2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Braunsberg – vrch nad Hainburgom

Hits: 3583

Brauns­berg je kopec nad Hain­bur­gom. Je z neho pek­ný výhľad na Bra­ti­sla­vu, hrad Devín.

Naj­star­šie význam­né osíd­le­nie Brauns­ber­gu je z doby halš­tat­skej, v 7. až 6. sto­ro­čí pred naším leto­poč­tom. Kedy­si bol osíd­le­ný Kelt­mi. Na západ­nej stra­ne kop­ca je napo­do­be­ni­na stráž­nej kelt­skej veže (Hara­tí­ko­vá). Je jed­ným z troch kelt­ských hra­dísk v oblas­ti Uhor­skej brá­ny. Vrch dosa­hu­je 376 met­rov nad morom. Devín ako ďal­šie hra­dis­ko sa nachá­dza nece­lé 2 km seve­ro­vý­chod­ne. Naj­výz­nam­nej­ším bolo oppi­dum na Bra­ti­slav­skom hra­de. Pred­po­kla­dá sa, že hra­dis­ká vybu­do­va­li pred 2000 rok­mi Bójo­via (Urban). Na Brauns­ber­gu čas­to cho­dia mode­lá­ri so svo­ji­mi model­mi lie­tať. Je zau­jí­ma­vé sle­do­vať túto ich vášeň.


Brauns­berg is a hill abo­ve Hain­burg. The­re is a beau­ti­ful view of Bra­ti­sla­va and Devin Cast­le from it.

The oldest sig­ni­fi­cant sett­le­ment on Brauns­berg dates back to the Halls­tatt peri­od, around the 7th to 6th cen­tu­ries BCE. It was once inha­bi­ted by Celts. On the wes­tern side of the hill, the­re is a repli­ca of a Cel­tic watch­to­wer (Hara­tí­ko­vá). It is one of three Cel­tic hill­forts in the area of the Hun­ga­rian Gate. The sum­mit rea­ches 376 meters abo­ve sea level. Devin, anot­her hill­fort, is loca­ted less than 2 km to the nort­he­ast. The most sig­ni­fi­cant was the oppi­dum at Bra­ti­sla­va Cast­le. It is assu­med that the for­ti­fi­ca­ti­ons were built by the Boii over 2000 years ago (Urban). Model airc­raft ent­hu­siasts often fre­qu­ent Brauns­berg to fly the­ir models, making it inte­res­ting to obser­ve the­ir passion.


Brauns­berg ist ein Hügel ober­halb von Hain­burg. Von dort aus hat man einen schönen Blick auf Bra­ti­sla­va und die Burg Devin.

Die ältes­te bede­uten­de Sied­lung auf dem Brauns­berg stammt aus der Halls­tatt­ze­it, etwa im 7. bis 6. Jahr­hun­dert v. Chr. Er war einst von Kel­ten bewohnt. Auf der West­se­i­te des Hügels befin­det sich eine Nach­bil­dung eines kel­tis­chen Wach­turms (Hara­tí­ko­vá). Es ist eines von drei kel­tis­chen Oppi­da in der Gegend des Ungar­to­res. Der Gip­fel erre­icht eine Höhe von 376 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Devin, ein wei­te­res Oppi­dum, liegt weni­ger als 2 km nor­döst­lich. Das bede­utend­ste war das Oppi­dum auf der Burg Bra­ti­sla­va. Es wird ange­nom­men, dass die Bóier vor über 2000 Jah­ren die Befes­ti­gun­gen errich­te­ten (Urban). Modellflugzeug-​Enthusiasten besu­chen den Brauns­berg oft, um ihre Model­le flie­gen zu las­sen, was es inte­res­sant macht, ihre Lei­den­schaft zu beobachten.


Lite­ra­tú­ra

Ausg­ra­bun­gen am Brauns­berg, in: Otto Hel­mut Urban, Kata­log: Archa­e­olo­gie in Hain­burg, Auss­tel­lung im Wienertor-​Museum, Wien 1990, 13 – 20.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Maďarsko, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Győr – starobylé, živé, slobodné a kráľovské mesto

Hits: 3423

Győr sa nachá­dza seve­ro­zá­pa­de Maďar­ska. Slo­ven­ský názov pre Győr je Ráb, nemec­ký Raab, latinc­ký Arre­bo­na. Je vzdia­le­ný 65 km od Bra­ti­sla­vy a 10 km od slo­ven­ských hra­níc. Je žup­ným mes­tom župy Győr-​Moson-​Sopron. Mes­to malo do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia pre­važ­ne nemec­kých oby­va­te­ľov. Od roku 1009 je síd­lom Ráb­skej die­cé­zy (Wiki­pe­dia). Na 174.62 km2 tu žije tak­mer 130 000 oby­va­te­ľov. K náras­tu počtu oby­va­te­ľov doš­lo naj­mä po skon­če­ní 2. sve­to­vej voj­ny do roku 1980. Leží v nad­mor­skej výš­ke 108 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia ENG).

Je to sta­ro­by­lé živé mes­to. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo ume­lec­kých pamia­tok, ich počtom sa radí na dru­hé mies­to v Maďar­sku. Ale je aj fes­ti­va­lo­vým mes­tom, Sta­ré mes­to je lau­re­átom európ­skej ceny ochra­ny pamia­tok. Cez mes­to tečú tri rie­ky (gyor​.hu). Naj­star­šiu časť mes­ta pred­sta­vu­je Kapi­tul­ný vrch (Káptalan-​domb), kde sto­jí bis­kup­ská kated­rá­la – bazi­li­ka, kto­rá má román­ske zákla­dy z 11. sto­ro­čia (Ale­na Ilčí­ko­vá). V gotic­kej kapl­n­ke svä­té­ho Ladi­sla­va sa nachá­dza vrchol­né die­lo uhor­ské­ho stre­do­ve­ké­ho zlat­níc­ke­ho ume­nia, pozlá­te­ná strie­bor­ná hel­ma svä­té­ho Ladi­sla­va (aktu​al​ne​.cz). V mes­te sú aj kúpe­le s lie­či­vou ter­mál­nou vodou (Richard Šedý).

