Príroda, Živočíchy, TOP, Organizmy, Fotografie, Cicavce

Mačky

skala
Hits: 11411

Mačky sú úžasné a nezávislé tvory, ktoré sú spoločníkmi ľudí na celkom svete. Ich graciózna elegancia a zvedavý pohľad oslovujú takmer každého. Samozrejme, jej divoká forma žije v prírode. Domestifikované boli ako jedno z prvých zvierat. Datuje sa tento proces do staroveku. Ako už bolo naznačené, majú vysokú mieru rozhodovať o vlastných aktivitách samé. Existuje nepreberné množstvo plemien, ktoré majú rozličné vlastnosti. Od elegantných perzských mačiek po hravé bengálske. Sú prirodzenými lovcami. Majú sklon dlho spať, až 15 hodín denne, tým si udržiavajú energiu. Doroumievajú sa zvukmi, mňaukajú, brumkajú, syčia … Takýmto spôsobom komunikujú aj s ľuďmi. Majú výrazné oči a podľa nich poznáme náladu. Zúžené zrenice znamenajú radosť, hravú náladu, rozšírené sú znakom strachu a vzrušenia. Lízaním srsti sa čistia a odstraňujú nepríjemné vône. 

Ich tlapky sú mimoriadne flexibilné, umožňujú im pohybovať sa ticho. Zuby sú adaptované na lovecký životný štýl. Sú vybavené ostrými rezacími zubami na odtrhávanie mäsa, špicaté špičiaky slúžia na chytenie koristi. Oči majú veľké zrenice, ktoré sa vedia rýchlo prispôsobiť intenzite svetla. Ich pohyby uší môžu odhaliť ich náladu, resp. odhaliť predmet ich záujmu. V ich zadnej časti sa nachádza výnimočný orgán – vestibulárny aparát, ktorý im udržiava rovnováhu a vďaka nemu vykonávajú veľmi presné pohyby. Ich sluch je vynikajúci, je schopný zachytávať vysokofrekvenčné zvuky. Aj ich čuch je veľmi citlivý, rozpozná aj feromóny iných mačiek. Pri prítomnosti svojich majiteľov, resp. iných mačiek prehlbujú svoj hlas – pradú – tým vyjadrujú svoju radosť, resp. náklonnosť. Telesná mačiek je 38 – 39 °C. Táto teplota im umožňuje byť efektívnymi lovcami a udržiavať si teplo v chladnejšom prostredí.

Mačky boli domestifikované približne pred 9 500 rokmi na Blízkom východe, kde sa zblížili s ľuďmi vďaka svojej schopnosti kontrolovať populáciu hlodavcov v uskladnených zásobách obilia (Wikipédia). Tento vzťah sa postupne prehĺbil a mačky sa stali neoddeliteľnou súčasťou mnohých kultúr. V starovekom Egypte boli mačky uctievané a považované za posvätné zvieratá. Bohyňa Bastet, zobrazovaná s hlavou mačky, symbolizovala ochranu, plodnosť a . Zabitie mačky bolo v Egypte považované za ťažký zločin. V stredovekej Európe však mačky čelili prenasledovaniu kvôli poverám spojeným s čarodejníctvom, čo viedlo k ich masovému vyhubeniu v niektorých oblastiach. Dnes sú mačky jednými z najobľúbenejších domácich miláčikov na svete. Ich schopnosť prispôsobiť sa rôznym prostrediam, od mestských bytov po vidiecke farmy, z nich robí ideálnych spoločníkov pre rôzne typy ľudí. Okrem toho sú známe svojou čistotnosťou a schopnosťou používať mačaciu toaletu bez potreby špeciálneho výcviku. Mačky majú tiež významný vplyv na . Ako predátori pomáhajú regulovať populácie malých hlodavcov a vtákov. Avšak v niektorých oblastiach, najmä na ostrovoch, kde pôvodné druhy nemajú prirodzených predátorov, môžu mačky predstavovať hrozbu pre biodiverzitu. Preto je dôležité kontrolovať populáciu túlavých mačiek a zabezpečiť, aby domáce mačky neohrozovali miestnu faunu. V súčasnosti prebieha množstvo výskumov zameraných na behaviorálne a genetické aspekty mačiek. Tieto štúdie nám pomáhajú lepšie porozumieť ich správaniu, zdravotným potrebám a vzťahu s ľuďmi. Napríklad výskum komunikácie medzi mačkami a ľuďmi odhaľuje, ako mačky dokážu prispôsobiť svoje vokalizácie na získanie pozornosti alebo potravy (UnitedLife).

