Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

skala
Hits: 3253

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Stirbitz (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. pri výtoku je 36 °C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej ) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km2, it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of Tekov. Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (Wikipedia). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15th and 16th centuries, surface mining declined. In the 18th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13th century, the Church of St. Catherine documented from the 14th century, and the Gothic Madonna statue from the early 16th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. Elizabeth dates back to the late 14th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from Germany and Italy. The church library and archives of the Roman Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14th and 15th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17th and early 18th centuries are still preserved. In the 16th and 17th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Martin Stirbitz (e-.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross-country skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36 °C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, Austria, Silesia, and Bohemia (minters from Kutná Hora) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. Kremnická Bašta is a folk and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the Bellov Festival of brass bands (visitkremnica.com).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Salamandrové mesto Banská Štiavnica

skala
Hits: 10193

Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3 – 2 storočí pred n.l., ktorí tu ťažili zlato. Najstaršia písomná zmienka o meste j z roku 1156, spomína sa ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska (wikipedia.sk). Dominantou Trojičného je morový stĺp, ktorý bol postavený na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý bol neskôr v roku 1759 – 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv. Jozef (banskastiavnica.sk).  je jedno z najstarších miest Uhorského kráľovstva (Bujnová et all, 2003). Mesto z geologického hľadiska leží v kaldere stratovulkánu. Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku, o čo sa nepochybne zaslúžili nálezy drahých kovov, najmä zlata a striebra. Mesto sa vyvinulo z v údolí potoka Štiavnica. Druhá osada bola na svahu Glanzenberg – dnes je to . Už v 30-tych rokoch 13. storočia existoval farský kostol Panny Márie (Starý zámok) a dominikánsky kostol svätého Mikuláša (dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie). V rokoch 1237 – 38 získala Banská Štiavnica mestské výsady. Získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v Európe. A popredné miesto v hospodárskom živote Uhorska (Bujnová et all, 2003). Na námestí sa nachádza neskorogotický evanjelický Kostol svätej Kataríny (Slovenský kostol). Bol postavený v rokoch 1488 – 1491 (banskastiavnica.sk). Slovenský kostol z dôvodu, lebo sa tu kázalo slovenským baníkov v ich jazyku (Bujnová et all, 2003).

The territory of the city was settled by Celts in the 3rd to 2nd centuries BCE, who mined gold here. The oldest written mention of the city dates back to 1156, referring to it as terra banensium – the land of miners. In the 13th century, settlers from Tyrol and Saxony arrived in Banská Štiavnica (wikipedia.sk). The dominant feature of Trinity Square is the plague column, which was erected as a sign of gratitude for the retreat of the plague epidemic in 1710-1711. The original simple column was later reconstructed in 1759-1764 according to the design of the sculptor Dionýz Stanetti. On the pedestal, sculptures of six saints, protectors against the plague and patrons of miners, are placed: St. Sebastian, St. Francis Xavier, St. Barbara, St. Roch, St. Catherine, St. Joseph (banskastiavnica.sk). Banská Štiavnica is one of the oldest towns in the Kingdom of Hungary (Bujnová et all, 2003). Geologically, the city is situated in the caldera of a stratovolcano. The territory of the present city was settled in prehistoric times, undoubtedly driven by the discovery of precious metals, especially gold and silver. The town developed from a settlement in the Štiavnica stream valley. The second settlement was on the slope of Glanzenberg – now it is the Old Town. In the 1230s, there already existed a parish church of the Virgin Mary (Old Castle) and the Dominican Church of St. Nicholas (today’s parish church of the Assumption of the Virgin Mary). In 1237-38, Banská Štiavnica gained town privileges, becoming a significant center for silver production in Europe and a leading economic hub in Hungary (Bujnová et all, 2003). The square is home to the Late Gothic Evangelical Church of St. Catherine (Slovak Church). It was built between 1488 and 1491 (banskastiavnica.sk). It is called the Slovak Church because Slovak miners were preached to in their language here (Bujnová et all, 2003).

V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov (banskastiavnica.sk). Od 16. storočia nasledovala takmer 150 ročná turecká hrozba. Mesto vybudovalo dvojokruhový obranný systém s bránami, vydržiavalo si vojsko. sa do mesta nedostali. Avšak mesto to stálo nemálo prostriedkov a baníci sa ocitli v zlom sociálnom postavení, čo malo za následok protesty až povstanie v rokoch 1525 – 1526. Neskôr sa situácia stabilizovala a nastal zlatý vek banského podnikania a mesta (Bujnová et all, 2003). Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku 1690 – 605 kg zlata, 29000 kg striebra (banskastiavnica.sk).

In 1776, a chapel dedicated to St. John of Nepomuk was added to the church. Below the church, there is a crypt where mayors and prominent citizens were buried (banskastiavnica.sk). From the 16th century, the town faced almost 150 years of the Turkish threat. The city constructed a double-circle defense system with gates and maintained its army. The Turks did not manage to breach the city, but it cost the town considerable resources, and miners found themselves in a difficult social position, leading to protests and even a rebellion in 1525-1526. Later, the situation stabilized, and a golden age of mining and the city began (Bujnová et all, 2003). Gold and silver mining reached its peak in 1690 with 605 kg of gold and 29,000 kg of silver (banskastiavnica.sk).

V 18. storočí je Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku (banskastiavnica.sk). V roku 1735 tu založil Samuel Mikovíny jedinečnú školu na prípravu banských odborníkov. V barokovom duchu sa prestavovali chrámy aj meštianske , v rokoch 1744 – 1751 pribudla nová dominanta – Kalvária. V polovici 18. storočia bola stredoslovenská banská oblasť centrom najvyspelejšej baníckej a hutníckej techniky v Európe. Utvorili sa tu ideálne podmienky na pôsobenie odborného školstva zameraného na technické vedy súvisiace s týmito odvetviami. Výsledkom bola prvá vysoká škola technického charakteru na svete, Banská akadémia vznikla v roku 1763 (Bujnová et all, 2003). Tri sú dnes v hornej Botanickej záhrade (banskastiavnica.sk). Neskôr sa k nej pridalo aj lesnícke zameranie – v roku 1824 sa zlúčila s dovtedy samostatným Lesníckym inštitútom a stala sa Banskou a lesníckou akadémiou. Škola priťahovala invenčných technikou a vedcov (Bujnová et all, 2003).