Prvé osíd­le­nie na mies­te dneš­né­ho Győru je z pra­ve­ku. Osíd­le­né bolo aj v dobe rím­skej. Prvé písom­né dokla­dy sú z obdo­bia Kel­tov, kto­rí mes­to pome­no­va­li Arra­bo­na. V 6. sto­ro­čí úze­mie osíd­li­li Slo­va­nia (aktu​al​ne​.cz). Neskôr Lon­go­bar­di a Ava­ri, kto­rí tu vybu­do­va­li kru­ho­vú pev­nosť gyuru, z čoho je odvo­de­ný názov mes­ta Győr. Úze­mie bol v rokoch 880894 súčas­ťou Veľ­ko­mo­rav­skej ríše (Richard Šedý). Slo­va­nov v 9. a 10. sto­ro­čí napad­li Maďa­ri (aktu​al​ne​.cz). Maďa­ri opra­vi­li opus­te­nú rím­sku pev­nosť (Richard Šedý). V 13. sto­ro­čí mes­to napad­li Mon­go­li (aktu​al​ne​.cz) a v roku 1271 čes­ké voj­ská Pře­mys­la Ota­ka­ra II. (Wiki­pe­dia). V 16. sto­ro­čí mes­to pred Tur­ka­mi spá­lil miest­ny vojen­ský veli­teľ Kris­tóf Lam­bert (aktu​al​ne​.cz). Z tej­to doby je turec­ký názov pre mes­to Janik Kala – spá­le­né mes­to (Wiki­pe­dia). Po oslo­bo­de­ní bolo mes­to zno­vu vybu­do­va­né pomo­cou talian­skych archi­tek­tov v rene­sanč­nom a baro­ko­vom štý­le. V roku 1743 zís­ka­lo šta­tút slo­bod­né­ho krá­ľov­ské­ho mes­ta. Rast mes­ta však zasta­vi­li napo­le­on­ské voj­ny. Počas 2. sve­to­vej voj­ny sem boli depor­to­va­ní maďar­skí židia (aktu​al​ne​.cz). V mes­te sa vyrá­ba­li loko­mo­tí­vy a iná tech­ni­ka. Neskôr sa výro­ba pre­su­nu­la ďalej od mes­ta. Avšak, od roku 1994 v mes­te síd­li poboč­ka Audi AG, ktorá tu pre­vádz­ku­je tová­reň, vyrá­ba­jú sa tu špor­to­vé vozid­lá a množ­stvo typov ben­zí­no­vých moto­rov. V mar­ci 1945 bol, počas 2. sve­to­vej voj­ny, Győr tri dni bom­bar­do­va­ný spo­je­nec­ký­mi lie­tad­la­mi, čím zo 6 000 budov v mes­te zosta­lo iba asi 200 budov, ako­by zázra­kom prá­ve v his­to­ric­kom cen­tre mes­ta (Wiki­pe­dia).


Győr is loca­ted in nort­hwes­tern Hun­ga­ry. The Slo­vak name for Győr is Ráb, Ger­man Raab, Latin Arre­bo­na. It is 65 km away from Bra­ti­sla­va and 10 km from the Slo­vak bor­ders. It is the coun­ty seat of Győr-​Moson-​Sopron Coun­ty. Until the mid-​19th cen­tu­ry, the city had a pre­do­mi­nan­tly Ger­man popu­la­ti­on. Sin­ce 1009, it has been the seat of the Dioce­se of Győr (Wiki­pe­dia). Almost 130,000 peop­le live on 174.62 km². The popu­la­ti­on inc­re­a­sed main­ly after the end of World War II until 1980. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 108 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia ENG).

Győr is an ancient vib­rant city with nume­rous artis­tic monu­ments, ran­king second in Hun­ga­ry by the­ir num­ber. It is also a fes­ti­val city, and the Old Town is the lau­re­a­te of the Euro­pe­an Heri­ta­ge Pro­tec­ti­on Award. Three rivers flow through the city (gyor​.hu). The oldest part of the city is repre­sen­ted by Capi­tu­la­ry Hill (Káptalan-​domb), whe­re the bis­ho­p’s cat­hed­ral stands – a basi­li­ca with Roma­ne­sque foun­da­ti­ons from the 11th cen­tu­ry (Ale­na Ilčí­ko­vá). In the Got­hic cha­pel of St. Ladis­laus, the­re is a mas­ter­pie­ce of Hun­ga­rian medie­val golds­mith art, the gil­ded sil­ver hel­met of St. Ladis­laus (aktu​al​ne​.cz). The­re are also ther­mal baths with hea­ling ther­mal water in the city (Richard Šedý).

