2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Stredné Považie

Šípkové

Hits: 1635

Šíp­ko­vé leží v nad­mor­skej výš­ke 216 met­rov nad morom, neďa­le­ko od Pieš­ťan. Na plo­che 8.3 km2 tu žije 330 oby­va­te­ľov (sip​ko​ve​.sk). V rokoch 19751992 bola obec miest­nou čas­ťou Vrbo­vé­ho. Naj­star­šie osíd­le­nie cho­tá­ra Šíp­ko­vé­ho pochá­dza z neoli­tu, zis­ti­lo sa na loka­li­te Diel­ce. Z obdo­bia mlad­šej a nesko­rej doby bron­zo­vej sa našli nále­zy v Zahu­me­ni­ciach. V intra­vi­lá­ne obce sú nále­zy zo stre­do­ve­ku, z 14. – 16. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka o Šíp­ko­vom (Sip­kow, Syp­ko) pochá­dza z roku 1349. Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Syp­kuo, Siko, Sib­ko, Sip­ko­we, Sip­ko, Syp­ko­we, Schip­ko, Csip­kés. V roku 1598 bolo v obci 48 domov. Rodi­na Apo­ni­ov­cov vlast­ni­la majet­ky v obci až do roku 1874 (Marián Klčo).


Šíp­ko­vé is loca­ted at an alti­tu­de of 216 meters abo­ve sea level, near Pieš­ťa­ny. With an area of 8.3 km², it is home to 330 resi­dents. Bet­we­en 1975 and 1992, the vil­la­ge was a local part of Vrbo­vé. The oldest sett­le­ment in the Šíp­ko­vé area dates back to the Neolit­hic peri­od, dis­co­ve­red at the Diel­ce site. Dis­co­ve­ries from the youn­ger and late Bron­ze Age were found in Zahu­me­ni­ce. Wit­hin the vil­la­ge­’s boun­da­ries, the­re are medie­val fin­dings from the 14th to the 16th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on of Šíp­ko­vé (Sip­kow, Syp­ko) dates back to 1349. Other his­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Syp­kuo, Siko, Sib­ko, Sip­ko­we, Sip­ko, Syp­ko­we, Schip­ko, and Csip­kés. In 1598, the vil­la­ge had 48 hou­ses. The Apo­ni­ov­cov fami­ly owned pro­per­ties in the vil­la­ge until 1874 (Marián Klčo).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

Hits: 1591

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 00014 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).


Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,00014,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).


Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINEISBN 8096938886. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Kopaničiarska obec Priepasné

Hits: 1999

Roz­lo­ha obce je 13.71 km2 (prie​pas​ne​.sk), leží v nad­mor­skej výš­ke 343 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Žije tu 384 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Názov obce je údaj­ne odvo­de­ný od slo­va pase­nie”. Obce vznik­la odčle­ne­ním od obce Koša­ris­ká v roku 1957. Až do roku 1926 bolo Prie­pas­né súčas­ťou Bre­zo­vej. Osíd­le­nie obce je kopa­ni­čiar­ske19 lokál­nych osíd­le­ní: Podm­ly­ná­ro­vá, Dlhý Vršek (Halu­zi­ce, Výhon a Paži­te), U Potúč­kov, U Kázi­kov, U Bie­lych, U Bachá­rov, U Blat­nia­kov, U Čúva­lov, Batí­ko­vá, U Kopec­kých, U Mos­náč­kov, Kon­či­ny, U Zubá­kov, U Hraj­no­hov, U Mar­kov, U Pet­rá­ši, U Šev­cov, Jan­dech Doli­na a Jur­ča­tá­ri (prie​pas​ne​.sk). O vzni­ku obce hovo­rí povesť, pod­ľa kto­rej gar­biar Potú­ček ute­kal z Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša pred Tur­ka­mi na mies­to, kto­ré sa dnes nazý­va U Potúč­kov” (prie​pas​ne​.sk).


