2011, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Stredné Považie

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

Hits: 2502

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Váh. Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – súťaže producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie osobnosti patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev „Jantárovej cesty“, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede námestia bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 domov. V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D`Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Časová línia, Krajina, Turecko, Zahraničie

Turecko – zaujímavá hornatá krajina

Hits: 4040

Turecko leží pod Čiernym morom. Z dvoch strán ho obklopuje Stredozemné more. Susedí so Sýriou, s Irakom, s Iránom, s Arménskom, s Gruzínskom. Malá časť územia leží v Európe na Balkánskom poloostrove (Východná Trácia / Rumélia), väčšina územia leží v juhozápadnej Ázii – na poloostrove Malá Ázia (Anatólia). Obe časti oddeľuje úžina Bospor, Marmarské more a Dardanely (Wikipedia.sk). Turecko je hornatá krajina, najviac jeho východná časť.

Územie Turecka (Anatólia) patrí k najstarším trvalo osídleným regiónom na svete – ešte v neolite (Wikipedia.sk). Približne medzi 18. – 13. storočím pred Kristom bola na území dnešného Turecka staroveká Chetitská ríša. Neskôr tu existovala Frýgia. Od 7. storočia pred Kristom Lýdia, Caria a Lýcia. Od 12. storočia pred Kristom je západné pobrežie kolonizované aiolskými, dórskymi a iónskymi Grékmi. Neskôr aj kolonizovali aj severné a južné pobrežie. V 6. – 5 storočí bola Anatólia dobytá Peržanmi, neskôr Alexandrom Macedónskym, po ktorého smrti sa rozpadla na helenistické štáty: Bitýnia, Kapadócia, Pergamon a Pontos (Wikipedia.sk). V Turecku je veľké množstvo antických pamiatok, najmä v Efeze, Thermessose, Hierapolise a aj v Istanbule (orbion.cz). Koncom 1. storočia pred Kristom grékov vystriedala Rímska ríša. Po jej rozpade v roku 395 Turecko pripadlo Byzantskej ríši. Od 11. storočia dochádzalo ku tureckému osídľovaniu. V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sultánom Osmanskej ríše. Vytrvala do roku 1923, kedy Mustafa Kemal Atatürk založil republiku. 2 milióny grékov opustilo Turecko a do Turecka odišlo asi 500 000 moslimov rozprávajúcich grécky, albánsky a bulharsky z Grécka (Wikipedia.sk). V Turecku žije početná kurdská menšina.  

Turecko je pomerne veľká krajina, jeho rozloha je 780 580 km2 (wikitravel.org), kde žilo v roku 2003 viac ako 68 miliónov obyvateľov (Wikipedia.cz). Turecká zahraničná politika je už v 20. storočí nasmerovaná do Európy. Turecko patrí ku zakladajúcim členom OECD, v roku 1952 vstupuje do NATO. Od roku 1959, kedy si podalo žiadosť o členstvo v EHS, sa intenzívne snaží vstúpiť do európskych hospodárskych štruktúr. Dnes do Európskej únie (Wikipedia.sk). Zaujímavé sú skalné mesta v Kappadócii, národný park Pamukkale (orbion.cz). Vo východnom (najhornatejšom) Turecku pramenia rieky Eufrat, Tigris a Aras (Wikipedia.cz). Najvyšším bodom je Ararat, ktorý sa týči do výšky 5137 metrov nad morom (Wikipedia.cz). Je hraničným vrchom s Arménskom.

Hlavným mestom Turecka je Ankara. Inými známymi mestami je Antalya, najväčšie mesto Istanbul, napr. Izmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz). Istanbul je mesto rozdelené na európsku a ázijskú časť. Spojenie týchto dvoch kontinentov zabezpečuje Bosporský most (wikitravel.org). Turecko je podľa HDP na 15. mieste na svete (Wikipedia.cz). Najpopulárnejším športom je futbal. Kluby ako Besiktas Istanbul, Fenerbahce Istanbul, Galatasaray Istanbul, (Wikipedia.cz) Trabzonspor futbalový fanúšik pozná, neraz sa výraznejšie presadili v tradičných európskych pohároch. Národný tím v roku 2002 dosiahol na Majstrovstvách sveta 3. miesto.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické reportáže, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže

Fotosession Piešťany

Hits: 4074

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubuFotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi podujatia boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

Na začiatku nám Martin Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval fotografie viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – kone na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý čas pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“.

Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.


6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?


4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž výstavy FotoKursalon 2008. Do súťaže sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy umenie našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Bratislavské reportáže, Časová línia, Reportáže, Slovenské reportáže, Športové reportáže

Turnaj mladých nádejí zo štyroch hlavných miest – Budapešti, Viedne, Bratislavy a Ľubľany

Hits: 1868

11. ročník Turnaja štyroch hlavných miest Budapešť – ViedeňBratislava – Ľubľana – Turnaj mladých nádejí

Zápolenie prebiehalo v roku 2006, v športovej hale Mladosť, na futbalovom štadióne Interu Bratislava, v basketbalovej hale Interu Bratislava, na atletickom štadióne Interu Bratislava a v stolnotenisovej hale Rača. Popri mladých nádejach sa najmä na atletickom štadióne pohybovali aj iní, starší športovci na domácej pôde.

Use Facebook to Comment on this Post