Objekty, predmety a priestory, Umenie, Fotografie, Umelecké diela

Danubiana – múzeum moderného umenia

skala
Hits: 2510

9. septembra 2000 bolo otvorené jedno z najmladších európskych múzeí moderného umenia – Danubiana Meulensteen Art Museum. Na cípe polostrova v strede Dunaj (danubiana.sk). Tento poloostrov vbieha do vodnej Gabčíkovo (danubiana.sk). Poloha, umiestnenie, evokujú rímsku galéru uviaznutú na plytčine. Danubiana v interiéri poskytuje priestor pre rozličné výstavné aktivity. Okolitý park na rozlohe 0.8 km2 poskytuje priestor sochárskym dielam. Polostrov umenia ponúka jedinečnú symbiózu výtvarných diel, modernej architektúry a výnimočnej okolitej prírody. Za desaťročie existencie Danubianu navštívilo viac ako 250 000 návštevníkov (danubiana.sk). Zakladateľom je holandský podnikateľ a zberateľ umenia Gerard H. Meulensteen. Od roku 2012 múzeum mení svoj status a stáva sa neziskovou verejnoprospešnou muzeálnou inštitúciou s väčšinovou účasťou štátu (danubiana.sk).

On September 9, 2000, one of the youngest European museums of modern art, the Danubiana Meulensteen Art Museum, was opened. Situated on the tip of a peninsula in the middle of the Danube River (danubiana.sk), this peninsula extends into the Gabčíkovo water reservoir (danubiana.sk). The location, placement, and architecture evoke a Roman galley stranded on a sandbar. Inside, Danubiana provides space for various exhibition activities. The surrounding park, covering an area of 0.8 km2, accommodates sculptural works. The art peninsula offers a unique symbiosis of visual art, modern architecture, and exceptional natural surroundings. Over the decade of its existence, Danubiana has been visited by more than 250,000 visitors (danubiana.sk). The founder is the Dutch entrepreneur and art collector Gerard H. Meulensteen. Since 2012, the museum has changed its status and has become a non-profit public benefit museum institution with the majority participation of the state (danubiana.sk).

Am 9. September 2000 wurde eines der jüngsten europäischen Museen für moderne Kunst eröffnet – das Danubiana Meulensteen Art Museum. Es befindet sich auf der Spitze einer Halbinsel inmitten der Donau (danubiana.sk). Diese Halbinsel erstreckt sich in den Stausee Gabčíkovo (danubiana.sk). Die Lage, Platzierung und Architektur erinnern an eine römische Galeere, die auf einer Sandbank gestrandet ist. Im Inneren bietet das Danubiana Raum für verschiedene Ausstellungsaktivitäten. Der umliegende Park, der eine Fläche von 0,8 km2 abdeckt, bietet Platz für skulpturale Werke. Die Kunsthalbinsel bietet eine einzigartige Symbiose aus bildender Kunst, moderner Architektur und außergewöhnlicher natürlicher Umgebung. In einem Jahrzehnt haben mehr als 250.000 Besucher Danubiana besucht (danubiana.sk). Der Gründer ist der niederländische Unternehmer und Kunstsammler Gerard H. Meulensteen. Seit 2012 hat das Museum seinen Status geändert und ist zu einer gemeinnützigen öffentlich-rechtlichen Museumsinstitution mit überwiegender Beteiligung des Staates geworden (danubiana.sk).

2000. szeptember 9-én nyitotta meg kapuit a modern művészet egyik legfiatalabb európai múzeuma, a Danubiana Meulensteen Art Museum. A múzeum a Dunai-folyó közepén, egy félsziget csúcsán helyezkedik el (danubiana.sk). Ez a félsziget belesüllyed a Gabčíkovo víztározóba (danubiana.sk). Az elhelyezkedése, elrendezése és építészete egy római galériát idéz, ami egy homokzátonyon rekedt. A Danubiana belül teret biztosít különböző kiállítási tevékenységek számára. A környező park, amely 0,8 km2 területet fed le, helyet ad szobrászati alkotásoknak. Az művészeti félsziget egyedi szimbiózist kínál a képzőművészet, a modern építészet és a kivételes természeti környezet között. A Danubianát évtizede több mint 250 000 látogató kereste fel (danubiana.sk). A múzeum alapítója a holland vállalkozó és műgyűjtő Gerard H. Meulensteen. 2012 óta a múzeum megváltoztatta státuszát, és nonprofit közhasznú múzeumi intézménnyé vált, ahol az állam többségi részesedéssel rendelkezik (danubiana.sk).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie, Topoľčianske obce

