2006-2010, 2007, 2008, 2009, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, V čase

Leto – obdobie tepla, slnka a dozrievania

Hits: 3253

Leto je krás­ne obdo­bie roka, kto­ré nám pri­ná­ša slneč­né lúče a tep­lo, čo zvy­čaj­ne evo­ku­je pocit slo­bo­dy. Prí­ro­da vte­dy oplý­va bohat­stvom farieb, vôní a chu­tí. Tep­lé poča­sie láka von. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy na stro­moch, polia sa zafar­bu­jú do zla­tis­ta a kve­ty kvit­nú vo všet­kých mož­ných far­bách. Záh­ra­dy sú plné živo­ta, a to nie­len kvô­li rast­li­nám, ale aj kvô­li roz­ma­ni­té­mu hmy­zu a spe­vu vtá­kov. Leto je obdo­bím, kedy prí­ro­da vyze­rá, cíti sa a znie inak. Leto nám ponú­ka prí­le­ži­tosť ochut­nať čerstvé bobu­le, slad­ké meló­ny, šťav­na­té bros­ky­ne a mno­ho ďal­ších lahô­dok, kto­ré nám prí­ro­da dáva. Ovo­cie a zele­ni­na dozrie­va­jú na sln­ku, zís­ka­va­jú plnú chuť a vôňu, a ponú­ka­jú nám záži­tok pre zmysly. 

Leto je tiež obdo­bím aktív­nych dovo­le­niek a zážit­kov. Ľudia vyhľa­dá­va­jú prí­le­ži­tos­ti na ces­to­va­nie, kem­po­va­nie, výle­ty a obja­vo­va­nie nových miest. Prí­rod­né sce­né­rie, his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne podu­ja­tia sa stá­va­jú mies­tom dob­ro­druž­stva a pozná­va­nia. Avšak, let­né obdo­bie pri­ná­ša aj výzvy, naj­mä v oblas­ti ochra­ny pred sln­kom a udr­žia­va­nia hyd­ra­tá­cie. Je dôle­ži­té chrá­niť svo­ju pokož­ku pred nad­mer­ným slneč­ným žia­re­ním, piť dosť vody a sta­rost­li­vo sa sta­rať o svo­je zdra­vie v teple.


Sum­mer is a beau­ti­ful time of the year that brings us suns­hi­ne and warmth, typi­cal­ly evo­king a sen­se of fre­e­dom. Natu­re flou­ris­hes with a wealth of colors, scents, and fla­vors during this sea­son. The warm weat­her bec­kons us out­do­ors. Fru­its ripen on tre­es, fields take on a gol­den hue, and flo­wers blo­om in a myriad of colors. Gar­dens come ali­ve, not only with plants but also with diver­se insects and the melo­dies of birds. Sum­mer is a time when natu­re looks, feels, and sounds different.

Sum­mer offers us the oppor­tu­ni­ty to tas­te fresh ber­ries, swe­et melons, juicy pea­ches, and many other delights that natu­re pro­vi­des. Fru­its and vege­tab­les ripen in the sun, acqu­iring full fla­vor and aro­ma, offe­ring a sen­so­ry expe­rien­ce. It’s also a sea­son of acti­ve vaca­ti­ons and adven­tu­res. Peop­le seek oppor­tu­ni­ties for tra­vel, cam­ping, excur­si­ons, and explo­ring new pla­ces. Natu­ral lands­ca­pes, his­to­ri­cal land­marks, and cul­tu­ral events beco­me the backd­rop for adven­tu­re and dis­co­ve­ry. Howe­ver, the sum­mer sea­son brings chal­len­ges, espe­cial­ly in terms of sun pro­tec­ti­on and hyd­ra­ti­on. It’s impor­tant to shield your skin from exces­si­ve sun­light, drink enough water, and take care of your health in the heat.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, Produkty, Reklama

Reklama

Hits: 2637

Rekla­ma je v súčas­nos­ti kaž­do­den­nou súčas­ťou náš­ho živo­ta. Kaž­dý deň sme vysta­ve­ní desiat­kam reklám, kto­ré sú vša­de oko­lo nás – v časo­pi­soch, na bil­bo­ar­doch, tele­ví­zii, sociál­nych médiách a na inter­ne­te. V tej­to dobe vizu­ál­ne­ho doj­mu zohrá­va­jú reklam­né foto­gra­fie kľú­čo­vú rolu v pri­tia­hnu­tí pozor­nos­ti, vyvo­lá­va­ní emó­cií a moti­vo­va­ní spot­re­bi­te­ľov k akcii.

