Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Bratislavské reportáže, Športové dokumenty, Fotografie, Reportáže zo športu

Turnaj mladých nádejí zo štyroch hlavných miest – Budapešti, Viedne, Bratislavy a Ľubľany

skala
Hits: 2655

11. ročník Turnaja štyroch hlavných miest Budapešť – Viedeň – Bratislava – Ľubľana – Turnaj mladých nádejí

Zápolenie prebiehalo v roku 2006, v športovej hale Mladosť, na futbalovom štadióne Interu , v basketbalovej hale Interu Bratislava, na atletickom štadióne Interu Bratislava a v stolnotenisovej hale Rača. Popri mladých nádejach sa najmä na atletickom štadióne pohybovali aj iní, starší športovci na domácej pôde.

Turnaj mladých nádejí zo štyroch hlavných miest bol koncipovaný ako medzinárodné športové podujatie mládeže, ktorého cieľom bolo porovnávanie výkonnosti mladých talentov zo stredoeurópskeho priestoru. Zúčastňovali sa ho výbery alebo kluby reprezentujúce hlavné : Budapešť, , Bratislava a Ľubľana. Podujatie má dlhú tradíciu a každoročne sa striedavo koná v jednom z týchto miest. Tento turnaj je určený pre mladých športovcov do približne 16 rokov a zahŕňa v niekoľkých športových disciplínach (bratislava.sk).

11th Edition of the Tournament of Four Capital Cities

Budapest – Vienna – Bratislava – Ljubljana

Tournament of Young Talents

The competition took place in 2006 at the Mladosť Sports Hall, the Inter Bratislava football stadium, the Inter Bratislava basketball hall, the Inter Bratislava athletics stadium, and the Rača table tennis hall. Alongside the young talents, especially at the athletics stadium, other, older athletes were also active on the home ground.

The Tournament of Young Talents from the four capital cities was conceived as an international youth sporting event aimed at comparing the performance of young talents from the Central European region. It featured national selections or clubs representing the capital cities of Budapest, Vienna, Bratislava, and Ljubljana. The event has a long tradition and is held alternately each year in one of these cities. The tournament is intended for young athletes up to approximately 16 years of age and includes competitions in several sports disciplines (bratislava.sk).

A Négy Főváros Tornájának 11. évfolyama

Budapest – Bécs – Pozsony – Ljubljana

Fiatal Tehetségek Tornája

A versenyeket 2006-ban rendezték meg a Mladosť sportcsarnokban, az Inter Pozsony labdarúgó-stadionjában, az Inter Pozsony kosárlabda-csarnokában, az Inter Pozsony atlétikai stadionjában, valamint a Rača asztalitenisz-csarnokban. A fiatal tehetségek mellett – különösen az atlétikai stadionban – más, idősebb sportolók is jelen voltak hazai környezetben.

A négy főváros Fiatal Tehetségek Tornáját nemzetközi ifjúsági sporteseményként tervezték meg, amelynek célja a közép-európai térség fiatal tehetségeinek teljesítmény-összehasonlítása volt. A tornán Budapest, Bécs, Pozsony és Ljubljana fővárosokat képviselő válogatottak vagy klubok vettek részt. A rendezvény hosszú hagyományokra tekint vissza, és évente felváltva kerül megrendezésre valamelyik városban. A torna körülbelül 16 éves korig terjedő fiatal sportolóknak szól, és több sportág versenyeit foglalja magában (bratislava.sk).

11. turnir štirih glavnih mest

Budimpešta – – Bratislava – Ljubljana

Turnir mladih upov

Tekmovanja so potekala leta 2006 v športni dvorani Mladosť, na nogometnem stadionu Interja Bratislava, v košarkarski dvorani Interja Bratislava, na atletskem stadionu Interja Bratislava ter v dvorani za namizni tenis Rača. Poleg mladih upov so se zlasti na atletskem stadionu na domačem prizorišču gibali tudi drugi, starejši športniki.

