Variatusky patria medzi živorodky. Sú veľmi podobné Xiphophorus maculatus. Ich slovenský názov je plata pestrá. Pochádzajú z južného Mexika. Xiphophorus variatus je pestrá a živá ryba, ktorá sa vyznačuje svojou farebnou rozmanitosťou, žije v jazerách až po pomalé rieky s bujnou vodnou vegetáciou. Ich telo je kompaktné. telom, môže dorásť do veľkosti približne 6 cm. Samec sa od samice odlišuje predĺženou spodnou plutvou, ktorá pripomína meč. Povahou sú to pomerne pokojné ryby, vhodné do spoločenských akvárií. Má mnoho farebných variácií, od žlto-oranžovej po modrú a zelenú.
Patrí do čeľade Poeciliidae, Patrí medzi najrozmanitejšie z hľadiska sfarbenia a vzorov. Jeho vedecký názov pochádza z gréčtiny, kde „Xiphophorus“ znamená „nositeľ meča,“ čo odkazuje na mečovitý chvost. Známe sú svojou širokou škálou farieb vrátane červenej, oranžovej, žltej, modrej a zelenej. Niektoré majú metalické alebo irizujúce šupiny. Majú dobre vyvinutú chrbtovú plutvu, rozdelenú chvostovú plutvu. Ich prirodzené rozšírenie zahŕňa časti Mexika, Guatemaly a Belize. Odporúča sa minimálna veľkosť akvária 60 litrov, teplota v 22 – 28 °C, pH 6,5 – 8,0, tvrdosť vody 10 – 20 dGH. Je to všežravec, mierumilovný a spoločenský druh, ktorý sa v prírode často vyskytuje v kŕdľoch. V akváriu vykazuje živé správanie. Samica môže rodiť 20 – 60 potomkov v jednom vrhu a rozmnožovanie je v zajatí bežné.
Variatus are among livebearers. They are very similar to Xiphophorus maculatus. Their Slovak name is „plata pestrá“ (variegated platy). They originate from southern Mexico. Xiphophorus variatus is a colorful and lively fish that stands out for its diversity of colors, inhabiting environments ranging from lakes to slow rivers with lush aquatic vegetation. Their body is compact, reaching a size of approximately 6 cm. The male is distinguished from the female by an elongated lower fin resembling a sword. They have a relatively calm temperament, making them suitable for community aquariums. They exhibit a wide range of colors, from yellow-orange to blue and green.
Xiphophorus variatus, commonly known as the swordtail, belongs to the family Poeciliidae and is among the most diverse in terms of coloration and patterns. Its scientific name originates from Greek, where „Xiphophorus“ means „sword bearer,“ referring to its sword-like tail. They are known for their wide range of colors, including red, orange, yellow, blue, and green. Some individuals have metallic or iridescent scales. They possess a well-developed dorsal fin and a divided tail fin. Their natural distribution includes parts of Mexico, Guatemala, and Belize. A minimum tank size of 60 liters is recommended, with a temperature range of 22-28 °C, a pH of 6.5-8.0, and water hardness of 10-20 dGH. They are omnivorous, peaceful, and social, often found in schools in the wild. In the aquarium, they display active behavior. Females can give birth to 20-60 offspring per brood, and breeding in captivity is common.
Variatus gehören zu den Lebendgebärenden. Sie ähneln sehr den Xiphophorus maculatus. Ihr slowakischer Name lautet „plata pestrá“ (bunte Platys). Sie stammen aus Südmexiko. *Xiphophorus variatus* ist ein bunter und lebhafter Fisch, der sich durch seine Vielfalt an Farben auszeichnet und in Umgebungen von Seen bis zu langsam fließenden Flüssen mit üppiger Wasservegetation lebt. Ihr Körper ist kompakt und kann eine Größe von etwa 6 cm erreichen. Das Männchen unterscheidet sich von dem Weibchen durch eine verlängerte untere Flosse, die einem Schwert ähnelt. Ihr Temperament ist relativ ruhig, was sie für Gesellschaftsaquarien geeignet macht. Sie zeigen eine Vielzahl von Farben, von Gelb-Orange bis Blau und Grün.