In the 18th century, Banská Štiavnica became the third-largest city in Hungary (banskastiavnica.sk). In 1735, Samuel Mikovíny founded a unique school here to train mining professionals. During the Baroque period, both churches and bourgeois houses were renovated, and between 1744 and 1751, a new landmark, the Calvary, was added. In the mid-18th century, the central Slovak mining region became the hub of the most advanced mining and metallurgical technology in Europe. Ideal conditions for specialized education in technical sciences related to these industries emerged, leading to the establishment of the world’s first technical university, the Mining Academy, in 1763 (Bujnová et all, 2003). Today, three buildings are located in the Upper Botanical Garden (banskastiavnica.sk). Later, the forestry focus was added; in 1824, it merged with the separate Forestry Institute, becoming the Mining and Forestry Academy. The school attracted inventive technicians and scientists (Bujnová et all, 2003).

V roku 1796 bol dokončený klasicistický evanjelický kostol. Na štiavnických školách pôsobili a študovali významné slovenských dejín. Podľa počtu obyvateľov bola Banská Štiavnica začiatkom 80-tych rokov 18. storočia druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V 19. a 20 storočí začalo byť baníctvo stratovým podnikaním. Klesli ceny kovov, nastali nepokojné časy revolúcií a vojen. Útrapy 1. svetovej sa bytostne dotkli Banskej Štiavnice. Komplikované začleňovanie do novej Československej republiky, už aj tak dramatické vplyvom mnohonárodnostnej štruktúry obyvateľstva mesta, skomplikoval príchod Maďarskej červenej armády v júni 1919. Nová štátna a verejná správa sa začala utvárať až po zásahu československého vojska. Počas krízy v 30-tych rokoch 20. storočia sa uvažovalo o zastavení banskej výroby, čo sa definitívne stalo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, kedy sa ťažba v podstate zastavila. Stáročná banícka tradícia sa uzavrela (Bujnová et all, 2003). Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vystupňovalo úsilie o uchovanie a zhodnotenie kultúrneho dedičstva mesta. V roku 1993 zapísali Banskú Štiavnicu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V poslednom období život v meste získal nové impulzy vďaka rozmanitým kultúrnym a spoločenským aktivitám. Vrátilo sa sem vysoké školstvo, rozvíja sa cestovný ruch, miestny priemysel. Mesto postupne nadväzuje na svoju historickú tradíciu (Bujnová et all, 2003). Snáď si budeme viac vážiť svoju minulosť a poznať ju. Potom si iste budeme viac vážiť aj seba v prítomnosti. A to je naša budúcnosť, dobrá budúcnosť. Jeden z prejavov uvedomenia – Salamandrové slávnosti. Starý zámok prešiel bohatou architektonickou aj funkčnou predohrou, než sa stal Starým zámkom. V 13. storočí kostol Panny Márie a cintorín (banskastiavnica.sk). V 40-tych rokoch 15. storočia bol kostol veľmi ťažko poškodení pri zemetrasení a aj pri útoku odporcov kráľa Ladislava Pohrobka (Bujnová et all, 2003).

In 1796, the classicist Evangelical Church was completed. Significant figures in Slovak history worked and studied in the Štiavnica schools. By population, Banská Štiavnica was the second-largest city in Slovakia and the third-largest in Hungary in the early 1780s. In the 19th and 20th centuries, mining became an unprofitable venture due to falling metal prices, tumultuous times of revolutions and wars. The hardships of World War I deeply affected Banská Štiavnica. The complex integration into the new Czechoslovak Republic, already complicated by the multiethnic structure of the city’s population, was further complicated by the arrival of the Hungarian Red Army in June 1919. The new state and public administration began to take shape only after the intervention of the Czechoslovak army.

During the crisis in the 1930s, there were considerations to halt mining production, which definitively happened in the early 1990s when mining essentially came to a halt. The centuries-old mining tradition came to a close (Bujnová et all, 2003). After the social changes in 1989, efforts to preserve and valorize the city’s cultural heritage intensified. In 1993, Banská Štiavnica was inscribed on the UNESCO World Heritage List. In recent years, life in the city has gained new impulses thanks to diverse cultural and social activities. Higher education returned, tourism is developing, and local industries are thriving. The city is gradually reconnecting with its historical tradition (Bujnová et all, 2003).

Hopefully, we will appreciate our past more and get to know it. Then, we will surely value ourselves more in the present. And that is our future, a good future. One manifestation of awareness is the Salamander Festivals. The Old Castle underwent a rich architectural and functional prelude before becoming the Old Castle. In the 13th century, there was the Church of the Virgin Mary and the cemetery (banskastiavnica.sk). In the 15th century, the church was heavily damaged during an earthquake and an attack by opponents of King Ladislaus the Posthumous (Bujnová et all, 2003).

