2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Dravé vtáky

Hits: 121

Ako drav­ce sa ozna­ču­jú tie sku­pi­ny vtá­kov, kto­ré sa vyzna­ču­jú lovec­kým sprá­va­ním a schop­nos­ťou ulo­viť iné živo­čí­chy. Majú výraz­né ostré pazú­ry a sil­né zobá­ky, kto­ré sú pris­pô­so­be­né na chy­ta­nie a spra­co­va­nie mäsa ich koris­ti. Ich dob­rý zrak a výbor­né lie­ta­cie schop­nos­ti im umož­ňu­jú efek­tív­ne lov vo vzdu­chu. Lovia iné vtá­ky, malé cicav­ce, pla­zy apod.. Mno­hé dru­hy drav­cov majú vyhra­de­né teri­tó­rium, kto­ré agre­sív­ne brá­nia pred iný­mi drav­ca­mi. Teri­tó­rium zahŕňa mies­to na hniez­de­nie a lov. Hniez­de­nie drav­cov môže pre­bie­hať na ska­lách, stro­moch ale­bo dokon­ca na ume­lých kon­štruk­ciách, ako sú elek­tric­ké stĺpy. Drav­ce sú obvyk­le soli­tár­ne, čo zna­me­ná, že väč­ši­nu času trá­via samy. Nie­kto­ré dru­hy však môžu byť sociál­ne a tvo­ria sku­pi­ny, naj­mä počas mig­rá­cie ale­bo pri love­ní. Nie­kto­ré dru­hy drav­cov sú ohro­ze­né a čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne strát prí­rod­né­ho pro­stre­dia, pre­na­sle­do­va­nia a otra­vy z poľ­no­hos­po­dár­skych pes­ti­cí­dov.

Drav­ce majú v kul­tú­re rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my, od síl a odva­hy po prí­rod­né inštink­ty. V his­tó­rii sa čas­to obja­vu­jú v mýtoch, legen­dách a heral­di­ke. Sú dôle­ži­tou súčas­ťou eko­sys­té­mov, kde regu­lu­jú popu­lá­cie iných dru­hov, kto­ré lovia. Ich uni­kát­ne pris­pô­so­be­nie na lovec­ký život­ný štýl ich robí jed­ným z naj­po­zo­ru­hod­nej­ších a bio­lo­gic­ky fas­ci­nu­jú­cich vtákov.


Birds of prey, or rap­tors, are cha­rac­te­ri­zed as groups of birds that exhi­bit hun­ting beha­vi­or and possess the abi­li­ty to cap­tu­re other ani­mals. They have dis­tinc­ti­ve sharp talons and strong beaks adap­ted for cat­ching and pro­ces­sing the meat of the­ir prey. The­ir excel­lent visi­on and fly­ing abi­li­ties enab­le them to effi­cien­tly hunt in the air, pre­y­ing on other birds, small mam­mals, repti­les, etc. Many spe­cies of birds of prey estab­lish ter­ri­to­ries that they agg­res­si­ve­ly defend against other rap­tors. The­se ter­ri­to­ries inc­lu­de are­as for nesting and hun­ting. Nesting among birds of prey can occur on cliffs, tre­es, or even on arti­fi­cial struc­tu­res such as elect­ri­cal poles.

Birds of prey are typi­cal­ly soli­ta­ry, mea­ning they spend most of the­ir time alo­ne. Howe­ver, some spe­cies can be social and form groups, espe­cial­ly during mig­ra­ti­on or hun­ting. Some spe­cies of birds of prey are endan­ge­red and face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding habi­tat loss, per­se­cu­ti­on, and poiso­ning from agri­cul­tu­ral pesticides.

In cul­tu­re, birds of prey car­ry vari­ous sym­bo­lic mea­nings, repre­sen­ting strength, cou­ra­ge, and natu­ral ins­tincts. Throug­hout his­to­ry, they fre­qu­en­tly appe­ar in myths, legends, and heral­dry. Birds of prey play a cru­cial role in eco­sys­tems by regu­la­ting the popu­la­ti­ons of other spe­cies they prey upon. The­ir uni­que adap­ta­ti­ons for a pre­da­to­ry lifes­ty­le make them some of the most remar­kab­le and bio­lo­gi­cal­ly fas­ci­na­ting birds.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, TOP

