Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Športové dokumenty, Oslavy, Považské reportáže, Fotografie

Otužilecký koniec roka Piešťanoch

skala
Hits: 5204

V Piešťanoch je zvykom, že ľadové medvede sa tesne po Štedrom dni chodia namáčať do Váhu. Niektorí sa snažia dostať na druhú stranu brehu, prípadne si len tak pekne poplávu v studenej vodičke. Som zvedavý, či niekedy bude súčasťou aj ukážka lovu tuleňov. V roku 2010 bol koncom roka veľmi silný prúd vo Váhu, preto otužilci šli do vody z iného miesta ako tradične.

Otužilecké plávanie vo Váhu pravidelne priťahuje miestnych obyvateľov i návštevníkov. Plavci spoločne vstupujú do studených vôd , aby si posilnili zdravie a vytvorili dobrú náladu počas sviatočného obdobia. Tradícia otužovania v Piešťanoch siaha až do 20. storočia, pričom organizované spoločné vstupy do Váhu sa stali populárnymi najmä v posledných dvoch desaťročiach. V roku 1974 pozval do Piešťan Karol Kevan skupinu vtedy veľmi populárnych pražských otužilcov, čím položil základy pre pravidelné zimné plávanie vo Váhu.  (piestanskydennik.sk).

Každoročne sa otužilci stretávajú na nábreží za hotelom Magnólia, odkiaľ sa spoločne vydávajú do vôd Váhu (piestanskydennik.sk). Podujatie sa zvyčajne začína o 14:00 hodine a zúčastňuje sa na ňom približne 60 až 80 odvážnych mužov a žien (mytrnava.sme.sk). Účastníci preplávajú 300-metrovú trať medzi brehmi mestskej a kúpeľnej časti Piešťan, pričom každý pláva podľa svojich schopností (domov.sme.sk). Podujatie organizuje Klub otužilcov , ktorý združuje nadšencov zimného plávania z celého regiónu. Cieľom podujatia je nielen propagácia otužovania ako zdravého životného štýlu, ale aj posilnenie komunity a oslavy vianočných sviatkov netradičným spôsobom. Atmosféra podujatia je jedinečná. Diváci z nábrežia sledujú vstup otužilcov do vody, ktorí si pred plávaním zaspievajú otužileckú hymnu a vykonajú spoločnú rozcvičku (domov.sme.sk). ​

In Piešťany, it is customary that „polar bears“ (ice swimmers) take a dip in the Váh River shortly after Christmas Eve. Some attempt to swim to the opposite shore, while others simply enjoy swimming leisurely in the cold water. I wonder if someday a demonstration of seal hunting might also become part of this event. At the end of 2010, the Váh had a very strong current, prompting the ice swimmers to enter the water from a different location than usual.

Ice swimming in the Váh regularly attracts local residents and visitors alike. Swimmers enter the cold waters of the Váh together to boost their health and create a cheerful atmosphere during the holiday season. The tradition of ice swimming in Piešťany dates back to the 20th century, with organized group swims becoming particularly popular over the past two decades. In 1974, Karol Kevan invited a group of popular ice swimmers from Prague to Piešťany, laying the foundation for regular winter swimming in the Váh (piestanskydennik.sk).

Every year, ice swimmers meet on the riverbank behind the Hotel Magnólia, from where they enter the Váh together (piestanskydennik.sk). The event usually begins at 2:00 p.m. and attracts approximately 60 to 80 courageous men and women (mytrnava.sme.sk). Participants swim across a 300-meter course between the city and spa sides of Piešťany, each according to their own abilities (.sme.sk). The event is organized by the Piešťany Ice Swimming Club, which brings together enthusiasts from across the region. Its purpose is not only to promote ice swimming as a healthy lifestyle but also to strengthen community ties and celebrate the holiday season in a unique way. The event’s atmosphere is truly unique. Spectators watch from the riverbank as swimmers enter the water, singing their ice swimming anthem and performing a collective warm-up before swimming (domov.sme.sk).

In Piešťany ist es üblich, dass sich „Eisbären“ kurz nach Heiligabend im Fluss Váh baden. Einige versuchen, das andere Ufer zu erreichen, während andere einfach nur gemütlich im kalten Wasser schwimmen. Ich bin gespannt, ob eines Tages eine Vorführung der Robbenjagd Teil dieser Veranstaltung sein wird. Ende 2010 war die Strömung des Váh sehr stark, weshalb die Eisschwimmer von einer anderen Stelle ins Wasser gingen als gewöhnlich.