Neskôr pribudol múr až „vznikol“ gotický halový chrám. Pokračovalo to protitureckou pevnosťou až do dnešnej podoby s barokovou hradnou vežou (banskastiavnica.sk). Je najlepšie zachovaný mestský hrad na Slovensku. Spája sa aj s úplnými začiatkami múzejníctva v Banskej Štiavnici. Na konci 19. storočia tu na podnet richtára Goldbrunnera začali zhromažďovať exponáty, vďaka čomu už v roku 1900 tu mohli otvoriť prvé banskoštiavnické múzeum. Dnes je z toho Slovenské banské múzeum. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní mal prvý kustód Vojtech Baker. V lete Starý zámok ožíva množstvom kultúrnych podujatí. Konajú sa tu , divadelné predstavenia. Mimoriadny záujem je o tradičný Festival kumštu, remesiel a zábavy (Bujnová et all, 2003). Nový zámok (Panenský zámok) ma tiež svoju zaujímavú históriu. V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 – 1571 na vrchole kopca v blízkosti na Vindšachtu mohutnú hranolovitú pevnosť (banskastiavnica.sk). Nový zámok stojí na vrchu Frauenberg. Slúžila ako vojenská pozorovateľňa, bola súčasťou siete vartoviek. Poskytovala vizuálny kontakt s pozorovateľňou na Sitne a mohla tak prijímať signály o pohybe tureckých vojsk od Krupiny a Levíc (Bujnová et all, 2003).

Later, a wall was added until the creation of the Gothic hall church. It continued as an anti-Turkish fortress until its present form with a Baroque castle tower (banskastiavnica.sk). It is the best-preserved city castle in Slovakia and is also associated with the very beginnings of museums in Banská Štiavnica. In the late 19th century, at the initiative of Richtár Goldbrunner, they began to collect exhibits here, which led to the opening of the first museum in Banská Štiavnica in 1900. Today, it is known as the Slovak Mining Museum. The first curator, Vojtech Baker, played a significant role in its establishment. During the summer, the Old Castle comes alive with numerous cultural events, including concerts and theatrical performances. There is particular interest in the traditional Festival of Arts, Crafts, and Entertainment (Bujnová et all, 2003).

The New Castle (Virgin Castle) also has its intriguing history. As part of fortifying the city against the Turks, a massive rectangular fortress was built between 1564 and 1571 on the top of the Frauenberg hill, near the road to Vindšachta (banskastiavnica.sk). The New Castle stands on the Frauenberg hill, serving as a military observatory and part of the watchtower network. It provided visual contact with the observatory on Sitno and could receive signals about the movement of Turkish troops from Krupina and Levice (Bujnová et all, 2003).

Archeologické nálezy a Glanzenbergu dokazujú. že baníctvo sa tu rozvíjalo už v období keltského (banskastiavnica.sk). Kammerhof – Komorský dvor patrí medzi najväčšie stavebné celky v meste. Po zániku hradu a opevneného komplexu na Glanzenbergu v polovici 15. storočia, bol sídlom kráľovskej banskej komory a od polovice 16. storočia, hlavných komorských grófov, ktorí spravovali bane, huty, mincovne, a odborné školstvo v celej stredoslovenskej banskej oblasti. Okrem iného sa tu čistila ruda, odlučovalo zlato od striebra a vyberala urbura – daň z vyťaženej rudy (Bujnová et all, 2003). Nachádza sa rovnomennej ulici medzi ulicami Farská a Katova, resp. Dolná a Andreja Kmeťa. Pred priečelím je socha Andreja Kmeťa (Bujnová et all, 2003). Na povrch Glanzenbergu – vrchu Staré mesto vychádza bohatá rudná žila Špitáler. Nemecké pomenovanie znamená Lesklý vrch. Na mieste povrchovej ťažby sa týčia odhalené kamenné steny, zachovali sa vyrazené štôlne, komíny, pozostatky zariadenia na určovanie kvality rudy, hutnícka pec so zvyškami trosky, odvalový materiál, banícke nástroje. Najvyššiu časť vrchu zaberalo opevnené sídlo, kde sa vyberala urbura a uskladňovala vyťažená ruda (Bujnová et all, 2003). Klopačka je baroková vežovitá stavba z roku 1681. Klopaním na drevenú dosku s veže zvolávali baníkov do práce. V prízemnej a podzemnej časti bolo väzenie (Zdroj: Informačná tabuľa). Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, pohreboch a požiaroch (banskastiavnica.sk).

Archaeological findings on Glanzenberg prove that mining was already developing during the Celtic settlement period (banskastiavnica.sk). Kammerhof – the Chamber Court is one of the largest architectural complexes in the city. After the decline of the castle and fortified complex on Glanzenberg in the mid-15th century, it became the seat of the royal mining chamber. From the mid-16th century, it was the main chamber count’s residence, overseeing mines, smelters, mints, forests, and technical education throughout the central Slovak mining region. Among other things, ore was refined here, gold separated from silver, and „urbura“ collected – a tax on extracted ore (Bujnová et all, 2003). It is located on the street of the same name, between Farská and Katova streets, or Dolná and Andreja Kmeťa. In front of the facade is a statue of Andrej Kmeť (Bujnová et all, 2003). On the surface of Glanzenberg, the hill of the Old Town, a rich ore vein called Špitáler emerges. The German name means „Shiny Hill.“ At the site of surface mining, there are exposed stone walls, preserved tunnels, chimneys, remains of ore quality determination equipment, smelting furnaces with remnants of slag, spoil material, and mining tools. The highest part of the hill was occupied by a fortified settlement where urbura was collected, and extracted ore was stored (Bujnová et all, 2003). Klopačka is a Baroque tower-like structure from 1681. By beating a wooden board from the tower, miners were summoned to work. The ground and underground parts housed a jail (Source: Information board). The bell ringing was also heard during festive occasions, mining meetings, funerals, and fires (banskastiavnica.sk).