Architektúra

Hits: 8363

Archi­tek­tú­ra je ume­nie a ved­ná dis­cip­lí­na zame­ra­ná na návrh a kon­štruk­ciu budov, štruk­túr a pries­to­rov, kto­ré slú­žia ľuďom. Táto oblasť sa venu­je tvor­be a plá­no­va­niu pro­stre­dia, kto­ré ovplyv­ňu­je spô­sob, akým ľudia žijú, pra­cu­jú, a inte­ra­gu­jú so svo­jím oko­lím. Archi­tek­tú­ra sa sústre­ďu­je na dosia­hnu­tie rov­no­vá­hy medzi funkč­ný­mi požia­dav­ka­mi a este­tic­ký­mi kva­li­ta­mi. To zna­me­ná, že budo­vy by mali byť nie­len prak­tic­ké a efek­tív­ne, ale aj vizu­ál­ne prí­jem­né a har­mo­nic­ké. Rôz­ne kul­tú­ry, his­tó­rie a obdo­bia pri­nies­li množ­stvo archi­tek­to­nic­kých štý­lov a dizaj­nov. Od kla­sic­kých a his­to­ric­kých štý­lov po moder­né a expe­ri­men­tál­ne prí­stu­py, archi­tek­ti majú k dis­po­zí­cii rôz­ne este­tic­ké možnosti.

V súčas­nej dobe je stá­le dôle­ži­tej­šie zva­žo­vať envi­ron­men­tál­nu udr­ža­teľ­nosť. Archi­tek­ti sa sna­žia vytvá­rať budo­vy, kto­ré sú ener­ge­tic­ky efek­tív­ne, využí­va­jú obno­vi­teľ­né zdro­je a mini­ma­li­zu­jú envi­ron­men­tál­ny vplyv. Výber vhod­ných mate­riá­lov a metód kon­štruk­cie je kľú­čo­vým aspek­tom archi­tek­to­nic­ké­ho pro­ce­su. To ovplyv­ňu­je nie­len vzhľad budo­vy, ale aj jej trvác­nosť a schop­nosť plniť svo­je úče­ly. Archi­tek­tú­ra nie je obme­dze­ná len na samot­né budo­vy, zahŕňa aj orga­ni­zá­ciu pries­to­ru a vzťa­hy medzi budo­va­mi v mest­skom ale­bo kme­ňo­vom pro­stre­dí. Urba­niz­mus sa zaobe­rá plá­no­va­ním a roz­vo­jom sídiel a miest. S ras­tú­cim tech­no­lo­gic­kým pokro­kom sa archi­tek­ti stá­le viac spo­lie­ha­jú na digi­tál­ne nástro­je, 3D mode­lo­va­nie a inte­li­gent­né sys­té­my pre návrh a sprá­vu budov. Archi­tek­tú­ra zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v podo­be našich mest­ských kra­jín a pris­pie­va k spo­lo­čen­ské­mu, kul­túr­ne­mu a eko­no­mic­ké­mu kon­tex­tu. Je to ume­nie, kto­ré ovplyv­ňu­je, ako vní­ma­me a vzá­jom­ne inte­ra­gu­je­me s naším prostredím.


Archi­tec­tu­re is an art and a scien­ti­fic dis­cip­li­ne focu­sed on the design and cons­truc­ti­on of buil­dings, struc­tu­res, and spa­ces that ser­ve peop­le. This field is dedi­ca­ted to cre­a­ting and plan­ning envi­ron­ments that influ­en­ce the way peop­le live, work, and inte­ract with the­ir sur­roun­dings. Archi­tec­tu­re aims to achie­ve a balan­ce bet­we­en func­ti­onal requ­ire­ments and aest­he­tic quali­ties, mea­ning that buil­dings should be not only prac­ti­cal and effi­cient but also visu­al­ly ple­a­sing and har­mo­ni­ous. Vari­ous cul­tu­res, his­to­ries, and eras have brought forth a mul­ti­tu­de of archi­tec­tu­ral sty­les and designs. From clas­si­cal and his­to­ri­cal sty­les to modern and expe­ri­men­tal app­ro­aches, archi­tects have a diver­se ran­ge of aest­he­tic possibilities.

