2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické reportáže, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže

Fotosession Piešťany

Hits: 4074

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubuFotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi podujatia boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

Na začiatku nám Martin Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval fotografie viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – kone na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý čas pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“.

Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.


6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?


4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž výstavy FotoKursalon 2008. Do súťaže sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy umenie našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba

Hudba

Hits: 29172

História hudby

Vznik hudby môžeme datovať na dobu, kedy sa človek snažil napodobňovať hlasy živočíchov. Išlo tak zrejme trochu o podvedomý efekt, kedy človek prišiel na melódiu. Neverili by ste, koľko rôznych tónov je v krátkej – trebárs 0.5 sekundovej sekvencii spevu nejakého vtáka. Zmysly človeka to nedokážu vnímať uvedomovane – je to ako pri sledovaní filmu, kedy si tiež neuvedomujeme, že film, ktorý sledujeme je poskladaný zo statických obrázkov, ktoré idú rýchlosťou 25 obrázkov za sekundu. Avšak mozog zrejme evidoval tieto melódie a naučil postupne človeka spievať.

Ľudová hudba

Ide zrejme o najfrekventovanejšiu formu hudby, aspoň pokiaľ ide o históriu. Bola to hudba obyčajne jednoduchých ľudí, ktorí si medzi sebou jednotlivé dielka odovzdávali počas mnoho generácii. Ľudová hudba v dnešnej podobe je už značne vyumelkovaná umeleckými nástrojmi. K ľudovej hudbe bezpochyby patrí aj špecifický odev – kroj a zvyky jednotlivých oblastí. Na Slovensku vzniklo mnoho diferencovaných folklórnych oblastí, v ktorých je bohatstvo národa.

Jedným zo zvlášť umelecky hodnotných počinov je použitie hudobných motívov v muzikálnej – inštrumentálne forme. Spomeniem napr. na celom svete známu skupinu Berkyho Mrenicu. Diabolské husle hovoria za všetko. Tento súbor sa skvele popasoval aj z dielami majstrov klasickej hudby, ako boli Johann Sebastian Bach, Edvard Hagerup Grieg, Johannes Brahms atď. Inou skupinou je známy maďarský orchester Budapešť, ktorý má úctyhodné parametre. Ďalšou skupinou je v podstate hardrocková severomoravská skupina Fleret, ktorá čiastočne využíva motívy ľudovej hudby. Ďalšou skupinou je Točkolotoč, viacmenej zoskupenie bratov Peštovcov, ktorí hrajú veľmi muzikálne.

Klasická hudba

Počiatky klasickej hudby siahajú snáď do 15. storočia. Myslím, že druhá opera v histórii bola Daphne. Najpompéznejšou formou klasickej – vážnej hudby je práve opera. Je to vlastne spevohra. V minulosti hudobní skladatelia skladali množstvo opier, ako storočia ubiehali, ich počet klesal. Dnes sa komponujú aj hybridy ako rocková opera apod. Hudobné diela sa skladali väčšinou pre duchovné účely, postupne chrámovú hudbu nahrádza svetská. Velikánmi svetovej hudby boli napr. – Johann Sebastian Bach, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Peter Iljič Čajkovskij, Hector Berlioz, Franz Schubert, Frederyk Chopin, Robert Schummann, Edvard Hagerup Grieg, Antonio Vivaldi, Giussepe Verdi, Gioacino Puccini. Medzi najslávnejšie diela patrí Verdiho Nabucco, Rigoletto, Traviatta, Mozartova Figarova svadba, Don Giovanni, Requiem, Pucciniho Barbier zo Sevilly, Tosca, Vivaldiho Štyri ročné obdobia, Griegov Peer Gynt, Berliozova Fantastická symfónia, Beethovenova 9. symfónia Óda na radosť, Bachova Fúga A moll, Čajkovského Labutie jazero, Luskáčik, Schubertove piesne …