Das Eisschwimmen im Váh zieht regelmäßig sowohl Einheimische als auch Besucher an. Die Schwimmer steigen gemeinsam in das kalte Wasser des Váh, um ihre Gesundheit zu stärken und während der Feiertage für gute Laune zu sorgen. Die Tradition des Eisschwimmens in Piešťany reicht bis ins 20. Jahrhundert zurück, wobei organisierte Gruppenschwimmen insbesondere in den letzten zwei Jahrzehnten populär wurden. Im Jahr 1974 lud Karol Kevan eine damals sehr populäre Gruppe Prager Eisschwimmer nach Piešťany ein und legte damit den Grundstein für das regelmäßige Winterschwimmen im Váh (piestanskydennik.sk).

Jedes Jahr treffen sich die Eisschwimmer am Ufer hinter dem Hotel Magnólia, von wo aus sie gemeinsam in den Váh steigen (piestanskydennik.sk). Die Veranstaltung beginnt gewöhnlich um 14:00 Uhr, und es nehmen etwa 60 bis 80 mutige Männer und Frauen teil (mytrnava.sme.sk). Die Teilnehmer schwimmen eine 300 Meter lange Strecke zwischen dem Stadt- und dem Kurortufer von Piešťany, wobei jeder nach seinen Fähigkeiten schwimmt (domov.sme.sk). Die Veranstaltung wird vom Eisschwimmerclub Piešťany organisiert, der Enthusiasten des Winterschwimmens aus der gesamten Region zusammenbringt. Ziel der Veranstaltung ist es, nicht nur das Eisschwimmen als gesunden Lebensstil zu fördern, sondern auch die Gemeinschaft zu stärken und die Weihnachtsfeiertage auf eine unkonventionelle Weise zu feiern. Die Atmosphäre der Veranstaltung ist einzigartig. Zuschauer verfolgen vom Ufer aus, wie die Schwimmer ins Wasser steigen, vorher die Eisschwimmer-Hymne singen und sich gemeinsam aufwärmen (domov.sme.sk).

 

, , , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Fotografie

Turie

skala
Hits: 2430

Turie leží medzi Lúčanskou Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi v nadmorskej výške 300 metrom nad morom (obecturie.eu), 446 podľa Wikipedie. Pozdĺž Turského potoka. Turská dolina sa kolmo napája na Rajeckú dolinu (obecturie.eu). Na ploche 27.2 km2 tu žije 1995 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1386 pod názvom Turo. Obec Turie vznikla zlúčením osád Turo a Tri dvory, názov Turo tri dvory sa používal až do roku 1930. Názov Turie je pre obec od roku 1949 (obecturie.eu). V obci sa nachádza kostol svätého Michala archanjela, ktorý bol postavený okolo roku 1580. Je chránený lipou s obvodom kmeňa 450 cm (obecturie.eu).

Turie is situated between Lúčanská Malá Fatra and Strážovské Vrchy at an altitude of 300 meters above sea level (obecturie.eu), or 446 meters according to Wikipedia. It is located along the Turský potok (Turie Stream). Turská dolina (Turie Valley) intersects perpendicularly with the Rajecká dolina (Rajecká Valley) (obecturie.eu). Covering an area of 27.2 km2, the village is home to 1995 residents (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1386 under the name Turo. Turie was formed by merging the settlements of Turo and Tri dvory. The name Turo tri dvory was used until 1930, and the name Turie has been in use since 1949 (obecturie.eu). The village hosts the Church of St. Michael the Archangel, constructed around 1580, and is protected by a lime tree with a trunk circumference of 450 cm (obecturie.eu).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Polia, Fotografie

Šuja

skala
Hits: 2834

Šuja je obec v Rajeckej kotline, leží v povodí Rajčianky, na úpätí Srniaka (obecsuja.eu). Leží v nadmorskej výške 467 metrov nad morom. Rozloha je 2.42 km2 (Wikipedia). Žije v nej 333 obyvateľov. Od roka 1997 nie je súčasťou Rajca (obecsuja.eu). Obec nebola samostatná od roku 1971 do polovice roku 1997 (obecsuja.eu). V minulosti sa obec nazývala Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na území obce sa našli mince keltského kmeňa Eraviskov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). V oblasti Šuje existovalo sídlisko Púchovskej kultúry z prelomu letopočtov (Wikipedia). Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1393, patrila pod Lietavské panstvo. V roku 1598 mala 11 , v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, včelárstvom, chovom oviec a dobytka (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomické zvláštnosti Šuje sú špeciality zo žiab, obarec, úhrabky, podlesníky, dotriepaná kaša, kapustové halušky, fánky (obecsuja.eu). V marci sa v Šuji koná Rajecký Borošovec, športové bežecké podujatie (obecsuja.eu).