In con­tem­po­ra­ry times, con­si­de­ring envi­ron­men­tal sus­tai­na­bi­li­ty is inc­re­a­sin­gly impor­tant. Archi­tects stri­ve to cre­a­te buil­dings that are energy-​efficient, uti­li­ze rene­wab­le resour­ces, and mini­mi­ze envi­ron­men­tal impact. The selec­ti­on of suitab­le mate­rials and cons­truc­ti­on met­hods is a cru­cial aspect of the archi­tec­tu­ral pro­cess, influ­en­cing not only the appe­a­ran­ce but also the dura­bi­li­ty and func­ti­ona­li­ty of the buil­ding. Archi­tec­tu­re extends bey­ond indi­vi­du­al struc­tu­res; it inc­lu­des the orga­ni­za­ti­on of spa­ce and rela­ti­ons­hips bet­we­en buil­dings in urban or rural envi­ron­ments. Urban plan­ning deals with the plan­ning and deve­lop­ment of sett­le­ments and cities. With the advan­ce­ment of tech­no­lo­gy, archi­tects inc­re­a­sin­gly rely on digi­tal tools, 3D mode­ling, and intel­li­gent sys­tems for the design and mana­ge­ment of buil­dings. Archi­tec­tu­re pla­ys a cru­cial role in sha­ping our urban lands­ca­pes and con­tri­bu­tes to the social, cul­tu­ral, and eco­no­mic con­text. It is an art that influ­en­ces how we per­ce­i­ve and inte­ract with our environment.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky

Schody a schodištia

Hits: 1969

Scho­dy a scho­diš­tia opi­su­jú kon­štruk­cie urče­né na pre­chod medzi rôz­ny­mi úrov­ňa­mi v budo­vách ale­bo von­kaj­šom pro­stre­dí. Scho­dy sú kon­krét­ny­mi prv­ka­mi, kto­ré vedú z jed­né­ho pod­la­žia ale­bo úrov­ne na dru­hú. Môžu mať rôz­ne for­my, vrá­ta­ne pria­mych, otoč­ných, scho­dísk s nos­ným stĺpom atď.. Scho­diš­tia sú väč­ším sys­té­mom, kon­štruk­ci­ou, kto­rá zahŕňa postup­nosť scho­dov spo­je­ných tak, aby umož­ňo­va­li ver­ti­kál­ny pohyb medzi rôz­ny­mi úrov­ňa­mi. Scho­diš­tia môžu mať rôz­ne for­my, ako sú reťa­ze, kriv­ky, špi­rá­ly, a môžu byť súčas­ťou vnú­tor­né­ho ale­bo von­kaj­šie­ho dizaj­nu budovy.


Stairs and stair­ca­ses desc­ri­be cons­truc­ti­ons desig­ned for trans­i­ti­oning bet­we­en dif­fe­rent levels wit­hin buil­dings or out­do­or envi­ron­ments. Stairs are spe­ci­fic ele­ments that lead from one flo­or or level to anot­her. They can take vari­ous forms, inc­lu­ding straight, tur­ning, stairs with a cen­tral column, and more. Stair­ca­ses are lar­ger sys­tems, a cons­truc­ti­on that encom­pas­ses a sequ­en­ce of steps con­nec­ted to faci­li­ta­te ver­ti­cal move­ment bet­we­en dif­fe­rent levels. Stair­ca­ses can take vari­ous forms, such as straight flights, cur­ves, spi­rals, and can be part of the inte­ri­or or exte­ri­or design of a building.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Maďarsko, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

Hits: 3313

Ostri­hom je mes­to v Maďar­sku, kto­ré leží na bre­hu Duna­ja (Peter Kac­lík), na úpä­tí Piliš­ské­ho poho­ria v nad­mor­skej výš­ke 105 met­rov nad morom. Jeho latin­ské pome­no­va­nie je Stri­go­nium, nemec­ké Gran, maďar­ské Esz­ter­gom. Žije tu na plo­che 100.35 km2 30 928 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Opro­ti, na dru­hom bre­hu Duna­ja sa nachá­dza mes­to Štú­ro­vo. Obe mes­tá spá­ja most Márie Valé­rie, kto­rý bol obno­ve­ný v roku 2001 (Karin Bogs­cho­vá). Zni­či­li ho Nemci počas voj­ny v roku 1944 (Wiki­pe­dia). Cen­trum mes­ta tvo­ria budo­vy v baro­ko­vom, roko­ko­vom a kla­si­cis­tic­kom slo­hu. Neďa­le­ko od cen­tra sa nachá­dza­jú ter­mál­ne kúpe­le (Karin Bogs­cho­vá).