Banské múzeum v prírode (banícky skanzen) ponúka možnosť od roku 1974 sfárať do vyše 400 ročnej bane. Súčasťou expozície je prehliadka šachty Ondrej. Podzemná prehliadková trasa s nástrojmi, zariadeniami je dlhá 1.5 km a vedie starými banskými chodbami zo 17.-19. storočia. Vykonáva sa v plášťoch a prilbách s vlastným zdrojom svetla. Na povrchu sú banské lokomotívy, ťažné zariadenia. Neďaleko skanzenu je expozícia uhoľného baníctva, budova bývalej Prachárne a banská píla a vodná nádrž Klinger (Bujnová et all, 2003). Banský vodohospodársky systém je unikátny systém tajchov vybudovaný práve kvôli banskej činnosti. Banská činnosť je mimoriadne náročná na spotrebu . Jej nedostatok bol v 17. storočí jednou z príčin hroziaceho zániku baníctva. Bolo veľmi ťažké odčerpávať spodnú vodu z baní. Na druhej strane sa vďaka vode vyťažená ruda upravovala. V 18. storočí vzniklo odvážne technické riešenie – niekoľko desiatok vodných nádrží prehradených hlineno-kamennými hrádzami – tajchov (z nemeckého Teich – rybník), ktoré boli harmonicky včlenené do krajiny. do nich pritekala unikátnym systémom banských jarkov a štôlňami z vyšších oblastí Štiavnických vrchov. Takéto riešenie sa uskutočnilo vďaka domácim odborníkom, predovšetkým vďaka Samuelovi Mikovínymu a Matejovi Kornelovi Hellovi. Neskôr, kvôli nástupu parnej a najmä elektrickej energie a útlmu baníctva sa pôvodné poslanie tajchov vytrácalo (Bujnová et all, 2003).

The Mining Museum in Nature (Mining Open-Air Museum) has been offering the opportunity since 1974 to step into a more than 400-year-old mine. The exhibition includes a tour of the Ondrej shaft. The underground guided route with tools and equipment is 1.5 km long, leading through old mining tunnels from the 17th to the 19th century. Visitors wear coats and helmets with their own light source. On the surface, there are mining locomotives and hauling equipment. Near the museum, there is an exhibition of coal mining, the former Powder House building, a mining sawmill, and the Klinger water reservoir (Bujnová et all, 2003).

The mining water management system is a unique system of reservoirs (tajchy) built precisely for mining activities. Mining activities require a significant amount of water. The lack of water was one of the reasons for the impending decline of mining in the 17th century. Pumping out groundwater from mines was very challenging. On the other hand, water was needed for processing the extracted ore. In the 18th century, a bold technical solution emerged – several dozen water reservoirs dammed by clay-stone dams – tajchy (from the German word „Teich,“ meaning pond), which were harmoniously integrated into the landscape. Water flowed into them through a unique system of mining ditches and adits from the higher areas of the Štiavnické Vrchy. Such a solution was realized thanks to local experts, primarily Samuel Mikovíny and Matej Kornel Hell. Later, due to the advent of steam and, especially, electric power and the decline of mining, the original purpose of tajchy faded away (Bujnová et all, 2003).

Najhlbšou nádržou v banskoštiavnického okolia bola Rozgrund z 18. storočia. Táto hrádza svojim sklonom na vzdušnej strane predstavovala technický unikát – bola najodvážnejšou stavbou na svete do polovice 19. storočia. Unikátne sú aj systémy privádzacích a odvodňovacích jarkov, systém vzájomných prepojení, výstupných štôlní a zariadení. Richňavské majú najdlhší systém vodných jarkov. Celkový objem nádrží, postavených od 16. Storočia, bol okolo 7 miliónov m3, dĺžka zberných jarkov 72 km a náhonných jarkov 57 km. Najväčšou mierou sa banskoštiavnické baníctvo zapísalo do histórie dedičnými štôlňami odvodňovacími banskými dielami. V bohatých oblastiach samospádom odvádzali banské vody na povrch. Úplným unikátom bola dedičná štôlňa cisára Jozefa II., dnes nazývaná Voznická štôlňa, vybudovaná v rokoch 1782 – 1878, ktorá v čase ukončenia svojou dĺžkou 16 538,5 m predstavovala najdlhšie podzemné banské dielo na svete. Odvádza banské vody do Hron ešte aj v súčasnosti. Najstaršou štôlňou je Bieberova dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť najneskôr od 14. storočia (banskastiavnica.sk).

The deepest reservoir in the Banská Štiavnica region was Rozgrund from the 18th century. Its dam, with its slope on the aerial side, represented a technical marvel—it was the boldest construction in the world until the mid-19th century. Unique are also the systems of inlet and drainage ditches, mutual interconnections, output adits, and facilities. The Richňavské reservoirs have the longest system of water ditches. The total volume of reservoirs, built since the 16th century, was around 7 million m³, with a length of collecting ditches at 72 km and driving ditches at 57 km.

The Banská Štiavnica mining industry made a significant mark on history through the hereditary adit drainage mining works. In rich areas, they naturally drained mining waters to the surface. A complete unique feature was the Imperial Adit, later called the Voznica Adit, built between 1782 and 1878, which, at the time of its completion, was the longest underground mining work in the world, with a length of 16,538.5 m. It continues to drain mining waters into the Hron River to this day. The oldest adit is the Bieber Adit, which began excavation no later than the 14th century (banskastiavnica.sk).

Na hrádzach sú drevené búdky, v ktorých sú zariadenia na ovládanie výpustu vody z nádrže. Od nepamäti sa im hovorí „mních„. Podľa povesti, podľa ktorej keď stavali najstaršiu hrádzu, boli veľké obavy, či hrádza nepovolí. Hrádza napokon čiastočne povolila, ale nepodarilo sa nájsť chybu. Staviteľ Darumini navrhol, že do hrádze treba zakopať živého človeka. A tým sa stal mních František, ktorý si chcel odpykať svoje hriechy (Soňa Lužinová). Podľa povesti o jašteričkách raz sa vraj jednému pastierovi na úbočí dnešného Starého mesta čosi zablyšťalo a všimol si dve jašterice – jednej sa leskol chrbát zlatým, druhej strieborným prachom. Skryli sa mu pod skalou, za ktorým našiel hrudu zlata. Práve preto sa jašteričky dostali aj do staršej podoby erbu mesta. Preto kráča pastier v salamandrovom sprievode s jašteričkou na každoročných slávnostiach (Bujnová et all, 2003). Najstaršími baníkmi v Štiavnických vrchoch boli z kmeňa Kotínov. Hľadali tu v rokoch 200 až 0 pred n.l. ušľachtilé kovy a zo striebra razili mince (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