Neďaleko od obce sa nachádza Šujské rašelinisko (obecsuja.eu). Od roku 1983 je prírodnou rezerváciou. Na nepriepustnom štrkovitom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinových spoločenstiev (obecsuja.eu). Rastie tu napr. Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. Žijú tu cenné spoločenstvá mäkkýšov, vážok, kôrovcov, vážok. Napr. rak riečny Astacus astacus, mlok bodkovaný Triturus vulgaris, kunka žltobruchá Bombina variegata, ropucha obyčajná Bufo bufo, rosnička zelená Hyla arborea, jašterica živorodá Zootoca vivipara, vretenicu severská Vipera berus, užovka obojková Natrix natrix, vydra riečna Lutra lutra, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Michal Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Šuja is a village in the Rajecká kotlina (Rajecká Basin), situated in the Rajčianka river basin at the foothills of Srniak. It is located at an altitude of 467 meters above sea level. The village covers an area of 2.42 km2 (Wikipedia) and is home to 333 residents. Since 1997, it has not been part of Rajec (obecsuja.eu). The village was not independent from 1971 until the middle of 1997 (obecsuja.eu). In the past, the village had various names like Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Celtic tribe Eravisci were found in the village’s territory (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). There was a settlement of the Púchov culture in the Šuja area around the turn of the era (Wikipedia). The earliest written records of the village date back to 1393, when it belonged to the Lietava estate. In 1598, it had 11 houses, and by 1720, there were 304 inhabitants living in 45 houses. The villagers were engaged in agriculture, beekeeping, and the breeding of sheep and cattle (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomic specialties of Šuja include frog dishes, stew, ragouts, foraged dishes, mashed porridge, cabbage dumplings, and doughnuts (obecsuja.eu). In March, Šuja hosts the Rajecký Borošovec, a sports cross-country event (obecsuja.eu).

Near the village, you can find the Šujské rašelinisko (Šuja Peat Bog) (obecsuja.eu). Since 1983, it has been a natural reserve. On impermeable gravel substrate, layers of peat with occurrences of marsh-peat communities have formed (obecsuja.eu). Flora includes species like Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. The bog is home to valuable communities of mollusks, dragonflies, beetles, and amphibians, such as Astacus astacus, Triturus vulgaris, Bombina variegata, Bufo bufo, Hyla arborea, Zootoca vivipara, Vipera berus, Natrix natrix, Lutra lutra, and Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977, Veda, , 3. časť, 536 pp.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Fotografie

Zliechov

skala
Hits: 3259

Zliechov sa nachádza v Zliechovskej hornatine, v centrálnej časti Strážovských vrchov, v kotline na západnom úpätí Strážova. Leží v nadmorskej výške 603 metrov nad morom. Na ploche 54.38 km2 tu žije 596 obyvateľov. K obci patrí aj osada Košecké Rovné. Do roku 1960 bola súčasťou aj osada Gápel, pre tamojšiu sklársku huť sa tu varilo pivo. Obec bola počas 1. a 2. svetovej značne zničená a z veľkej časti vypálená. Mnoho obyvateľov odišlo po roku 1945 do Mostu pri Bratislave (Wikipedia). 

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 ako terra Zlieho. Zliechov spadá do Území európskeho významu NATURA 2000. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, podomovým predajom, pláteníctvom, kožušníctvom, vyšívaním a pletením čepcov a pásov (zliechov.sk). Na východnom okraji obce sa nachádza Zliechovský močiar (Wikipedia), ktorý je prírodnou pamiatkou. V obci je viacero chránených stromov. 27 metrov vysoký jaseň štíhly je 300 rokov starý, s obvodom kmeňa 720 cm. Dve vŕby majú 150 rokov, 15 metrov a obvody kmeňov 490 a 550 cm. Kostol svätého Vavrinca je z roku 1480. V interiéri bola neskorogotická socha Madony z roku cca 1500, ktorá však bola v roku 1980 odcudzená (zliechov.sk). V prvej polovici 20. storočia bola medzi Zliechovom a Ilavou úzkorozchodná železnica (Wikipedia). Zliechovský kroj patrí k najkrajším na Slovensku, bol zdokumentovaný vo filme Zem spieva a na fotografiách Karola Plicku (zliechov.sk). Každoročne sa tu v auguste koná hudobný festival Pustohlav (Wikipedia). Za účelom udržania a zachovania kultúrnych a prírodných zdrojov nášho územia bol v roku 2004 založený mikroregión Magura – Strážov, do ktorého patrí aj obec Zliechov (zliechov.sk).

Zliechov is located in the Zliechov Highlands, in the central part of the Strážov Mountains, in a basin on the western slope of Strážov. It lies at an elevation of 603 meters above sea level. With an area of 54.38 km2, the village is home to 596 residents. The settlement also includes the hamlet of Košecké Rovné. Until 1960, the village also encompassed the settlement of Gápel, known for its glassworks and brewery. During the 1st and 2nd World Wars, Zliechov suffered significant destruction and was largely burned down. Many residents left for Most pri Bratislave after 1945 (Wikipedia).