Turnir mladih upov štirih glavnih mest je bil zasnovan kot mednarodni mladinski športni dogodek, katerega cilj je bil primerjati uspešnost mladih talentov iz srednjeevropskega prostora. Na njem so sodelovale reprezentance ali klubi, ki so zastopali glavna mesta Budimpešto, Dunaj, Bratislavo in Ljubljano. Dogodek ima dolgo tradicijo in se vsako leto izmenično odvija v enem od teh mest. Turnir je namenjen mladim športnikom do približno 16. leta starosti in vključuje tekmovanja v več športnih disciplinah (bratislava.sk).

11. Jahrgang des Turniers der vier Hauptstädte

Budapest – Wien – Bratislava – Ljubljana

Turnier der jungen Talente

Die Wettkämpfe fanden im Jahr 2006 in der Sporthalle Mladosť, im Fußballstadion von Inter Bratislava, in der Basketballhalle von Inter Bratislava, im Leichtathletikstadion von Inter Bratislava sowie in der Tischtennishalle Rača statt. Neben den jungen Talenten waren insbesondere im Leichtathletikstadion auch andere, ältere Sportler auf heimischem Boden aktiv.

Das Turnier der jungen Talente der vier Hauptstädte wurde als internationales Jugendsportereignis konzipiert, dessen Ziel es war, die Leistungsfähigkeit junger Talente aus dem mitteleuropäischen Raum zu vergleichen. Teilgenommen haben Auswahlmannschaften oder Vereine, die die Hauptstädte Budapest, Wien, Bratislava und Ljubljana repräsentierten. Die Veranstaltung blickt auf eine lange Tradition zurück und findet jährlich abwechselnd in einer dieser Städte statt. Das Turnier richtet sich an junge Sportler bis etwa 16 Jahre und umfasst Wettbewerbe in mehreren Sportdisziplinen (bratislava.sk).

Stredné Považie, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

skala
Hits: 4512

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka . Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev „Jantárovej „, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 . V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D`Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Trenčín is the center of central , a significant hub for commerce, economy, culture, and sports (trencin.sk) and fashion (Wikipedia). The city has a tradition of hosting exhibitions and fairs. It is home to nearly 60,000 residents and is situated at an elevation of 204 to 210 meters above sea level. Covering an area of almost 82 km2, it comprises 10 cadastral territories: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín, and Zlatovce (trencin.sk). In 1850, Trenčín had a population of 2,602, which increased to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hungarian name is Trencsén, German Trentschin, Latin Trentsinium, or Laugaricio. The Trenčín section of central Považie can be considered one of the most continuously urbanized agglomerations in Slovakia, with approximately 120,000 inhabitants in the vicinity, including Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava, and Trenčianska Teplá. The Váh River flows through the city, which also hosts an airport serving both civilian and military purposes. The area includes the company Letecké opravovne Trenčín, a.s., specializing in the repair of aircraft and helicopters from around the world. Trenčín is also home to the Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

The city features the Galéria Miloša Alexandra Bazovského, EXPO center exhibition hall, and hosts regular events such as the Pohoda festival and Jazz pod hradom. Within the EXPO center, Trenčín is known for its fashion events, textile and clothing technology salons, Zlatá Fatima – a competition for fashion and clothing producers, Beauty Slovakia, Aqua – an international exhibition of water management, hydroenergy, and environmental protection. The city is home to successful football and hockey clubs, AS Trenčín and Dukla Trenčín, respectively. Trenčín is recognized for its achievements in canoeing, handball, and floorball. Known as a hockey city, it boasts two winter stadiums, one named after Pavol Demitra and the other after Marián Gáborík. Notable personalities associated with Trenčín include filmmaker Pavol Barabáš, historian Vojtech Zamarovský, painter Miloš Alexander Bazovský, photographer Karol Kállay, writer Nataša Tanská, film producer Rudolf Biermann, director Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, actress Ida Rapaičová, Marta Sládečková, musician Richard Rybníček, longtime editor-in-chief of Mladé Letá Lýdia Kyseľová, clergyman Marián Gavenda, hockey player Zdeno Chára, and TV presenters Jarmila Lajčáková Hargašová and Soňa Müllerová Behulová, among others (Wikipedia). From the past, notable figures include Matúš Čák and teacher Samuel Štúr, father of Ľudovít (trencin.sk).