Xiphophorus variatus, allgemein bekannt als Schwertträger, gehört zur Familie Poeciliidae und ist in Bezug auf Färbung und Muster eine der vielfältigsten Arten. Sein wissenschaftlicher Name stammt aus dem Griechischen, wo „Xiphophorus“ „Schwertträger“ bedeutet, was auf seine schwertähnliche Schwanzflosse hinweist. Sie sind bekannt für ihre breite Palette an Farben, darunter Rot, Orange, Gelb, Blau und Grün. Einige haben metallische oder irisierende Schuppen. Sie besitzen eine gut entwickelte Rückenflosse und eine geteilte Schwanzflosse. Ihr natürliches Verbreitungsgebiet umfasst Teile von Mexiko, Guatemala und Belize. Ein Mindestaquariumvolumen von 60 Litern wird empfohlen, bei einer Temperatur von 22-28 °C, einem pH-Wert von 6,5-8,0 und einer Wasserhärte von 10-20 dGH. Sie sind Allesfresser, friedlich und gesellig und kommen in der Natur oft in Schulen vor. Im Aquarium zeigen sie aktives Verhalten. Weibchen können 20-60 Nachkommen pro Wurf gebären, und die Zucht in Gefangenschaft ist häufig.
Los variatus pertenecen a los vivíparos. Son muy similares a los Xiphophorus maculatus. Su nombre eslovaco es „plata pestrá“ (platy variegado). Proceden del sur de México. *Xiphophorus variatus* es un pez colorido y vivaz que se destaca por su diversidad de colores, habitando desde lagos hasta ríos lentos con exuberante vegetación acuática. Su cuerpo es compacto y alcanza un tamaño de aproximadamente 6 cm. El macho se distingue de la hembra por una aleta inferior alargada que se asemeja a una espada. Tienen un temperamento relativamente tranquilo, lo que los hace adecuados para acuarios comunitarios. Exhiben una amplia gama de colores, desde amarillo-naranja hasta azul y verde.
Xiphophorus variatus, conocido comúnmente como el portador de espada, pertenece a la familia Poeciliidae y es uno de los más diversos en términos de coloración y patrones. Su nombre científico proviene del griego, donde „Xiphophorus“ significa „portador de espada,“ en referencia a su cola en forma de espada. Son conocidos por su amplia gama de colores, que incluyen rojo, naranja, amarillo, azul y verde. Algunos individuos tienen escamas metálicas o iridiscentes. Poseen una aleta dorsal bien desarrollada y una aleta caudal dividida. Su distribución natural incluye partes de México, Guatemala y Belice. Se recomienda un tamaño mínimo de acuario de 60 litros, con una temperatura de 22-28 °C, un pH de 6.5-8.0 y una dureza del agua de 10-20 dGH. Son omnívoros, pacíficos y sociales, y a menudo se encuentran en bancos en la naturaleza. En el acuario muestran un comportamiento activo. Las hembras pueden parir entre 20 y 60 crías por camada, y la reproducción en cautiverio es común.
Mečovkypatria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Dnes je to mečovka zelená. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu (Axelrod, Wischnath, 1991). Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho chov je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu pejoratívne vraví „kombajn„. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom – gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Samce sa niekedy medzi sebou bijú.
Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Podobné vlastnoručne vyrobené pôrodničky využijeme aj pri odchove iných živorodiek ako napr. Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl atď. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšejvody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce, ktorým začne rásť neskôr.
U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie – takto vyvinutý samci sú obyčajne neplodní.
Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné množstvo foriem. Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný. Preto sa množia – pripravujú krížením. Ďalšie známe formy: berlínska, zelená mečovka, atď. Existujú aj tvarové varianty: lýrové, závojové, wagtail, delta atď. V mečovkách sa usporadúvajú aj súťaže, kde sa posudzujú podľa štandardu.