Reklam­né foto­gra­fie majú moc zobra­ziť pro­duk­ty, služ­by a zážit­ky tak, aby oslo­vo­va­li naše city a poci­ty. Kým tex­to­vý obsah môže infor­mo­vať, foto­gra­fie majú schop­nosť pre­ná­šať nála­du a vytvá­rať spo­je­nie so spot­re­bi­teľ­mi. Emo­tív­ne pod­ne­ty zvy­šu­jú zapa­mä­ta­teľ­nosť a zane­chá­va­jú hlb­ší dojem, čím zvy­šu­jú prav­de­po­dob­nosť, že si spot­re­bi­teľ pro­dukt ale­bo služ­bu zapa­mä­tá. Reklam­ná foto­gra­fia je čas­to kľú­čom k zís­ka­niu pozornosti.

Umel­ci a foto­gra­fi v reklam­nom prie­mys­le sa venu­jú vytvá­ra­niu obra­zov, kto­ré sú ori­gi­nál­ne, ino­va­tív­ne a neza­bud­nu­teľ­né. Hľa­da­jú ces­tu ako zachy­tiť kľú­čo­vé momen­ty, kto­ré oslo­vu­jú cie­ľo­vú sku­pi­nu. Foto­gra­fie musia oslo­vo­vať a hovo­riť jazy­kom svoj­ho pub­li­ka. Skve­lí reklam­ní foto­gra­fi a mar­ke­té­ri pra­cu­jú spo­loč­ne na iden­ti­fi­ká­cii štý­lu, farieb a tém, kto­ré rezo­nu­jú s ich kon­krét­nou cie­ľo­vou sku­pi­nou. S roz­vo­jom tech­no­ló­gií sa reklam­né foto­gra­fie stá­va­jú čoraz pôso­bi­vej­ší­mi a inte­rak­tív­nej­ší­mi. Pou­ži­tie 3D gra­fi­ky, roz­ší­re­nej rea­li­ty a iných ino­vá­cií otvá­ra nové mož­nos­ti pre tvor­cov reklám. Tie­to tech­no­lo­gic­ké prv­ky môžu pre­niesť spot­re­bi­te­ľa do inej dimen­zie a umož­niť mu pre­žiť pro­dukt ale­bo služ­bu pred nákupom.

V súvis­los­ti s ras­tú­cim význa­mom onli­ne naku­po­va­nia sa reklam­né foto­gra­fie stá­va­jú kľú­čo­vým prv­kom pri pre­svied­ča­ní spot­re­bi­te­ľa, aby si pro­dukt zakú­pil. Kva­lit­né foto­gra­fie pro­duk­tov, kto­ré pre­cíz­ne uka­zu­jú detai­ly a vlast­nos­ti, vytvá­ra­jú dôve­ru a zabez­pe­ču­jú kva­lit­ný nákup­ný záži­tok. Reklam­né foto­gra­fie sú takou viac než len obra­zo­vým obsa­hom. Sú to ume­lec­ké die­la, kto­ré ovplyv­ňu­jú našu vní­ma­nú hod­no­tu pro­duk­tov a zna­čiek. V súčas­nom rých­lo sa menia­com sve­te zohrá­va­jú reklam­né foto­gra­fie kľú­čo­vú úlo­hu v komu­ni­ká­cii a vytvá­ra­ní doj­mov. Ich vplyv na našu kul­tú­ru a nákup­né sprá­va­nie je neod­de­li­teľ­ný a pred­sta­vu­je fas­ci­nu­jú­cu kapi­to­lu v deji­nách reklamy.


Adver­ti­sing has beco­me an integ­ral part of our dai­ly lives. Eve­ry day, we are expo­sed to dozens of adver­ti­se­ments that sur­round us eve­ry­whe­re — in maga­zi­nes, on bill­bo­ards, on tele­vi­si­on, social media, and the inter­net. In this age of visu­al impact, adver­ti­sing pho­tog­raphs play a cru­cial role in att­rac­ting atten­ti­on, evo­king emo­ti­ons, and moti­va­ting con­su­mers to take action.

