Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Hybe – liptovská krajina

skala
Hits: 4404

Obec Hybe leží v Liptovskej kotline, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690 metrov nad morom. Žije tu 1 548 obyvateľov (hybe.sk) na ploche 52.82 km2 (Wikipedia). Jadro je zónou kultúrneho bohatstva. Miestni športovci získavajú ocenenia v rámci Slovenska najmä v bežeckom lyžovaní. Neďaleko je turisticky zaujímavá Hybská tiesňava. obce: spisovatelia Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, básnik Júllius Lenko, herci Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, Slavo Zahradník, režísér Ondrej Rajniak, maliari Pavol Michalides (hybe.sk).

Ako slovenská osada sa Hybe spomína už koncom 12. storočia (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1239 (hybe.sk). V roku 1265 získala obec mestské privilégiá ako banícke mesto, pričom sa obyvatelia pokúšali ťažiť zlato na úpätí Kriváňa. Ťažba však nebola rentabilná kvôli chudobným žilám a náročnému terénu, čo viedlo k ústupu baníctva a rozvoju poľnohospodárstva a remesiel. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta (Wikipedia). Názov obce pochádza od potoka Hybica. V prvej polovici 13. storočia sa sem presťahovali Sasi. V 13. storočí sa Hybenia pokúšali dolovať zlato na úpätí Kriváňa, ťažba sa však nevyplácala. Časť baníkov odišla do Bocianskej  (Wikipedia). Výsady kráľovského mesta získalo v roku 1265. Hybenia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám a najmä obchodu. V 16. storočí sa Hybe stali centrom reformácie. V matičných rokoch bola obec zakladateľov Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok, rozvíjala sa ochotnícka činnosť (hybe.sk). Murári z Hybe sa preslávili pri stavaní Budapešti. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce. Hybe preslávilo film Martina Ťapáka „Pacho, hybský zbojník„. Scenáristom bol Hybiansky rodák Peter Jaroš (Wikipedia).

V Hybe sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z 13. storočia, ktorý prešiel barokovo-klasicistickou úpravou a je obklopený opevňovacím múrom zo 17. storočia. Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1822–1826 v klasicistickom štýle. V obci sa nachádzajú aj pamätné významných osobností, ako sú spisovatelia Dobroslav Chrobák, sochár Alojz Štróbl. Celé jadro obce je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva (hybe.sk). Iní významní rodáci: básnik Július Lenko, herci Ivan Rajniak a Ondrej Jariabek či režisér Ondrej Rajniak. V 19. storočí boli Hybe centrom kultúrneho života v regióne. Pôsobili tu štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa ochotnícka divadelná činnosť. Obec je rodiskom viacerých významných osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života (Wikipedia).

V blízkosti sa nachádza Hybská tiesňava, ktorá je obľúbeným cieľom pre pešiu turistiku. Oblasť je tiež známa výskytom minerálnych prameňov a bohatými hubárskymi lokalitami. V zimných mesiacoch sú k dispozícii lyžiarske vleky a certifikované bežecké trate (hybe.sk).

The village of Hybe is located in the Basin, in the valley of the Hybica stream and the White River, at an altitude of 690 meters above sea level. It has a population of 1,548 (hybe.sk) and covers an area of 52.82 km² (Wikipedia). The core of the village is a zone of cultural heritage. Local athletes excel in Slovakia, particularly in cross-country skiing. Nearby is the tourist attraction Hybská Gorge. Notable personalities from Hybe include writers Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň; poet Július Lenko; actors Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, and Slavo Zahradník; director Ondrej Rajniak; and painter Pavol Michalides (hybe.sk).

Hybe is mentioned as a Slovak settlement as early as the late 12th century (Wikipedia). The first written record dates back to 1239 (hybe.sk). In 1265, the village gained municipal privileges as a mining town, with residents attempting to mine gold at the foot of Kriváň. However, mining proved unprofitable due to poor gold veins and challenging terrain, leading to a decline in mining and the development of agriculture and crafts. In 1396, Hybe received market rights and exemption from tolls from the ruler (Wikipedia). The village’s name derives from the Hybica stream. In the first half of the 13th century, Saxons settled here. During the 13th century, Hybe residents attempted to mine gold at the foot of Kriváň, but mining was unprofitable. Some miners relocated to the Bocianska Valley (Wikipedia). Hybe gained royal town privileges in 1265. Residents engaged in agriculture, crafts, and especially trade. In the 16th century, Hybe became a center of the Reformation. During the years of Matica Slovenská, the village became a founding member, with four libraries, a reading society, and a flourishing amateur theater scene (hybe.sk). Builders from Hybe gained renown for their work in constructing Budapest. A monumental structure in the village is the wooden evangelical church located in the village center. Hybe was made famous by Ťapák’s film „Pacho, the Outlaw of Hybe,“ with a script by Hybe native Peter Jaroš (Wikipedia).

