2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Kysuce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Megonky – kamenné gule v Milošovej

skala
Hits: 1368

V 80-​tych rokoch sa v kame­ňo­lo­me po odstre­le hor­ni­ny obja­vi­li pra­vi­del­né okrúh­le gule s prie­me­rom 10 až 260 cm. Uni­kát­ny prí­rod­ný úkaz, v roku 2003 bolo nále­zis­ko v Milo­šo­vej, vyhlá­se­né za prí­rod­ný úkaz (regi​on​ky​su​ce​.sk). Naj­väč­šia guľa má prie­mer 2.6 met­ra. Odtlač­ky po vypad­nu­tých guliach naz­na­ču­jú, že tie naj­väč­šie mali prie­mer až 5 met­rov (Ľuboš Vodič­ka). V pries­to­re medzi Klo­ko­čo­vom – Milo­šo­vou a hre­be­ňom Moravsko-​sliezskych Bes­kýd sa nachá­dza úzky pruh pies­kov­cov s nápad­nou guľo­vi­tou odluč­nos­ťou. Kamen­né gule sa nachá­dza­jú aj na iných mies­tach (Fran­ti­šek Beleš).

Prí­rod­ný útvar kamen­né gule sa dá nájsť na rôz­nych mies­tach na sve­te. Obvyk­le sú vytvo­re­né prí­rod­ný­mi sila­mi a eró­zi­ou. Eró­zi­ou sa postup­ne odstra­ňu­jú mäk­šie čas­ti hor­nín a vytvá­ra­jú guľo­vi­té tva­ry. Gule tvo­rí aj daž­ďo­vá voda, kto­rá pre­ni­ká do pórov v hor­ni­nách, spô­so­bu­je odlu­po­va­nie a odde­ľo­va­nie. V anglič­ti­ne sa ten­to typ prí­rod­né­ho útva­ru nazý­va ​“Racet­rack Playa”.

In the 1980s, after the blas­ting of the rock in the quar­ry, regu­lar round balls with dia­me­ters ran­ging from 10 to 260 cm were dis­co­ve­red. This uni­que natu­ral phe­no­me­non, dis­co­ve­red in Milo­šo­vá, was dec­la­red a natu­ral won­der in 2003 (regi​on​ky​su​ce​.sk). The lar­gest ball has a dia­me­ter of 2.6 meters. Imprints left by fal­len balls sug­gest that the lar­gest ones had dia­me­ters of up to 5 meters (Ľuboš Vodič­ka). In the area bet­we­en Klo­ko­čov – Milo­šo­vá and the Moravian-​Silesian Bes­kids rid­ge, the­re is a nar­row strip of sand­sto­ne with remar­kab­le sphe­ri­cal sepa­ra­ti­on. Sto­ne balls can also be found in other loca­ti­ons (Fran­ti­šek Beleš).

The natu­ral for­ma­ti­on of sto­ne balls can be found in vari­ous pla­ces around the world. They are typi­cal­ly for­med by natu­ral for­ces and ero­si­on. Ero­si­on gra­du­al­ly remo­ves sof­ter parts of the rocks, cre­a­ting sphe­ri­cal sha­pes. Rain­wa­ter also con­tri­bu­tes to the for­ma­ti­on of the­se balls by penet­ra­ting into the pores of the rocks, cau­sing fla­king and sepa­ra­ti­on. In English, this type of natu­ral for­ma­ti­on is cal­led ​“Racet­rack Playa”.

W latach 80. po wybu­chu skał w kamie­ni­oło­mie odkry­to regu­lar­ne, okrągłe kule o śred­ni­cach od 10 do 260 cm. Ten uni­kal­ny zja­wis­ko przy­rod­nic­ze, odkry­te w Milo­šo­vej, zosta­ło uzna­ne za cud natu­ry w 2003 roku (regi​on​ky​su​ce​.sk). Naj­wi­ęks­za kula ma śred­ni­cę 2,6 met­ra. Odcis­ki po upa­dłych kulach suge­ru­ją, że naj­wi­ęks­ze mia­ły śred­ni­cę do 5 met­rów (Ľuboš Vodič­ka). W przes­tr­ze­ni między Klo­ko­čo­vem – Milo­šo­vą a grz­bie­tem Bes­ki­dów Morawsko-​Śląskich znaj­du­je się wąs­ki pas pias­ko­wca z wyra­źną kulis­tą sepa­rac­ją. Kamien­ne kule można zna­le­źć również w innych miejs­cach (Fran­ti­šek Beleš).