Cats are amazing and independent creatures that are companions to humans all around the world. Their graceful elegance and curious gaze appeal to almost everyone. Of course, their wild form still exists in nature. They were domesticated as one of the first animals, a process dating back to ancient times. As indicated earlier, they have a high degree of autonomy in deciding their own activities. There is an endless variety of breeds with diverse characteristics, from elegant Persian cats to playful Bengals. They are natural hunters, and they have a tendency to sleep for long periods, up to 15 hours a day, to conserve energy. They communicate with humans through sounds like meowing, purring, and hissing. They have expressive eyes, and their mood can be deduced from them. Narrowed pupils indicate joy and a playful mood, while dilated ones are a sign of fear and excitement. By licking their fur, they clean themselves and remove unpleasant odors.

Their paws are extremely flexible, allowing them to move silently. Their teeth are adapted to a hunting lifestyle, with sharp cutting teeth for tearing meat and pointed canines for catching prey. Their eyes have large pupils that can quickly adapt to light intensity. Movements of their ears can reveal their mood or indicate the object of their interest. In the back of their ears, there is an exceptional organ – the vestibular apparatus – which helps them maintain balance and perform very precise movements. Their hearing is excellent, capable of capturing high-frequency sounds. Their sense of smell is also very sensitive, capable of recognizing the pheromones of other cats. In the presence of their owners or other cats, they deepen their voice – purring – expressing joy or affection. The body temperature of cats is 38-39 °C, allowing them to be efficient hunters and maintain warmth in colder environments.

Cats were domesticated approximately 9,500 years ago in the Middle East, where they formed a bond with humans thanks to their ability to control rodent populations in stored grain supplies (Wikipedia). This relationship gradually deepened, and cats became an integral part of many cultures. In ancient Egypt, cats were venerated and considered sacred animals. The goddess Bastet, depicted with a cat’s head, symbolized protection, fertility, and home. Killing a cat in Egypt was regarded as a severe crime. In medieval Europe, however, cats faced persecution due to superstitions associated with witchcraft, leading to their mass eradication in some regions. Today, cats are among the most popular pets in the world. Their ability to adapt to various environments, from urban apartments to rural farms, makes them ideal companions for different types of people. Additionally, they are known for their cleanliness and ability to use a litter box without special training. Cats also have a significant impact on ecosystems. As predators, they help regulate populations of small rodents and birds. However, in some areas, particularly on islands where native species lack natural predators, cats can pose a threat to biodiversity. Therefore, it is crucial to control the population of stray cats and ensure that domestic cats do not endanger local wildlife. Currently, numerous studies focus on the behavioral and genetic aspects of cats. These studies help us better understand their behavior, health needs, and relationship with humans. For instance, research on communication between cats and humans reveals how cats can adjust their vocalizations to gain attention or food (UnitedLife).

TOP

Všetky

,

Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Česko, Južná Morava, Stavby, Fotografie

Vysielač Kojál stojí na mieste kde narieka vietor

skala
Hits: 1154

Vysielač Kojál je 340 metrov vysoký vysielač, ktorý je postavený na rovnomennom vrchole medzi obcami Lipovec a Krásenska, asi 25 km severovýchodne od Brna. Je najvyššou stavbou na Morave, a treťou najvyššou v Česku. Signálom pokrýva južnú a strednú Moravu a časť východných Čiech. Postavený bol v rokoch 1957 – 1958. V prevádzke je od 1.1.1959 (Wikipedia CS).