Trenčín is one of the oldest Slovak cities, with archaeological findings suggesting human presence over 200,000 years ago. Prior to the arrival of the Celts, one branch of the „Amber Road,“ traveled by Etruscan, Greek, and later Roman traders from the Mediterranean to the Baltic, passed through the Trenčín region via the Vlársky Pass (trencin.sk). In the Geographia by the Greco-Roman polymath Claudius Ptolemy (90 – 168), the city is referred to as Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Around the turn of the era, Germanic tribes, particularly the Quadi, displaced the Celts from the north and west, specifically from the Kvádi region. The Quadi, along with the Marcomanni residing in southern Moravia, engaged in frequent battles with the Romans. Evidence of these wars is the well-known Roman inscription on the castle rock, left by the II. auxiliary legion when it wintered here in 179 – 180 (trencin.sk). Translated, the inscription reads: „To the victory of the emperors and the army, which resided in Laugarícius, numbering 855 soldiers of the II. auxiliary legion, M.V. Maximianus, the legate of the II. auxiliary legion, had it made“ (Jurčacko). It is likely that Trenčiansky hrad was the seat of the Vag province at the end of the 10th and beginning of the 11th century, as mentioned in the founding charter of the Prague bishopric from 1086 (trencin.sk). In 1241, the city resisted a Tatar attack (trencin.sk). The greatest glory came to the city during the early 14th century under Matúš Čák Trenčianský (trencin.sk). On February 19, 1412, King Sigismund of Luxembourg granted Trenčín the status of a free royal city (trencin.sk). The city tower (Dolná brána) was part of the fortifications in the early 15th century (trencin.sk).

In 1548, Trenčín was home to 222 families, approximately 1,200-1,300 residents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced plague outbreaks, while floods occurred in 1593 and 1625. In 1706, Trenčín had 1,880 inhabitants (trencin.sk). The plague column in the middle of the square was erected in 1712 as a memorial to the plague of 1710 (trencin.sk). On May 14, 1708, 195 houses burned down in the city. In 1787, Trenčín had 4,222 inhabitants. In 1790, a fire destroyed the castle, and in 1805, Russian Tsar Alexander passed through the city after the Battle of Slavkov. On August 26, 1813, František Palacký almost drowned in a flood. The year 1831 marked a cholera epidemic (trencin.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Norwegian company Gregersen built a new steel road bridge over the Váh, measuring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Countess Ifigénia D’Arcourt donated Trenčiansky hrad to the city. In 1919, the population exceeded 10,000 residents (10,191) (trencin.sk).

In the second half of the 19th century, Trenčín became a significant trade and industrial center, with the construction of the railway. Since the late 19th century, the city has seen the development of industry, including textile factories, distilleries, and wood processing. During the First Czechoslovak Republic, the city’s textile, food, and engineering industries expanded. After 1945, exhibitionism became prominent (Wikipedia).

Zahraničie, Krajina, Fotografie, Turecko

Turecko – zaujímavá hornatá krajina

skala
Hits: 5323

Turecko leží pod Čiernym morom. Z dvoch strán ho obklopuje Stredozemné more. Susedí so Sýriou, s Irakom, s Iránom, s Arménskom, s Gruzínskom. Malá časť územia leží v Európe na Balkánskom poloostrove (Východná Trácia / Rumélia), väčšina územia leží v juhozápadnej Ázii – na poloostrove Malá Ázia (Anatólia). Obe časti oddeľuje úžina Bospor, Marmarské more a Dardanely (Wikipedia.sk). Turecko je hornatá , najviac jeho východná časť.

