin, Mara Point, Tumbi Point.

Socolofi cichlids are beautiful light blue cichlids reaching 10 – 12 cm. The dorsal fin is black-edged, similar to Labidochromis caeruleus. Originally found in Lake Malawi, it can reach up to 15 cm. Their temperament is not as aggressive as other mbuna; it is more similar to Melanochromis cyaneorhabdos. They don’t show themselves much in the aquarium, similar to P. elongatus mpanga. Distinguishing between males and females is challenging. Breeding is normal; socolofis readily accept cyclops, pellets, granules, flakes, brine shrimp, and pasta. Breeding also requires more time. Albino socolofis have red eyes. I’ve bred albino individuals with blue eyes, and one had one red eye and the other blue, likely a crossbreed with the original species. Albinos are relatively fearless, incredibly voracious, always eager to wait near the surface at the slightest suspicion of getting something to eat. The fish have a bluish sheen. Their temperament seems uncompromisingly cruel to me, reminding me of the natural rule of survival of the fittest. Once, I witnessed another fish with a torn eye, and the albino swam to it, calmly ripped the eye out, and swallowed it. I recognize these forms of P. socolofi: albino, Mara Point, Tumbi Point.

Socolofi-Buntbarsche sind wunderschöne hellblaue Buntbarsche, die 10 – 12 cm erreichen. Die Rückenflosse ist am Rand schwarz gerandet, ähnlich wie bei Labidochromis caeruleus. Ursprünglich im Malawisee zu finden, können sie bis zu 15 cm groß werden. Ihr Temperament ist nicht so aggressiv wie bei anderen Mbuna; es ist eher Melanochromis cyaneorhabdos ähnlich. Im Aquarium zeigen sie sich nicht so oft, ähnlich wie P. elongatus mpanga. Das Unterscheiden zwischen Männchen und Weibchen ist schwierig. Die Zucht verläuft normal; Socolofis akzeptieren gerne Cyclops, Pellets, Granulate, Flocken, Artemia und Pasta. Die Zucht erfordert auch mehr Zeit. Albinosocolofis haben rote Augen. Ich habe Albino-Exemplare mit blauen Augen gezüchtet, und eines hatte ein rotes Auge und das andere blaue, wahrscheinlich eine Kreuzung mit der ursprünglichen Art. Albinos sind relativ furchtlos, unglaublich gefräßig und immer bereit, in der Nähe der Wasseroberfläche zu warten, wenn der Verdacht besteht, dass es etwas zu fressen gibt. Die Fische haben einen bläulichen Glanz. Ihr Temperament erscheint mir kompromisslos grausam und erinnert mich an die natürliche Regel des Überlebens des Stärksten. Einmal habe ich beobachtet, wie ein anderer Fisch ein gerissenes Auge hatte, und der Albino schwamm zu ihm, riss ruhig das Auge heraus und verschluckte es. Ich erkenne diese Formen von P. socolofi an: Albino, Mara Point, Tumbi Point.

Socolofi wana rangi ya samawati ni cichlids wazuri wenye urefu wa 10 – 12 cm. Shingo ya mgongo ina mstari mweusi pembeni, sawa na Labidochromis caeruleus. Awali wanapatikana katika Ziwa Malawi, wanaweza kufikia urefu wa sentimita 15. Tabia yao sio ya vita kama cichlids wengine wa mbuna; ni zaidi kama Melanochromis cyaneorhabdos. Hawajionyeshi sana katika akwatiki, sawa na P. elongatus mpanga. Kutofautisha kati ya jinsia za kiume na za kike ni changamoto. Ufugaji ni wa kawaida; socolofis wanakubali kwa furaha cyclops, pellets, granules, flakes, brine shrimp, na pasta. Ufugaji pia unahitaji muda zaidi. Socolofis wa albino wana macho meupe. Nimefuga watu wa albino wenye macho ya bluu, na mmoja alikuwa na jicho moja nyekundu na jingine la bluu, labda ni mchanganyiko na spishi ya asili. Albino ni wa kiasi fulani hawana hofu, wanakula kwa tamaa, daima tayari kusubiri karibu na uso wa maji kwa shaka ndogo ya kupata kitu cha kula. Samaki wana mwangaza wa bluu. Tabia yao inaonekana kuwa kali isiyo na upatanifu kwangu, ikinikumbusha sheria ya asili ya mshindi kuishi. Mara moja, nilishuhudia samaki mwingine akiwa na jicho lililoraruliwa, na albino alisogea kwake, kwa utulivu akalirarua jicho, na kulimeza. Ninatambua aina hizi za P. socolofi: albino, Mara Point, Tumbi Point.