On the dams, there are wooden cabins known as „monks,“ housing equipment to control the water discharge from the reservoir. According to legend, when they were building the oldest dam, there were great concerns about whether the dam would hold. In the end, the dam partially gave way, but they couldn’t find the flaw. The builder Darumini suggested that they bury a living person in the dam. That person became the monk František, who wanted to atone for his sins (Soňa Lužinová). According to the legend of the lizards, once a shepherd saw something glimmer on the slope of today’s Old Town and noticed two lizards – one with a golden back and the other with a silver back. They hid under a rock, behind which he found a gold nugget. That’s why lizards are part of the city’s coat of arms. Hence, the shepherd walks in a salamander procession with a lizard during the annual festivities (Bujnová et all, 2003). The oldest miners in the Štiavnické Vrchy were the Celts from the Kotíny tribe. They searched for noble metals here from 200 to 0 BC and minted coins from silver (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napr. do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej . V Štiavnici po moste tiekla voda. V minulosti totiž na cestou do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnici (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické a archívy schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napríklad do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice.

V Štiavnici po moste tiekla voda. V minulosti totiž na cestu do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnice (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické múzeá a archívy schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk).

Ďalšie osobnosti Banskej Štiavnice: spisovateľ, dramatik Anton Hykisch, archeológ, geológ a historik Andrej Kmeť, kartograf Samuel Mikovíni, fyzik, matematik Christian Johann Doppler, básnik Andrej Sládkovič, herečky Magda Vášáryová a Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Additional personalities from Banská Štiavnica include writer and playwright Anton Hykisch, archaeologist, geologist, and historian Andrej Kmeť, cartographer Samuel Mikovíni, physicist, mathematician Christian Johann Doppler, poet Andrej Sládkovič, and actresses Magda Vášáryová and Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Panorámy

Panorámy

TOP

Všetky

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Fotografie

Česká Kamenice – mesto kde chodil do školy Antonín Dvořák

skala
Hits: 1611

Česká Kamenice, nemecky Böhmisch Kamnitz, je mesto v severných Čechách, cez ktoré tečie rieka Kamenice. Historické jadro je mestskou pamiatkovou zónou (Wikipedia CZ). Je jedným z najzachovalejších historických centier v severných Čechách (Informačná tabuľa). Na ploche 38.76 km2 žije 5247 obyvateľov. Nadmorská výška mesta je 301 metrov nad morom (Wikipedia CZ). Mesto lemujú Lužické , České Švajčiarko a České Stredohorie (luzicke-hory.cz). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1352, avšak vo väčšine publikácií je uvedené, že bolo založené už pred rokom 1283 (Wikipedia CZ). Podľa luzicke-hory.cz mesto vzniklo možno už v 11. storočí a obývané bolo Lužíckými Srbmi. Okolo polovice 13. storočia sem prišli nemeckí osídlenci. V roku 1394 tu stálo 67 (luzicke-hory.cz). Po druhej svetovej vojne bola vysídlená väčšina miestnych obyvateľov. Od roku 2005 je mesto tzv. Historickým mestom. Zámok pochádza z prvej polovici 16. storočia. Miestne časti: Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl, Víska pod (Wikipedia CZ).

Od jesene 1856 do leta 1857 navštevoval tunajšiu meštiansku školu Antonín Dvořák (ceska-kamenice.cz). V mladosti tu v rokoch 1720 – 1728 žil Christoph Willibald Gluck, ktorého otec Alexander bol lesníkom na tunajšom panstve (luzicke-hory.cz). V historickom centre mesta sa zachovala , ktorá odráža bohatstvo minulosti. Mestu dominuje kostol svätej Kataríny (ceska-kamenice.cz). Nachádza sa tu pútnická baroková kaplnka Narodenia Panny Márie s krížovou cestou. Hrad Kamenice na Zámockom vrchu je romantická zrúcanina stredovekého hradu s rozhľadňou. Kostol svätého Jakuba Väčšieho je neskorogotický kostol s vyhliadkovou vežou (Informačná tabuľa).

Lákadlom je blízkosť národného parku České Švajčiarsko. Neďaleko sa nachádza Zápolský zámok s krásnymi záhradami. Miestne reštaurácie a kaviarne ponúkajú tradičné lužické špeciality a domáce dezerty (ceska-kamenice.cz). Na území mesta sa stýkajú hranice troch chránených krajinných oblastí: Labské pieskovce, Lužické hory a České stredohorie (Informačná tabuľa).

Česká Kamenice (German: Böhmisch Kamnitz) is a town in northern Bohemia, Czech Republic, through which the river Kamenice flows. The historic center is designated as an urban monument zone and is considered one of the best-preserved historical centers in northern Bohemia. The town covers an area of 38.76 km² and has a population of 5,247 inhabitants, with an elevation of 301 meters above sea level. It is surrounded by the Lusatian Mountains, Bohemian Switzerland, and the Central Bohemian Uplands.

The first written mention of the town dates back to 1352, though most sources suggest it was established before 1283. According to some historians, Česká Kamenice may have been founded as early as the 11th century and was initially inhabited by Lusatian Sorbs. German settlers arrived around the middle of the 13th century, and by 1394, the town had 67 houses. After World War II, most of the original population was displaced. Since 2005, Česká Kamenice has been recognized as a Historic Town. Its local parts include Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl, and Víska pod Lesy.