Územie Turecka (Anatólia) patrí k najstarším trvalo osídleným regiónom na svete – ešte v neolite (Wikipedia.sk). Približne medzi 18. – 13. storočím pred Kristom bola na území dnešného Turecka staroveká Chetitská ríša. Neskôr tu existovala Frýgia. Od 7. storočia pred Kristom Lýdia, Caria a Lýcia. Od 12. storočia pred Kristom je západné pobrežie kolonizované aiolskými, dórskymi a iónskymi Grékmi. Neskôr aj kolonizovali aj severné a južné pobrežie. V 6. – 5 storočí bola Anatólia dobytá Peržanmi, neskôr Alexandrom Macedónskym, po ktorého smrti sa rozpadla na helenistické štáty: Bitýnia, Kapadócia, Pergamon a Pontos (Wikipedia.sk). V Turecku je veľké množstvo antických pamiatok, najmä v Efeze, Thermessose, Hierapolise a aj v Istanbule (orbion.cz). Koncom 1. storočia pred Kristom grékov vystriedala Rímska ríša. Po jej rozpade v roku 395 Turecko pripadlo Byzantskej ríši. Od 11. storočia dochádzalo ku tureckému osídľovaniu. V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sultánom Osmanskej ríše. Vytrvala do roku 1923, kedy Mustafa Kemal Atatürk založil republiku. 2 milióny grékov opustilo Turecko a do Turecka odišlo asi 500 000 moslimov rozprávajúcich grécky, albánsky a bulharsky z Grécka (Wikipedia.sk). V Turecku žije početná kurdská menšina.  

Turecko je pomerne veľká krajina, jeho rozloha je 780 580 km2 (wikitravel.org), kde žilo v roku 2003 viac ako 68 miliónov obyvateľov (Wikipedia.cz). Turecká zahraničná politika je už v 20. storočí nasmerovaná do Európy. Turecko patrí ku zakladajúcim členom OECD, v roku 1952 vstupuje do NATO. Od roku 1959, kedy si podalo žiadosť o členstvo v EHS, sa intenzívne snaží vstúpiť do európskych hospodárskych štruktúr. Dnes do Európskej únie (Wikipedia.sk). Zaujímavé sú skalné mesta v Kappadócii, národný park Pamukkale (orbion.cz). Vo východnom (najhornatejšom) Turecku pramenia Eufrat, Tigris a Aras (Wikipedia.cz). Najvyšším bodom je Ararat, ktorý sa týči do výšky 5137 metrov nad morom (Wikipedia.cz). Je hraničným vrchom s Arménskom.

Hlavným mestom Turecka je Ankara. Inými známymi mestami je Antalya, najväčšie mesto Istanbul, napr. Izmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz). Istanbul je mesto rozdelené na európsku a ázijskú časť. Spojenie týchto dvoch kontinentov zabezpečuje Bosporský most (wikitravel.org). Turecko je podľa HDP na 15. mieste na svete (Wikipedia.cz). Najpopulárnejším športom je futbal. Kluby ako Besiktas Istanbul, Fenerbahce Istanbul, Galatasaray Istanbul, (Wikipedia.cz) Trabzonspor futbalový fanúšik pozná, neraz sa výraznejšie presadili v tradičných európskych pohároch. Národný tím v roku 2002 dosiahol na Majstrovstvách sveta 3. miesto.

Turkey is located beneath the Black Sea and is surrounded by the Mediterranean Sea on two sides. It shares borders with Syria, Iraq, Iran, Armenia, and Georgia. A small part of its territory lies in Europe on the Balkan Peninsula (Eastern Thrace / Rumelia), while the majority is situated in southwestern Asia on the Anatolian Peninsula. The Bosporus Strait, the Sea of Marmara, and the Dardanelles separate these two parts (Wikipedia.sk). Turkey is a mountainous country, with its eastern part being the most mountainous.

The territory of Turkey (Anatolia) is one of the oldest continuously inhabited regions globally, dating back to the Neolithic period (Wikipedia.sk). Approximately between the 18th and 13th centuries BCE, the ancient Hittite Empire existed in the present-day territory of Turkey. Later, Phrygia was established here. From the 7th century BCE, Lydia, Caria, and Lycia were present. From the 12th century BCE, the western coast was colonized by Aeolian, Dorian, and Ionian Greeks. Later, they also colonized the northern and southern coasts. In the 6th to 5th centuries BCE, Anatolia was conquered by the Persians, later by Alexander the Great, after whose death, it disintegrated into Hellenistic states: Bithynia, Cappadocia, Pergamon, and Pontus (Wikipedia.sk). Turkey boasts numerous ancient monuments, especially in Ephesus, Termessos, Hierapolis, and Istanbul (orbion.cz). By the end of the 1st century BCE, the Greeks were succeeded by the Roman Empire. After its collapse in 395, Turkey became part of the Byzantine Empire. From the 11th century, Turkish settlement occurred. In 1299, Osman I became the first sultan of the Ottoman Empire, which lasted until 1923 when Mustafa Kemal Atatürk established the republic. Two million Greeks left Turkey, and about 500,000 Muslims speaking Greek, Albanian, and Bulgarian moved to Turkey from Greece (Wikipedia.sk). A significant Kurdish minority resides in Turkey.