Kedy­si tu žili Kel­ti, v rím­skej dobe tu Rima­nia mali osa­du Sal­vio Man­sio (Wiki­pe­dia). V 2. sto­ro­čí tu stál vojen­ský tábor Sol­va. Jeho pred­mes­tím bol Ana­vum – dneš­né Štú­ro­vo. Odtiaľ­to Rima­nia pod­ni­ka­li výpra­vy pro­ti Ger­má­nom. Zasta­vil sa tu aj rím­sky cisár Mar­cus Aure­lius a napí­sal tu prvú kni­hu svoj­ho die­la Hovo­ry k sebe samé­mu (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dosta­li Slo­va­nia, kto­rý býva­lú rím­sku pev­nosť nazva­li Strěgom, pod­ľa fun­kcie strá­že­nia. Ostri­hom bol jed­ným z hlav­ných hra­dísk Nit­rian­ske­ho knie­žat­stva a Veľ­kej Mora­vy. Začiat­kom 10. sto­ro­čia sem priš­li sta­rí Maďa­ri, mes­to sa stá­va síd­lom veľ­kok­nie­ža­ťa Gej­zu. Šte­fan tu bol koru­no­va­ný za prvé­ho uhor­ské­ho krá­ľa (Wiki­pe­dia). Naro­dil sa tu. Zalo­žil arci­bis­kup­stvo a dal posta­viť na hrad­nom vrhu bazi­li­ku svä­té­ho Šte­fa­na na mies­te star­šie­ho kos­to­la (Karin Bogs­cho­vá). V roku mon­gol­ské­ho vpá­du v roku 1242 bolo nimi doby­té mes­to, ale hrad ostal zacho­va­ný. V roku 1543 Ostri­hom obsa­di­li Tur­ci a ostri­hom­ský arci­bis­kup sa tak­mer na 300 rokov pre­sťa­ho­val do Bra­ti­sla­vy, hoci jeho ofi­ciál­ne síd­lo bolo v Trna­ve. V Osman­skej ríši bol Ostri­hom síd­la bega san­dž­be­ga – okre­su. V rokoch 15941605 sa vied­li o mes­to neús­peš­né boje a mes­to bolo tak­mer úpl­ne zni­če­né. V tom­to osman­skom obdo­bí sa usa­di­lo v Ostri­ho­me veľa Srbov, kto­rí sa časom asi­mi­lo­va­li. Mes­to bolo oslo­bo­de­né voj­ska­mi Jána Sobies­ke­ho a Karo­la V. Lot­rin­ské­ho v roku 1683. Po poráž­ke Tur­kov bolo dosíd­le­né naj­mä Slo­vák­mi, kto­rí sa postup­ne asi­mi­lo­va­li (Wiki­pe­dia).

V stre­do­ve­ku zmien­ky hovo­ria o sied­mych kos­to­loch na hrad­nom návrší. Pri­bliž­ne na mies­te dneš­nej bazi­li­ky stá­la kated­rá­la Svä­té­ho Voj­te­cha, bola posta­ve­ná oko­lo roku 1010. Pri sever­nej veži dneš­nej bazi­li­ky sa nachá­dzal kos­tol Svä­té­ho Šte­fa­na Pro­to­mar­tý­ra. Ďal­ším kos­to­lom bola dobo­vá kru­ho­vá kapl­n­ka Svä­té­ho Šte­fa­na. Pozos­tat­ky kapl­n­ky svä­té­ho Víta boli odha­le­né iba nedáv­no. Pia­tym je hrad­ná kapl­n­ka svä­té­ho Voj­te­cha III. v palá­ci Arpá­dov­cov. V novo­ve­ku bola posta­ve­ná kated­rá­la Pan­ny Márie a svä­té­ho Voj­te­cha (bazi​li​ka​-esz​ter​gom​.hu), kto­rá je domi­nan­tou Ostri­ho­mu. Posta­vi­li ju v rokoch 18221869 v kla­si­cis­tic­kom štý­le na mies­te stre­do­ve­ké­ho kos­to­la (bazi​li​ka​-esz​ter​gom​.hu), kto­rý bo spus­to­še­ný v roku 1543 (Wiki­pe­dia). Bazi­li­ka je tre­tím naj­väč­ším kos­to­lom v Euró­pe, rozp­res­tie­ra sa na plo­che 5 660 m2 (well​ness​tips​.sk). Dlhá je 118 met­rov, širo­ká 49 met­rov, výš­ka kupo­ly je 71.5 met­ra. Stĺpy, kto­ré podo­pie­ra­jú tim­pa­non sú 57 met­rov vyso­ké. Ste­ny sú hru­bé 17 met­rov. Oltár­ny obraz, kto­rý sa nachá­dza v nej je naj­väč­ším oltár­nym obra­zom na sve­te na jed­nom plát­ne. Nama­ľo­val ho Miche­lan­ge­lo Gri­go­let­ti (well​ness​tips​.sk). Je veľ­ký 136,5 met­ra (esz​ter​gom​.hu). Na poscho­dí bazi­li­ky sa nachá­dza arci­bis­kup­ská kle­not­ni­ca, v kto­rej je zbier­ka stre­do­ve­kých i nov­ších sak­rál­nych pred­me­tov, medzi kto­rý­mi sa nachá­dza aj rene­sanč­ná Kal­vá­ria krá­ľa Mate­ja (tra​vel​gu​ide​.sk). Bazi­li­ka – kated­rá­la Pan­ny Márie a svä­té­ho Voj­te­cha sa zača­la sta­vať na pod­net arci­bis­ku­pa Ale­xad­ra Rud­na­ya (Wiki­pe­dia). Ved­ľa bazi­li­ky sa vchá­dza do hrad­né­ho kom­ple­xu. Arche­oló­go­via v ňom odo­kry­li časť stre­do­ve­ké­ho krá­ľov­ské­ho hra­du, kto­rý zni­či­li Tur­ci v roku 1543. Naj­cen­nej­šou čas­ťou hrad­né­ho kom­ple­xu je román­ska Krá­ľov­ská kapl­n­ka s ružič­ko­vým oknom nad vcho­dom. Jej klen­ba pat­rí medzi naj­star­šie die­la v stred­nej Euró­pe (tra​vel​gu​ide​.sk). Na sever od stĺpo­vej sie­ne bazi­li­ky sa nachá­dza socha krá­ľa svä­té­ho Šte­fa­na na koni (esz​ter​gom​.hu).