The first written mention of the village dates back to 1272 as terra Zlieho. Zliechov falls within the NATURA 2000 European Significant Areas. The inhabitants historically engaged in agriculture, cottage industry, weaving, furrier trade, embroidery, and crafting hats and belts (zliechov.sk). On the eastern edge of the village lies the Zliechov Swamp (Wikipedia), a natural monument. Several protected trees are found in the village, including a 27-meter-tall slender ash tree that is 300 years old, with a trunk circumference of 720 cm. Two willows, aged 150 years, stand at 15 meters with trunk circumferences of 490 and 550 cm. The Church of St. Lawrence dates back to 1480. Inside, there was a late Gothic statue of Madonna from around 1500, which was unfortunately stolen in 1980 (zliechov.sk). In the first half of the 20th century, a narrow-gauge railway connected Zliechov and Ilava (Wikipedia). The Zliechov folk costume is among the most beautiful in Slovakia, documented in the film „Zem spieva“ and in photographs by Karol Plicka (zliechov.sk). The annual Pustohlav music festival takes place in August (Wikipedia). In 2004, the microregion Magura – Strážov was established to preserve the cultural and natural resources of the area, of which Zliechov is a part (zliechov.sk).x

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Skaly, Horné Považie, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Manínska tiesňava

skala
Hits: 5798

Manínska úžina získala zákonnú ochranu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pomenovanie Manínska tiesňava ako národná prírodná rezervácia. Vznikla epigeneticky zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového brala. Vznikla hlboká a úzka tiesňava (Jozef Cyprich). Postupné zarezávanie Manínskeho potoka rozdelilo manínske bradlo na Veľký a Malý Manín. Územie formovali fluviokrasové procesy, vďaka ktorým tu vznikli rôzne formy podzemného aj povrchového krasu. Na úbočiach Manínov je zdokumentovaných 40 jaskýň (Informačná tabuľa). Vírivý väčších skalných úlomkov obrusoval v stenách krútňavové kotly a obrie hrnce, z ktorých najmohutnejšie sú v prvých vrátach. Vznikali skalné útvary, ktoré nesú dnes tieto názvy: Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná. Pukliny v skalách Manínov hlboké až 16 metrov vytvorili mnohé . Na severozápadnom úpätí vyviera niekoľko minerálnych prameňov. Je najužšou tiesňavou na Slovensku, cez ktorú bola vybudovaná cesta. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Tiesňava je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach veľmi úzka. Najužšie miesto bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. V roku 1933 bola odstrelená časť  brala a bola vybudovaná asfaltka (Pajger).

Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške (Informačná tabuľa). Skalné steny sú miestami 400 metrov vysoké. Zo strmých svahov je dno často zasypávané snehovými lavínami. sa v tônistých polohách pomaly topí, niekedy vydrží až do mája (pxcentrumpb.sk). Rastie tu napr. Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. Z fauny je tu zastúpený napr.: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Vládnu tu rôzne mikroklimatické podmienky – výslnné stanovištia poskytujú biotop pre teplomilné druhy. Vlhké tienisté miesta sú zasa priestorom pre horské chladnomilnejšie druhy (manin.sk).

The Manínska Gorge gained legal protection in 1967 and has been designated as the Manínska Tiesňava National Nature Reserve since 1994. It formed through the epigenetic cutting of the Manínsky Creek into the limestone gate. This process gave rise to a deep and narrow gorge (Jozef Cyprich). The gradual incision of the Manínsky Creek divided the Manínsky Gate into Big and Small Manín. The territory was shaped by fluviokarst processes, creating various forms of underground and surface karst. There are documented 40 caves on the slopes of Manín (Information board). The swirling movement of larger rock fragments polished the walls, creating eddy kettles and giant pots, of which the most massive are found in the first gates. Rock formations with names like Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná were formed. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Several mineral springs emerge on the northwest slope. It is the narrowest gorge in Slovakia, traversed by a road. In 1988, an educational trail was built through Manínská and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The gorge is less than a kilometer long and very narrow at some points. In the past, the narrowest section was impassable for vehicles. In 1933, a portion of the gate was blasted, and an asphalt road was constructed (Pajger).

The moist microclimate of the tall rock walls allows for the presence of mountain plant and animal species at a low elevation (Information board). The rocky walls reach heights of up to 400 meters. The valley floor is often covered by snow avalanches from steep slopes. Snow in shaded areas slowly melts, sometimes lasting until May (pxcentrumpb.sk). Plant species include Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. includes species such as Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Various microclimatic conditions prevail here – sunny sites provide a habitat for thermophilic species, while moist shaded areas offer space for mountain cold-tolerant species (manin.sk).