The first sett­le­ment on the site of present-​day Győr dates back to pre­his­to­ric times. It was inha­bi­ted during the Roman era. The first writ­ten records are from the Cel­tic peri­od when the city was named Arra­bo­na. In the 6th cen­tu­ry, the ter­ri­to­ry was sett­led by Slavs (aktu​al​ne​.cz). Later, Lom­bards and Avars, who built a cir­cu­lar for­tress cal­led gyuru, giving the city its name Győr. The area was part of the Gre­at Mora­vian Empi­re from 880 to 894 (Richard Šedý). Hun­ga­rians attac­ked the Slavs in the 9th and 10th cen­tu­ries (aktu​al​ne​.cz). The Hun­ga­rians repai­red the aban­do­ned Roman for­tress (Richard Šedý). In the 13th cen­tu­ry, the city was attac­ked by the Mon­gols (aktu​al​ne​.cz), and in 1271 by the Czech armies of Pře­mysl Ota­kar II. (Wiki­pe­dia). In the 16th cen­tu­ry, the city was bur­ned by the local mili­ta­ry com­man­der Kris­tóf Lam­bert to pre­vent the Turks (aktu​al​ne​.cz). From this time comes the Tur­kish name for the city Janik Kala – the burnt city (Wiki­pe­dia). After libe­ra­ti­on, the city was rebu­ilt by Ita­lian archi­tects in the Renais­san­ce and Baro­que sty­les. In 1743, it gai­ned the sta­tus of a free roy­al city. Howe­ver, the city­’s gro­wth was hal­ted by the Napo­le­onic Wars. During World War II, Hun­ga­rian Jews were depor­ted from here (aktu​al​ne​.cz). The city used to manu­fac­tu­re loco­mo­ti­ves and other machi­ne­ry. Later, pro­duc­ti­on moved away from the city. Howe­ver, sin­ce 1994, a branch of Audi AG has been based in the city, ope­ra­ting a fac­to­ry pro­du­cing sports vehic­les and vari­ous types of gaso­li­ne engi­nes. In March 1945, during World War II, Győr was bom­bed by Allied airc­raft for three days, redu­cing the city­’s 6,000 buil­dings to about 200, mira­cu­lous­ly pre­ser­ving the his­to­ri­cal cen­ter (Wiki­pe­dia).


Győr észak­ny­uga­ti rés­zén talál­ha­tó Magy­arors­zá­gon. A szlo­vák neve Győr­nek Ráb, a német Raab, a latin Arre­bo­na. 65 km-​re van Pozso­ny­tól és 10 km-​re a szlo­vák határ­tól. Győr-​Moson-​Sopron megye szék­he­lye. A város köze­pé­ig, a 19. szá­zad köze­pé­ig főként német lako­sok éltek itt. 1009 óta a Győri egy­ház­me­gye szék­he­lye (Wiki­pé­dia). Majd­nem 130 000 ember él 174,62 km²-​en. A lakos­ság főként a máso­dik világ­há­bo­rú után, 1980-​ig növe­ke­dett. A ten­gers­zint felet­ti magas­ság 108 méter (Wiki­pe­dia ENG).

Győr ősi, vib­rá­ló város, szá­mos művés­ze­ti emlék­kel, ame­ly a máso­dik hely­et fog­lal­ja el Magy­arors­zá­gon. Emel­lett fesz­ti­vál­vá­ros is, az Óvá­ros pedig az euró­pai örök­ség­vé­del­mi díj nyer­te­se. Három folyó áram­lik a váro­son keresz­tül (gyor​.hu). A város leg­ré­geb­bi rés­zét a Káptalan-​domb (Káptalan-​domb) képe­zi, ahol az érse­ki szé­ke­se­gy­ház áll – egy bazi­li­ka, ame­ly­nek a 11. szá­zad­ból szár­ma­zó román alap­jai van­nak (Ale­na Ilčí­ko­vá). A Szent László-​gótikus kápol­ná­ban talál­ha­tó a magy­ar közép­ko­ri ara­ny­o­zott ezüst Szent Lász­ló sisak­já­nak csúc­sa (aktu​al​ne​.cz). A város­ban gyógy­í­tó ter­mál­víz­zel ren­del­ke­ző für­dők is van­nak (Richard Šedý).

Az első tele­pülés a mai Győr hely­én a pre­hisz­to­ri­kus kor­ból szár­ma­zik. A római idők­ben is lakott terület volt. Az első írá­sos emlé­kek a kel­ta idős­zak­ból szár­ma­znak, ami­kor a várost Arra­bo­ná­nak nevez­ték. A 6. szá­zad­ban a terüle­tet a szlá­vok tele­pí­tet­ték be (aktu​al​ne​.cz). Később lon­go­bár­dok és ava­rok, akik egy kör ala­kú erődöt, a gyurut épí­tet­tek, innen szár­ma­zik a város neve Győr. A terület 880 és 894 között rés­ze volt a Nagy Mor­va Biro­da­lom­nak (Richard Šedý). A magy­arok meg­tá­mad­ták a szlá­vo­kat a 9. és 10. szá­zad­ban (aktu​al​ne​.cz). A magy­arok hely­re­ál­lí­tot­ták az elha­gy­ott római erődöt (Richard Šedý). A várost a 13. szá­zad­ban mon­go­lok támad­ták (aktu​al​ne​.cz

), és 1271-​ben a cseh Pře­mysl Ota­kar II. had­se­re­ge (Wiki­pe­dia). A 16. szá­zad­ban a várost Kris­tóf Lam­bert helyi kato­nai parancs­nok elé­get­te, hogy mega­ka­dá­ly­oz­za a törököket (aktu​al​ne​.cz). Ebből az időből szár­ma­zik a város török neve Janik Kala – a leé­gett város (Wiki­pe­dia). A fels­za­ba­du­lás után az olasz épí­tés­zek által a renes­zánsz és barokk stí­lus­ban újjá­é­pí­tet­ték a várost. 1743-​ban elny­er­te a sza­bad kirá­lyi város stá­tus­zát. A város növe­ke­dé­sét azon­ban a napó­le­oni hábo­rúk állí­tot­ták meg. A máso­dik világ­há­bo­rú alatt innen depor­tál­ták a magy­ar zsi­dó­kat (aktu​al​ne​.cz). A város­ban gyár­tot­tak moz­do­ny­o­kat és más gépe­ket. Később a ter­me­lés távo­labb került a város­tól. Azon­ban 1994 óta az Audi AG egy­ik rész­le­ge van a város­ban, ahol sport­jár­művek és külön­fé­le típu­sú ben­zin­mo­to­rok kés­zül­nek. 1945 már­ciu­sá­ban, a máso­dik világ­há­bo­rú alatt, Győröt három napig bom­báz­ták az szövet­sé­ges repülőgé­pek, ami 6000 épület­ből csak min­te­gy 200 épüle­tet hagy­ott meg, mint­ha cso­da tör­tént vol­na, éppen a tör­té­nel­mi város­köz­pont­ban (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Typ krajiny