Lipovník – obec pod Marhátom

skala
Hits: 3645

Obec v okrese Topoľčany medzi obcami Vozokany a Bojná. Nad dedinou sa čnie hradba Považského Inovca. Prvá písomná zmienka o obci ležiacej v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia) v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny (lipovnik.eu), je z roku 1283 (Wikipedia). Prvá zmienka vraví o obci s názvom Lipolnuk. Až od roku 1808 ma obec súčasné pomenovanie Lipovník. V roku 1715 tu žilo 23 domácností. V súčasnosti má obec 330 obyvateľov. V minulosti mala obec pri potoku Hlavinka tri (Ladislav Paškrta). Rímskokatolícky kostol svätého Imricha je z roku 1771 (Wikipedia). V obci sa nachádza Lurdská jaskyňa z roku 1960 (Ladislav Paškrta).

The village is located in the Topoľčany district between the villages of Vozokany and Bojná. Above the village rises the hill of . The first written mention of the village, situated at an altitude of 262 meters above sea level (Wikipedia) in the northwest part of the Highlands (lipovnik.eu), dates back to the year 1283 (Wikipedia). The initial reference speaks of a village named Lipolnuk. It was only since 1808 that the village has been known by its current name, Lipovník. In 1715, there were 23 households in the village. Currently, the village has 330 inhabitants. In the past, the village had three mills along the Hlavinka stream (Ladislav Paškrta). The Roman Catholic Church of Saint Imrich dates back to 1771 (Wikipedia). The village also features a Lourdes Grotto built in 1960 (Ladislav Paškrta).

Krajina, Slovensko, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Zamagurie, Zamagurské dokumenty, Fotografie

Ľubovniansky skanzen

skala
Hits: 2285

Skanzen sa nachádza tesne pod Ľubovnianským hradom, z hradu vidno skanzen a keď ste v skanzene, tak vidíte hrad.

Ľubovniansky skanzen je označený ako múzeum ľudovej architektúry, nachádza sa v ňom 25 objektov. Verejnosti je prístupný od roku 1985 (staralubovna.sk). Je národopisnou expozíciou v prírode, ktorá predstavuje etnicky zmiešaný región severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde stáročia žili spolu Slováci, , Rusíni, Gorali a Židia (Wikipedia). V areáli dominuje zrubový gréckokatolícky kostolík svätého Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický ikonostas, z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údole, Jakubian, Kremnej, Kamienky, Jarabiny. Hospodárske a technické objekty a sezónne poľné obydlia (staralubovna.sk).

The open-air museum is located just below Ľubovniansky hrad (Ľubovňa Castle), and the castle can be seen from the open-air museum. When you are in the open-air museum, you also have a view of the castle.

The Ľubovniansky skanzen is designated as a museum of folk architecture and comprises 25 structures. It has been open to the public since 1985 (staralubovna.sk). It serves as an ethnographic exhibition in nature, presenting the ethnically mixed region of northeastern and northwestern , where Slovaks, Germans, Rusyns, Gorals, and Jews lived together for centuries (Wikipedia). The dominant feature in the area is the log Greek Catholic church of St. Michael the Archangel from Matysová, built in 1833. The site also includes a Baroque-Classicist iconostasis, houses from Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údolie, Jakubian, Kremná, Kamienka, and Jarabina, as well as economic and technical buildings and seasonal field dwellings (staralubovna.sk).

Skansen znajduje się tuż poniżej zamku Ľubovňa, z którego widać skansen, a będąc w skansenie, widzisz zamek.

Ľubovniansky skanzen jest oznaczony jako muzeum architektury ludowej i obejmuje 25 obiektów. Jest dostępny dla publiczności od 1985 roku (staralubovna.sk). Stanowi etnograficzną wystawę na świeżym powietrzu, prezentując etnicznie zróżnicowany region północno-wschodniego Spiša i północno-zachodniego Šariša, gdzie przez wieki wspólnie żyli Słowacy, Niemcy, Rusini, Górale i Żydzi (Wikipedia). Dominującym obiektem na terenie jest drewniany, greckokatolicki kościół św. Michała Archanioła z Matysovej z 1833 roku. Na terenie skansenu znajdują się również barokowo-klasycystyczny ikonostas, domy z Veľký Lipník, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údolia, Jakubian, Kremnej, Kamienki i Jarabiny, a także budynki gospodarcze, techniczne i sezonowe domy polowe (staralubovna.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Spiš, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie, Interiéry, Dopravné a technické diela

