Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Formosky Heterandria formosa

skala
Hits: 7959

Formosky Heterandria formosa Girard, 1859 sú divokým druhom živorodiek. Ich pôvod je Florida, Južná Karolína, Severná Karolína, Georgia (Litomiský). Sú veľmi malých rozmerov, vyznačujú sa superfetáciou. To znamená, že rodia mladé po malých dávkach, jedno – dve za deň. Litomiský uvádza, že Heterandria formosa je najmenší stavovec, ktorí rodí živé mláďatá. Roman Slaboch spomína vo svojom článku formosky, ktoré sa vyznačovali iným sfarbením ako bežne chované akváriové formy. Ich kresba je nevýrazná, na svetlejšom podklade. Uvádza, že u namnožených mláďat sa vyskytli xanthorické jedince, ktoré boli lepšie stavané, menej vitálne a krátkoveké.

The Least Killifish (Heterandria formosa Girard, 1859) is a wild species of livebearers. Its origin is Florida, South Carolina, North Carolina, Georgia (Litomisky). They are very small in size and are characterized by superfetation. This means that they give birth to young in small doses, one or two a day. Litomisky states that Heterandria formosa is the smallest vertebrate that gives birth to live offspring. Roman Slaboch mentions in his article the Least Killifish, which had a different coloration than commonly kept aquarium forms. Their pattern is indistinct on a lighter background. He notes that among the bred offspring, xanthoric individuals occurred, which were better built, less vital, and short-lived.

Die Formoskys (Heterandria formosa Girard, 1859) sind eine wilde Art lebendgebärender Fische. Ihr Ursprung liegt in Florida, South Carolina, North Carolina, Georgia (Litomisky). Sie sind sehr klein und zeichnen sich durch Superfetation aus. Das bedeutet, dass sie ihre Jungen in kleinen Dosen gebären, ein oder zwei pro Tag. Litomisky gibt an, dass Heterandria formosa das kleinste Wirbeltier ist, das lebende Nachkommen gebärt. Roman Slaboch erwähnt in seinem Artikel die Formoskys, die sich durch eine andere Färbung als üblicherweise in Aquarien gehaltene Formen auszeichneten. Ihr Muster ist auf einem helleren Hintergrund undeutlich. Er bemerkt, dass bei den gezüchteten Nachkommen xanthorische Individuen auftraten, die besser gebaut, weniger vital und kurzlebiger waren.

Heterandria formosa

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Divoké živorodky

skala
Hits: 10915

Členovia KDŽ – Klubu divokých živorodiek (13)

Chované druhy prítomnosti a minulosti (87):