Bratislava – krásavica na Dunaji

Hits: 34794

Bra­ti­sla­va je zná­ma aj ako Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” a Mes­to Mie­ru. Roz­lo­ha Bra­ti­sla­vy je 367,584 km2. Leží v nad­mor­skej výš­ke 126514 met­rov nad morom. V Bra­ti­slav­skej aglo­me­rá­cií žije 546 300 oby­va­te­ľov. Den­ne sem dochá­dza 150200 tisíc ľudí za prá­cou. His­to­ric­ké náz­vy Bra­ti­sla­vy: Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Trva­lé osíd­le­nie úze­mia Bra­ti­sla­vy zača­lo prav­de­po­dob­ne v mlad­šej dobe kamen­nej. V rokoch 40050 pred n.l. tu boli Kel­ti, čoho dôka­zom je kelt­ské oppi­dum s min­cov­ňou. Medzi prvým a pia­tym sto­ro­čím stre­dom mes­ta vied­la hra­ni­ca Rím­skej ríše - Limes Roma­nus. Medzi 6. a 8. sto­ro­čím sem priš­li prví Slo­va­niaAva­ri. V rokoch 633658 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Samo­vej ríše. Od kon­ca 8. sto­ro­čia do roku 833 bola súčas­ťou Nit­rian­ske­ho knie­žat­stva a do roku 907 Veľ­kej Mora­vy (Wiki­pé­dia). V rokoch 12411242 zaú­to­či­li na Bra­ti­sla­vu Mon­go­li, mes­to však nedo­by­li. V roku 1465 zalo­žil Matej Kor­vín Aca­de­miu Istro­po­li­ta­nu, prvú uni­ver­zi­tu na úze­mí Slo­ven­ska (Wiki­pé­dia). V rokoch 9071918 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Uhor­ska.

V rokoch 15631830 je Bra­ti­sla­va koru­no­vač­ným mes­tom uhor­ských krá­ľov. Pri­bliž­ne do roku 1870 bola Bra­ti­sla­va pre­važ­ne mes­tom nemec­ky hovo­ria­ce­ho oby­va­teľ­stva. V roku 1946 sa k Bra­ti­sla­ve pri­po­ji­li obce Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, RačaVaj­no­ry. V roku 1971 aj Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa a Záhor­ská Bys­tri­ca (Wiki­pé­dia). Ruži­nov má tie­to miest­ne čas­ti: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Osob­nos­ti Bra­ti­sla­vy: nemec­ký kla­vi­ris­ta a skla­da­teľ Johann Nepo­muk Hum­mel, nosi­teľ Nobe­lo­vej ceny za fyzi­ku Phi­lipp Lenard, fyzik a mate­ma­tik Ján Andrej Seg­ner, rabín Samu­el Ben­ja­min Sofer, sochár Vik­tor Oskar Tilg­ner a množ­stvo iných (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va is also kno­wn as the Beau­ty on the Danu­be” and the City of Pea­ce.” Its area is 367.584 km², situ­ated at an ele­va­ti­on ran­ging from 126 to 514 meters abo­ve sea level. In the Bra­ti­sla­va agg­lo­me­ra­ti­on, 546,300 inha­bi­tants resi­de, and dai­ly, 150 – 200 thou­sand peop­le com­mu­te here for work. His­to­ri­cal names for Bra­ti­sla­va inc­lu­de Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, and Istro­po­lis. Per­ma­nent sett­le­ment of the Bra­ti­sla­va area like­ly began in the late Sto­ne Age. Bet­we­en 400 and 50 BCE, Celts inha­bi­ted the regi­on, evi­den­ced by a Cel­tic oppi­dum with a mint. The Roman Empi­re­’s bor­der, Limes Roma­nus, pas­sed through the city cen­ter bet­we­en the 1st and 5th cen­tu­ries. Bet­we­en the 6th and 8th cen­tu­ries, the first Slavs and Avars arri­ved. From 633 to 658, Bra­ti­sla­va was part of the Samo Empi­re. From the late 8th cen­tu­ry to 833, it was part of the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, and until 907, part of Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). In 1241 – 1242, the Mon­gols attac­ked Bra­ti­sla­va but did not conqu­er the city. In 1465, Matt­hias Cor­vi­nus foun­ded Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, the first uni­ver­si­ty in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). From 907 to 1918, Bra­ti­sla­va was part of Hungary.