Hybe features the Roman Catholic Church of All Saints, dating back to the 13th century, which underwent Baroque and Classicist modifications and is surrounded by 17th-century defensive walls. The Evangelical Church, built between 1822 and 1826 in Classicist style, is also notable. The village has memorial houses of prominent figures such as writer Dobroslav Chrobák and sculptor Alojz Štróbl. The entire core of the village is designated a cultural heritage zone (hybe.sk). Other notable natives include poet Július Lenko, actors Ivan Rajniak and Ondrej Jariabek, and director Ondrej Rajniak. In the 19th century, Hybe was a center of cultural life in the region, hosting four libraries, a reading society, and a thriving amateur theater scene. The village is the birthplace of several prominent figures in Slovak cultural and social life (Wikipedia).

Nearby, Hybská Gorge is a popular destination for hiking. The area is also known for its mineral springs and rich mushrooming sites. In the winter months, ski lifts and certified cross-country skiing trails are available (hybe.sk).

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Fotografie

Babín

skala
Hits: 3334

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej . 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).

Babín is a village in , situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava Magura, near the Hruštínska stream. It covers an area of 17.4 km2 and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The first written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716-1718 were „frozen years“ with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of Hruštín, along with Vaňovka. Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov (Wikipedia).

Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km2 i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716-1718 były „zamrożonymi latami“ z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Báb

skala
Hits: 3033

Báb je z môjho pohľadu celkom útulná, tichá obec, ktorá je neďaleko od diaľnice.

Leží na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, 19 km od Nitry. V katastri boli objavené žiarové hroby z laténskej doby. Začiatkom 11. storočia na Slovensku zakladali rytiersky rád mnísi templári, ktorých slovenský ľud menoval červení mnísi. Podľa ústneho podania oni mali byť zakladateľmi kostola v Bábe. Je tiež pravdepodobné, že už začiatkom 12. storočia postavili kláštor, pretože prvá písomná zmienka o Bábe je z roku 1156 v listine, ktorá je uložená v archíve Ostrihomskej kapituly. V roku 1241 spustošili Báb Tatári, obyvateľov vyvraždili. Začali sa tu usadzovať . Od roku 1788 sa konal každoročne až do roku 1957 veľký bábsky jarmok, vždy 31. júla (obecbab.sk). Tradícia sa obnovila až v roku 2010. O obci žije okolo 1000 obyvateľov. V katastri obce je pod agátovým lesom vodná nádrž. Pri cintoríne sa nachádza lokalita výskytu hlaváčika jarného (Adonis vernalis) (wikipedia.sk). Báb vznikol v roku 1955 zlúčením Veľkého a Malého Bábu (e-obce.sk).

Báb is, from my perspective, quite a cozy, quiet village that is located not far from the highway.

It lies in the Nitrian Limestone Hills, 19 km from . In the village’s cadastral area, burial mounds from the La Tène period were discovered. In the early 11th century, the knightly order of the Templars, whom the Slovak people called „red monks,“ founded a church in Báb, according to oral tradition. It is also likely that they built a monastery as early as the beginning of the 12th century because the first written mention of Báb is from 1156 in a document stored in the archive of the Esztergom Chapter. In 1241, the Tatars devastated Báb, massacring the inhabitants. Germans began to settle here. From 1788 until 1957, a large fair took place annually in Báb, always on July 31 (obecbab.sk). The tradition was revived only in 2010. Around 1000 people live in the village. In the cadastral area of ​​the village, there is a reservoir beneath the agate forest. Near the cemetery is a site where the Adonis vernalis blooms (wikipedia.sk). Báb was formed in 1955 by the merger of Veľký and Malý Báb (e-obce.sk).

, ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Podunajsko, Fotografie

Veľké Zálužie

skala
Hits: 1020

Veľké Zálužie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej – 5000 rokov pred naším letopočtom. Obec leží v Nitrianskej pahorkatine (velkezaluzie.eu), na hornom toku Dlhého kanála. Približne 10 kilometrov západne od Nitry. Panujú tu dobré podmienky pre pestovanie poľnohospodárskych plodín a viniča. 10.5 km sa nachádza Nitra, 16.5 km Sereď. Žije tu 4218 obyvateľov (velkezaluzie.eu). K obci patrí aj osada Titváň. Dlhý kanál s rybníkom je medzistanicou pri sezónnom sťahovaní vtáctva. Vyskytujú sa tu divé kačice, bažanty, jarabice, zajace, srny. Z pôvodných lužných lesov zostali len ojedinelé zvyšky. V okolí sa najviac vyskytujú dubové . Prvá písomná zmienka je z roku 1261, spomína sa tu ako „terra Wylak“ (Wikipedia). 

Veľké Zálužie has been inhabited since the Neolithic period, around 5000 BCE. The village is located in the Uplands, along the upper course of the Dlhý Canal, approximately 10 kilometers west of Nitra (velkezaluzie.eu). The area has favorable conditions for growing agricultural crops and vineyards. Nitra is 10.5 km away, and Sereď is 16.5 km away. The village has a population of 4,218 (velkezaluzie.eu). The nearby settlement of Titváň is also part of the municipality. The Dlhý Canal, along with a pond, serves as a stopover for migratory birds. Wild ducks, pheasants, partridges, hares, and deer are commonly found in the area. Only isolated remnants of the original floodplain forests remain, with oak forests being the most prevalent in the surroundings. The first written record of the village dates back to 1261, where it is mentioned as „terra Wylak“ (Wikipedia).