  1. Alfaro cultratus
  2. Allodontichthys zonistius
  3. Allotoca catarinae
  4. Allotoca dugesii
  5. Allotoca goslinei
  6. Ameca splendens
  7. Ataeniobus toweri
  8. Belonesox belizanus
  9. Brachyrhapis rhabdophora
  10. Chapalichthys peraticus
  11. Cnesterodon decemmaculatus
  12. Cnesterodon raddai
  13. Dermogenys pusillus
  14. Flexipenis vittatus
  15. Gambusia affinis
  16. Gambusia holbrooki
  17. Gambusia krumholzi
  18. Gambusia sexradiata
  19. Gambusia sp.
  20. Girardinichthys multiradiatus
  21. Girardinus denticulatus
  22. Girardinus falcatus
  23. Girardinus metallicus
  24. Goodea atripinnis
  25. Heterandria formosa
  26. Characodon audax
  27. Characodon lateralis
  28. Illyodon furcidens
  29. Illyodon whitei
  30. Illyodon xantusi
  1. Jenynsia multidentata
  2. Jenynsia sp.
  3. Limia dominicensis
  4. Limia melanogaster
  5. Limia nigrofasciatus
  6. Limia perugiae
  7. Limia tridens
  8. Limia vittata
  9. Micropoecilia bifurca
  10. Micropoecilia picta
  11. Neoheterandria cana
  12. Neoheterandria elegans
  13. Nomorphamphus liemi liemi
  14. Phalichthys pittieri
  15. Phalichthys tico
  16. Phallichthys amates
  17. Phallichthys quadripunctatus
  18. Phalloceros caudimaculatus
  19. Phalloceros caudimaculatus reticulatus
  20. Phalloptychus januarius
  21. Poecilia caucana
  22. Poecilia cf. butleri / sphenops
  23. Poecilia dauli
  24. Poecilia gilli
  25. Poecilia heterandria
  26. Poecilia chica
  27. Poecilia kl. formosa
  28. Poecilia mexicana
  29. Poecilia reticulata
  30. Poecilia velifera
  1. Poecilia vivipara
  2. Poecilia wingei
  3. Poecilia wingei silver
  4. Poeciliopsis prolifica
  5. Poeciliopsis viriosa
  6. Priapella compressa
  7. Priapella intermedia
  8. Priapella olmecae
  9. Skiffia bilineata
  10. Skiffia multipunctata
  11. Xenoophorus captivus
  12. Xenotaenia resolanae
  13. Xenotoca eiseni
  14. Xenotoca eiseni „San Marcos“
  15. Xenotoca variata
  16. Xiphophorus cortezi
  17. Xiphophorus evelynae
  18. Xiphophorus maculatus
  19. Xiphophorus meyeri
  20. Xiphophorus montezumae
  21. Xiphophorus nezahualcoyotl
  22. Xiphophorus pygmaeus
  23. Xiphophorus signum
  24. Xiphophorus variatus
  25. Xiphophorus xiphidium
  26. Zoogoneticus quitzeoensis
  27. Zoogoneticus tequila

, , , ,

Akvaristika

Akvaristické a chovateľské odkazy

skala
Hits: 6238

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Malí indiáni Poecilia wingei

skala
Hits: 16445

Divoký druh . John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v Laguna de Patos pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek (Roman Slaboch). Pôvodné pomenovanie bolo pomenované po pánovi Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné . Nie je veľa chovateľov, ktorý chovajú tento druh. Pre udržanie správnej kondície je nutné zachovať pestrú stravu: mikry, žiabronôžky, patentky, nitenky, grindal. Rybky sú to veľmi krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa 8 – 9 mesiacov. Inak sú to rybky, ktoré sú kľudné, vhodné aj do malých akvárií, dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý , je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerky veľmi ľahko spária. Vraj niektoré mečíkaté gupky boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.

Wild type of livebearer. Discovered by John A. Endler in 1975 at Laguna de Patos near the city of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, Franklyn F. Bond succeeded in 1930. Laguna de Patos is the only known location of endlers (Roman Slaboch). The original name was given after Mr. Endler – Poecilia sp. endleri. It grows to 2 – 2.5 cm, with males being smaller than females. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep this species. To maintain the right condition, it is necessary to provide a varied diet: microorganisms, brine shrimp, flakes, small worms, grindal. They are very short-lived fish; reaching one year of age is rare, and they live for 8 – 9 months. Otherwise, they are peaceful fish suitable even for small aquariums, thriving in a planted environment. Breeding occurs willingly, and the number of offspring is smaller than in guppies; 20 fry per batch is a decent number. If we want to preserve a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily mate. Allegedly, some swordtail guppies were achieved through crossing with P. wingei. The green color of endlers tends to fade in offspring.