Natu­ral­ne for­mac­je kamie­ni kul można zna­le­źć w różnych miejs­cach na świe­cie. Zazwyc­zaj są one for­mo­wa­ne przez siły natu­ry i eroz­ję. Eroz­ja stop­ni­owo usu­wa mięk­kie części skał, twor­ząc kulis­te ksz­ta­łty. Do for­mo­wa­nia kul przyc­zy­nia się również deszc­zo­wa woda, któ­ra wni­ka do porów skał, powo­du­jąc ich łuszc­ze­nie się i oddzie­la­nie. W języ­ku angiel­skim ten rodzaj for­mac­ji natu­ral­nej nazy­wa­ny jest ​“Racet­rack Playa”.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Príroda, Skaly

Skaly

skala
Hits: 3705

Ska­ly, kto­ré sú tvo­re­né geolo­gic­ký­mi pro­ces­mi, sú nie­len pôso­bi­vý­mi prí­rod­ný­mi úkaz­mi, ale čas­to aj sym­bo­lic­ky nabi­tý­mi loka­li­ta­mi. Ska­ly vzni­ka­jú dlho­do­bý­mi geolo­gic­ký­mi pro­ces­mi. Exis­tu­je mno­ho typov skál – hor­nín a mine­rá­lov. Sedi­men­tár­ne ska­ly sa tvo­ria usa­de­ním a stu­hnu­tím sedi­men­tov, ako sú pie­sok, íl a vápe­nec. Mag­ma­tic­ké ska­ly vzni­ka­jú z tuhnu­tia mag­my, naprí­klad gra­nit ale­bo bazalt. Meta­mor­fo­va­né ska­ly vzni­ka­jú trans­for­má­ci­ou exis­tu­jú­cich hor­nín pod vply­vom vyso­kých tla­kov ale­bo tep­lôt. Ska­ly majú v rôz­nych kul­tú­rach a his­tó­riách sym­bo­lic­ký význam. Môžu pred­sta­vo­vať odol­nosť, trva­losť ale­bo dokon­ca duchov­nú ener­giu. Mno­hé kul­tú­ry pri­pi­su­jú ska­lám mys­tic­ké vlast­nos­ti a pova­žu­jú ich za posvät­né mies­ta. V his­tó­rii sa ska­ly čas­to stá­va­li mies­ta­mi dôle­ži­tých uda­los­tí, ako sú obchod­né tra­sy, osa­dy ale­bo mies­ta bojov. Prí­rod­né skal­né for­má­cie sú čas­to ohro­mu­jú­ci­mi prí­rod­ný­mi pamiat­ka­mi. Arky a skal­né okná sú skal­né útva­ry, pri kto­rých je mate­riál ero­do­va­ný tak, že vzni­ka­jú oblú­ky ale­bo otvo­ry. Mono­li­ty sú obrov­ské samos­tat­né kamen­né blo­ky. Skal­né stĺpy sú ver­ti­kál­ne stĺpy tvo­re­né sedi­men­tár­ny­mi horninami.

Mno­hé ska­ly sú obľú­be­ný­mi mies­ta­mi na leze­nie, turis­ti­ku a pozo­ro­va­nie vtá­kov. Nie­kto­ré z naj­zná­mej­ších lokalít:

  • Skal­né Mes­to Pet­ra, Jor­dán­sko – his­to­ric­ké mes­to posta­ve­né v skalách,
  • Grand Cany­on, USA – obrov­ská kaňo­no­vá for­má­cia tvo­re­ná sedi­men­tár­ny­mi skalami,
  • Mete­óry, Gréc­ko – kláš­to­ry posta­ve­né na vyso­kých vápen­co­vých vežiach.