Adver­ti­sing pho­tog­raphs have the power to sho­wca­se pro­ducts, ser­vi­ces, and expe­rien­ces in a way that reso­na­tes with our emo­ti­ons and fee­lings. Whi­le tex­tu­al con­tent may inform, pho­tog­raphs have the abi­li­ty to con­vey mood and estab­lish a con­nec­ti­on with con­su­mers. Emo­ti­onal trig­gers enhan­ce memo­ra­bi­li­ty and lea­ve a dee­per impres­si­on, inc­re­a­sing the like­li­ho­od that con­su­mers will remem­ber a pro­duct or ser­vi­ce. Adver­ti­sing pho­tog­rap­hy is often the key to cap­tu­ring attention.

Artists and pho­tog­rap­hers in the adver­ti­sing indus­try focus on cre­a­ting ima­ges that are ori­gi­nal, inno­va­ti­ve, and unfor­get­tab­le. They seek ways to cap­tu­re key moments that reso­na­te with the­ir tar­get audien­ce. Pho­tog­raphs must spe­ak the lan­gu­age of the­ir audien­ce. Gre­at adver­ti­sing pho­tog­rap­hers and mar­ke­ters col­la­bo­ra­te to iden­ti­fy sty­les, colors, and the­mes that reso­na­te with the­ir spe­ci­fic tar­get group.

With the deve­lop­ment of tech­no­lo­gy, adver­ti­sing pho­tog­raphs are beco­ming inc­re­a­sin­gly impres­si­ve and inte­rac­ti­ve. The use of 3D grap­hics, aug­men­ted rea­li­ty, and other inno­va­ti­ons opens new possi­bi­li­ties for ad cre­a­tors. The­se tech­no­lo­gi­cal ele­ments can tran­s­port con­su­mers to anot­her dimen­si­on, allo­wing them to expe­rien­ce a pro­duct or ser­vi­ce befo­re making a purchase.

With the gro­wing sig­ni­fi­can­ce of onli­ne shop­ping, adver­ti­sing pho­tog­raphs have beco­me a cru­cial ele­ment in con­vin­cing con­su­mers to make a pur­cha­se. High-​quality pro­duct pho­tog­raphs that pre­ci­se­ly sho­wca­se details and fea­tu­res build trust and ensu­re a quali­ty shop­ping experience.

Adver­ti­sing pho­tog­raphs are more than just visu­al con­tent. They are artis­tic works that influ­en­ce the per­ce­i­ved value of pro­ducts and brands. In toda­y­’s rapid­ly chan­ging world, adver­ti­sing pho­tog­raphs play a key role in com­mu­ni­ca­ti­on and impres­si­on cre­a­ti­on. The­ir impact on our cul­tu­re and shop­ping beha­vi­or is inse­pa­rab­le and repre­sents a fas­ci­na­ting chap­ter in the his­to­ry of advertising.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Technika, TOP

Lode

Hits: 1852

Lode sú majes­tát­ne pla­vid­lá, kto­ré so sebou nesú svo­je vlast­né prí­be­hy. Od prvých dre­ve­ných lodí až po moder­né výlet­né lode nás pri­ťa­hu­jú svo­jou roz­ma­ni­tos­ťou a his­tó­ri­ou. V pra­ve­ku sa vyre­zá­va­li lode s kme­ňov stro­mov. Prvot­né dre­vá­ky a kanoe sa postup­ne meni­li na par­ní­ky, ele­gant­né jach­ty plné rôz­nych tech­no­lo­gic­kých ino­vá­cií. Lode vždy boli spo­je­né s obja­vo­va­ním nových sve­tov. Obja­vi­teľ­ské výpra­vy umož­ni­li pre­skú­mať a pocho­piť rôz­ne kul­tú­ry. Výraz­ne dopo­moh­li ku obcho­du. Majú aj roz­mer slo­bo­dy, dob­ro­druž­stva, stá­va­li sa čas­to meta­fo­rou snov a žela­ní. Dneš­né lode posky­tu­jú luxus­ný pries­tor pre rekre­ač­né plav­by, pohod­lie a samoz­rej­me zážitky.