, ,

Príroda, Živočíchy, Organizmy, Fotografie, Mäkkýše

Marisa cornuarietis – kombajn na rastliny

skala
Hits: 6493

Veľmi žravý druh patriaci do čeľade Ampullariidae. Je úplne nevhodný do rastlinných akvárií. Obľubuje a dokáže ich skonzumovať veľké množstvo v krátkej dobe. Živí sa aj riasami, preto sa hodí do „kamenných“ nádrží bez vodných rastlín, v ktorých žerie zvyšky potravy a . Aj štetinkové riasy. Napr. do akvárií s africkými cichlidami. Kladie vajíčka v rôsolovitom slize. Bola nájdená v Brazílii, v Hondurase, vo Venezuele, v Paname, v Kostarike, na Floride, v Texase (Alexandra Behrendt).

Marisa cornuarietis, známa aj ako kolumbijský jablkový slimák, pochádza z tropických a subtropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky, pričom sa často vyskytuje v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách, ako sú , a močiare. Môže dosahovať priemer ulity až 5 cm. Ulita má špirálovitý tvar a je zvyčajne žltej až svetlohnedej s tmavšími pásmi alebo pruhmi. Ulita má typicky 4 až 5 závitov. Tento slimák má tiež výrazné, dlhé tykadlá a mäkké telo, ktoré sa môže vysúvať z ulity. Preferuje teplé, stojaté alebo pomaly tečúce s bohatou vegetáciou. Slimáky tohto druhu sú aktívne najmä počas , kedy vyhľadávajú potravu. V prírode sa živia rôznymi druhmi rastlín, riasami a rozkladajúcim sa organickým materiálom. 

V akvaristike je Marisa cornuarietis cenená pre svoju schopnosť kontrolovať rias a odstraňovať zvyšky potravy a odumreté rastliny. Vyžaduje teplotu vody medzi 22–28 °C a pH v rozmedzí 6,5–8,0. Tvrdosť vody by mala byť stredná až vysoká, pretože mäkká môže negatívne ovplyvniť kvalitu ulity. Tieto slimáky sú citlivé na prítomnosť medi v akváriu. Marisa cornuarietis je gonochoristický druh. Samica kladie vajíčka na povrch rastlín alebo iných pevných objektov. Vajíčka sú obalené želatínovou hmotou a po niekoľkých týždňoch sa z nich vyliahnu malé slimáky. v akváriu je pomerne jednoduché, ale treba mať na pamäti, že tento druh sa môže rýchlo premnožiť. V niektorých oblastiach sveta, kde bol Marisa cornuarietis introdukovaný, sa stal invazívnym druhom, ktorý konkuruje miestnym druhom slimákov a môže poškodiť vodné .

A highly voracious species belonging to the Ampullariidae family. It is completely unsuitable for planted aquariums. It prefers plants and can consume large amounts in a short time. It also feeds on algae, making it suitable for „rocky“ tanks without aquatic plants, where it eats food leftovers and algae, including brush algae. For example, in aquariums with African cichlids. It lays eggs in a gelatinous slime. It has been found in Brazil, Honduras, Venezuela, Panama, Costa Rica, Florida, and Texas (Alexandra Behrendt).

Marisa cornuarietis, also known as the Colombian apple snail, originates from the tropical and subtropical regions of Central and South America, often found in still or slow-flowing waters such as lakes, ponds, and marshes. It can reach a shell diameter of up to 5 cm. The shell has a spiral shape and is typically yellow to light brown with darker bands or stripes. The shell usually has 4 to 5 whorls. This snail also has prominent, long tentacles and a soft body that can extend from the shell. It prefers warm, still, or slow-flowing waters with abundant vegetation. These snails are primarily active at night when they search for food. In the wild, they feed on various types of plants, algae, and decaying organic material.

In aquaristics, Marisa cornuarietis is valued for its ability to control algae growth and remove food leftovers and dead plants. It requires water temperatures between 22–28 °C and a pH range of 6.5–8.0. The water hardness should be medium to high, as soft water can negatively affect the quality of the shell. These snails are sensitive to the presence of copper in the aquarium. Marisa cornuarietis is a gonochoristic species. The female lays eggs on the surface of plants or other solid objects. The eggs are encased in a gelatinous mass, and after a few weeks, small snails hatch from them. Breeding in the aquarium is relatively easy, but it is important to remember that this species can quickly multiply. In some parts of the world where Marisa cornuarietis has been introduced, it has become an invasive species, competing with local snail species and potentially damaging aquatic ecosystems.

Eine sehr gefräßige Art, die zur Familie der Ampullariidae gehört. Sie ist völlig ungeeignet für bepflanzte Aquarien. Sie bevorzugt Pflanzen und kann in kurzer Zeit große Mengen davon verzehren. Sie ernährt sich auch von Algen und eignet sich daher für „felsige“ Becken ohne Wasserpflanzen, in denen sie Futterreste und Algen, einschließlich Pinselalgen, frisst. Zum Beispiel in Aquarien mit afrikanischen Buntbarschen. Sie legt Eier in einem gallertartigen Schleim ab. Sie wurde in Brasilien, Honduras, Venezuela, Panama, Costa Rica, Florida und Texas gefunden (Alexandra Behrendt).