Turkey is a relatively large country with an area of 780,580 km2 (wikitravel.org), and it had over 68 million inhabitants in 2003 (Wikipedia.cz). Turkey’s foreign policy has been directed towards Europe since the 20th century. Turkey is a founding member of the OECD and joined NATO in 1952. Since 1959, when it applied for EEC membership, it has been actively seeking to join European economic structures. Today, it aspires to join the European Union (Wikipedia.sk). Rock cities in Cappadocia and Pamukkale National Park are among the interesting sites (orbion.cz). The Euphrates, Tigris, and Aras rivers originate in eastern (most mountainous) Turkey (Wikipedia.cz). The highest point is Mount Ararat, reaching 5,137 meters above sea level (Wikipedia.cz). It is a border peak with Armenia.

The capital of Turkey is Ankara. Other well-known cities include Antalya, the largest city Istanbul, Izmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz). Istanbul is a city divided into European and Asian parts, connected by the Bosphorus Bridge (wikitravel.org). According to GDP, Turkey ranks 15th in the world (Wikipedia.cz). The most popular sport is football, with clubs like Besiktas Istanbul, Fenerbahce Istanbul, Galatasaray Istanbul, (Wikipedia.cz), and Trabzonspor, a football club known to fans, often making a significant impact in traditional European competitions. The national team achieved 3rd place in the 2002 FIFA World Cup.

Türkiye, Karadeniz’in altında yer almaktadır. İki tarafından Akdeniz çevrelemektedir. Suriye, Irak, İran, Ermenistan ve Gürcistan ile komşudur. Toprağının küçük bir kısmı Balkan Yarımadası’nda Avrupa’da bulunurken, çoğunluğu Anadolu Yarımadası’nda Güneybatı Asya’da yer almaktadır. Bu iki bölgeyi Boğaziçi Boğazı, Marmara Denizi ve Çanakkale Boğazı ayırmaktadır (Wikipedia.sk). Türkiye dağlık bir ülkedir, özellikle doğu kısmı en dağlık olanıdır.

Türkiye’nin toprakları (Anadolu), dünyanın en eski sürekli yerleşim bölgelerinden birine aittir ve bu yerleşim neolitik döneme kadar uzanmaktadır (Wikipedia.sk). Yaklaşık M.Ö. 18. – 13. yüzyıl arasında bugünkü Türkiye topraklarında antik Hitit İmparatorluğu bulunmaktaydı. Daha sonra Frigya burada var olmuştur. M.Ö. 7. yüzyıldan itibaren Lidya, Karialı ve Likya var olmuştur. M.Ö. 12. yüzyıldan itibaren batı kıyısı, Ege, Dor ve İyon Grekleri tarafından kolonize edilmiştir. Daha sonra kuzey ve güney kıyısını da kolonilemişlerdir. M.Ö. 6. – 5. yüzyıl arasında Anadolu, Persler tarafından fethedilmiş, ardından Büyük İskender tarafından fethedilmiş ve onun ölümünden sonra Helenistik devletlere (Bitinya, Kapadokya, Pergamon ve Pontus) ayrılmıştır (Wikipedia.sk). Türkiye’de Efeze, Termessos, Hierapolis ve İstanbul’da olmak üzere birçok antik kalıntı bulunmaktadır (orbion.cz). Milattan önce 1. yüzyılın sonuna doğru Yunanlar, Roma İmparatorluğu tarafından değiştirildi. 395’teki çöküşünden sonra Türkiye, Bizans İmparatorluğu’nun bir parçası haline geldi. 11. yüzyıldan itibaren Türk yerleşimi gerçekleşti. 1299’da Osmanlı İmparatorluğu’nun ilk padişahı Osman Gazi oldu. 1923’te Mustafa Kemal Atatürk Türkiye Cumhuriyeti’ni kurdu. 2 milyon Yunan Türkiye’yi terk etti ve Yunanca, Arnav utça ve Bulgarca konuşan yaklaşık 500.000 Müslüman Yunanistan’a göç etti (Wikipedia.sk). Türkiye’de önemli bir Kürt azınlığı yaşamaktadır.