Registrujem tieto formy: albino, belize, berlín, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, wien, wagtail.
Swordtails belong to the livebearer category. Their previous Slovak synonym was Mexican swordtail, but today it is known as the green swordtail. As the species name suggests, it originates from Mexico. Its distribution extends from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). It is one of the most well-known fishes overall. Keeping them is straightforward, but it’s essential to consider that swordtails heavily impact their environment with their excrement. They are literally energy conversion machines, pejoratively referred to as „combines“ in aquarium slang. Their metabolic transformation is remarkable. They accept various foods like flakes and pellets but should also be provided with a varied diet, including blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident, with males distinguished by their external genital organ, the gonopodium. Additionally, males are generally slimmer, and they grow a sword-like extension from their caudal fin. Males may engage in occasional fights.
Reproduction is straightforward. Pregnant females can be identified by their full abdomen and a dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibalistic, so to raise the fry, preventing direct contact with the mother is necessary. Commercially available breeding traps can serve this purpose. These traps allow the female to give birth, and the fry either escape to a closed compartment through narrow slots or penetrate through these slots into the main tank. The choice depends on personal preference. Similar handcrafted breeding traps can be used for raising other livebearers like Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. During birth, it’s crucial to place the female in water with a temperature similar to her accustomed environment. Otherwise, premature births of underdeveloped or dead fry may occur. Swordtail fry are relatively large; they grow slowly in the first month and later exhibit faster growth. It is said that males whose swords grow later tend to have more significant potency than those whose swords develop earlier.
Swordtails are known for their ability to change gender when there is a lack of males in the population. Females transform into males, growing a gonopodium, although it is usually smaller. However, their robust female appearance remains unchanged. Unfortunately, this remarkable change often does not lead to success – transformed males are typically infertile.
Swordtails serve as the basis for numerous breeding experiments, resulting in countless forms. Notable examples include Vienna swordtails, considered among the rarest of standard swordtails. They are characterized by a lighter, pale red color with red eyes and are more delicate than other forms. Almost all males are infertile, with perhaps one in 200 being fertile. Therefore, they are propagated through planned crossbreeding. Other well-known forms include Berlin swordtail, green swordtail, etc. There are also morphological variants like lyre-shaped, veil-shaped, wagtail, delta, etc. Swordtail competitions are organized where they are judged based on established standards.
I register these forms: albino, Belize, Berlin, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, Schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, Wien, wagtail.
Schwertträger gehören zur Gruppe der Lebendgebärenden. Ihr früheres slowakisches Synonym war der mexikanische Schwertträger, heute ist er jedoch als der grüne Schwertträger bekannt. Wie der Artenname vermuten lässt, stammt er aus Mexiko. Sein Verbreitungsgebiet erstreckt sich von Nordmexiko bis in die zentralen und westlichen Teile von Guatemala und Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es ist einer der bekanntesten Fische überhaupt. Die Haltung ist unkompliziert, aber es ist wichtig zu beachten, dass Schwertträger die Umgebung stark mit ihrem Kot belasten. Sie sind buchstäblich Energieumwandlungsmaschinen und werden im aquaristischen Slang abwertend als „Kombajn“ bezeichnet. Ihre Stoffwechseltransformation ist bemerkenswert. Sie akzeptieren verschiedene Lebensmittel wie Flocken und Pellets, sollten aber auch mit einer abwechslungsreichen Ernährung, einschließlich gekochtem Salat, Spinat oder anderen Gemüsesorten, versorgt werden. Schwertträger etablieren eine Hierarchie von Alpha- und Betamännchen. Der Geschlechtsdimorphismus ist offensichtlich, wobei sich die Männchen durch ihr äußeres Geschlechtsorgan, das Gonopodium, auszeichnen. Darüber hinaus sind Männchen im Allgemeinen schlanker und wachsen eine schwertartige Verlängerung ihrer Schwanzflosse. Männchen können gelegentlich kämpfen.