From 1563 to 1830, Bra­ti­sla­va was the coro­na­ti­on city of Hun­ga­rian kings. Until around 1870, Bra­ti­sla­va was pre­do­mi­nan­tly a city of German-​speaking inha­bi­tants. In 1946, the muni­ci­pa­li­ties of Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača, and Vaj­no­ry were anne­xed to Bra­ti­sla­va. In 1971, Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa, and Záhor­ská Bys­tri­ca also joined (Wiki­pe­dia). Ruži­nov has the­se local parts: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from Bra­ti­sla­va inc­lu­de the Ger­man pia­nist and com­po­ser Johann Nepo­muk Hum­mel, Nobel Prize-​winning phy­si­cist Phi­lipp Lenard, phy­si­cist and mat­he­ma­ti­cian Ján Andrej Seg­ner, rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, sculp­tor Vik­tor Oskar Tilg­ner, and many others (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ist auch als die Schöne an der Donau” und die Stadt des Frie­dens” bekannt. Die Flä­che bet­rägt 367,584 km² und liegt auf einer Höhe von 126 bis 514 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. In der Bratislava-​Agglomeration leben 546.300 Ein­woh­ner, und täg­lich pen­deln 150 – 200 Tau­send Men­schen hier­her zur Arbe­it. His­to­ris­che Namen für Bra­ti­sla­va sind Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek und Istro­po­lis. Die dau­er­haf­te Besied­lung des Gebiets von Bra­ti­sla­va begann wahrs­che­in­lich in der Jung­ste­in­ze­it. Zwis­chen 400 und 50 v. Chr. leb­ten Kel­ten in der Regi­on, wie ein kel­tis­ches Oppi­dum mit einer Münzp­rä­ges­tät­te belegt. Die Gren­ze des Römis­chen Rei­ches, Limes Roma­nus, ver­lief zwis­chen dem 1. und 5. Jahr­hun­dert durch das Stadt­zen­trum. Zwis­chen dem 6. und 8. Jahr­hun­dert kamen die ers­ten Sla­wen und Awa­ren hier­her. Von 633 bis 658 gehör­te Bra­ti­sla­va zum Reich von Samo. Vom spä­ten 8. Jahr­hun­dert bis 833 gehör­te es zum Fürs­ten­tum Nit­ra und bis 907 zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich (Wiki­pe­dia). In den Jah­ren 1241 – 1242 grif­fen die Mon­go­len Bra­ti­sla­va an, ero­ber­ten die Stadt jedoch nicht. Im Jahr 1465 grün­de­te Matt­hias Cor­vi­nus die Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, die ers­te Uni­ver­si­tät in der Slo­wa­kei (Wiki­pe­dia). Von 907 bis 1918 gehör­te Bra­ti­sla­va zu Ungarn.

Von 1563 bis 1830 war Bra­ti­sla­va die Krönungss­tadt unga­ris­cher Köni­ge. Bis etwa 1870 war Bra­ti­sla­va vor­wie­gend eine Stadt mit deutschs­pra­chi­gen Ein­woh­nern. Im Jahr 1946 wur­den die Geme­in­den Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača und Vaj­no­ry Bra­ti­sla­va angeg­lie­dert. Im Jahr 1971 sch­los­sen sich auch Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa und Záhor­ská Bys­tri­ca an (Wiki­pe­dia). Ruži­nov hat diese

Orts­te­i­le: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bekann­te Per­sön­lich­ke­i­ten aus Bra­ti­sla­va sind der deuts­che Pia­nist und Kom­po­nist Johann Nepo­muk Hum­mel, der Nobelp­re­is­trä­ger für Phy­sik Phi­lipp Lenard, der Phy­si­ker und Mat­he­ma­ti­ker Ján Andrej Seg­ner, der Rab­bi­ner Samu­el Ben­ja­min Sofer, der Bild­hau­er Vik­tor Oskar Tilg­ner und vie­le ande­re (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ismert még Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” és a Béke Váro­sa­ként is. Bra­ti­sla­va terüle­te 367,584 km². Ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 126 és 514 méter között vál­to­zik. A bra­ti­sla­vai agg­lo­me­rá­ci­ó­ban 546 300 lakos él. Napon­ta 150 – 200 ezer ember jár ide dol­goz­ni. Bra­ti­sla­va tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Bra­ti­sla­va terüle­tén valós­zí­nűleg a fia­tal kőkors­zak­ban kez­dődött az állan­dó tele­pülés. Kr. e. 400 – 50 között kel­ták éltek itt, amit egy kel­ta oppi­dum és pénz­ver­de bizo­ny­ít. Az első és ötödik szá­zad között a város köze­pén a Római Biro­da­lom hatá­ra – a Limes Roma­nus – húzó­dott. A 6. és 8. szá­zad között az első szlá­vok és ava­rok érkez­tek ide. 633 és 658 között Bra­ti­sla­va a Samo Biro­da­lom rés­ze volt. A 8. szá­zad végé­től 833-​ig a Nit­riai Feje­de­lem­ség rés­ze volt, majd 907-​ig a Nagy Morá­viáé (Wiki­pé­dia). 1241 – 1242-​ben a mon­go­lok táma­dást indí­tot­tak Bra­ti­sla­va ellen, de a várost nem fog­lal­ták el. 1465-​ben Máty­ás kirá­ly mega­la­pí­tot­ta az Istro­po­li­ta­nu Aka­dé­miát, a szlo­vák terület első egy­ete­mét (Wiki­pé­dia). 907-​től 1918-​ig Bra­ti­sla­va rés­ze volt Magyarországnak.

1563-​tól 1830-​ig Bra­ti­sla­va a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­si váro­sa volt. Kb. 1870-​ig Bra­ti­sla­va túl­ny­o­mó­részt német any­any­el­vű lakos­sá­gú város volt. 1946-​ban Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača és Vaj­no­ry csa­tla­ko­zott Bra­ti­sla­vá­hoz. 1971-​ben Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa és Záhor­ská Bys­tri­ca is csa­tla­ko­zott (Wiki­pé­dia). Ruži­nov­nak a követ­ke­ző helyi rés­zei van­nak: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bra­ti­sla­va kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a német zon­go­ris­ta és zenes­zer­ző Johann Nepo­muk Hum­mel, a fizi­ka Nobel-​díjas Phi­lipp Lenard, a fizi­kus és mate­ma­ti­kus Ján Andrej Seg­ner, a rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, a szob­rász Vik­tor Oskar Tilg­ner és sok más (wiki​pe​dia​.sk).