Rocks, for­med by geolo­gi­cal pro­ces­ses, are not only impres­si­ve natu­ral phe­no­me­na but often sym­bo­li­cal­ly char­ged sites. Rocks are cre­a­ted through long-​term geolo­gi­cal pro­ces­ses, and the­re are many types of rocks – rocks and mine­rals. Sedi­men­ta­ry rocks are for­med by the sett­ling and soli­di­fi­ca­ti­on of sedi­ments, such as sand, clay, and limes­to­ne. Mag­ma­tic rocks form from the soli­di­fi­ca­ti­on of mag­ma, such as gra­ni­te or basalt. Meta­morp­hic rocks are for­med by the trans­for­ma­ti­on of exis­ting rocks under the influ­en­ce of high pre­ssu­re or tem­pe­ra­tu­res. Rocks have sym­bo­lic sig­ni­fi­can­ce in vari­ous cul­tu­res and his­to­ries. They can repre­sent resi­lien­ce, dura­bi­li­ty, or even spi­ri­tu­al ener­gy. Many cul­tu­res att­ri­bu­te mys­ti­cal pro­per­ties to rocks and con­si­der them sac­red pla­ces. Throug­hout his­to­ry, rocks have often beco­me sites of impor­tant events, such as tra­de rou­tes, sett­le­ments, or batt­le loca­ti­ons. Natu­ral rock for­ma­ti­ons are often stun­ning natu­ral land­marks. Arches and rock win­do­ws are rock for­ma­ti­ons whe­re the mate­rial is ero­ded in such a way that arches or ope­nings are cre­a­ted. Mono­liths are mas­si­ve stan­da­lo­ne sto­ne blocks. Rock pil­lars are ver­ti­cal columns for­med by sedi­men­ta­ry rocks. 

Many rocks are popu­lar pla­ces for clim­bing, hiking, and bird wat­ching. Some of the most famous loca­ti­ons include:

  • Pet­ra, Jor­dan – a his­to­ri­cal city built in the rocks,
  • Grand Cany­on, USA – a mas­si­ve cany­on for­ma­ti­on for­med by sedi­men­ta­ry rocks,
  • Mete­ora, Gre­e­ce – monas­te­ries built on high limes­to­ne towers.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, TOP, Typ krajiny

Plesá

skala
Hits: 2387

Tie­to hor­ské jaze­rá sú prí­rod­ný­mi poklad­mi, kto­ré nás oslo­vu­jú svo­jou jedi­neč­nou atmo­sfé­rou a krá­sou. Ple­sá sú nád­her­ný­mi prí­rod­ný­mi úkaz­mi, plný­mi har­mó­nie vyso­ko­hor­ské­ho pro­stre­dia. Sú tichý­mi sved­ka­mi času, kto­ré nás napĺňa­jú poko­jom a úctou pred prí­ro­dou. Vyso­ko­hor­ské ple­sá sú čas­to vytvo­re­né tope­ním ľadov­cov a roz­to­pe­ným sne­hom. Ich hla­di­na sa ako zrkad­lo odrá­ža oko­li­tú sce­né­riu, vrchy, lesy a mod­rú oblo­hu. Sú to mies­ta, kde sa odrá­ža pokoj a tichá drs­ná ele­gan­cia prí­ro­dy. Ple­sá sú dôle­ži­tý­mi eko­sys­té­ma­mi, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko pre rôz­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov pris­pô­so­be­ných extrém­nym pod­mien­kam vyso­ko­hor­ských oblas­tí. Nie­kto­ré z nich môžu byť nároč­né na dostup­nosť, na dru­hej stra­ne sú obľú­be­ný­mi mies­ta­mi pre turis­tov. V mno­hých kul­tú­rach majú ple­sá aj svo­je mies­to v legen­dách a prí­be­hoch, kde sú pova­žo­va­né za svä­té mies­ta ale­bo mies­ta spo­je­né s nad­pri­ro­dze­ný­mi bytosťami.

The­se moun­tain lakes are natu­ral tre­a­su­res that cap­ti­va­te us with the­ir uni­que atmo­sp­he­re and beau­ty. Lakes are splen­did natu­ral phe­no­me­na, full of the har­mo­ny of high-​altitude envi­ron­ments. They are silent wit­nes­ses to time, fil­ling us with pea­ce and reve­ren­ce for natu­re. High-​altitude lakes are often for­med by the mel­ting of gla­ciers and snow. The­ir sur­fa­ces, like mir­rors, ref­lect the sur­roun­ding sce­ne­ry — moun­tains, forests, and the blue sky. The­se are pla­ces whe­re the tra­nqu­ili­ty and rug­ged ele­gan­ce of natu­re are mirrored.