Ships are majes­tic ves­sels that car­ry the­ir own sto­ries. From the first wooden boats to modern cru­ise ships, they cap­ti­va­te us with the­ir diver­si­ty and his­to­ry. In pre­his­to­ric times, ships were car­ved from tree trunks. Pri­mi­ti­ve dugout cano­es gra­du­al­ly evol­ved into ste­ams­hips, ele­gant yachts fil­led with vari­ous tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ships have alwa­ys been lin­ked to the explo­ra­ti­on of new worlds. Explo­ra­to­ry expe­di­ti­ons allo­wed the exa­mi­na­ti­on and unders­tan­ding of vari­ous cul­tu­res, sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ting to tra­de. They also sym­bo­li­ze fre­e­dom and adven­tu­re, often beco­ming metap­hors for dre­ams and desi­res. Toda­y­’s ships pro­vi­de luxu­ri­ous spa­ces for rec­re­a­ti­onal voy­ages, offe­ring com­fort and, of cour­se, unfor­get­tab­le experiences.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské

Fotosession Piešťany

Hits: 5154

7. Foto­ses­si­on – 28.3.2010

V posled­nú mar­co­vú nede­ľu sa usku­toč­ni­lo ďal­šie, v pora­dí už sied­me, pokra­čo­va­nie akcie Pieš­ťan­ské­ho foto­k­lu­buFoto­ses­si­on. Za celý deň som nará­tal oko­lo 50 účast­ní­kov, kto­rí sa zúčast­ni­li na tom­to milom podu­ja­tí. Vypo­ču­li sme si nie­koľ­ko pred­ná­šok, mali sme mož­nosť poroz­prá­vať sa medzi sebou. Ku spo­lo­čen­skej strán­ke pozi­tív­ne pris­pel aj spo­loč­ný obed. Medzi účast­ník­mi podu­ja­tia boli aj čle­no­via foto­k­lu­bov z iných miest. Nie­len z Pieš­ťan, ale napr. z Galan­ty, z Trna­vy, z Nových Zám­kov a z Bra­ti­sla­vy. Prí­le­ži­tosť sme využi­li aj na vzá­jom­ne sa infor­mo­va­nie o pri­pra­vo­va­ných podu­ja­tiach v roku 2010.


On the last Sun­day in March, anot­her, alre­a­dy seventh, con­ti­nu­ati­on of the event orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­toc­lub took pla­ce – Foto­ses­si­on. Throug­hout the day, I coun­ted around 50 par­ti­ci­pants who took part in this ple­a­sant event. We lis­te­ned to seve­ral lec­tu­res and had the oppor­tu­ni­ty to talk among our­sel­ves. The com­mu­nal aspect was posi­ti­ve­ly con­tri­bu­ted to by a sha­red lunch. Among the par­ti­ci­pants of the event were also mem­bers of pho­toc­lubs from other cities, not only from Pieš­ťa­ny but, for exam­ple, from Galan­ta, Trna­va, Nové Zám­ky, and Bra­ti­sla­va. We also took the oppor­tu­ni­ty to inform each other about upco­ming events in 2010.


Na začiat­ku nám Mar­tin Štep­ka pred­sta­vil pre­dov­šet­kým výho­dy fareb­né­ho pries­to­ru LaB. Uká­zal nám mož­nos­ti jeho pou­ži­tia pre­dov­šet­kým v pro­duk­te Ado­be Pho­tos­hop. Mar­tin uká­zal veľ­kosť pries­to­ru LaB a jeho prin­cíp zalo­že­ný na ľud­skom vnímaní.


At the begin­ning, Mar­tin Štep­ka intro­du­ced pri­ma­ri­ly the bene­fits of the LaB color spa­ce. He sho­wed us the possi­bi­li­ties of its use, espe­cial­ly in the Ado­be Pho­tos­hop pro­duct. Mar­tin demon­stra­ted the size of the LaB spa­ce and its prin­cip­le based on human perception.


Nasle­do­va­la Kata­rí­na Mocá­ko­vá, kto­rá nám hovo­ri­la o svo­jej ces­te ku zvlád­nu­tej gumo­tla­či. Ide o his­to­ric­kú tvor­bu foto­gra­fií, čo je zais­te v dneš­nej digi­tál­nej dobe nezvy­čaj­né. Kat­ke Mocá­ko­vej, ako sme poču­li, sa táto výtvar­ná tvor­ba páči a ja musím pove­dať, že mne tiež. Urči­te by som sa sám na gumo­tlač len tak nedal, ale jej výsled­né pro­duk­ty sa mi veľ­mi páčia :-). Spo­me­nu­la aj to, že nevie o nikom na Slo­ven­sku, okrem nej a Ras­ťa Čam­ba­la, kto by sa nie­čo­mu podob­né­mu veno­val. V jej pred­náš­ke odznel ter­mín foto­gra­fi­ka”, kto­rým ozna­ču­je svo­je a podob­né postu­py ume­lec­kej tvor­by. Jej roz­prá­va­nie na mňa spra­vi­lo veľ­ký dojem. Namá­ča­nie papie­ra, tvor­ba nega­tí­vu, ske­no­va­nie a mno­hé iné vo mne vzbu­dzo­va­li rešpekt pred vyna­lo­že­nou ener­gi­ou, trpez­li­vos­ťou a zvlád­nu­tou technológiou :-).