Die Fortpflanzung ist unkompliziert. Schwangere Weibchen können anhand ihres vollen Bauches und eines dunklen Flecks in der Bauchhöhle identifiziert werden. Weibchen sind kannibalistisch, daher ist es notwendig, den direkten Kontakt mit der Mutter zu verhindern, um die Jungfische aufzuziehen. Hierfür gibt es handelsübliche Zuchtboxen. Diese ermöglichen es der Mutter, zu gebären, und die Jungfische entweder entkommen in einen abgeschlossenen Bereich durch schmale Schlitze oder gelangen durch diese Schlitze ins Hauptbecken. Die Wahl hängt von persönlichen Vorlieben ab. Ähnliche handgefertigte Zuchtboxen können auch für die Aufzucht anderer Lebendgebärender wie Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl usw. verwendet werden. Bei der Geburt ist es wichtig, das Weibchen in Wasser mit einer ähnlichen Temperatur wie ihrer vertrauten Umgebung zu platzieren. Andernfalls kann es zu vorzeitigen Geburten von unterentwickelten oder toten Jungfischen kommen. Schwertträgerjungfische sind relativ groß, wachsen im ersten Monat jedoch langsam und zeigen später ein schnelleres Wachstum. Es wird gesagt, dass Männchen, deren Schwert später wächst, in der Regel eine größere Potenz haben als solche, deren Schwert früher wächst.
Schwertträger sind dafür bekannt, das Geschlecht zu wechseln, wenn es an Männchen in der Population mangelt. Weibchen verwandeln sich in Männchen und entwickeln ein Gonopodium, obwohl es in der Regel kleiner ist. Ihr robustes weibliches Erscheinungsbild bleibt jedoch unverändert. Leider führt diese bemerkenswerte Veränderung oft nicht zum Erfolg – transformierte Männchen sind in der Regel unfruchtbar.
Schwertträger dienen als Grundlage für zahlreiche Zuchtexperimente, die zu unzähligen Formen führen. Bekannte Beispiele sind Wiener Schwertträger, die als die seltensten unter den Standard-Schwertträgern gelten. Sie zeichnen sich durch eine hellere, blassrote Farbe mit roten Augen aus und sind empfindlicher als andere Formen. Fast alle Männchen sind unfruchtbar, vielleicht ist eines von 200 fruchtbar. Daher werden sie durch geplante Kreuzungen vermehrt. Andere bekannte Formen sind Berliner Schwertträger, Grüner Schwertträger usw. Es gibt auch morphologische Varianten wie lyra-förmige, schleier-förmige, wedelnde, delta-förmige usw. Schwertträgerwettbewerbe werden organisiert, bei denen sie nach etablierten Standards bewertet werden.
Los Swordtails pertenecen al grupo de los vivíparos. Su sinónimo eslovaco anterior era el swordtail mexicano, pero hoy en día se conoce como el swordtail verde. Como sugiere el nombre de la especie, es originario de México. Su distribución se extiende desde el norte de México hasta las partes centrales y occidentales de Guatemala y Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es uno de los peces más conocidos en general. Su cuidado es sencillo, pero es importante tener en cuenta que los swordtails impactan fuertemente su entorno con sus excrementos. Son literalmente máquinas de conversión de energía, peyorativamente llamadas „combines“ en la jerga de acuaristas. Su transformación metabólica es admirable. Aceptan varios alimentos como escamas y pellets, pero también se les debe proporcionar una dieta variada, incluyendo lechuga, espinacas u otras verduras. Los swordtails establecen una jerarquía de macho alfa y macho beta. El dimorfismo sexual es evidente, con machos distinguibles por su órgano genital externo, el gonopodio. Además, los machos suelen ser más delgados y les crece una extensión similar a una espada de su aleta caudal. Los machos a veces pueden pelear entre ellos.