V roku 1968 sa stal miestom odporu. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy vo vysielaní pokračovalo brnenské štúdio, z ktorého unikol prenosový autobus s 20-timi pracovníkmi a na Kojáli mu radiokomunikační kolegovia poskytli zázemie. Vďaka silnému signálu z vysielača dosahovalo neskôr vysielanie z Brna a Dědíc až na územie Rakúska, kde ho preberala televízia ORF a šírila ďalej. V 80-tych rokoch prebehla na vysielači rekonštrukcia. Pri prechode analógového vysielania na digitálne prebehla modernizácia, v roku 2009 tu bol vypnutý analógový signál ČT2 a v roku 2011 Novy, ČT1, a Primy. Maximálne pracovalo na vysielači zhruba 60 zamestnancov, v roku 2019 ho obsluhovali dvaja stali zamestnanci (Wikipedia CS).

Vysielač Kojál patrí k dôležitejším súčastiam infraštruktúry Českých Radiokomunikácií. Mal vynikajúci dosah, naladený ho malo asi 2.5 milióna obyvateľov bývalého Československa (parabola.cz). Vznikol ako štvrtý televízny vysielač Československa. Jeho oceľová konštrukcia je dielom vynikajúceho tvorcu inžinierských diel Josefa Wankeho, ktorý vtedy pracoval v Hutním projektu v Prahe. Vo vnútri stožiaru bol výťah, ktorý šiel do výšky 290.62 metra a trvalo mu to asi 10 minút. Raz vypadol signál počas Verdiho opery a obsluha zaradila monoskop a k nemu melódiu „Ole, olé, kupte si zas, ole, olé náš ananas …“. Prišli mnohé sťažnosti, že Kojál obsluhujú barbari. V roku 1963 tu nastala myšia kalamita a bol nasadený zdatný hubiteľ kocúr Markup, ktorý poznal všetky káblové rozvody. Pri potrebe niekam prietiahnuť nový kábel bol Markup nepostrádateľný pomocník (Jakub Karásek). Vysielaču patrí 800 kW záložný generátor, ktorý dokáže do 20 sekúnd dodať celú spotrebu pri výpadku elektriny (pira.cz).

Vysielač je postavený na nevľúdnom kopci o ktorom sa vraví, že na ňom narieka vietor. Kedysi dávno v 14. storočí na kopci odpočívali matky a kojili svoje (idnes.cz). Vrch sa pôvodne nazýval Kujál, od slova kujati – foukati, hučetí (Jan Celý).

The Kojál transmitter is a 340-meter-tall broadcasting tower situated on the hill of the same name between the villages of Lipovec and Krásensko, approximately 25 km northeast of . It is the tallest structure in Moravia and the third tallest in the Czech Republic. Its signal covers southern and central Moravia and parts of eastern Bohemia. Constructed between 1957 and 1958, it has been in operation since January 1, 1959 (Wikipedia CS).

In 1968, it became a site of resistance. After the invasion of the Warsaw Pact forces, broadcasting continued from the Brno studio, and a transmission bus with 20 employees fled to Kojál, where their colleagues provided support. Thanks to the strong signal from the transmitter, broadcasting from Brno and Dědice reached as far as Austria, where it was picked up by ORF television and relayed further. In the 1980s, the transmitter underwent reconstruction. During the transition from analog to digital broadcasting, modernization took place. In 2009, the analog signal of ČT2 was switched off here, followed by Nova, ČT1, and Prima in 2011. Initially, around 60 employees worked at the transmitter, but by 2019, only two permanent employees operated it (Wikipedia CS).