V roku 1708 sa Ostri­hom stá­va slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Začiat­kom 19. sto­ro­čia sa do mes­ta vrá­til arci­bis­kup, aj kapi­tu­la. Ostri­hom bol stre­dis­kom arci­die­cé­zy, kto­rej úze­mie bolo naj­mä na Slo­ven­sku, pre­to tu štu­do­va­lo a pôso­bi­lo veľa slo­ven­ských náro­dov­cov, napr. Ján Palá­rik, Andrej Kmeť (Wiki­pe­dia). Ved­ľa bazi­li­ky sto­jí nie­kdaj­ší Krá­ľov­ský palác s Hrad­ným múze­om. So stav­bou sta­rých hra­dieb sa zača­lo už v 10. sto­ro­čí (Ľubo­mír Motyč­ka). Okrem iné­ho sa v Ostri­ho­me nachá­dza Kres­ťan­ské múze­um, kto­ré dis­po­nu­je boha­tý­mi a vzác­ny­mi die­la­mi maliar­stva a sochár­stva. V Arci­bis­kup­skej kniž­ni­ci sa nachá­dza asi 250 000 tla­čo­vín (Karin Bogs­cho­vá). Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí čes­ká krá­ľov­ná, man­žel­ka Pře­mys­la Ota­ka­ra I., Kon­štan­cia Uhor­ská, spi­so­va­teľ Valen­tín Bala­ša (Bálint Balas­sa) (Wiki­pe­dia).


Ostri­hom is a city in Hun­ga­ry loca­ted on the banks of the Danu­be, at the foot­hills of the Pilis Moun­tains, with an ele­va­ti­on of 105 meters abo­ve sea level (Peter Kac­lík). Its Latin name is Stri­go­nium, Ger­man name is Gran, and Hun­ga­rian name is Esz­ter­gom. The city covers an area of 100.35 km² and is home to 30,928 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). Across the Danu­be on the oppo­si­te bank lies the town of Štú­ro­vo. The two towns are con­nec­ted by the Mária Valé­ria Brid­ge, which was recons­truc­ted in 2001 (Karin Bogs­cho­vá). The brid­ge was des­tro­y­ed by the Ger­mans during the war in 1944 (Wiki­pe­dia). The city cen­ter fea­tu­res buil­dings in Baro­que, Roco­co, and Clas­si­cal sty­les. Ther­mal baths are loca­ted near the city cen­ter (Karin Bogschová).