The vil­la­ge has an area of 13.71 km² (prie​pas​ne​.sk) and is situ­ated at an ele­va­ti­on of 343 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). It is home to 384 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The name of the vil­la­ge is alle­ged­ly deri­ved from the word pase­nie” (gra­zing). The vil­la­ge was estab­lis­hed by sepa­ra­ting from the vil­la­ge Koša­ris­ká in 1957. Until 1926, Prie­pas­né was part of Bre­zo­vá. The sett­le­ment of the vil­la­ge is cha­rac­te­ri­zed by hil­ly ter­rain with 19 local sett­le­ments: Podm­ly­ná­ro­vá, Dlhý Vršek (Halu­zi­ce, Výhon a Paži­te), U Potúč­kov, U Kázi­kov, U Bie­lych, U Bachá­rov, U Blat­nia­kov, U Čúva­lov, Batí­ko­vá, U Kopec­kých, U Mos­náč­kov, Kon­či­ny, U Zubá­kov, U Hraj­no­hov, U Mar­kov, U Pet­rá­ši, U Šev­cov, Jan­dech Doli­na, and Jur­ča­tá­ri (prie​pas​ne​.sk). Accor­ding to a legend, the vil­la­ge­’s ori­gin is asso­cia­ted with the sto­ry of the tan­ner Potú­ček, who fled from Lip­tov­ský Miku­láš to the pla­ce now cal­led U Potúč­kov” to esca­pe the Turks (prie​pas​ne​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Polianka

Hits: 3455

Obec Polian­ka leží v Myjav­skej pahor­ka­ti­ne (obec​po​lian​ka​.sk). Leží v nad­mor­skej výš­ke 416 met­rov nad morom, roz­kla­dá sa na 9.42 km2. Vyzna­ču­je sa kopa­ni­čiar­skym osíd­le­ním. Skla­dá sa s via­ce­rých osád: Hor­ná Polian­ka, Dol­ná Polian­ka, Hav­lo­vá, Doli­ny, Uli­ca, Hra­by, U Bori­kov, Pia­to­vá, Špan­ko­vá, Pod­li­po­vec, Jár­ky, U Din­gov, U Reme­ná­rov, U Tal­čí­kov, Die­ly, Kotel, U Sadá­kov, U Slád­kov. Momen­tál­ne tu žije 412 oby­va­te­ľov (obec​po​lian​ka​.sk). Osíd­le­nie sa datu­je do obdo­bia refor­má­cie, keď sa ute­čen­ci z Čiech usa­dzo­va­li v odľah­lých čas­tiach Myjav­ska. Názov obce je odvo­de­ný od poves­ti – prví osad­ní­ci sa usa­di­li na mies­te, kto­rá má tvar jamy a svo­je majet­ky iden­ti­fi­ko­va­li od pol jam­ky nahor a od pol jam­ky nadol”, to jest pol­jam­ky. Myjav­ský dia­lekt sko­mo­lil slo­vo na Polian­ka. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1611. Ľudo­vé tra­dí­cie, remes­lá a výro­ba tra­dič­ných kopa­ni­čiar­skych výrob­kov v obci zani­ká (obec​po​lian​ka​.sk).


The vil­la­ge of Polian­ka is situ­ated in the Myja­va Hills (obec​po​lian​ka​.sk). It is loca­ted at an alti­tu­de of 416 meters abo­ve sea level and covers an area of 9.42 km². It is cha­rac­te­ri­zed by hill­si­de sett­le­ments and con­sists of seve­ral ham­lets: Hor­ná Polian­ka, Dol­ná Polian­ka, Hav­lo­vá, Doli­ny, Uli­ca, Hra­by, U Bori­kov, Pia­to­vá, Špan­ko­vá, Pod­li­po­vec, Jár­ky, U Din­gov, U Reme­ná­rov, U Tal­čí­kov, Die­ly, Kotel, U Sadá­kov, U Slád­kov. Cur­ren­tly, 412 inha­bi­tants live here (obec​po​lian​ka​.sk). The sett­le­ment dates back to the peri­od of the Refor­ma­ti­on when refu­ge­es from Bohe­mia sett­led in remo­te parts of Myja­va. The name of the vil­la­ge is deri­ved from a legend – the first sett­lers sett­led in a pla­ce sha­ped like a pit and iden­ti­fied the­ir pro­per­ties as from half the pit up and from half the pit down,” which means pol­jam­ky” in Slo­vak. The Myja­va dia­lect dis­tor­ted the word to Polian­ka. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1611. Folk tra­di­ti­ons, crafts, and the pro­duc­ti­on of tra­di­ti­onal hill­si­de pro­ducts in the vil­la­ge are disap­pe­a­ring (obec​po​lian​ka​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post