Okrem opery existujú aj iné klasické formy hudobných diel, symfónie, operety, suity, menuety, koncerty, polky, mazurky, fúgy, balet, piesne, filharmonické diela, diela pre sláčikové kvartetá atď. Aj z klasickej hudby čerpali niektorí umelci z iných oblastí, resp. opačne. Napr. vyššie spomínaný Berky Mrenica, ďalej Vanessa Mae – ktorá hrá Johanna Sebastiana Bacha – vážne aj v pop-e. Ďalšie príklady: Apocalyptica – fínske zoskupenie hrajúce repertoár metalovej formácie Metallica. Marián Varga, ktorý najmä v zoskupení Collegium Musicum na klávesoch doslova čaruje. Jeho Hommage alla Bach, alebo napr. skladba na motívy Korsakovovej Šeherezády, sú grandiózne. Londýnsky symfonický orchester zvykne z času na čas vyprodukovať v podstate klasické dielo na motívy populárnej hudby. Myslím, že je to slušné ocenenie pre hudobné telesá. Napr. z produkcie skupín ABBA, Jethro Tull, Police. Máloktorý umelec – skladateľ dokáže komponovať v rôznych žánroch, tobôž nie v celkom odlišných smeroch. Paulovi McCartneymu sa to podarilo – ide o unikátny prípad, kedy skladateľ slávnej rockovej skupiny Beatles zložil celkom úspešne klasické dielo – myslím, že šlo dokonca o chrámové symfonické dielo. Podobné motívy ako v klasickej hudbe možno nájsť najmä v jazze.

Niektoré klasické diela vyžadujú vysokú inštrumentálnu zručnosť pri hraní na hudobné nástroje. Je celkom pochopiteľné, že sami skladatelia ňou často oplývali. Za najväčšieho klavírneho virtuóza sa pokladá zrejme Artur Rubinstein, za husľových virtuózov zase Sebastiano Correlli, Antonio Vivaldi, Nicolo Paganini. Ich veľkým obdivovateľom a rovnako skvelým virtuózov bol aj relatívne nedávno zosnulý Yehudi Menuhin

V poslednej dobe sa roztrhlo vrece s muzikálmi. Ide o kombináciu hudby a divadla. Vo svete sú najznámejšie My Fair Lady, Hello Dolly, Chorus Line, v našich končinách sú to Jesus Christ Superstar, Johanka z Arku, Dracula, Rusalka, Pomáda

Už dlhší čas je populárna hudba najpreferovanejšiu formu hudby súčasnosti. Existuje mnoho štýlov, od muzikálnych až po gýčovité elektronické výplody. Ja spomeniem hlavne tie (aj klasické štýly), ktoré hodnotím ako pozitívne. Prosím o zhovievavosť s kategóriami hudby, nedá sa všetko jednoducho zaradiť.

Jazz

Počiatky jazzu siahajú do konca 19. st. a začiatku 20. storočia. Ide o hudbu afroameričanov, za kolísku sa považuje New Orleans. Podľa mňa ide o najmuzikálnejšiu formu. Za skvelých muzikantov považujem týchto (za pomlčkou nasleduje umelcov hlavný umelcov nástroj): Herbie Hanckock – piano, funky jazz, funky, fusion, Chick Corea – piano, Al Di Meola – gitara, Bobby McFerrin – vokál, Charlie Parker, Dexter Gordon – saxofón, Stephanne Grappeli – husle, Michel Petrucciani – klavír, Miles Davis – Be bop, John Scofield – gitara, Joe Henderson – saxofón, Benny Goodman – klarinet, Louis Armstrong – trúbka, Dizzy Gilespie – trúbka, Sarah Vaughan, Joni Mitchell – vokál, folk jazz, Bix Beiderbecke – trúbka, Duke Ellington, Pat Metheny – gitara, Michael Brecker, Ella Fitzgerald, Jack DeJohnette, Joe Zavinul, Jaco Pastorius – gitara, John Coltrane, Keith Jarrett, Ray Charles – old jazz, Marvin Gaye, John McLaughlin. Z našich napr. Peter Lipa – spev, Peter Bartoš – trubkársky virtuóz.