Composer Antonín Dvořák attended the local middle school from autumn 1856 to summer 1857. Christoph Willibald Gluck spent part of his youth here from 1720 to 1728, as his father, Alexander Gluck, was a forester on the local estate. The historic town center preserves architecture reflecting its rich past, dominated by the Church of Saint Catherine. Other significant landmarks include the pilgrimage Baroque Chapel of the Nativity of the Virgin Mary with a Way of the Cross, the romantic ruins of Kamenice Castle with an observation tower on Castle Hill, and the late-Gothic Church of Saint James the Greater, also featuring an observation tower.

The proximity to the Bohemian Switzerland National Park is a major attraction, alongside the nearby Zápolský Castle with its beautiful gardens. Local restaurants and cafés offer traditional Lusatian specialties and homemade desserts. The town’s territory meets the boundaries of three protected landscape areas: Elbe Sandstone Mountains, Lusatian Mountains, and the Central Bohemian Uplands.

Böhmisch Kamnitz (tschechisch Česká Kamenice) ist eine Stadt in Nordböhmen, Tschechien, durch die der Fluss Kamnitz fließt. Ihr historischer Stadtkern steht unter Denkmalschutz und gilt als eines der am besten erhaltenen historischen Zentren in Nordböhmen. Die Stadt hat eine Fläche von 38,76 km², 5.247 Einwohner und liegt auf einer Höhe von 301 Metern über dem Meeresspiegel. Sie ist von den Lausitzer Bergen, der Böhmischen Schweiz und dem Böhmischen Mittelgebirge umgeben.

Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1352, obwohl die Stadt vermutlich schon vor 1283 gegründet wurde. Laut einigen Quellen könnte Böhmisch Kamnitz bereits im 11. Jahrhundert von den Lausitzer Sorben besiedelt worden sein. Mitte des 13. Jahrhunderts kamen deutsche Siedler hinzu, und im Jahr 1394 standen hier bereits 67 Häuser. Nach dem Zweiten Weltkrieg wurde der Großteil der Bevölkerung vertrieben. Seit 2005 trägt Böhmisch Kamnitz den Titel „Historische Stadt“. Zur Stadt gehören die Ortsteile Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl und Víska pod Lesy.

Von Herbst 1856 bis Sommer 1857 besuchte der Komponist Antonín Dvořák die örtliche Bürgerschule. Der Komponist Christoph Willibald Gluck lebte von 1720 bis 1728 hier, da sein Vater Alexander Gluck Förster auf dem lokalen Gut war. Das historische Stadtzentrum bewahrt Architektur, die ihren reichen historischen Hintergrund widerspiegelt. Dominierend ist die Kirche der heiligen Katharina. Weitere bedeutende Sehenswürdigkeiten sind die barocke Wallfahrtskapelle Mariä Geburt mit Kreuzweg, die romantische Ruine der Burg Kamnitz mit Aussichtsturm auf dem Schlossberg und die spätgotische Kirche des heiligen Jakobus des Älteren mit Aussichtsturm.

Attraktiv ist die Nähe zum Nationalpark Böhmische Schweiz. Nicht weit entfernt liegt auch das Schloss Zápolský mit seinen schönen Gärten. Lokale Restaurants und Cafés bieten traditionelle Lausitzer Spezialitäten und hausgemachte Desserts an. Auf dem Gebiet der Stadt treffen sich die Grenzen von drei Landschaftsschutzgebieten: Elbsandsteingebirge, Lausitzer Gebirge und Böhmisches Mittelgebirge.

Česká Kamenice (německy Böhmisch Kamnitz) je město v severních Čechách, kterým protéká řeka Kamenice. Historické jádro města je městskou památkovou zónou a je považováno za jedno z nejzachovalejších historických center v severních Čechách. Město se rozkládá na ploše 38,76 km², má 5247 obyvatel a nachází se v nadmořské výšce 301 metrů nad mořem. Je obklopeno Lužickými horami, Českým Švýcarskem a Českým středohořím.

První písemná zmínka o městě pochází z roku 1352, avšak většina publikací uvádí, že bylo založeno již před rokem 1283. Podle některých zdrojů mohla být Česká Kamenice osídlena již v 11. století Lužickými Srby. V polovině 13. století se zde usadili němečtí kolonisté a roku 1394 zde stálo 67 domů. Po druhé světové válce byla většina původního obyvatelstva vysídlena. Od roku 2005 je Česká Kamenice označována jako „Historické město“. Místní části zahrnují Českou Kamenici, Dolní Kamenici, Filipov, Horní Kamenici, Huníkov, Kamenickou Novou Vísku, Kerhartice, Lísku, Pekelský Důl a Vísku pod Lesy.

Od podzimu 1856 do léta 1857 navštěvoval zdejší měšťanskou školu hudební skladatel Antonín Dvořák. V mládí zde v letech 1720 až 1728 žil také skladatel Christoph Willibald Gluck, jehož otec Alexander Gluck byl lesníkem na místním panství. V historickém centru města se dochovala architektura odrážející jeho bohatou minulost. Dominantou je kostel svaté Kateřiny. Další významné památky zahrnují barokní poutní kapli Narození Panny Marie s křížovou cestou, romantickou zříceninu hradu Kamenice s rozhlednou na Zámeckém vrchu a pozdně gotický kostel svatého Jakuba Většího s vyhlídkovou věží.

Velkým lákadlem je blízkost národního parku České Švýcarsko. Nedaleko se nachází také Zápolský zámek s krásnými zahradami. Místní restaurace a kavárny nabízejí tradiční lužické speciality a domácí dezerty. Na území města se setkávají hranice tří chráněných krajinných oblastí: Labské pískovce, Lužické hory a České středohoří.

  • Kamenica v Spišskošarišskom medzihorí

 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Podunajsko, Fotografie

Devín – mestská časť Bratislavy

skala
Hits: 8893

leží pri sútoku riek Morava a Dunaj v nadmorskej výške 158 metrov nad morom. Na ploche 13.98 km2 tu žije 1382 obyvateľov. Maďarský názov pre Devín je Dévény, nemecký Theben. Nachádza sa tu zrúcanina hradu Devín, gotický kostol svätého Kríža – Panny Márie z druhej polovice 13. storočia a pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej  (Wikipedia).