Next was Kata­rí­na Mocá­ko­vá, who tal­ked to us about her jour­ney into mas­te­ring gum bic­hro­ma­te prin­ting. It invol­ves the his­to­ri­cal tech­ni­que of cre­a­ting pho­tog­raphs, which is quite unu­su­al in toda­y­’s digi­tal age. As we heard, Kata­rí­na Mocá­ko­vá enjo­ys this artis­tic form, and I must say that I do too. I cer­tain­ly would­n’t enga­ge in gum bic­hro­ma­te prin­ting myself, but I real­ly like the end results of her work :-). She also men­ti­oned that she does­n’t know of any­o­ne in Slo­va­kia, except for her­self and Ras­ťo Čam­ba­la, who is dedi­ca­ted to somet­hing simi­lar. In her pre­sen­ta­ti­on, the term pho­to­gra­fi­ka” was men­ti­oned, which she uses to label her and simi­lar pro­ces­ses of artis­tic cre­a­ti­on. Her sto­ry­tel­ling made a gre­at impres­si­on on me. Immer­sing paper, cre­a­ting nega­ti­ves, scan­ning, and many other aspects evo­ked a sen­se of res­pect for the ener­gy, patien­ce, and mas­te­red tech­no­lo­gy involved :-).


Dušan Beláň nám roz­prá­val o lokál­nych úpra­vách v prog­ra­me Ado­be Light­ro­om. Bol pre­zen­to­va­ný ako nástroj pre foto­gra­fov, s tým že časom sa zrej­me situ­ácia vyvi­nie do takej mie­ry, že Pho­tos­hop nebu­de musieť foto­graf na drvi­vú väč­ši­nu úprav, vôbec otvá­rať. Pho­tos­hop bude nástro­jom pre gra­fi­kov a Light­ro­om pre fotografov.

Dušan Beláň tal­ked to us about local adjus­tments in Ado­be Light­ro­om. It was pre­sen­ted as a tool for pho­tog­rap­hers, with the idea that over time, the situ­ati­on might evol­ve to the point whe­re pho­tog­rap­hers won’t need to open Pho­tos­hop for the vast majo­ri­ty of adjus­tments. Pho­tos­hop will be a tool for grap­hic desig­ners, and Light­ro­om for photographers.


Nasle­do­val obed v krás­nych pries­to­roch Kur­sa­lo­nu. Ten­to­krát boli aj buch­ty, s kto­rý­mi bol neus­tá­le spá­ja­ný naj­mä Peter Ertl :-). Chu­ti­lo však všet­ko a hádam aj všet­kým. Samoz­rej­me, pod­stat­né bolo vyme­niť si skú­se­nos­ti, zážit­ky a pod.


Dušan Beláň tal­ked to us about local adjus­tments in Ado­be Light­ro­om. It was pre­sen­ted as a tool for pho­tog­rap­hers, with the idea that over time, the situ­ati­on might evol­ve to the point whe­re pho­tog­rap­hers won’t need to open Pho­tos­hop for the vast majo­ri­ty of adjus­tments. Pho­tos­hop will be a tool for grap­hic desig­ners, and Light­ro­om for photographers.