La reproducción es sencilla. Las hembras preñadas se pueden identificar por su abdomen lleno y una mancha oscura en la cavidad abdominal. Las hembras son caníbales, así que para criar a las crías, es necesario evitar el contacto directo con la madre. Para este propósito, existen trampas de cría disponibles comercialmente. En estas trampas, la hembra da a luz, y las crías escapan a un compartimento cerrado a través de ranuras estrechas o penetran a través de estas ranuras en el acuario principal. La elección depende de las preferencias personales. Trampas de cría similares hechas a mano también se pueden utilizar para criar otros vivíparos como Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. Durante el parto, es crucial colocar a la hembra en agua con una temperatura similar a la de su entorno habitual. De lo contrario, pueden ocurrir partos prematuros de crías subdesarrolladas o muertas. Las crías de swordtail son relativamente grandes; crecen lentamente en el primer mes y luego muestran un crecimiento más rápido. Se dice que los machos cuyas espadas crecen más tarde tienden a tener una potencia más significativa que aquellos cuyas espadas se desarrollan antes.
Los swordtails son conocidos por su capacidad para cambiar de género cuando hay escasez de machos en la población. Las hembras se transforman en machos, desarrollando un gonopodio, aunque generalmente es más pequeño. Sin embargo, su robusta apariencia femenina permanece inalterada. Lamentablemente, este cambio notable a menudo no conduce al éxito; los machos transformados suelen ser estériles.
Los swordtails sirven como base para numerosos experimentos de cría, lo que resulta en incontables formas. Ejemplos notables incluyen los swordtails de Viena, considerados entre los más raros de los swordtails estándar. Se caracterizan por un color rojo más claro con ojos rojos y son más delicados que otras formas. Casi todos los machos son estériles, con quizás uno de cada 200 siendo fértil. Por lo tanto, se propagan a través de cruzamientos planificados. Otras formas conocidas incluyen swordtail de Berlín, swordtail verde, etc. También existen variantes morfológicas como las de forma de lira, forma de velo, forma de cola de golondrina, delta, etc. Se organizan competiciones de swordtail en las que se juzgan según estándares establecidos.
Registro estas formas: albino, Belize, Berlín, negro, negro Hi-fin, cola de lira negra, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, cola de lira calico, cd, delta, hx, dorado y negro, cola de lira dorada, dorado, cometa dorada, dorado Hi-fin, cola de golondrina dorada, verde, cola de golondrina verde, jalapa, lancetilla, limón, li, lira, cola de lira, cola de lira sword, mármol, color mixto, cola de lira de color mixto, mystic blue, neón, neón Hi-fin, cola de lira neón, cola de golondrina neón, swordtail pintado, piña, piña Hi-fin, cola de lira piña, rojo y blanco, albino rojo, calico rojo, cometa rojo, ojo rojo, esmoquin rojo, terciopelo rojo, terciopelo rojo Hi-fin, cola de lira terciopelo rojo, cola de golondrina roja, cola de golondrina roja Hi-fin, cola de golondrina roja lira, rossa, sarabia, schwerttraeger, atardecer, esmoquin, esmoquin Hi-fin, cola de lira esmoquin, espada de terciopelo, cola de lira espada de terciopelo, verde masc, blanco, Wien, cola de golondrina.
Poecilia velifera (Regan, 1914) je krásny druh živorodky rodu Poecilia. Je preň vypracovaný aj štandard a poriadajú sa pre ne súťaže v rámci kategórie Molly. Ostatné molinézie pre túto kategóriu sú: Poecilia sphenops, Poecilia latipinna. Práve latipiny sú veľmi podobné veliferám. Druh má množstvo foriem: assorted, calico, goldleopard, green, red gold, silver. Dosahuje 15 cm, žije v pH 8, dGH 13 – 19, pri teplote 25 – 28 °C, žije v Strednej Amerike – v Mexiku (Fish Base), dožíva sa 3 – 5 rokov (rybicky.net). Poecilia velifera je známa aj ako „Marigold swordtail“ alebo „Velvet swordtail“. Samec Poecilia velifera má veľmi dlhý a zakrivený chvost, ktorý mu dodáva šabľovitý vzhľad. Je vhodná do spoločenských nádrží, chov je pomerne nenáročný, a preto je vhodná pre menej skúsených akvaristov. Poecilia velifera pochádza z prírodných sladkovodných a brakických biotopov. Aj v akváriu dokážu dobre tolerovať zvýšenú salinitu. Ich prirodzené prostredie obsahuje bohatú vegetáciu. Je to spoločenská a pokojná ryba, ktorá sa dobre znáša s inými druhmi. Rozmnožovacie správanie je výrazné, a samce často predvádzajú svoje nápadné plutvy, aby zaujali samice. Samice sú väčšie než samce a môžu mať v jednom vrhu desiatky mláďat. Sú všežravé, vhodné je dopĺňať potravu špenátom, spirulinou.