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

skala
Hits: 7857

Na Mariánskej hore sa nachádza Bazilika Navštívenia Panny Márie. Mariánska hora je hora nad mestom Levoča. Bazilika je vzdialená cca 30-45 minút pešo z centra mesta. Bazilika patrí medzi najstaršie pútnické miesta východného Slovenska. Konajú sa každoročne 2. júla. Prvá kaplnka tu bola postavená v roku 1247. V roku 1311 prišli do Levoče františkáni – minoriti, s ktorými sa spája Mariánsky sviatok Navštívenia Panny Márie. V roku 1470 bola kaplnka prestavaná na gotický kostol so sochou Panny Márie. V roku 1847 bola postavená drevená kaplnka pre gréckokatolíkov (Wikipedia.sk). Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol 26.1.1984 na menšiu baziliku (bazilika minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu konala za prítomnosti Jána Pavla II. púť, na ktorej sa zúčastnilo 650 000 ľudí (Wikipedia.sk). Dnes bazilika postavená v neogotickom slohu bola pôvodne výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Archeológovia našli hradisko na kopci, hneď za Mariánskou horou, ktorý sa aj dnes nazýva Burg – Hrad, kde sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pre Tatármi v opevnenom hradisku (levoca.sk). Mariánska hora sa pravdepodobne predtým nazývala Olivetskou horou (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora sa vypína do výšky 795 metrov nad morom (levoca.sk).

On Mariánska hora (Marian Hill) stands the Basilica of the Visitation of the Virgin Mary. Mariánska hora is a hill above the town of Levoča. The Basilica is approximately a 30-45 minute walk from the city center. The Basilica is among the oldest pilgrimage sites in eastern Slovakia. Pilgrimages take place annually on July 2nd. The first chapel was built here in 1247. In 1311, the Franciscans – Minorites, associated with the Marian Feast of the Visitation of the Virgin Mary, arrived in Levoča. In 1470, the chapel was rebuilt into a Gothic church with a statue of the Virgin Mary. In 1847, a wooden chapel was built for Greek Catholics (Wikipedia.sk). Pope John Paul II elevated the church to a minor basilica on January 26, 1984 (Viliam Judák). On July 3, 1995, a pilgrimage took place here in the presence of John Paul II, with 650,000 people in attendance (Wikipedia.sk). Today, the basilica, built in the neo-Gothic style, was originally an expression of gratitude from inhabitants for their salvation at this site during the Tartar invasion in 1241-1242. Archaeologists found a hillfort behind Mariánska hora, still called Burg – Castle, where the city’s residents could seek refuge from the Tartars in a fortified settlement (levoca.sk). Mariánska hora likely was previously called Olivet Hill (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora rises to a height of 795 meters above sea level (levoca.sk).

Na Mariánskiej Górze znajduje się Bazylika Nawiedzenia Najświętszej Maryi Panny. Mariánska hora to wzgórze ponad miastem Levoča. Bazylika znajduje się około 30-45 minut spacerem od centrum miasta. Bazylika jest jednym z najstarszych miejsc pielgrzymkowych na wschodniej Słowacji. Pielgrzymki odbywają się corocznie 2 lipca. Pierwsza kaplica została zbudowana tutaj w 1247 roku. W 1311 roku do Levoča przybyli franciszkanie – minorici, związani z uroczystością Nawiedzenia Najświętszej Maryi Panny. W 1470 roku kaplica została przebudowana na gotycki kościół z posągiem Maryi Panny. W 1847 roku zbudowano drewnianą kaplicę dla greckokatolików (Wikipedia.sk). Papież Jan Paweł II wyniósł kościół na rangę bazyliki mniejszej 26 stycznia 1984 roku (Viliam Judák). 3 lipca 1995 roku odbyła się tutaj pielgrzymka w obecności Jana Pawła II, w której wzięło udział 650 000 osób (Wikipedia.sk). Obecnie bazylika, zbudowana w stylu neogotyckim, była początkowo wyrazem wdzięczności mieszkańców Spiš za ich ocalenie w tym miejscu podczas najazdu Tatarów w latach 1241-1242. Archeolodzy znaleźli grodzisko za Mariánską horou, obecnie nazywane Burg – Zamek, gdzie mieszkańcy miasta mogli szukać schronienia przed Tatarami w ufortyfikowanym grodzie (levoca.sk). Mariánska hora prawdopodobnie wcześniej nosiła nazwę Góry Oliwnej (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora wznosi się na wysokość 795 metrów nad poziomem morza (levoca.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 2610

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk). Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).