Po obe­de v sva­dob­nej sále” sme pokra­čo­va­li pre­zen­tá­ci­ou pro­jek­tu VOĽBY, v kto­rej Jozef Ondzík (inak prak­ti­zu­jú­ci anes­te­zi­ológ) pre­zen­to­val foto­gra­fie via­ce­rých auto­rov, na kto­rých boli zachy­te­né rôz­ne voľ­by. Vide­li sme foto­gra­fie počas samot­né­ho pro­ce­su vo voleb­nej miest­nos­ti, ale pre­dov­šet­kým sním­ky zho­to­ve­né počas voleb­ných kam­pa­ní. Zau­ja­la ma nesmier­na nestran­nosť s akou boli foto­gra­fie vytvo­re­né. Napo­kon aj celá pre­zen­tá­cia bola v takom vyrov­na­nom duchu, kde názor na poli­ti­ku, a tým samoz­rej­me aj na sme­ro­va­nie spo­loč­nos­ti bol len jed­ným z mno­hých. A už vôbec nebo­la cítiť žiad­na voličs­ká pre­fe­ren­cia auto­rov, ani celé­ho pro­jek­tu. Podob­ne sa vyjad­ril aj Mar­tin Ond­ko v dis­ku­sii. Foto­gra­fie, kto­ré sme vide­li, nie sú na 100 % tie, kto­ré budú aj vo finál­nom pro­duk­te pro­jek­tu pre­zen­to­va­né, ale zau­jí­ma­vé bolo, že boli šir­šie­mu audi­tó­riu pre­zen­to­va­né prvý krát. Ako pove­dal aj pán Ondzík, naše reak­cie boli preň­ho urči­te prínosom.


After lunch in the wed­ding hall,” we con­ti­nu­ed with the pre­sen­ta­ti­on of the pro­ject VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a prac­ti­cing anest­he­si­olo­gist) pre­sen­ted pho­tog­raphs from vari­ous aut­hors, cap­tu­ring dif­fe­rent cho­ices. We saw pho­tog­raphs during the voting pro­cess itself in the pol­ling sta­ti­on, but espe­cial­ly shots taken during elec­ti­on cam­paigns. I was impres­sed by the inc­re­dib­le impar­tia­li­ty with which the pho­tos were cre­a­ted. Final­ly, the enti­re pre­sen­ta­ti­on was in such a balan­ced spi­rit, whe­re opi­ni­ons on poli­tics, and thus, of cour­se, on the direc­ti­on of socie­ty, were just one of many. The­re was no sen­se of any voter pre­fe­ren­ce from the aut­hors or the enti­re pro­ject. Mar­tin Ond­ko expres­sed a simi­lar sen­ti­ment in the dis­cus­si­on. The pho­tos we saw are not 100% the ones that will be pre­sen­ted in the final pro­ject, but it was inte­res­ting that they were pre­sen­ted to a wider audien­ce for the first time. As Mr. Ondzík said, our reac­ti­ons were cer­tain­ly bene­fi­cial for him.


Ako posled­ný vystú­pil Joe Kla­mar, ale­bo ak chce­te Jozef Kla­már. Viac­ná­sob­ný víťaz Czech Pre­ss Pho­to a iných súťa­ží, foto­gra­fu­jú­ci pre fran­cúz­sku agen­tú­ru AFP, rodák z Jasnej-​Záhradiek. Joe nám uká­zal kvan­tum foto­gra­fií, kto­ré sa nám všet­kým iste páči­li. Hovo­ril síce viac­krát, že sa na plát­ne z datap­ro­jek­to­ru občas pri­tra­fia zlé sním­ky, ale evi­den­tne sa mu neda­ri­lo napl­niť túto myš­lien­ku. Via­ce­ré jeho zábe­ry som videl pred­tým aj na papie­ri vo veľ­kom for­má­te na výsta­vách v Bra­ti­sla­ve. Najprv nám uká­zal fot­ky zo špor­to­vých súťa­ží, pre­dov­šet­kým z lyžo­va­nia a zo sko­kov na lyžiach. Potom sme vide­li aj zopár sil­ných zábe­rov napr. z Bos­ny. Troš­ku sme nač­re­li do prob­le­ma­ti­ky spô­so­bu, ako sa dostať na to správ­ne mies­to. Naprí­klad počas ofi­ciál­nej náv­šte­vy pápe­ža, ale aj tre­bárs, čo robiť v dave počas demon­štrá­cie. Dozve­de­li sme sa aj to, že spra­vo­daj­stvo si vyža­du­je pro­du­ko­vať foto­gra­fie aj vte­dy, keď sa prak­tic­ky nič nede­je. Mno­ho­krát kaž­dý deň. Vide­li sme foto­gra­fie aj zo Slo­ven­ska, aj troš­ku foto­gra­fií z voľ­nej tvor­by – kone na Murá­ni a pár auto­por­tré­tov. Na kon­ci sa Joe vrá­til ku špor­tu, vide­li sme napr. zábe­ry z Pekings­kej olym­piá­dy, biat­lon a futbal.