Najstaršie osídlenie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná pšenica dvojzrnná – Triticum dicoccum. V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus, ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta (sazp.sk). Koncom 1. storočia pred n. l.  sa tu usadzovali aj rímski obchodníci (Goláň et al.). Našli sa tu rímske mince (Richard Miške). V 1. storočí tu Rimania postavili strážnu stanicu, sídlila tu posádka légie z Carnunta. Po jej opustení v 4. storočí sa v nej usadili (Goláň et al.). Našli sa tu aj starogermánske urnové hroby (sazp.sk). Po Germánoch (najmä Markomanoch a Kvádoch) sa našiel staroveký chlieb. Podľa analýzy bol pšenično – ražný (hradiska.sk). Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patri listina z roku 1237 pod názvom Villa Thebyn. Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu. V roku 1568 získalo od cisára Maximiliána osamostatnenie a privilégia. V 16. storočí bolo významným trhovým miestom, existovali tu viaceré cechy: lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. Prekvitalo pestovanie ovocia a zeleniny. V roku 1829 bola založená Dunajsko-paroplavebná spoločnosť. Devínu významne prospel v rokoch 1870 – 1890 Lafranconiho kameňolom, ktorý dodával kameň na reguláciu Dunaja. sa na území Devína spomínajú už v roku 1254, avšak Devín je známy ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal v roku 1922 Alois Sonntag. Do konca druhej svetovej vojny tu žili , Maďari, Slováci, Židia aj Chorváti. Súčasťou Bratislavy je Devín od roku 1946 (devin.sk).

Devín is located at the confluence of the and Danube rivers at an altitude of 158 meters above sea level. With an area of 13.98 km2, it is home to 1382 inhabitants. The Hungarian name for Devín is Dévény, and the German name is Theben. Here, you can find the ruins of Devín Castle, the Gothic Church of the Holy Cross – Virgin Mary from the second half of the 13th century, and a monument to the fallen heroes of World War I and II (Wikipedia).

The oldest settlement in Devín dates back to the Neolithic period – the arrival of Neolithic farmers 5,000 – 3,500 years BC. The most significant discovery from the early Iron Age is likely the finding of a grain pit containing originally stored einkorn wheat – Triticum dicoccum. The territory was associated with the Celts during the late Iron Age. From the 1st to the 4th century, the area was part of the Roman defensive system, the Limes Romanus, as one of the outposts of the Roman Carnuntum (sazp.sk). At the end of the 1st century BC, Roman traders also settled here. Roman coins were found here (Richard Miške). In the 1st century, the Romans built a guard station here, inhabited by a legion from Carnuntum. After its abandonment in the 4th century, Slavs settled in the area (Goláň et al.). Ancient Germanic urn graves were also found here (sazp.sk). An ancient loaf of bread was found, likely of wheat and rye (hradiska.sk). The earliest written mention of Devín dates back to a document from 1237 under the name Villa Thebyn. The town was subject to Devín Castle. In 1568, it gained independence and privileges from Emperor Maximilian. In the 16th century, it was a significant market town with various guilds: boatmen, fishermen, potters, shoemakers, and winemakers. The cultivation of fruits and vegetables flourished. In 1829, the Danube Steam Navigation Company was founded. Devín significantly benefited from Lafranconi’s quarry from 1870 to 1890, which supplied stone for the regulation of the Danube. Vineyards have been mentioned in the Devín area since 1254, but Devín is known for its currant wine, production of which began in 1922 by Alois Sonntag. Until the end of World War II, Germans, Hungarians, Slovaks, Jews, and Croats lived here. Devín has been part of since 1946 (devin.sk).

Devín liegt an der Mündung der Flüsse Morava und Donau in einer Höhe von 158 Metern über dem Meeresspiegel. Auf einer Fläche von 13,98 km2 leben hier 1382 Einwohner. Der ungarische Name für Devín lautet Dévény und der deutsche Name ist Theben. Hier befinden sich die Ruinen der Burg Devín, die gotische Kirche des Heiligen Kreuzes – Jungfrau Maria aus der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts und ein Denkmal für die gefallenen Helden des Ersten und Zweiten Weltkriegs (Wikipedia).

Die älteste Siedlung in Devín stammt aus der Jungsteinzeit – der Ankunft neolithischer Bauern vor 5.000 bis 3.500 Jahren v. Chr. Die bedeutendste Entdeckung aus der frühen Eisenzeit ist wahrscheinlich der Fund einer Korngrube, die ursprünglich eingelagerten Emmer-Weizen enthielt – Triticum dicoccum. Das Gebiet war während der späten Eisenzeit mit den Kelten verbunden. Von 1. bis 4. Jahrhundert gehörte das Gebiet zum römischen Verteidigungssystem, dem Limes Romanus, als eine der Außenposten des römischen Carnuntum (sazp.sk). Am Ende des 1. Jahrhunderts v. Chr. ließen sich auch römische Händler hier nieder. Römische Münzen wurden hier gefunden (Richard Miške). Im 1. Jahrhundert errichteten die Römer hier eine Wachstation, in der eine Legion aus Carnuntum stationiert war. Nach ihrer Aufgabe im 4. Jahrhundert siedelten sich Slawen in der Gegend an (Goláň et al.). Hier wurden auch antike germanische Urnengräber gefunden (sazp.sk). Ein antikes Brot wurde gefunden, wahrscheinlich aus Weizen und Roggen (hradiska.sk). Die früheste schriftliche Erwähnung von Devín stammt aus einem Dokument von 1237 unter dem Namen Villa Thebyn. Die Stadt stand unter der Herrschaft von Devín Castle. Im Jahr 1568 erlangte sie Unabhängigkeit und Privilegien vom Kaiser Maximilian. Im 16. Jahrhundert war es eine bedeutende Marktstadt mit verschiedenen Zünften: Bootsfahrer, Fischer, Töpfer, Schuhmacher und Winzer. Der Anbau von Obst und Gemüse blühte auf. Im Jahr 1829 wurde die Donau-Dampfschifffahrtsgesellschaft gegründet. Devín profitierte von Lafranconis Steinbruch von 1870 bis 1890, der Steine für die Regulierung der Donau lieferte. Weinberge sind seit 1254 im Gebiet von

Devín erwähnt, aber Devín ist bekannt für seinen Johannisbeerenwein, dessen Produktion 1922 von Alois Sonntag begann. Bis zum Ende des Zweiten Weltkriegs lebten hier Deutsche, Ungarn, Slowaken, Juden und Kroaten. Devín gehört seit 1946 zu Bratislava (devin.sk).