Prís­pev­ky o Bratislave

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

Hits: 3840

Orav­ská dedi­na Pod­biel posky­tu­je náv­štev­ní­ko­vi maleb­ný pohľad do minu­los­ti. Dre­ve­ni­ce, kto­ré sa tu nachá­dza­jú, sú ” živé”. Čas­to slú­žia ako uby­to­va­nie turis­tom. Na dru­hej stra­ne Pod­biel je nor­mál­na dedi­na, kde sú muro­va­né domy. Obec vznik­la valaš­skou kolo­ni­zá­ci­ou, prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1556. Názov obce súvi­sí s Bie­lou ska­lou. His­to­ric­ké náz­vy obce: Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. Časť obce Bob­ro­va rala je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry (ora​va​.sk). V Pod­bie­li je údaj­ne naj­za­cho­va­lej­ší kom­plex zacho­va­lých dre­ve­ných sta­vieb ľudo­vej archi­tek­tú­ry v stred­nej Euró­pe – 64 pôvod­ných dre­ve­níc, kto­ré boli pre­važ­ne posta­ve­né kon­com 19. sto­ro­čia. Na kaž­dej dre­ve­ni­ci je vyre­za­ná ruži­ca – znak sln­ka, naj­výz­nam­nej­šie­ho kelt­ské­ho bož­stva. Obec má cca 1300 oby­va­te­ľov. Leží na sta­rej obchod­nej ces­te, tzv. jan­tá­ro­vej, prí­pad­ne soľ­nej ces­te, kto­rej his­tó­ria sia­ha ešte pred kelt­ské osíd­le­nie Ora­vy a sme­ru­je pop­ri rie­ke Ora­va cez Mala­tin­ský pries­myk na Lip­tov. Za Uhor­ska bola v Pod­bie­li dru­há col­ná kon­tro­la po Tvrdo­ší­ne, pre­to­že sa nedal obísť. Pri Pod­bie­li sa vypí­na­jú skal­né bra­lá. Jed­no z nich sa nazý­va Bie­la ska­la. Bolo sta­ro­by­lým kelt­ským hra­dis­kom. Pod­ľa poves­tí bolo aj tem­plár­skym hra­dis­kom. Sever­nej­šie sa týči dru­hé bra­lo s náz­vom Čer­ve­ná ska­la. Z nej vid­no, že Pod­biel leží ako­by na polo­os­tro­ve, kto­rý vytvo­ri­li rie­ky Stu­de­ná a Ora­va (pod​biel​.sk).

V obci sa nachá­dza národ­ná tech­nic­ká pamiat­ka Fran­tiš­ko­va Huta. Ľudia hutu nazý­va­jú hámor. Nachá­dza sa neďa­le­ko od obce. Zacho­va­li sa obvo­do­vé múry a cen­trál­na vyso­ká pec. Kaž­do­roč­ne sa v tej­to žele­ziar­ni uspo­ra­dú­va folk-​country fes­ti­val spo­je­ný s ukáž­kou sta­ro­ve­ké­ho tave­nie želez­nej rudy (pod​biel​.sk). Osu­dy žele­ziar­ne posta­ve­nej v roku 1836 sú zaha­le­né tajom­stvom. Objekt je ľuď­mi nazý­va­ný hámor. Kon­com augus­ta sa tu pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je hudob­ný fes­ti­val spo­je­ný s ukáž­kou tave­nie želez­nej rudy sta­ro­ve­kou tech­no­ló­gi­ou. Počiat­ky hut­níc­tva a baníc­tva v obci sú zo 17. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabuľa).


The Ora­va vil­la­ge of Pod­biel offers visi­tors a pic­tu­re­sque glim­pse into the past. The wooden hou­ses found here are ali­ve” and often ser­ve as accom­mo­da­ti­on for tou­rists. On the other hand, Pod­biel is a nor­mal vil­la­ge whe­re the­re are brick hou­ses. The vil­la­ge was for­med by Vala­chian colo­ni­za­ti­on, with the first writ­ten men­ti­on dating back to 1556. The vil­la­ge­’s name is rela­ted to the Whi­te Rock. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. The part of the vil­la­ge cal­led Bob­ro­va rala is a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re (ora​va​.sk). In Pod­biel, the­re is repor­ted­ly the most well-​preserved com­plex of tra­di­ti­onal wooden buil­dings in Cen­tral Euro­pe – 64 ori­gi­nal cot­ta­ges, most­ly built at the end of the 19th cen­tu­ry. Each cot­ta­ge bears a car­ved rose – the sym­bol of the sun, the most sig­ni­fi­cant Cel­tic dei­ty. The vil­la­ge has around 1300 inha­bi­tants and lies on the old tra­de rou­te, the so-​called amber or salt rou­te, who­se his­to­ry pre­da­tes Cel­tic sett­le­ments in Ora­va, run­ning along the Ora­va River through the Mala­tin­ský Pass to Lip­tov. During the Hun­ga­rian peri­od, Pod­biel had the second cus­toms con­trol after Tvrdo­šín, as it could not be bypas­sed. Near Pod­biel, the­re are pro­mi­nent rock gates, with one of them named Whi­te Rock, belie­ved to be an ancient Cel­tic for­tress and, accor­ding to legends, a Tem­plar for­tress. Furt­her north, the­re is anot­her gate cal­led Red Rock, pro­vi­ding a view that makes Pod­biel appe­ar as if on a penin­su­la for­med by the Stu­de­ná and Ora­va rivers (pod​biel​.sk).