As the last spe­a­ker, Joe Kla­mar, or Jozef Kla­már, took the sta­ge. A mul­tip­le win­ner of Czech Pre­ss Pho­to and other com­pe­ti­ti­ons, pho­tog­rap­hing for the French agen­cy AFP, born in Jasna-​Záhradky. Joe sho­wed us a plet­ho­ra of pho­tog­raphs that sure­ly appe­a­led to all of us. Alt­hough he men­ti­oned seve­ral times that occa­si­onal­ly bad shots hit the scre­en from the data pro­jec­tor, he evi­den­tly fai­led to ful­fill this idea. I had seen seve­ral of his shots befo­re on paper in lar­ge for­mat at exhi­bi­ti­ons in Bra­ti­sla­va. First, he sho­wed us pho­tos from sports com­pe­ti­ti­ons, espe­cial­ly from ski­ing and ski jum­ping. Then we saw some power­ful shots, for exam­ple, from Bos­nia. We del­ved a bit into the issue of how to get to the right pla­ce. For exam­ple, during the offi­cial visit of the pope, or even what to do in a cro­wd during a demon­stra­ti­on. We also lear­ned that jour­na­lism requ­ires pro­du­cing pho­tos even when prac­ti­cal­ly not­hing is hap­pe­ning. Many times eve­ry day. We saw pho­tos from Slo­va­kia and a bit of free-​form pho­tog­rap­hy – hor­ses in Muráň, and a few self-​portraits. In the end, Joe retur­ned to sports, sho­wing shots from the Bei­jing Olym­pics, biat­hlon, and football.


Pod­ľa Jožov­ho roz­prá­va­nia bolo jas­né, že čas­to trpí nedos­tat­kom času. Spra­vo­daj­ská foto­gra­fia mu nepos­ky­tu­je veľa mož­nos­tí tvo­riť – je to však dosť para­dox­né, pre­to­že foto­gra­fie Joe Kla­ma­ru nesú svoj ruko­pis a sú zasia­hnu­té nápad­mi. Napriek tomu, že od odfo­te­nia zábe­ru pre agen­tú­ru, po jej odo­vzda­nie, má nie­ke­dy pol­ho­di­nu, nie­ke­dy hodi­ny, urči­te však nie deň, Joe doká­že tomu úspeš­ne tvo­riť. A stá­va sa, že svo­je fot­ky vidí až keď ich nie­kto opub­li­ku­je. Na dru­hej stra­ne je rád za množ­stvo prí­le­ži­tos­tí, kto­ré mu jeho prá­ca posky­tu­je. Raz by Joe chcel mať viac času na foto­gra­fo­va­nie. Celý čas pôso­bil veľ­mi skrom­ne, čas­to z jeho úst vyšla veta v zmys­le to sa dá uro­biť ove­ľa lep­šie”. Zau­ja­la ma veľ­mi jed­na, pre mňa neča­ka­ná myš­lien­ka, kto­rú Joe spo­me­nul – choď­te si fotiť Afric­ký pohár vo fut­ba­le – tí chlap­ci hra­jú ešte pre radosť”. Po výdat­nej dáv­ke Joe Kla­ma­ra sied­me Foto­ses­si­on úspeš­ne skon­či­lo. Teším sa na ďal­šie pokra­čo­va­nie tej­to dob­rej myšlienky.

Accor­ding to Joe’s nar­ra­ti­ve, it was cle­ar that he often suf­fers from a lack of time. Repor­ta­ge pho­tog­rap­hy does­n’t offer him many oppor­tu­ni­ties to cre­a­te – it’s quite para­do­xi­cal, as Joe Kla­ma­r’s pho­tos car­ry his sig­na­tu­re and are infu­sed with ide­as. Des­pi­te having some­ti­mes only half an hour, some­ti­mes hours, but cer­tain­ly not a day, from taking a shot for the agen­cy to deli­ve­ring it, Joe mana­ges to cre­a­te suc­cess­ful­ly. It hap­pens that he sees his pho­tos only when some­one pub­lis­hes them. On the other hand, he app­re­cia­tes the many oppor­tu­ni­ties his work pro­vi­des him. Joe would like to have more time for pho­tog­rap­hy some­day. Throug­hout the time, he appe­a­red very modest, often say­ing things like this can be done much bet­ter.” One une­xpec­ted idea that caught my atten­ti­on was when Joe men­ti­oned, Go sho­ot the Afri­can Cup in foot­ball – tho­se guys still play for joy.” After a gene­rous dose of Joe Kla­mar, the seventh Foto­ses­si­on ended suc­cess­ful­ly. I look for­ward to the next con­ti­nu­ati­on of this good idea.