Poecilia velifera (Regan, 1914) is a stunning livebearer species from the genus Poecilia. A recognized standard has been developed for this species, and it is often featured in Molly fish competitions. Other species in this Molly category include Poecilia sphenops and Poecilia latipinna, with the latter being quite similar to velifera. This species comes in various forms such as assorted, calico, goldleopard, green, red gold, and silver. They can grow up to 15 cm in length and thrive in water conditions with a pH of 8, dGH of 13-19, and temperatures between 25-28 °C. Native to Central America, specifically Mexico, Poecilia velifera has a lifespan of 3-5 years. Commonly known as the „Marigold swordtail“ or „Velvet swordtail,“ the males of this species have a long, curved tail that gives them a sword-like appearance. Their ease of care makes them suitable for community tanks, even for less experienced aquarists. Originating from natural freshwater and brackish habitats, they can tolerate increased salinity levels in aquarium conditions. Their natural environment is rich in vegetation, which they enjoy in tanks as well. Poecilia velifera is a peaceful and social fish, compatible with other species. Their breeding behavior is distinctive, with males displaying their impressive fins to attract females. Female velifera are larger than males and can give birth to dozens of fry in a single brood. These fish are omnivorous, and their diet should be supplemented with nutritious food like spinach and spirulina to maintain their health.
Poecilia velifera (Regan, 1914) ist eine wunderschöne lebendgebärende Fischart aus der Gattung Poecilia. Für diese Art wurde ein anerkannter Standard entwickelt, und sie wird oft in Molly-Fisch-Wettbewerben präsentiert. Weitere Arten in dieser Kategorie sind Poecilia sphenops und Poecilia latipinna, wobei letztere der Velifera sehr ähnlich ist. Diese Art kommt in verschiedenen Formen vor, wie etwa assorted, calico, goldleopard, green, red gold und silver. Sie können bis zu 15 cm groß werden und gedeihen in Wasser mit einem pH-Wert von 8, einer dGH von 13-19 und einer Temperatur von 25-28 °C. Ihr Verbreitungsgebiet liegt in Mittelamerika, speziell in Mexiko, und sie erreichen eine Lebenserwartung von 3-5 Jahren. Poecilia velifera wird auch als „Marigold swordtail“ oder „Velvet swordtail“ bezeichnet. Die Männchen dieser Art besitzen eine lange, geschwungene Schwanzflosse, die ihnen ein schwertähnliches Aussehen verleiht. Sie sind ideal für Gemeinschaftsbecken geeignet und aufgrund ihrer pflegeleichten Haltung auch für weniger erfahrene Aquarianer zu empfehlen. In der Natur bewohnt Poecilia velifera Süß- und Brackwasserhabitate, und auch im Aquarium toleriert sie einen erhöhten Salzgehalt gut. Ihr natürlicher Lebensraum ist reich an Vegetation, die sie auch im Aquarium zu schätzen wissen. Poecilia velifera ist ein friedlicher und geselliger Fisch, der gut mit anderen Arten zusammenlebt. Das Fortpflanzungsverhalten ist markant, da die Männchen ihre auffälligen Flossen zeigen, um die Weibchen zu beeindrucken. Die Weibchen sind größer als die Männchen und können in einem Wurf Dutzende Jungfische gebären. Sie sind Allesfresser, und ihre Ernährung sollte mit nahrhaften Futter wie Spinat und Spirulina ergänzt werden, um ihre Gesundheit zu erhalten.