Türkiye, oldukça geniş bir ülkedir ve alanı 780.580 km2’dir (wikitravel.org) ve 2003 yılında 68 milyondan fazla nüfusa sahipti (Wikipedia.cz). Türkiye’nin dış politikası 20. yüzyıldan bu yana Avrupa’ya yöneliktir. Türkiye, OECD’nin kurucu üyelerinden biridir ve 1952’de NATO’ya katıldı. 1959’dan bu yana EEC üyeliği için başvuruda bulunduğundan beri, Avrupa ekonomik yapılarına katılmak için aktif çaba sarf etmektedir. Bugün Avrupa Birliği’ne üye olmayı amaçlamaktadır (Wikipedia.sk). Kapadokya’daki kaya şehirleri ve Pamukkale Milli Parkı gibi ilginç yerler arasında yer alır (orbion.cz). Türkiye’nin doğusundan (en dağlık) Fırat, Dicle ve Aras nehirleri kaynaklanmaktadır (Wikipedia.cz). En yüksek noktası, Ermenistan ile sınır oluşturan Ağrı Dağı’dır ve deniz seviyesinden 5.137 metre yüksekliktedir (Wikipedia.cz).

Türkiye’nin başkenti Ankara’dır. Diğer bilinen şehirler arasında Antalya, en büyük şehir İstanbul, İzmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz) bulunmaktadır. İstanbul, Avrupa ve Asya olmak üzere iki bölüme ayrılmış bir şehirdir ve bu iki kıtayı birleştiren Boğaziçi Köprüsü bulunmaktadır (wikitravel.org). GDP’ye göre Türkiye dünya genelinde 15. sıradadır (Wikipedia.cz). En popüler spor futboldur ve Beşiktaş İstanbul, Fenerbahçe İstanbul, Galatasaray İstanbul gibi kulüpler (Wikipedia.cz), Trabzonspor futbol takımı gibi takımlar, genellikle geleneksel Avrupa yarışmalarında etkili olmaktadır. Milli takım 2002 FIFA Dünya Kupası’nda 3. sıraya ulaştı.

Dolné Považie, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Trnava – slovenský Rím

skala
Hits: 4337

Trnava – slovenský Rím je mesto s bohatou históriou, ležiace v Podunajskej nížine. Trnave je krajské mesto, a je a vždy bolo, jedným z významných miest Slovenska. Leží v centre Trnavskej pahorkatiny. V meste sa zachovalo historické jadro, dokonca aj . Rozloha mesta je 72 km2 (trnava.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1211. V dobe vzniku patrila medzi najväčšie Európy. Peter Pázmaň založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu. Do roku 1777 bola najväčšou a najvýznamnejšou inštitúciou v bývalom Uhorsku. V Trnave bola koncom 18. storočia Antonom Bernolákom kodifikovaná slovenčina (trnava.sk). Dnes je v Trnave aj Univerzita Cyrila a Metoda a Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity – MTF STU.