Wildform von Lebendgebärenden. Entdeckt von John A. Endler im Jahr 1975 in der Laguna de Patos in der Nähe der Stadt Puerto La Cruz im Nordosten Venezuelas. Vor ihm gelang dies bereits Franklyn F. Bond im Jahr 1930. Die Laguna de Patos ist der einzige bekannte Ort für Endler (Roman Slaboch). Die ursprüngliche Bezeichnung wurde nach Herrn Endler benannt – Poecilia sp. endleri. Sie erreicht eine Größe von 2 – 2,5 cm, wobei die Männchen kleiner als die Weibchen sind. Die Farbmuster der Männchen sind erstaunlich. Weibchen sind praktisch farblos und ähneln Poecilia reticulata. Es gibt nicht viele Züchter, die diese Art halten. Um den richtigen Zustand zu erhalten, ist es notwendig, eine abwechslungsreiche Ernährung zu bieten: Mikroorganismen, Artemia, Flockenfutter, kleine Würmer, Grindal. Sie sind sehr kurzlebige Fische; ein Jahr zu erreichen ist selten, und sie leben 8 – 9 Monate. Ansonsten sind es friedliche Fische, die sich auch für kleine Aquarien eignen und sich in einer bepflanzten Umgebung wohlfühlen. Die Zucht erfolgt bereitwillig, und die Anzahl der Nachkommen ist geringer als bei Guppys; 20 Jungtiere pro Wurf sind eine anständige Anzahl. Wenn wir eine reine Zucht bewahren wollen, ist es notwendig, eine Kreuzung mit Poecilia reticulata zu verhindern, mit der Endler leicht paaren. Angeblich wurden einige Schwertträger-Guppys durch Kreuzung mit P. wingei erreicht. Die grüne Farbe der Endler neigt dazu, in der Nachkommenschaft zu verblassen.

Especie salvaje de vivíparo. Descubierta por John A. Endler en 1975 en la Laguna de Patos cerca de la ciudad de Puerto La Cruz en el noreste de Venezuela. Antes de él, Franklyn F. Bond tuvo éxito en 1930. La Laguna de Patos es el único lugar conocido de endlers (Roman Slaboch). El nombre original fue dado en honor al Sr. Endler – Poecilia sp. endleri. Alcanza un tamaño de 2 – 2.5 cm, siendo los machos más pequeños que las hembras. Los patrones de color de los machos son sorprendentes. Las hembras son prácticamente incoloras, similares a Poecilia reticulata. No hay muchos criadores que mantengan esta especie. Para mantener la condición adecuada, es necesario proporcionar una dieta variada: microorganismos, camarones de salmuera, escamas, gusanos pequeños, grindal. Son peces de vida muy corta; alcanzar un año de edad es raro, y viven 8 – 9 meses. De lo contrario, son peces pacíficos adecuados incluso para acuarios pequeños, que prosperan en un entorno plantado. La reproducción ocurre de manera voluntaria, y el número de crías es menor que en los guppies; 20 crías por camada es una cantidad decente. Si queremos preservar una raza pura, es necesario evitar el cruzamiento con Poecilia reticulata, con la cual los endlers se aparean fácilmente. Supuestamente, algunos guppies de espada se lograron mediante el cruce con P. wingei. El color verde de los endlers tiende a desvanecerse en la descendencia.

,

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Xiphophorus nezahualcoyotl

skala
Hits: 8364

Nádherný divoký druh živorodky. Synonymá: Xiphophorus montezumae. Pochádza z Mexika – Rio Tamasi, San Luis Potosi (Fish Base). Správajú sa podobne ako mečovky, samci medzi sebou súperia, ale sú o dosť pokojnejšie ako Xiphophorus helleri. Ich je trošku náročnejší, ide predsa o taxón neprešľachtený. Nemajú ani taký veľký apetít, čiže ani odpadu toľko netvoria. Samce majú predĺženú dolnú plutvu, pripomínajúcu meč, čo je charakteristický znak tohto druhu. Sú vhodné pre spoločenské akvárium aj pre svoju pomerne pokojnú povahu. Registrujem tieto formy: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotldruh bol objavený a opísaný až v roku 1993. Môže dosahovať 5 – 7 cm. Telo má elegantný a štíhly tvar, ktorý je typický pre tento rod. Farba tela sa pohybuje od svetlej až po tmavšiu olivovo-zelenú, pričom na bokoch môžu byť prítomné jemné pruhy alebo bodky, ktoré dodávajú rybe jedinečný vzhľad. Samci majú často na chvoste výrazné oranžové alebo červené pruhy, ktoré slúžia ako lákadlo pre samice. V prírode sa vyskytuje v malých riekach a potokoch s pomalým prúdom, ktoré sa nachádzajú v horských oblastiach Mexika. v týchto biotopoch je zvyčajne čistá, s vysokým obsahom kyslíka a strednou tvrdosťou. sa pohybuje od 20 do 26 °C. Živí sa drobným planktónom, riasami a organickým materiálom, ktorý nachádza v plytkých vodách s bujnou vegetáciou. Je to všežravec,