In ancient times, the area was inha­bi­ted by Celts, and during the Roman era, the Romans estab­lis­hed the sett­le­ment of Sal­vio Man­sio (Wiki­pe­dia). In the 2nd cen­tu­ry, a mili­ta­ry camp cal­led Sol­va sto­od here, with its suburb Ana­vum loca­ted in present-​day Štú­ro­vo. Romans laun­ched expe­di­ti­ons against the Ger­mans from this area, and Roman Empe­ror Mar­cus Aure­lius even stop­ped here and wro­te the first book of his work Medi­ta­ti­ons” (Jan Potůček). Around the year 500, Slavs arri­ved, naming the for­mer Roman for­tress Strěgom, sig­ni­fy­ing its guar­ding func­ti­on. Ostri­hom beca­me one of the main for­ti­fi­ca­ti­ons of the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra and Gre­at Mora­via. In the ear­ly 10th cen­tu­ry, the Magy­ars, ancient Hun­ga­rians, sett­led here, and the city beca­me the resi­den­ce of Grand Prin­ce Geza. King Step­hen I was born here, and he estab­lis­hed the arch­bis­hop­ric and built the Basi­li­ca of St. Step­hen on the site of an older church (Karin Bogs­cho­vá). During the Mon­gol inva­si­on in 1242, the city was conqu­e­red, but the cast­le remai­ned intact. In 1543, the Turks occu­pied Ostri­hom, and the arch­bis­hop moved to Bra­ti­sla­va for near­ly 300 years, even though his offi­cial seat was in Trna­va. Ostri­hom ser­ved as the seat of the Otto­man Empi­re­’s Beg­ler­beg – a dis­trict. From 1594 to 1605, unsuc­cess­ful batt­les were fought for the city, and it was near­ly com­ple­te­ly des­tro­y­ed. During the Otto­man peri­od, many Serbs sett­led in Ostri­hom, gra­du­al­ly assi­mi­la­ting. The city was libe­ra­ted by the armies of John III Sobies­ki and Char­les V, Duke of Lor­rai­ne, in 1683. After the defe­at of the Turks, it was resett­led main­ly by Slo­vaks, who assi­mi­la­ted over time (Wiki­pe­dia).

Medie­val records men­ti­on seven chur­ches on the cast­le hill. App­ro­xi­ma­te­ly at the loca­ti­on of toda­y­’s basi­li­ca sto­od the Cat­hed­ral of St. Adal­bert, built around 1010. Near the north tower of toda­y­’s basi­li­ca was the Church of St. Step­hen the Pro­to­mar­tyr. Anot­her church was the con­tem­po­ra­ry cir­cu­lar cha­pel of St. Step­hen. Remains of St. Vitus Cha­pel were only recen­tly dis­co­ve­red. The fifth is the cast­le cha­pel of St. Adal­bert III in the Arpa­dian pala­ce. In modern times, the Cat­hed­ral of Our Lady and St. Adal­bert (bazi​li​ka​-esz​ter​gom​.hu) was built bet­we­en 1822 and 1869 in a neoc­las­si­cal sty­le on the site of a medie­val church (bazi​li​ka​-esz​ter​gom​.hu), which was des­tro­y­ed in 1543 (Wiki­pe­dia). The basi­li­ca is the third-​largest church in Euro­pe, cove­ring an area of 5,660 m² (well​ness​tips​.sk). It is 118 meters long, 49 meters wide, and the dome­’s height is 71.5 meters. The columns sup­por­ting the tym­pa­num are 57 meters high. The walls are 17 meters thick. The altar­pie­ce insi­de, the lar­gest single-​canvas altar­pie­ce in the world, was pain­ted by Miche­lan­ge­lo Gri­go­let­ti (well​ness​tips​.sk). It mea­su­res 136.5 meters (esz​ter​gom​.hu). The basi­li­ca­’s upper flo­or hou­ses the Arch­di­oce­san Tre­a­su­ry, which con­tains a col­lec­ti­on of medie­val and more recent sac­red objects, inc­lu­ding the Renais­san­ce Cal­va­ry of King Matt­hias (tra​vel​gu​ide​.sk). The Basi­li­ca – Cat­hed­ral of Our Lady and St. Adal­bert began cons­truc­ti­on at the urging of Arch­bis­hop Ale­xan­der Rud­nay (Wiki­pe­dia). Next to the basi­li­ca is the for­mer Roy­al Pala­ce with the Cast­le Muse­um. Archa­e­olo­gists have unco­ve­red a part of the medie­val roy­al cast­le, which was des­tro­y­ed by the Turks in 1543. The most valu­ab­le part of the cast­le com­plex is the Roma­ne­sque Roy­al Cha­pel with a rose win­dow abo­ve the entran­ce. Its vault is among the oldest works in Cen­tral Euro­pe (tra​vel​gu​ide​.sk). North of the column hall of the basi­li­ca is the sta­tue of King St. Step­hen on hor­se­back (esz​ter​gom​.hu).