Dévény a Morava és a Duna folyók összefolyásánál fekszik, 158 méteres tengerszint feletti magasságban. Területe 13,98 km2, és 1382 lakosa van. A Dévény magyar neve Dévény, a német neve pedig Theben. Itt található a Dévényi várnak a romja, a Szent Kereszt – Szűz Mária gótikus templom a 13. század második feléből és egy emlékmű az I. és II. világháborúban elesetteknek (Wikipédia).

Dévény legrégebbi települése a neolitikumból származik – a neolitikus földművesek érkezése 5.000 – 3.500 évvel ezelőtt. Az ókorban talált kenyérsütő gödör a legjelentősebb felfedezés az idősebb vaskorban, amelyben eredetileg tároltak kétszemű tönkölybúzát – Triticum dicoccum. A terület a keltákkal volt összekapcsolva a késő vaskorban. Az 1. és 4. század között a terület része volt a római védelmi rendszernek, a Limes Romanusnak, mint a római Carnuntum egyik elővárosa (sazp.sk). Kr. U. végén római kereskedők is letelepedtek itt. Római érméket találtak itt (Richard Miške). Az 1. században a rómaiak itt egy őrsállást építettek, amelyet egy legion telepített Carnuntumból. Feladását követően, a 4. században a területen szlávok telepedtek le (Goláň et al.). Itt is találtak ógermán urnatemetőket (sazp.sk). Az ókorban találtak egy kenyérféléket. Valószínűleg búzából és rozsból készült (hradiska.sk). A Dévény legrégebbi írásos említése egy 1237-es okiratból származik a Villa Thebyn néven. A város a Dévényi várhoz tartozott. 1568-ban kapott függetlenséget és kiváltságokat I. Maximilián császártól. A 16. században jelentős piaci város volt különböző céhekkel: hajóskapitányok, halászok, fazekasok, cipészek és borászok. Gyümölcs- és zöldségtermesztése virágzott. 1829-ben alapították a Dunai Gőzhajózási Társaságot. Dévény jelentős előnyre tett szert Lafranconi kőbányájából 1870 és 1890 között, amely kőt szállított a Duna szabályozásához. Szőlőültetvényekről már 1254 óta említés van Dévény területén, de Dévény a ribizlivirág boráról ismert, amelynek gyártását 1922-ben Alois Sonntag kezdte el. A második világháború végéig itt éltek németek, magyarok, szlovákok, zsidók és horvátok. Dévény 1946 óta része Bratislavának (devin.sk).

Goláň Karol, Kropilák Miroslav, Ratkoš Peter, Tibenský Ján, 1961: Československé dejiny, Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 384 p, 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, p. 21.

TOP

Všetky

, , , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Báb

skala
Hits: 3032

Báb je z môjho pohľadu celkom útulná, tichá obec, ktorá je neďaleko od diaľnice.

Leží na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, 19 km od Nitry. V katastri boli objavené žiarové hroby z laténskej doby. Začiatkom 11. storočia na Slovensku zakladali rytiersky rád mnísi templári, ktorých slovenský ľud menoval červení mnísi. Podľa ústneho podania oni mali byť zakladateľmi kostola v Bábe. Je tiež pravdepodobné, že už začiatkom 12. storočia postavili kláštor, pretože prvá písomná zmienka o Bábe je z roku 1156 v listine, ktorá je uložená v archíve Ostrihomskej kapituly. V roku 1241 spustošili Báb Tatári, obyvateľov vyvraždili. Začali sa tu usadzovať . Od roku 1788 sa konal každoročne až do roku 1957 veľký bábsky jarmok, vždy 31. júla (obecbab.sk). Tradícia sa obnovila až v roku 2010. O obci žije okolo 1000 obyvateľov. V katastri obce je pod agátovým lesom vodná nádrž. Pri cintoríne sa nachádza lokalita výskytu hlaváčika jarného (Adonis vernalis) (wikipedia.sk). Báb vznikol v roku 1955 zlúčením Veľkého a Malého Bábu (e-obce.sk).

Báb is, from my perspective, quite a cozy, quiet village that is located not far from the highway.

It lies in the Nitrian Limestone Hills, 19 km from . In the village’s cadastral area, burial mounds from the La Tène period were discovered. In the early 11th century, the knightly order of the Templars, whom the Slovak people called „red monks,“ founded a church in Báb, according to oral tradition. It is also likely that they built a monastery as early as the beginning of the 12th century because the first written mention of Báb is from 1156 in a document stored in the archive of the Esztergom Chapter. In 1241, the Tatars devastated Báb, massacring the inhabitants. Germans began to settle here. From 1788 until 1957, a large fair took place annually in Báb, always on July 31 (obecbab.sk). The tradition was revived only in 2010. Around 1000 people live in the village. In the cadastral area of ​​the village, there is a reservoir beneath the agate forest. Near the cemetery is a site where the Adonis vernalis blooms (wikipedia.sk). Báb was formed in 1955 by the merger of Veľký and Malý Báb (e-obce.sk).

, ,