Chov v akváriu je nenáročný, odporúča sa chovať ho v akváriu s objemom minimálne 60 litrov, kde je vhodné zabezpečiť dostatok vodných rastlín. Voda by mala mať teplotu od 22 do 26 °C, pH v rozmedzí 7,0 – 8,0 a tvrdosť 10 – 20 dGH. Samice sú schopné po oplodnení od samca nosiť mláďatá vo svojom tele približne 24 – 30 dní. Po tejto dobe rodia živé mláďatá, ktoré sú schopné okamžite sa pohybovať a prijímať potravu. V jednom vrhu môže byť 20 – 40 mláďat.

A Beautiful Wild Livebearer Species. Synonyms: Xiphophorus montezumae. This species originates from Mexico, specifically from the Rio Tamasi in San Luis Potosi (Fish Base). They behave similarly to swordtails, with males competing among themselves, but they are generally much calmer than Xiphophorus helleri. Their care is slightly more demanding since they are an undomesticated taxon. They also have a smaller appetite, which means they produce less waste. Males have an elongated lower fin resembling a sword, which is a characteristic feature of this species. They are suitable for community aquariums due to their relatively peaceful nature. I have registered the following forms: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotl was discovered and described only in 1993. It can grow to be 5 – 7 cm long. The body has an elegant and slender shape typical of this genus. The body color ranges from light to darker olive-green, with subtle stripes or spots along the sides, giving the fish a unique appearance. Males often have prominent orange or red stripes on the tail, which serve to attract females. In the wild, this species is found in small rivers and streams with slow currents, located in the mountainous regions of Mexico. The water in these habitats is typically clear, with high oxygen content and medium hardness. Water temperature ranges from 20 to 26 °C. They feed on small plankton, algae, and organic material found in shallow waters with abundant vegetation. They are omnivores.

Keeping them in an aquarium is not particularly difficult. It is recommended to house them in a tank of at least 60 liters, with plenty of aquatic plants. The water should have a temperature of 22 to 26 °C, a pH between 7.0 and 8.0, and hardness between 10 and 20 dGH. Females can carry offspring inside their bodies for approximately 24 to 30 days after being fertilized by a male. After this period, they give birth to live young, which are capable of moving and feeding immediately. A single brood can consist of 20 to 40 fry.