In 1708, Ostri­hom beca­me a free roy­al city. In the ear­ly 19th cen­tu­ry, the arch­bis­hop and chap­ter retur­ned to the city. Ostri­hom beca­me the cen­ter of an arch­di­oce­se, with its ter­ri­to­ry main­ly in Slo­va­kia, att­rac­ting many Slo­vak nati­ona­lists, such as Ján Palá­rik and Andrej Kmeť (Wiki­pe­dia). Next to the basi­li­ca stands the for­mer Roy­al Pala­ce with the Cast­le Muse­um. The cons­truc­ti­on of old walls began in the 10th cen­tu­ry (Ľubo­mír Motyč­ka). Besi­des, Ostri­hom is home to the Chris­tian Muse­um, which posses­ses rich and rare works of pain­ting and sculp­tu­re. The Arch­di­oce­san Lib­ra­ry hou­ses around 250,000 prints (Karin Bogs­cho­vá). Among the city­’s notab­le per­so­na­li­ties are the Czech que­en and wife of Pře­mysl Ota­kar I, Cons­tan­ce of Hun­ga­ry, and the wri­ter Valen­tín Bala­ša (Bálint Balas­sa) (Wiki­pe­dia).


Oszt­rák város Magy­arors­zá­gon, a Duna part­ján feks­zik (Peter Kac­lík), a Pilis-​hegység lábá­nál, ten­gers­zint felet­ti 105 méter magas­ság­ban. Latin neve Stri­go­nium, német neve Gran, magy­ar neve Esz­ter­gom. Lakos­sá­ga 100,35 km² terüle­ten 30 928 fő (Wiki­pe­dia). A Dunán­tú­li rés­zen, a Duna másik part­ján talál­ha­tó Štú­ro­vo váro­sa. A váro­so­kat a Mária Valé­ria híd köti öss­ze, ame­ly­et 2001-​ben állí­tot­tak hely­re (Karin Bogs­cho­vá). A néme­tek lerom­bol­ták a hidat a 1944-​es hábo­rú alatt (Wiki­pe­dia). A város­köz­pont­ban barokk, roko­ko és klass­zi­cis­ta stí­lu­sú épüle­tek talál­ha­tók. A város­köz­pont­tól nem mess­ze ter­mál für­dők is meg­ta­lál­ha­tók (Karin Bogschová).

Régen kel­ták éltek itt, a római idők­ben pedig a rómaiak­nak volt a Sal­vio Man­sio tele­pülé­sük (Wiki­pe­dia). A 2. szá­zad­ban itt állt a Sol­va nevű kato­nai tábor. Annak a város­nak a kül­vá­ro­sa volt Ana­vum, a mai Štú­ro­vo. A római csás­zár, Mar­cus Aure­lius is megállt itt, és itt írta meg Hoz­zám magam­hoz című művé­nek első köny­vét (Jan Potůček). Kb. az 500-​as évek körül a szlá­vok érkez­tek ide, akik a régi római erődöt Strěgom­nak nevez­ték el, őrzé­si fun­kci­ó­juk sze­rint. Esz­ter­gom az Egy­esült Feje­de­lem­sé­gek és a Nagy-​Morvaország egy­ik fő erőd­je volt. A 10. szá­zad ele­jén a magy­arok is ide­ér­kez­tek, a város Géza nagy­fe­je­de­lem szék­he­ly­é­vé vált. I. István itt lett az első magy­ar kirá­ly­ként meg­ko­ro­náz­va (Wiki­pe­dia). Itt szüle­tett. Lét­re­hoz­ta az érsek­sé­get és az idősebb tem­plom hely­én megé­pí­tet­te Szent István bazi­li­ká­ját (Karin Bogs­cho­vá). A várost a mon­gol táma­dás ide­jén, 1242-​ben elfog­lal­ták, de a várat megőriz­ték. 1543-​ban a törökök elfog­lal­ták Esz­ter­go­mot, és az esz­ter­go­mi érsek közel 300 évig Pozso­ny­ba köl­tözött, bár hiva­ta­los szék­he­lye Trna­va volt. Az Osz­mán Biro­da­lom­ban Esz­ter­gom a szandz­sá­bég – kör­zet szék­he­lye volt. 1594 és 1605 között siker­te­len hábo­rú­kat vív­tak a váro­sért, ame­ly majd­nem tel­je­sen elpusz­tult. Ebben az osz­mán idős­zak­ban sok szerb tele­pe­dett le Esz­ter­gom­ban, akik idővel ass­zi­mi­lá­lód­tak. A várost Ján Sobies­ki és III. Káro­ly Lor­rai­ne csa­pa­tai sza­ba­dí­tot­ták fel 1683-​ban. A törökök legy­őzé­se után főként szlo­vá­kok tele­pül­tek be, akik foko­za­to­san ass­zi­mi­lá­lód­tak (Wiki­pe­dia).