Poecilia velifera (Regan, 1914) es una hermosa especie de pez vivíparo de la familia Poecilia. Esta especie tiene un estándar desarrollado y se organizan competencias dentro de la categoría de Molly para estos peces. Otras especies en esta categoría incluyen a Poecilia sphenops y Poecilia latipinna, que es muy similar a la velifera. Este pez viene en varias formas como assorted, calico, goldleopard, green, red gold y silver. Puede alcanzar hasta 15 cm de longitud, vive en aguas con un pH de 8, una dureza de 13 a 19 dGH y una temperatura de 25 a 28 °C. Su hábitat natural se encuentra en América Central, específicamente en México, y su esperanza de vida es de 3 a 5 años. Poecilia velifera también es conocida como „Marigold swordtail“ o „Velvet swordtail“. El macho de Poecilia velifera tiene una cola larga y curvada que le da una apariencia de espada. Son ideales para acuarios comunitarios y son fáciles de cuidar, por lo que son adecuados para acuaristas principiantes. Originaria de hábitats naturales de agua dulce y salobre, Poecilia velifera puede tolerar bien la salinidad en el acuario. Su entorno natural está lleno de vegetación, algo que también disfruta en cautiverio. Es un pez pacífico y sociable, que convive bien con otras especies. El comportamiento reproductivo es notable, ya que los machos despliegan sus aletas llamativas para atraer a las hembras. Las hembras son más grandes que los machos y pueden dar a luz a docenas de crías en una sola camada. Son omnívoros y es recomendable complementar su dieta con alimentos como espinaca y spirulina para mantener su salud.
Poecilia sphenops forma black molly je vypestovaná forma známa u nás ako blackmolla, molla, molinézia pravedpodobne z pôvodnej formy Poecila sphenops, Poecila velifera a Poecilia latipinna. Pôvodný druh Poecilia sphenops je prakticky bezfarený. Prispôsobená je životu v brakickej vode, takže znáša vyšší obsah solí. Prispôsobenie veľkému zasoleniu je zjavné napr. úspešným rozmnožovaním v populácii termálnych jazierok v Piešťanoch, ktoré sú obohatené okrem iného o síru. Odporúčaná dávka je polievková lyžica na 10 litrov vody. P. shpenops je to živorodka. Medzi potomkami sa vždy nájdu jedince, ktorí sú fľakaté. Čierneho farbiva je na začiatku vývinu menej, ryby vyzerajú to ako formy calico, prípadne tuxedo. Asi 50 % týchto sa neskoršie celoplošne prefarbí na čierno. Miera závisí od genetickej výbavy populácie. Menej čierneho melanínu je návrat k pôvodnej forme, ktorá je viac-menej bezfarebná. Chov týchto rýb je nenáročný, vyžadujú však veľa rastlinnej zložky v potrave, šalát, špenát. Zaujímavé je, že doslova sa vedia pobiť o špagety. Blackmolly sú živé stvorenia, ak ich chováme spolu s gupkami, mečovkami, tak pôsobia trochu silnejšie, mohutnejšie. Existujú rôzne tvarové varietyPoecilia sphenops: black molly, sailfin molly, gold molly.
Poecilia sphenops forma black molly is a cultivated variant known here as black molly, molly, or molly fish, likely derived from the original forms of Poecilia sphenops, Poecilia velifera, and Poecilia latipinna. The original species Poecilia sphenops is practically colorless. It is adapted to brackish water life, tolerating higher salt content. Adaptation to high salinity is evident, for example, through successful reproduction in the population of thermal lakes in Piešťany, which are enriched, among other things, with sulfur. The recommended dosage is a tablespoon per 10 liters of water. P. sphenops is a livebearer. Among the offspring, there are always individuals with spots. Initially, there is less black pigment, and the fish look like calico or tuxedo forms. About 50% of them later change color to black entirely. The degree depends on the genetic makeup of the population. Less black melanin results in a return to the original form, which is more or less colorless. The breeding of these fish is undemanding, but they require a lot of plant-based components in their diet, such as lettuce and spinach. Interestingly, they literally know how to fight over spaghetti. Black molly fish, when kept together with guppies or swordtails, appear a bit stronger and more robust. There are various morphological varieties of Poecilia sphenops: black molly, sailfin molly, gold molly.