Lakes are vital eco­sys­tems that pro­vi­de refu­ge for vari­ous plants and ani­mals adap­ted to the extre­me con­di­ti­ons of high-​altitude are­as. Some of them may be chal­len­ging to access, yet they remain popu­lar des­ti­na­ti­ons for tou­rists. In many cul­tu­res, lakes also hold a pla­ce in legends and sto­ries, often con­si­de­red sac­red or asso­cia­ted with super­na­tu­ral beings. The­se bodies of water ser­ve as more than just pic­tu­re­sque lands­ca­pes; they are por­tals into the deli­ca­te and exqu­isi­te balan­ce of high-​altitude eco­sys­tems. The ref­lec­ti­on of towe­ring peaks on the sere­ne sur­fa­ce, the quiet ripp­les as a bre­e­ze pas­ses, and the flo­ra and fau­na that call the­se envi­ron­ments home con­tri­bu­te to the uni­que charm of moun­tain lakes. They are not just des­ti­na­ti­ons for hikers and natu­re ent­hu­siasts but sym­bols of the quiet resi­lien­ce and beau­ty that exist in the often harsh realms of high-​altitude landscapes.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Príroda, TOP, Vodopády

Vodopády

skala
Hits: 2863

Vodo­pá­dy sú jed­ný­mi z naj­pô­so­bi­vej­ších prí­rod­ných úka­zov. Sú spo­je­ním sily a krá­sy, tvo­riac úchvat­né divad­lo vody, kto­ré pri­ťa­hu­je a pohl­cu­je všet­kých, kto­rí sa ocit­nú v ich blíz­kos­ti. Vzni­ka­jú v dôsled­ku rôz­nych prí­rod­ných pro­ce­sov, čas­to spo­je­ných s tokom riek a poto­kov. Majú rôz­ne tva­ry a veľ­kos­ti, od malých pra­men­ných vodo­pá­dov až po obrov­ské vod­né kas­ká­dy. Kaž­dý vodo­pád je ovplyv­ne­ný geolo­gic­ký­mi pod­mien­ka­mi a topo­gra­fi­ou oko­lia. V mno­hých kul­tú­rach sú vodo­pá­dy pova­žo­va­né za sym­bo­ly sily a obno­vy. Ich hukot a ener­gia sú spo­je­né s revi­ta­li­zá­ci­ou prí­ro­dy a duše. Mno­hí ľudia hľa­da­jú vodo­pá­dy ako mies­to rela­xá­cie a duchov­né­ho obno­ve­nia, vní­ma­júc ich ako prí­rod­né oázy pokoja.

Okrem svo­jej este­tic­kej hod­no­ty majú vodo­pá­dy aj eko­lo­gic­ký význam. Sú domo­vom mno­hých dru­hov rast­lín a živo­čí­chov, kto­ré sú pris­pô­so­be­né živo­tu v ich blíz­kos­ti. Vodo­pá­dy môžu tiež slú­žiť ako kri­tic­ký zdroj pit­nej vody pre oko­li­té oblas­ti. Svet je domo­vom mno­hých sláv­nych vodo­pá­dov. Medzi naj­zná­mej­šie pat­rí Nia­gar­ské vodo­pá­dy v Sever­nej Ame­ri­ke, Angel Falls v Vene­zu­e­le, Igu­azu Falls v Juž­nej Ame­ri­ke, Vic­to­ria Falls v Afri­ke a mno­hé ďal­šie. Vzhľa­dom na naras­ta­jú­ce envi­ron­men­tál­ne hroz­by je dôle­ži­té veno­vať pozor­nosť ochra­ne a udr­ža­teľ­nos­ti vodo­pá­dov. Zne­čis­ťo­va­nie vôd, odles­ňo­va­nie a kli­ma­tic­ké zme­ny môžu nega­tív­ne ovplyv­niť tie­to prí­rod­né pokla­dy. Ochra­na ich oko­lia a vody, kto­rá ich napá­ja, je kľú­čo­vá pre zacho­va­nie ich krá­sy a biodiverzity.

Water­falls are among the most impres­si­ve natu­ral phe­no­me­na. They repre­sent a fusi­on of power and beau­ty, cre­a­ting a cap­ti­va­ting water the­a­ter that att­racts and mesme­ri­zes tho­se who find them­sel­ves in the­ir vici­ni­ty. For­med through vari­ous natu­ral pro­ces­ses, often asso­cia­ted with the flow of rivers and stre­ams, water­falls come in vari­ous sha­pes and sizes, from small cas­ca­des to colos­sal water cur­tains. Each water­fall is influ­en­ced by geolo­gi­cal con­di­ti­ons and the topog­rap­hy of its sur­roun­dings. In many cul­tu­res, water­falls are regar­ded as sym­bols of strength and rene­wal. The­ir roar and ener­gy are lin­ked to the revi­ta­li­za­ti­on of natu­re and the soul. Many peop­le seek water­falls as pla­ces for rela­xa­ti­on and spi­ri­tu­al reju­ve­na­ti­on, per­ce­i­ving them as natu­ral havens of peace.