Marisa cornuarietis, auch bekannt als kolumbianische Apfelschnecke, stammt aus den tropischen und subtropischen Regionen Mittel- und Südamerikas und kommt häufig in stehenden oder langsam fließenden Gewässern wie Seen, Teichen und Sümpfen vor. Sie kann einen Schalendurchmesser von bis zu 5 cm erreichen. Die Schale hat eine spiralförmige Gestalt und ist typischerweise gelb bis hellbraun mit dunkleren Bändern oder Streifen. Die Schale hat in der Regel 4 bis 5 Windungen. Diese Schnecke hat auch auffällige, lange Fühler und einen weichen Körper, der aus der Schale herausragen kann. Sie bevorzugt warme, stehende oder langsam fließende Gewässer mit reicher Vegetation. Diese Schnecken sind hauptsächlich nachts aktiv, wenn sie auf Nahrungssuche gehen. In der Natur ernähren sie sich von verschiedenen Pflanzenarten, Algen und sich zersetzendem organischen Material.

In der Aquaristik wird Marisa cornuarietis wegen ihrer Fähigkeit, das Algenwachstum zu kontrollieren und Futterreste und abgestorbene Pflanzen zu entfernen, geschätzt. Sie benötigt Wassertemperaturen zwischen 22–28 °C und einen pH-Wert im Bereich von 6,5–8,0. Die Wasserhärte sollte mittel bis hoch sein, da weiches Wasser die Qualität der Schale negativ beeinflussen kann. Diese Schnecken sind empfindlich gegenüber Kupfer im Aquarium. Marisa cornuarietis ist eine gonochoristische Art. Das Weibchen legt Eier auf die Oberfläche von Pflanzen oder anderen festen Objekten. Die Eier sind in einer gallertartigen Masse eingeschlossen, und nach einigen Wochen schlüpfen daraus kleine Schnecken. Die Vermehrung im Aquarium ist relativ einfach, aber es ist wichtig zu beachten, dass sich diese Art schnell vermehren kann. In einigen Teilen der Welt, in denen Marisa cornuarietis eingeführt wurde, ist sie zu einer invasiven Art geworden, die mit einheimischen Schneckenarten konkurriert und potenziell aquatische Ökosysteme schädigen kann.

Una especie muy voraz perteneciente a la familia Ampullariidae. Es completamente inadecuada para acuarios plantados. Prefiere las plantas y puede consumir grandes cantidades en poco tiempo. También se alimenta de algas, por lo que es adecuada para tanques „rocosos“ sin plantas acuáticas, donde come restos de comida y algas, incluyendo algas filamentosas. Por ejemplo, en acuarios con cíclidos africanos. Pone huevos en una sustancia gelatinosa. Se ha encontrado en Brasil, Honduras, Venezuela, Panamá, Costa Rica, Florida y Texas (Alexandra Behrendt).

Marisa cornuarietis, también conocida como caracol manzana colombiano, es originaria de las regiones tropicales y subtropicales de América Central y del Sur, y se encuentra a menudo en aguas estancadas o de flujo lento, como lagos, estanques y pantanos. Puede alcanzar un diámetro de concha de hasta 5 cm. La concha tiene una forma espiral y suele ser de color amarillo a marrón claro con bandas o rayas más oscuras. La concha generalmente tiene de 4 a 5 vueltas. Este caracol también tiene tentáculos largos y prominentes y un cuerpo blando que puede extenderse fuera de la concha. Prefiere aguas cálidas, estancadas o de flujo lento con abundante vegetación. Estos caracoles son principalmente activos durante la noche, cuando buscan alimento. En la naturaleza, se alimentan de varios tipos de plantas, algas y material orgánico en descomposición.

En la acuariofilia, Marisa cornuarietis es valorada por su capacidad para controlar el crecimiento de algas y eliminar restos de comida y plantas muertas. Requiere temperaturas del agua entre 22–28 °C y un rango de pH de 6.5–8.0. La dureza del agua debe ser media a alta, ya que el agua blanda puede afectar negativamente la calidad de la concha. Estos caracoles son sensibles a la presencia de cobre en el acuario. Marisa cornuarietis es una especie gonocórica. La hembra pone huevos en la superficie de plantas u otros objetos sólidos. Los huevos están envueltos en una masa gelatinosa, y después de unas semanas, pequeños caracoles eclosionan de ellos. La reproducción en el acuario es relativamente sencilla, pero es importante tener en cuenta que esta especie puede reproducirse rápidamente. En algunas partes del mundo donde Marisa cornuarietis ha sido introducida, se ha convertido en una especie invasora que compite con las especies locales de caracoles y puede dañar los ecosistemas acuáticos.