Poecilia sphenops in der Form als Black Molly ist eine kultivierte Variante, die hier als Blackmolly, Molly oder Mollinésie bekannt ist und wahrscheinlich von den ursprünglichen Formen von Poecilia sphenops, Poecilia velifera und Poecilia latipinna abgeleitet ist. Die ursprüngliche Art Poecilia sphenops ist praktisch farblos. Sie ist an das Leben in Brackwasser angepasst und toleriert einen höheren Salzgehalt. Die Anpassung an hohe Salinität zeigt sich beispielsweise durch erfolgreiche Reproduktion in der Bevölkerung von Thermalseen in Piešťany, die unter anderem mit Schwefel angereichert sind. Die empfohlene Dosierung beträgt ein Esslöffel pro 10 Liter Wasser. P. sphenops ist lebendgebärend. Unter dem Nachwuchs gibt es immer Individuen mit Flecken. Anfangs gibt es weniger schwarzes Pigment, und die Fische sehen aus wie Calico- oder Smoking-Formen. Etwa 50% von ihnen ändern später die Farbe komplett zu Schwarz. Der Grad hängt von der genetischen Zusammensetzung der Population ab. Weniger schwarzes Melanin führt zu einer Rückkehr zur ursprünglichen Form, die mehr oder weniger farblos ist. Die Zucht dieser Fische ist anspruchslos, sie benötigen jedoch viel pflanzliche Nahrung, wie Salat und Spinat. Interessanterweise können sie regelrecht um Spaghetti kämpfen. Blackmollys, wenn sie zusammen mit Guppys oder Schwertträgern gehalten werden, wirken etwas kräftiger und robuster. Es gibt verschiedene morphologische Varianten von Poecilia sphenops: Black Molly, Sailfin Molly, Gold Molly.
V Banskej Bystrici na adrese Majerská cesta 98 sídlila Akvaristika firmy Akvaprodukt. Je to akvaristika, ktorá bola na Dolnej. Je založená od roku 2002 a je zameraná iba na Akvaristiku. Objem nádrží predstavuje cca 5 000 litrov, v ktorých sa nachádza sa minimálne 70 druhov tropických a jazierkových rýb. Akvaristika má aj svoj internetový predaj. Akvaristika takisto zriaďuje akváriá, vždy je k dispozícii dobrá ponuka živorodiek, afrických cichlíd jazier Malawi a Tanganika. Samozrejmosťou sú akváriové aj jazierkové rastliny, krevety, krmivá, technika, liečivá, krmivá. Richard sám je posudzovateľ rýb. Akvaristika na Dolnej poskytuje širokú paletu tovaru a ja vám ju odporúčam navštíviť.
Či obchod aj v roku 2024 funguje, neviem.
In Banská Bystrica, at Majerská cesta 98, there used to be an aquarium store called Akvaristika operated by the company Akvaprodukt. It was an aquarium store that was located in Dolná. Established in 2002, it focused exclusively on aquariums. The total volume of the tanks was approximately 5,000 liters, housing a minimum of 70 species of tropical and pond fish. The aquarium store also had an online shop. They set up aquariums and always had a good selection of livebearers, African cichlids from the Malawi and Tanganyika lakes. They offered a variety of aquarium and pond plants, shrimp, feeds, equipment, medications, and fish food. Richard himself is a fish judge. The aquarium store in Dolná provided a broad range of products, and I recommend paying it a visit.
Whether the store still operates in 2024, I do not know.