Eine wunderschöne wilde Lebendgebärende Art. Synonyme: Xiphophorus montezumae. Diese Art stammt aus Mexiko, genauer gesagt aus dem Rio Tamasi in San Luis Potosi (Fish Base). Sie verhalten sich ähnlich wie Schwertträger, wobei die Männchen untereinander konkurrieren, aber sie sind im Allgemeinen viel ruhiger als Xiphophorus helleri. Ihre Haltung ist etwas anspruchsvoller, da es sich um eine ungezähmte Art handelt. Sie haben auch einen geringeren Appetit, was bedeutet, dass sie weniger Abfall produzieren. Die Männchen haben eine verlängerte untere Flosse, die einem Schwert ähnelt, was ein charakteristisches Merkmal dieser Art ist. Sie sind aufgrund ihrer relativ friedlichen Natur für Gemeinschaftsaquarien geeignet. Es sind die folgenden Formen registriert: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotl wurde erst 1993 entdeckt und beschrieben. Sie können eine Länge von 5 bis 7 cm erreichen. Der Körper hat eine elegante und schlanke Form, die für diese Gattung typisch ist. Die Körperfarbe reicht von hell- bis dunkelolivgrün, wobei an den Seiten feine Streifen oder Punkte vorhanden sein können, die dem Fisch ein einzigartiges Aussehen verleihen. Die Männchen haben oft markante orange oder rote Streifen an der Schwanzflosse, die als Lockmittel für die Weibchen dienen. In der Natur kommt diese Art in kleinen Flüssen und Bächen mit langsamer Strömung vor, die sich in den Bergregionen Mexikos befinden. Das Wasser in diesen Lebensräumen ist typischerweise klar, mit hohem Sauerstoffgehalt und mittlerer Härte. Die Wassertemperatur liegt zwischen 20 und 26 °C. Sie ernähren sich von kleinen Plankton, Algen und organischem Material, das sie in flachen Gewässern mit üppiger Vegetation finden. Sie sind Allesfresser.

Die Haltung im Aquarium ist nicht besonders schwierig. Es wird empfohlen, sie in einem Becken von mindestens 60 Litern zu halten, mit reichlich Wasserpflanzen. Das Wasser sollte eine Temperatur von 22 bis 26 °C, einen pH-Wert zwischen 7,0 und 8,0 und eine Härte zwischen 10 und 20 dGH haben. Die Weibchen können nach der Befruchtung durch ein Männchen etwa 24 bis 30 Tage lang Jungtiere in ihrem Körper tragen. Nach dieser Zeit bringen sie lebende Jungfische zur Welt, die sofort in der Lage sind, sich zu bewegen und Nahrung aufzunehmen. Ein einzelner Wurf kann 20 bis 40 Jungtiere umfassen.

Una hermosa especie de portador de vida silvestre. Sinónimos: Xiphophorus montezumae. Esta especie es originaria de México, específicamente del Río Tamasi en San Luis Potosí (Fish Base). Se comportan de manera similar a los portadores de espada, con los machos compitiendo entre sí, pero generalmente son mucho más tranquilos que Xiphophorus helleri. Su cuidado es un poco más exigente, ya que se trata de un taxón no domesticado. También tienen un menor apetito, lo que significa que producen menos desechos. Los machos tienen una aleta inferior alargada que recuerda a una espada, lo cual es un rasgo característico de esta especie. Son adecuados para acuarios comunitarios debido a su naturaleza relativamente pacífica. He registrado las siguientes formas: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotl fue descubierto y descrito en 1993. Puede alcanzar una longitud de 5 a 7 cm. El cuerpo tiene una forma elegante y delgada, típica de este género. El color del cuerpo varía de verde oliva claro a oscuro, y puede presentar sutiles rayas o manchas en los costados que le dan un aspecto único al pez. Los machos a menudo tienen franjas naranjas o rojas prominentes en la cola, que sirven como atractivo para las hembras. En la naturaleza, esta especie se encuentra en pequeños ríos y arroyos con corrientes lentas, ubicados en las regiones montañosas de México. El agua en estos hábitats es generalmente clara, con un alto contenido de oxígeno y dureza media. La temperatura del agua varía entre 20 y 26 °C. Se alimentan de pequeño plancton, algas y material orgánico que encuentran en aguas poco profundas con vegetación abundante. Son omnívoros.

Mantenerlos en un acuario no es particularmente difícil. Se recomienda alojarlos en un tanque de al menos 60 litros, con muchas plantas acuáticas. El agua debe tener una temperatura de 22 a 26 °C, un pH entre 7.0 y 8.0, y una dureza entre 10 y 20 dGH. Las hembras pueden llevar crías en su cuerpo durante aproximadamente 24 a 30 días después de ser fecundadas por un macho. Después de este período, dan a luz crías vivas, que son capaces de moverse y alimentarse inmediatamente. Una sola camada puede consistir en 20 a 40 crías.