The vil­la­ge is home to the nati­onal tech­ni­cal monu­ment Fran­tiš­ko­va Huta, com­mon­ly kno­wn as a hámor” (ham­mer). It is loca­ted near the vil­la­ge, and the peri­me­ter walls and a cen­tral blast fur­na­ce have been pre­ser­ved. Eve­ry year, a folk-​country fes­ti­val is held in this iron­works, fea­tu­ring a demon­stra­ti­on of ancient iron ore smel­ting (pod​biel​.sk). The his­to­ry of the iron­works, built in 1836, is shrou­ded in mys­te­ry. The faci­li­ty is com­mon­ly refer­red to as a hámor.” At the end of August, a music fes­ti­val is regu­lar­ly orga­ni­zed here, com­bi­ned with a demon­stra­ti­on of iron ore smel­ting using ancient tech­no­lo­gy. The ori­gins of metal­lur­gy and mining in the vil­la­ge date back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board).


Ora­ws­ka wios­ka Pod­biel ofe­ru­je odwie­dza­jącym malo­wnic­zy rzut oka w przes­zło­ść. Dre­wnia­ne domy tutaj są żywe” i częs­to pełnią fun­kc­ję noc­le­go­wą dla turys­tów. Z dru­giej stro­ny Pod­biel to nor­mal­na wieś, gdzie znaj­du­ją się muro­wa­ne domy. Wieś pows­ta­ła w wyni­ku wołos­kiej kolo­ni­zac­ji, pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1556. Nazwa wsi zwi­ąza­na jest z Bie­lą Ska­łą. His­to­rycz­ne nazwy wsi to Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. Część wsi o nazwie Bob­ro­va rala jest zabyt­ko­wą rezer­wa­tą archi­tek­tu­ry ludo­wej (ora​va​.sk). W Pod­bie­lu znaj­du­je się rze­ko­mo naj­bar­dziej zacho­wa­ny kom­pleks tra­dy­cyj­nych dre­wnia­nych budyn­ków w Euro­pie Środ­ko­wej – 64 ory­gi­nal­ne cha­ty, głó­wnie z końca XIX wie­ku. Na każdej chat­ce wyry­ta jest róża – sym­bol sło­ńca, naj­wa­żniejs­ze­go cel­tyc­kie­go bóst­wa. Wios­ka lic­zy oko­ło 1300 miesz­ka­ńców i leży na sta­rej dro­dze hand­lo­wej, tzw. szla­ku bursz­ty­no­we­go lub sol­ne­go, któ­re­go his­to­ria sięga cza­sów przed cel­tyc­kim osad­nict­wem w Ora­wie, bieg­nącej wzdłuż rze­ki Ora­wy przez Prze­łęcz Mala­tin­ską do Lip­to­va. Podc­zas okre­su węgier­skie­go Pod­biel mia­ło dru­gą kon­tro­lę celno-​podatkową po Tvrdo­šín, ponie­waż nie dało się go omi­nąć. W pobli­żu Pod­bie­la znaj­du­ją się cha­rak­te­rys­tycz­ne bra­my skal­ne, z któ­rych jed­na nosi nazwę Bie­la ska­la, uwa­ża­na za sta­ro­żyt­ne cel­tyc­kie gro­dzis­ko i, zgod­nie z legen­da­mi, gro­dzis­ko tem­pla­rius­zy. Dalej na północ znaj­du­je się kolej­na bra­ma o nazwie Czer­wo­na ska­la, któ­ra spra­wia, że Pod­biel wyda­je się być jak­by na półwys­pie utwor­zo­nym przez rze­ki Stu­de­ná i Ora­wa (pod​biel​.sk).

W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się naro­do­we zabyt­ko­we Fran­tiš­ko­va Huta, pows­zech­nie nazy­wa­ne hámor” (kowa­dło). Znaj­du­je się nie­da­le­ko od wsi, a zacho­wa­ły się mury obwo­do­we i cen­tral­ny piec wyso­ko­wy­dzie­la­jący. Co roku w tej hucie żela­za odby­wa się fes­ti­wal muzy­ki folk-​country z poka­zem sta­ro­żyt­nej obrób­ki żela­za (pod​biel​.sk). His­to­ria huty żela­za zbu­do­wa­nej w 1836 roku jest otoc­zo­na tajem­ni­cą. Obiekt jest pows­zech­nie nazy­wa­ny hámor”. Pod koniec sierp­nia regu­lar­nie orga­ni­zo­wa­ny jest tutaj fes­ti­wal muzycz­ny z poka­zem sta­ro­żyt­nej tech­no­lo­gii topie­nia rudy żela­za. Poc­ząt­ki hut­nict­wa i gór­nict­wa w miejs­co­wo­ści sięga­ją XVII wie­ku (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Banka – obec pri Piešťanoch