V Trnave sa narodil hudobný skladateľ Schneider-Trnavský, básnik Miroslav Válek. Pôsobili tu aj spisovatelia Jozef Ignác Bajza a Svetozár Hurban-Vajanský, historik Matúš Kučera, fotograf Tibor Huszár (Wikipedia). V meste sa konáva Dobrofest, Tradičný trnavský jarmok, Trnavské kultúrne leto, Trnavské organové dni, Festival Lumen. Nachádza sa tu Jána Palárika, knižnica Juraja Fándlyho, Západoslovenské múzeum, amfiteáter. Niektoré pamätihodnosti: mestská veža, baroková Trnavská univerzita, kostol sv. Heleny z roku 1238, klariský kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie z 13. storočia, bazilika svätého Mikuláša z roku 1380, univerzitná katedrála svätého Jána Krstiteľa, františkánsky kostol svätého Jakuba, apoštola, pavlínsky kostol svätého Jozefa, jezuitský kostol Najsvätejšej trojice, uršulínsky kostol svätej Anny (Wikipedia).

Trnava sa môže pochváliť množstvom sakrálnych pamiatok, nachádza sa tu dóm svätého Jána Krstiteľa, bazilika svätého Mikuláša, kostola svätého Jakuba. Trnava je obklopené zachovalými mestskými hradbami. Trnava je tiež známa svojou futbalovou tradíciou. Futbalový klub Spartak Trnava je jedným z najúspešnejších a najznámejších slovenských futbalových klubov. Pomerne známe sú Družba. Neďaleko od mesta sa nachádza pekná lokalita – Kamenný mlyn.

Trnava, known as the „Slovak Rome,“ is a city with a rich history located in the Danubian Lowland. Trnava is the capital city of the Trnava Region and has always been one of the significant cities in Slovakia. It is situated in the center of the Trnava Hills. The historical core of the city, including the preserved city walls, remains intact. The city covers an area of 72 km2 (trnava.sk). As of December 31, 2011, it had a population of 66,219 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the city dates back to 1211. At its founding, Trnava belonged to the largest cities in Europe. In 1635, Peter Pázmaň established Trnava University, which until 1777 was the largest and most significant institution in the former Kingdom of Hungary. In the late 18th century, Trnava became the place where Anton Bernolák codified the Slovak language (trnava.sk). Today, Trnava is home to the University of Cyril and Methodius and the Faculty of Materials Science and Technology of the Slovak University of Technology – MTF STU.

Trnava has been the birthplace of the musical composer Mikuláš Schneider-Trnavský and the poet Miroslav Válek. Notable figures who lived in Trnava include writers Jozef Ignác Bajza and Svetozár Hurban-Vajanský, historian Matúš Kučera, and photographer Tibor Huszár (Wikipedia). The city hosts events such as Dobrofest, Tradičný trnavský jarmok, Trnavské kultúrne leto, Trnavské organové dni, and the Festival Lumen. Trnava boasts cultural institutions such as the Ján Palárik Theatre, Juraj Fándly Library, Western Slovak Museum, and an amphitheater. Some of its landmarks include the City Tower, Baroque Trnava University, the 13th-century Church of St. Helena, the 1380 Basilica of St. Nicholas, the University Cathedral of St. John the Baptist, the Franciscan Church of St. James the Apostle, the Pauline Church of St. Joseph, the Jesuit Church of the Holy Trinity, and the Ursuline Church of St. Anne (Wikipedia).

Trnava is renowned for its abundance of sacral monuments, including St. John the Baptist Cathedral, St. Nicholas Basilica, and the Church of St. James. The Old Town of Trnava is surrounded by well-preserved city walls. Trnava is also known for its football tradition, with Spartak Trnava being one of the most successful and well-known Slovak football clubs. The residential areas of Družba are relatively well-known. Near the city, you can find a beautiful location – the Kamenný mlyn ponds.

Piešťanské reportáže, Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Umenie, Považské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže, Umelecké diela

Fotosession Piešťany

skala
Hits: 5702

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in March, another, already seventh, continuation of the event organized by the Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from Galanta, Trnava, Nové , and . We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, Martin Štepka introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe Photoshop product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in Slovakia, except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term „photografika“ was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the „wedding hall,“ we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of Czech Press Photo and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-Záhradky. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in Muráň, and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like „this can be done much better.“ One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, „Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.“ After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at Kursalon, unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. / I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it „at home,“ I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8-10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative freedom in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž FotoKursalon 2008. Do sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane :-)

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the International Jazz Piešťany jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Winterova Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50-80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.

, ,