Šípkové leží v nadmorskej výške 216 metrov nad morom, neďaleko od Piešťan. Na ploche 8.3 km2 tu žije 330 obyvateľov (sipkove.sk). V rokoch 1975 – 1992 bola obec miestnou časťou Vrbového. Najstaršie osídlenie chotára Šípkového pochádza z neolitu, zistilo sa na lokalite Dielce. Z obdobia mladšej a neskorej doby bronzovej sa našli nálezy v Zahumeniciach. V intraviláne obce sú nálezy zo stredoveku, z 14. – 16. storočia. Prvá písomná zmienka o Šípkovom (Sipkow, Sypko) pochádza z roku 1349. Ďalšie historické názvy obce: Sypkuo, Siko, Sibko, Sipkowe, Sipko, Sypkowe, Schipko, Csipkés. V roku 1598 bolo v obci 48 domov. Rodina Aponiovcov vlastnila majetky v obci až do roku 1874 (Marián Klčo).
2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina
Ducové
Ducové je obec na Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km2 žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom Duchreuy (Krupa Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec, veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie historické názvy obce: Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).
Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeologického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované opevnenie – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové domy a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj vinohradníctvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na sviatok svätého Cyrila a Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).
Ducové is a village in the Lower Váh region, located about 4 km from Piešťany at an altitude of 200 meters above sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inhabitants. The first written mention dates back to 1348, under the name “Duchreuy” (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).
The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and Hubina. From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9th to the 10th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints Cyril and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).
Literatúra
- Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-LINE, ISBN 80−969388−8−6. p. 138.
Odkazy
- ducove.sk
- Ducové – Kostolec
- Viktória Kyjovská, Štefan Šuster – Archeologická lokalita Kostolec – Ducové
- Marian Jaslovský – Ducové: Svätoplukova stopa v dezolátnom stave
- hradiska.sk
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina
Kopaničiarska obec Priepasné
Rozloha obce je 13.71 km2 (priepasne.sk), leží v nadmorskej výške 343 metrov nad morom (Wikipedia). Žije tu 384 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je údajne odvodený od slova “pasenie”. Obce vznikla odčlenením od obce Košariská v roku 1957. Až do roku 1926 bolo Priepasné súčasťou Brezovej. Osídlenie obce je kopaničiarske, 19 lokálnych osídlení: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina a Jurčatári (priepasne.sk). O vzniku obce hovorí povesť, podľa ktorej garbiar Potúček utekal z Liptovského Mikuláša pred Turkami na miesto, ktoré sa dnes nazýva “U Potúčkov” (priepasne.sk).
The village has an area of 13.71 km² (priepasne.sk) and is situated at an elevation of 343 meters above sea level (Wikipedia). It is home to 384 inhabitants (Wikipedia). The name of the village is allegedly derived from the word “pasenie” (grazing). The village was established by separating from the village Košariská in 1957. Until 1926, Priepasné was part of Brezová. The settlement of the village is characterized by hilly terrain with 19 local settlements: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina, and Jurčatári (priepasne.sk). According to a legend, the village’s origin is associated with the story of the tanner Potúček, who fled from Liptovský Mikuláš to the place now called “U Potúčkov” to escape the Turks (priepasne.sk).
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina
Polianka
Obec Polianka leží v Myjavskej pahorkatine (obecpolianka.sk). Leží v nadmorskej výške 416 metrov nad morom, rozkladá sa na 9.42 km2. Vyznačuje sa kopaničiarskym osídlením. Skladá sa s viacerých osád: Horná Polianka, Dolná Polianka, Havlová, Doliny, Ulica, Hraby, U Borikov, Piatová, Španková, Podlipovec, Járky, U Dingov, U Remenárov, U Talčíkov, Diely, Kotel, U Sadákov, U Sládkov. Momentálne tu žije 412 obyvateľov (obecpolianka.sk). Osídlenie sa datuje do obdobia reformácie, keď sa utečenci z Čiech usadzovali v odľahlých častiach Myjavska. Názov obce je odvodený od povesti – prví osadníci sa usadili na mieste, ktorá má tvar jamy a svoje majetky identifikovali “od pol jamky nahor a od pol jamky nadol”, to jest poljamky. Myjavský dialekt skomolil slovo na Polianka. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1611. Ľudové tradície, remeslá a výroba tradičných kopaničiarskych výrobkov v obci zaniká (obecpolianka.sk).
The village of Polianka is situated in the Myjava Hills (obecpolianka.sk). It is located at an altitude of 416 meters above sea level and covers an area of 9.42 km². It is characterized by hillside settlements and consists of several hamlets: Horná Polianka, Dolná Polianka, Havlová, Doliny, Ulica, Hraby, U Borikov, Piatová, Španková, Podlipovec, Járky, U Dingov, U Remenárov, U Talčíkov, Diely, Kotel, U Sadákov, U Sládkov. Currently, 412 inhabitants live here (obecpolianka.sk). The settlement dates back to the period of the Reformation when refugees from Bohemia settled in remote parts of Myjava. The name of the village is derived from a legend – the first settlers settled in a place shaped like a pit and identified their properties as “from half the pit up and from half the pit down,” which means “poljamky” in Slovak. The Myjava dialect distorted the word to Polianka. The first written mention of the village is from 1611. Folk traditions, crafts, and the production of traditional hillside products in the village are disappearing (obecpolianka.sk).
Odkazy