Hits: 3056

Ban­ka sa nachá­dza na ľavom bre­hu rie­ky Váh, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca, v tes­nej blíz­kos­ti Pieš­ťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Je dolo­že­né pra­ve­ké osíd­le­nie v tej­to oblas­ti. V minu­los­ti tu boli bro­dy cez Váh. Našli sa tu aj kos­tro­vé pozos­tat­ky mamu­ta. Nikdy neza­mŕ­za­jú­ce prí­rod­né ter­mál­ne pra­me­ne vied­li prav­de­po­dob­ne k priaz­ni­vej mik­ro­klí­me, k rela­tív­ne kli­ma­tic­ky priaz­ni­vej­šie­mu pro­stre­diu pre zver. Okrem mamu­tov sa tu našli aj pozos­tat­ky roso­má­ka, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa, polár­nej líš­ky, vlka, snež­né­ho zaja­ca. Našlo sa tu naj­dl­h­šie zná­me škra­bad­lo z mla­dé­ho pale­oli­tu na Slo­ven­sku (obec​ban​ka​.sk). Na vyvý­še­ni­nách nad obcou bol do 13. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne hrad Bana (Mod​ro​va​.eu​.sk). Pod­ľa obec​ban​ka​.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpá­du nomád­skych ugro­fín­skych kme­ňov. Pred­po­kla­dá sa, že hrad stál na mies­te dneš­né­ho rím­sko­ka­to­líc­ke­ho kos­to­la svä­té­ho Mar­ti­na, prí­pad­ne v jeho oko­lí (obec​ban​ka​.sk). V prie­be­hu 13. sto­ro­čia zani­kol. V minu­los­ti bola Ban­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk), Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Z Ban­ky je dolo­že­né osíd­le­nie aj z rím­skej doby. Rov­na­ko sta­ro­slo­ven­ské (obec​ban​ka​.sk). V roku 1599 Ban­ku spus­to­ši­li Tur­ci (Wiki­pe­dia).

Oko­lo Ban­ky sme­rom na Bac­chus vilu boli kedy­si vinoh­ra­dy. Medzi kúpeľ­ným ostro­vom a Ban­kou pre­pra­vo­va­la ľudí kom­pa. Fun­go­va­la do začiat­ku 20. sto­ro­čia. V roku 1828 žilo v Ban­ke 451 oby­va­te­ľov v 64 domoch. Dedi­či Joze­fa Erdödy­ho vlast­ni­li v Ban­ke kaš­tieľ, veľ­kos­ta­tok a pôdu (obec​ban​ka​.sk). Obec Ban­ka bola v rokoch 1973 – 1995 súčas­ťou Pieš­ťan (Šte­fan Gre­go­rič­ka). V kata­stri obce sa nachá­dza leso­park Čer­ve­ná veža (il15​.cz), lyžiar­ske stre­dis­ko Ahoj (skg​.sk), vrch Hav­ran, Bac­cus Vil­la, na kto­rej vraj Beet­ho­ven vraj skom­po­no­val soná­tu mesač­né­ho svi­tu (Wiki­pe­dia), ter­mál­ne kúpa­lis­ko Sĺňa­va, kto­ré je ale bohu­žiaľ už dlhý čas zavre­té (skg​.sk).


The vil­la­ge is loca­ted on the left bank of the Váh River, at the foot­hills of the Považ­ský Ino­vec, in clo­se pro­xi­mi­ty to Pieš­ťa­ny. It covers an area of 8.58 km² and is home to 2,174 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Pre­his­to­ric sett­le­ment in this area has been docu­men­ted, and in the past, the­re were fords across the Váh River. Mam­moth ske­le­tal remains were dis­co­ve­red here, along­si­de rem­nants of other ani­mals like the wol­ve­ri­ne, cave bear, polar fox, wolf, and Arc­tic hare. The pre­sen­ce of never-​freezing natu­ral ther­mal springs like­ly con­tri­bu­ted to a favo­rab­le mic­roc­li­ma­te, cre­a­ting a rela­ti­ve­ly climate-​friendly envi­ron­ment for wild­li­fe. In addi­ti­on to mam­moths, the longest-​known scra­per from the Young Pale­olit­hic era in Slo­va­kia was found here (obec​ban​ka​.sk).

Ele­va­ted abo­ve the vil­la­ge, the­re was like­ly a cast­le cal­led Bana until the 13th cen­tu­ry, accor­ding to Mod​ro​va​.eu​.sk. Accor­ding to obec​ban​ka​.sk, this was the Baňa Cast­le, belie­ved to have exis­ted during the inva­si­on of noma­dic Ugric-​Finnish tri­bes. It is pre­su­med that the cast­le sto­od in the loca­ti­on of toda­y­’s Roman Cat­ho­lic Church of St. Mar­tin or its vici­ni­ty (obec​ban​ka​.sk). It cea­sed to exist during the 13th cen­tu­ry. In his­to­ry, Ban­ka was men­ti­oned as Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk) or Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Evi­den­ce of sett­le­ment in Ban­ka dates back to Roman times and Old Slo­vak times (obec​ban​ka​.sk). In 1599, Ban­ka was devas­ta­ted by the Turks (Wiki­pe­dia).

Vine­y­ards once sur­roun­ded Ban­ka toward Bac­chus Vil­la. A fer­ry tran­s­por­ted peop­le bet­we­en the spa island and Ban­ka, ope­ra­ting until the ear­ly 20th cen­tu­ry. In 1828, Ban­ka had 451 inha­bi­tants living in 64 hou­ses. The heirs of Jozef Erdödy owned a man­si­on, an esta­te, and land in Ban­ka (obec​ban​ka​.sk). From 1973 to 1995, Ban­ka was part of Pieš­ťa­ny (Šte­fan Gre­go­rič­ka). The vil­la­ge­’s cadas­tral area inc­lu­des the Čer­ve­ná veža forest park (il15​.cz), the Ahoj ski resort (skg​.sk), the Hav­ran hill, Bac­cus Vil­la (whe­re Beet­ho­ven sup­po­sed­ly com­po­sed the Moon­light Sona­ta, accor­ding to Wiki­pe­dia), and the Sĺňa­va ther­mal bath, which has unfor­tu­na­te­ly been clo­sed for a long time (skg​.sk).


القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považ­ský Ino­vec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obec​ban​ka​.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Mod​ro​va​.eu​.sk. وفقًا لـ obec​ban​ka​.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obec​ban​ka​.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Mod​ro​va​.eu​.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obec​ban​ka​.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obec​ban​ka​.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Čer­ve­ná veža (il15​.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg​.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňa­va، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post