Bey­ond the­ir aest­he­tic value, water­falls hold eco­lo­gi­cal sig­ni­fi­can­ce. They ser­ve as habi­tats for vari­ous plant and ani­mal spe­cies adap­ted to life in the­ir vici­ni­ty. More­over, water­falls can act as cri­ti­cal sour­ces of drin­king water for sur­roun­ding are­as. The world is home to many famous water­falls. Among the most reno­wned are Nia­ga­ra Falls in North Ame­ri­ca, Angel Falls in Vene­zu­e­la, Igu­azu Falls in South Ame­ri­ca, Vic­to­ria Falls in Afri­ca, and many others. Given the inc­re­a­sing envi­ron­men­tal thre­ats, it is cru­cial to pay atten­ti­on to the con­ser­va­ti­on and sus­tai­na­bi­li­ty of water­falls. Water pol­lu­ti­on, defo­re­sta­ti­on, and cli­ma­te chan­ge can nega­ti­ve­ly impact the­se natu­ral tre­a­su­res. Pro­tec­ting the­ir sur­roun­dings and the water that feeds them is key to pre­ser­ving the­ir beau­ty and biodiversity.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jaskyne, Príroda, TOP

Jaskyne

skala
Hits: 2034

Jas­ky­ne pat­ria medzi najú­chvat­nej­šie prí­rod­né úka­zy. Odha­ľu­jú nám mno­hé tajom­stvá, kto­ré sa ukrý­va­jú pod zemou. Čas­to sú jedi­neč­ne krás­ne, zvy­čaj­ne sú čím­si ako kro­ni­kou. Ich vznik sa datu­je do doby, kedy ešte ľud­ský rod nepoz­nal čas v dneš­nom poní­ma­ní, ale odme­ria­val ho ras­tom stro­mov, ale­bo cykla­mi mesia­ca. Vďa­ka rôz­nym for­mám hor­nín a mine­rál­nej vody sa vytvá­ra­li jas­kyn­né štruk­tú­ry. Vzni­ka­li postup­ne, voda pri­tom zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu. Kyse­li­na uhli­či­tá roz­púš­ťa vápe­ni­té hor­ni­ny, čím vytvá­ra duti­ny, kto­ré sa postup­ne môžu stať roz­siah­ly­mi jas­kyn­ný­mi sys­té­ma­mi. Sta­lak­ti­ty a sta­lag­mi­ty sa tvo­ria, ak voda pre­te­ká cez jas­kyn­né ste­ny a stropy.

Jas­ky­ne však nie sú bez živo­ta, aj v nich život našiel svo­ju ces­tu. Žijú tu sle­pé ryby, blchy, pavú­ky, neto­pie­re. Dokon­ca tu svo­je mies­to nachá­dza­jú aj rast­li­ny. V minu­los­ti slú­ži­li aj ako pri­mi­tív­ne obyd­lia našich pred­kov. Množ­stvo jas­kýň stá­le čaká na svo­je objavenie.

Caves rank among the most cap­ti­va­ting natu­ral phe­no­me­na. They reve­al to us many sec­rets hid­den bene­ath the Eart­h’s sur­fa­ce. Often uni­qu­e­ly beau­ti­ful, they typi­cal­ly ser­ve as a sort of chro­nic­le. The­ir for­ma­ti­on dates back to a time when huma­ni­ty did not yet com­pre­hend time in toda­y­’s terms but mea­su­red it by the gro­wth of tre­es or the cyc­les of the moon. Thanks to vari­ous rock for­ma­ti­ons and mine­ral water, cave struc­tu­res were cre­a­ted gra­du­al­ly. Water pla­y­ed a cru­cial role in this pro­cess, as car­bo­nic acid dis­sol­ved cal­ca­re­ous rocks, for­ming cavi­ties that could even­tu­al­ly deve­lop into exten­si­ve cave sys­tems. Sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes form when water flo­ws through cave walls and ceilings.

Howe­ver, caves are not devo­id of life; even in them, life has found its way. Blind fish, fle­as, spi­ders, and bats inha­bit the­se spa­ces. Plants also find the­ir pla­ce in caves. In the past, caves ser­ved as pri­mi­ti­ve dwel­lings for our ances­tors. Nume­rous caves are still awai­ting discovery.

Use Facebook to Comment on this Post