Veľké Zálužie már az újkőkorban is lakott volt, körülbelül Kr. e. 5000 körül. A falu a Nyitrai-dombságban található, a Hosszú-csatorna felső folyása mentén, körülbelül 10 kilométerre nyugatra Nyitrától (velkezaluzie.eu). A terület kedvező feltételeket biztosít mezőgazdasági növények és szőlőtermesztés számára. Nyitra 10,5 km-re, Szered pedig 16,5 km-re található. A faluban 4218 lakos él (velkezaluzie.eu). A faluhoz tartozik Titváň település is. A Hosszú-csatorna és a mellette lévő tó fontos megállóhely a vándorló madarak számára. Vadkacsák, fácánok, foglyok, nyulak és őzek találhatók a környéken. Az eredeti ártéri erdőkből csak néhány maradvány található, a tölgyerdők a leggyakoribbak a környéken. Az első írásos említés 1261-ből származik, ahol „terra Wylak“ néven említik (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Pavlova Ves

skala
Hits: 668

Pavlova Ves leží v nadmorskej výške 620 metrov nad morom. Na plocha 6.83 km2 tu žije 282 obyvateľov (Wikipedia). Obec vznikla v roku 1400. Historické názvy : Pavlowa Vieska, Pálfalva (pavlovaves.sk). Pavlova Ves leží v Liptovskej kotline v blízkosti Západných Tatier v nadmorskej výške 620 metrov nad morom. Susedí s Aquaparkom Tatralandia. Sedem kilometrov od Liptovského Mikuláša (pavlovaves.sk). 

Vo Vlastivednom zborníku „“ vyšla štúdia Dr. Ferdinanda Uličného pod názvom „Osídlenie Liptova do 16. storočia“, v ktorej sa pri opise vzniku susedného Bobrovca uvádza, že z majetku Bobrovca bol v roku 1283 vyčlenený majetok Pavlovej Vsi Radune a Demeterovi. Kto sú tieto osoby?  Mohli by to byť Pavla, ktorého meno nesie naša obec. Osoba Pavla je doteraz neznáma. Bol to však určite niekto, kto dostal územie v Pavlovej Vsi. Tu sa usídlil, a pracoval a žil. Pavlova Ves spolu so susedným Bobrovčekom tvorili od polovice 16. storočia jednu obec so spoločným richtárom. Hlavným spôsobom obživy bolo . Na jednu sa zasiala ozimina, na druhú jarina a tretia ostala úhorom, aby sa zem oddýchla. Pásol sa hovädzí dobytok, prasce, jalovice, , jahňatá. Z obilnín siali naši predkovia najmä jarec (jačmeň), ovos, žito (raž) a neskoršie polovnák (zmes jačmeňa a ovsa) na kŕmenie. Neskôr siali pšenicu i suržicu (zmes pšenice a raži). Z okopanín švábka (zemiaky), z lúštenín fizola (fazuľa), hrach a bôb. Z ostatnej zeleniny kapusta, cibuľa, cesnak. Z ovocia jablone „plánočky“, hrušky, slivky a čerešne. Z ostatných plodín konope. Ako jedlo sú známe palovecké hrčky. Zvláštnou špecialitou „pavloveckej“ kuchyne bol koch na baraňom loji (pavlovaves.sk).

Pavlova Ves is situated at an altitude of 620 meters above sea level. Covering an area of 6.83 square kilometers, it is home to 282 inhabitants (Wikipedia). The village was founded in 1400. Historical names of the village include Pavlowa Vieska and Pálfalva (pavlovaves.sk). Pavlova Ves lies in the Liptov Basin, close to the Western Tatras, at an elevation of 620 meters above sea level. It is adjacent to the Tatralandia Aquapark and is seven kilometers away from Liptovský (pavlovaves.sk).

In the local history journal „Liptov,“ a study by Dr. Ferdinand Uličný titled „Settlement of Liptov until the 16th century“ mentions that in 1283, the property of Pavlova Ves was allocated from the estate of Bobrovec to Radun and Demeter. Who are these individuals? They could be the children of Paul, after whom our village is named. The identity of Paul remains unknown. However, he was certainly someone who received the land in Pavlova Ves, settled there, and lived and worked in the area. Pavlova Ves, along with the neighboring Bobrovček, formed a single municipality with a shared mayor from the mid-16th century. The main means of livelihood was agriculture. One field was sown with winter crops, another with spring crops, and the third was left fallow to allow the land to rest. Cattle, pigs, heifers, horses, and lambs were grazed. Our ancestors mainly sowed barley, oats, rye, and later a mixture of barley and oats (polovnák) for feed. They later also sowed wheat and a mixture of wheat and rye (suržica). Root crops included potatoes (švábka), legumes such as beans (fizola), peas, and broad beans. Other vegetables included cabbage, onions, and garlic. Fruit included apple trees (plánočky), pears, plums, and cherries. Other crops included hemp. A well-known local dish is palovecké hrčky. A special delicacy of „Pavlova“ cuisine was koch cooked in mutton lard (pavlovaves.sk).