  • Jazzfunk:  Herbie Hancock – piano , Jamiroquai
  • Jazzrock: Andrej Šeban – gitara, Carlos Santana – gitara, Erich Boboš Procházka & The Frozen Dozen, Jack Bruce – gitara,
  • Orchestral Rock: Collegium Musicum,
  • Blues: Eric Clapton, Garry Moore, B.B. King, Hans Theessink – gitara (no keď spustí, znie to ako orchester), Jack Bruce – gitara
  • Blues Rock: Joe Cocker

Rock

Ťažko pre mňa definovateľný štýl, ktorý pre mňa nemá v sebe jasný komerčný vplyv: Sting – svojou hudbou oslovil aj jazzových umelcov, Bruce Springsteen, Red Hot Chilli Peppers, Joe Cocker, Queen na začiatku kariéry. Extreme, Dire Straits, Bon Jovi, Creedence Clearwater Revival, Nazareth, Pink Floyd, R.E.M., Red Hot Chilli Peppers, Rolling Stones, Sheryl Crow, Supertramp, U2, Deep Purple, Freddie Mercury, Jack Bruce, Lenny Kravitz, Andrej Šeban – gitara, Oskar Rózsa – basgitara, Fermáta, Vlasta Redl, Wanastovi Vjecy, Fero Griglák – gitara, Juraj Griglák – basgitara, Fedor Frešo, Le Payaco, Lucie, Olympic.

  • Slowrock: Elton John – piano, Chris Rea
  • Hardrock: Joe Satriani – gitara, Deff Leppard, Nirvana, Extreme, Stromboli, Aerosmith, Apocalyptica
  • Renesaince Rock: Jethro Tull, Ian Anderson, Blackmore`s Night
  • Symphonic Rock: Collegium Musicum
  • Old Rock: Roling Stones, John Lennon
  • Softrock: Smokie, Bee Gees, Elán

Iné žánre

  • Soul: Lisa Stansfield, Sade
  • Soulpop: Richard Müller
  • Punk: Sex Pistols
  • A capella – čisto vokálny štýl: Close Harmony Friends – skupina okolo Mária Fančoviča vzniknutá v Nitre, Fragile
  • Avantgarde: Jablkoň – veľmi čudesná muzika
  • Big Beat: Dežo Ursiny – gitara, Jiří Schelinger – gitara
  • Reggae: Bob Marley
  • Chanson: Tom Jones, Hana Hegerová, Gilbert Becaud
  • Folk: Paul Simon – gitara, Art Garfunkel – gitara, AG Flek, Brontosauři, Jan Nedvěd – gitara, František Nedvěd – gitara, Karel Kryl – gitara, Vlasta Redl – gitara, Lenk, Janoušek
  • Folkpop: Lenka Filipová – gitara
  • Folkrock: Bob Dylan – spev, gitara, Jana Kirschner – gitara, Lenka Filipová – gitara, Vlasta Redl – gitara
  • Folklor Folk: Vlasta Redl – gitara, AG Flek, Hradišťan
  • Folklor Rock: Vlasta Redl – gitara, Fleret
  • Funky: Kool and The Gang
  • Hip Hop: N`Sync
  • Hippies: John Lennon, Beatles, Paul McCartney, Independente, U2, Radiohead, The Cure, Buty
  • Latino Pop: Natalia Oreiro, Shakira, Gloria Estefan, Flamenco, Paco de Lucia, Martin Bies
  • Metal: Black Sabbath, Metallica
  • Oldies: Frank Sinatra, Herman`s Hermits, Temptations, Percy Sledge, Marmalade, K.C. & The Sunshine Band, Jan & Dean
  • Orchestral: Mike Oldfield, Enya, Mezzoforte
  • Pop: ABBA, Madonna, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá
  • Pop Folk: Miroslav Žbirka – gitara
  • Club: Sade – vokál
  • Vocal: Bára Basiková, Lucie Bílá
  • Modern Classic: Zbigniew Preisner
  • Muzikal: Galt MacDermot, Lucie Bílá
  • Psychedelic: Loreena McKennit, Michael Kocáb, Natálie Kocábová, Pražský výběr
  • Soundtrack: Zbigniew Preisner, Ennio Morricone

Use Facebook to Comment on this Post