The Kojál transmitter is among the essential components of the Czech Radiocommunications infrastructure. It had an excellent reach, reaching approximately 2.5 million inhabitants of the former Czechoslovakia. It was established as the fourth television transmitter in Czechoslovakia. Its steel structure was designed by the outstanding engineer Josef Wanke, who worked at Hutní projekt in Prague at the time. Inside the tower, there was an elevator reaching a height of 290.62 meters, taking about 10 minutes to ascend. Once, during a broadcast of a Verdi opera, the signal failed, and the staff played a tape with the melody „Ole, olé, buy our pineapple again, ole, olé…“. Many complaints were received, accusing the staff of being barbaric. In 1963, there was a mouse plague, and a proficient mouse exterminator named Markup, who knew all the cable routes, was deployed. Markup was an indispensable helper whenever a new cable needed to be pulled somewhere (Jakub Karásek). The transmitter is equipped with an 800 kW backup generator capable of supplying the entire electricity demand within 20 seconds of a power outage (pira.cz).

The transmitter is located on a bleak hill, said to be where the wind mourns. In the 14th century, mothers rested on the hill and breastfed their children. The hill was originally called Kujál, from the word „kujati,“ meaning to blow or roar (Jan Celý).

Vysílač Kojál je 340 metrů vysoký vysílač, který je postaven na stejnojmenném vrcholu mezi obcemi Lipovec a Krásensko, asi 25 km severovýchodně od Brna. Je nejvyšší stavbou na Moravě a třetí nejvyšší v Česku. Signálem pokrývá jižní a střední Moravu a část východních Čech. Postaven byl v letech 1957–1958. V provozu je od 1.1.1959 (Wikipedia CS).

V roce 1968 se stal místem odporu. Po invazi vojsk Varšavské smlouvy ve vysílání pokračovalo brněnské studio, z něhož unikl přenosový autobus s 20 pracovníky, a na Kojálu mu radiokomunikační kolegové poskytli zázemí. Díky silnému signálu z vysílače dosahovalo později vysílání z Brna a Dědic až na území Rakouska, kde ho přebírala televize ORF a šířila dál. V 80. letech proběhla na vysílači rekonstrukce. Při přechodu z analogového vysílání na digitální byla provedena modernizace, v roce 2009 zde byl vypnut analogový signál ČT2 a v roce 2011 Nova, ČT1 a Prima. Maximálně na vysílači pracovalo asi 60 zaměstnanců, v roce 2019 jej obsluhovali dva stálí zaměstnanci (Wikipedia CS).

Vysílač Kojál patří k důležitějším součástem infrastruktury Českých Radiokomunikací. Měl vynikající dosah, naladěn jej mělo asi 2,5 milionu obyvatel bývalého Československa (parabola.cz). Vznikl jako čtvrtý televizní vysílač Československa. Jeho ocelová konstrukce je dílem vynikajícího tvůrce inženýrských staveb Josefa Wankeho, který tehdy pracoval v Hutním projektu v Praze. Uvnitř stožáru byl výtah, který jezdil do výšky 290,62 metru a trvalo mu to asi 10 minut. Jednou vypadl signál během Verdiho opery a obsluha zařadila monoskop a k němu melodii „Ole, olé, kupte si zas, ole, olé náš ananas…“. Přišlo mnoho stížností, že Kojál obsluhují barbaři. V roce 1963 zde nastala myší kalamita a byl nasazen zdatný lovec kocour Markup, který znal všechny kabelové rozvody. Při potřebě někam protáhnout nový kabel byl Markup nepostradatelný pomocník (Jakub Karásek). Vysílači patří 800kW záložní generátor, který dokáže do 20 sekund dodat celou spotřebu při výpadku elektřiny (pira.cz).

Vysílač je postaven na nevlídném kopci, o kterém se říká, že na něm naříká vítr. Kdysi dávno ve 14. století na kopci odpočívaly matky a kojily své děti (idnes.cz). Vrch se původně nazýval Kujál, od slova kujati – foukati, hučet (Jan Celý).