A közép­kor­ban hét tem­plom­ról bes­zél­nek a vári dom­bon. Kb. a mai bazi­li­ka hely­én állt Szent Adal­bert kated­rá­lis, ame­ly­et kb. 1010 körül épí­tet­tek. A mai bazi­li­ka észa­ki tor­nya mel­lett állt Szent István Pro­to­már­tír tem­plo­ma. Egy másik tem­plom volt a kor­társ Szent István kör­tem­plo­ma. Szent Vitus kápol­na marad­vá­ny­ait csak nemrég fedez­ték fel. Az ötödik a Szent Vitus III. kápol­na a palo­tá­ban. Az újkor­ban épí­tet­ték meg a Szűz Mária és Szent Vitus kated­rá­list (bazi​li​ka​-esz​ter​gom​.hu), ame­ly Esz­ter­gom jel­leg­ze­tes­sé­ge. 1822 és 1869 között épült klass­zi­cis­ta stí­lus­ban, a közép­ko­ri tem­plom hely­én (bazi​li​ka​-esz​ter​gom​.hu), ame­ly­et 1543-​ban lerom­bol­tak (Wiki­pe­dia). A bazi­li­ka Euró­pa har­ma­dik leg­na­gy­obb tem­plo­ma, 5,660 m²-​en terül el (well​ness​tips​.sk). Hoss­za 118 méter, szé­les­sé­ge 49 méter, a kupo­la magas­sá­ga 71,5 méter. A tim­pa­non alá­tá­masz­tá­sá­ra szol­gá­ló osz­lo­pok 57 méter maga­sak. A falak vas­tag­sá­ga 17 méter. A bazi­li­ka eme­le­tén talál­ha­tó az érse­ki kincs­tár, ahol közép­ko­ri és újabb szak­rá­lis tár­gy­ak gyűj­te­mé­nye talál­ha­tó, köz­tük Máty­ás kirá­ly renes­zánsz kál­vá­riá­ja is (tra​vel​gu​ide​.sk). Az épí­té­sét Esz­ter­gom érse­ke, Ale­xan­der Rud­nay kez­de­mé­ny­ez­te (Wiki­pe­dia). A bazi­li­ka mel­lett a vár­fa­lak közé vezet be. Az épí­tés­zek rész­ben fel­tár­ták ben­ne a közép­ko­ri kirá­lyi vár egy rés­zét, ame­ly­et a törökök 1543-​ban lerom­bol­tak. A vár­fal kom­ple­xum legér­té­ke­sebb rés­ze a román stí­lu­sú Kirá­lyi Kápol­na a bejá­rat felett lévő róz­sa­kert ablak­kal. Keresz­té­ny múze­um is talál­ha­tó Esz­ter­gom­ban, gaz­dag és rit­ka fes­tmé­ny­ek­kel és szob­rok­kal. Az érse­ki könyv­tár­ban körül­be­lül 250 000 nyom­tat­vá­ny talál­ha­tó (Karin Bogs­cho­vá). A város kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a cseh kirá­ly­né, I. Pře­mysl Ota­kar fele­sé­ge, Kons­tan­cia magy­ar kirá­ly­né, vala­mint a író, Valen­tín Bala­ša (Bálint Balas­sa) (Wiki­pe­dia).

1708-​ban Esz­ter­gom sza­bad kirá­lyi város­sá vált. A 19. szá­zad ele­jén az érsek és a káp­ta­lan is viss­za­tért a város­ba. Esz­ter­gom az érse­ki köz­pont volt, ame­ly­nek terüle­te főként Szlo­vá­kiá­ra ter­jedt ki, ezért itt tanult és tevé­ke­ny­ke­dett sok szlo­vák nemze­ti ébresz­tő, pél­dá­ul Ján Palá­rik, Andrej Kmeť (Wiki­pe­dia). A bazi­li­ka mel­lett áll a volt Kirá­lyi Palo­ta az Vár Múze­um­mal. A vár­fa­lak épí­té­sét már a 10. szá­zad­ban meg­kezd­ték (Ľubo­mír Motyč­ka). Az esz­ter­go­mi terüle­ten talál­ha­tó továb­bá a Keresz­té­ny Múze­um, ame­ly gaz­dag és rit­ka fes­tmé­ny­ek­kel és szob­rok­kal ren­del­ke­zik. Az érse­ki könyv­tár­ban körül­be­lül 250 000 nyom­tat­vá­ny talál­ha­tó (Karin Bogs­cho­vá). A város kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a cseh kirá­ly­né, I. Pře­mysl Ota­kar fele­sé­ge, Kons­tan­cia magy­ar kirá­ly­né, vala­mint a író, Valen­tín Bala­ša (Bálint Balas­sa) (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Do roku 2005, Kostoly, Neživé, Stavby, TOP

Najkrajšie kostoly

Hits: 1813

Use Facebook to Comment on this Post