6. Foto­ses­si­on – 25.10.2009

Téma: Zho­to­vo­va­nie rôz­no­ro­dých foto­gra­fic­kých obra­zov v mes­te Pieš­ťa­ny vo vyme­dze­nom čase všet­ký­mi zúčast­ne­ný­mi foto­graf­mi, s cie­ľom zachy­te­nia sub­jek­tív­nych indi­vi­du­ál­nych pohľa­dov na mes­to a život v ňom. Ráno sme sa ziš­li v Kur­sa­lo­ne, bohu­žiaľ kvô­li pre­tr­vá­va­jú­cim zráž­kam v uply­nu­lom týžd­ni, v men­šom počte. Bolo nás do 15 maxi­mál­ne odha­du­jem. Dlhý, sku­toč­ne veľ­mi dlhý čas pred­tým bolo pomer­ne hroz­né poča­sie na pobyt von­ku, ale v sobo­tu 25.10 bolo v Pieš­ťa­noch ako stvo­re­né na fote­nie. Mám pocit, že kaž­dý si foto­gra­fo­val sám. Večer sme sa ziš­li a foto­gra­fie sme odo­vzda­li vo for­má­te JPG. Naro­be­né foto­gra­fie potom pre­be­ra­li na svo­jich kaž­do­týž­den­ných stret­nu­tiach v klu­be jeho čle­no­via a vybra­li cca 50 foto­gra­fií, kto­ré potom viac ako mesiac boli vysta­ve­né v Kur­sa­lo­ne. Pek­ná myš­lien­ka, však?


Sub­jekt: Cre­a­ting diver­se pho­tog­rap­hic ima­ges in the town of Pieš­ťa­ny wit­hin a defi­ned time fra­me by all par­ti­ci­pa­ting pho­tog­rap­hers, with the aim of cap­tu­ring sub­jec­ti­ve indi­vi­du­al vie­ws of the town and life in it. In the mor­ning, we gat­he­red at Kur­sa­lon, unfor­tu­na­te­ly, due to per­sis­tent rain­fall in the past week, in smal­ler num­bers. I esti­ma­te the­re were a maxi­mum of 15 of us. A long, tru­ly very long time befo­re that, the weat­her for being out­si­de was quite ter­rib­le, but on Satur­day, Octo­ber 25, Pieš­ťa­ny see­med per­fect for pho­tog­rap­hy. I feel like eve­ry­o­ne was cap­tu­ring the­ir own perspective.

In the eve­ning, we met again, and the pho­tog­raphs were sub­mit­ted in JPG for­mat. The pho­tos taken were then revie­wed by the mem­bers of the club at the­ir week­ly mee­tings, and app­ro­xi­ma­te­ly 50 pho­tog­raphs were selec­ted. The­se selec­ted pho­tos were exhi­bi­ted in Kur­sa­lon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Foto­ses­si­on5.4.2009ten­to­raz som sa akcie nezú­čast­nil. /​I did not par­ti­ci­pa­te in the event.


4. Foto­Ses­si­on v Piešťanoch

V pries­to­roch Kur­sa­lo­nu sa kona­lo 26.10.2008 už štvr­té stret­nu­tie foto­k­lu­bov a foto­gra­fov. Spá­chal ho Pieš­ťan­ský foto­k­lub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám doma”, na toto podu­ja­tie vybral po prvý raz. Prog­ram ma lákal, samoz­rej­me bol som zve­da­vý na rea­li­zá­ciu. Ráno sme zača­li po úvod­nom pri­ví­ta­ní pre­zen­tá­ci­ou fir­my SONY. Pred­sta­vi­te­lia SONY nám pre­zen­to­va­li foto­apa­rá­ty a objek­tí­vy svo­jej znač­ky. Odha­dom pri­nies­li 8 – 10 foto­apa­rá­tov a cca 15 objek­tí­vov, zopár bles­kov. Nechý­ba­la ani naj­nov­šia α 900. Skú­ša­li sme aj objek­tív s dvo­ma nasta­vi­teľ­ný­mi sve­tel­nos­ťa­mi 2.85.6. Tech­ni­ku sme moh­li vyskú­šať, ohma­tať, cca do 16 hodi­ny. Bolo to kaž­do­pád­ne prínosné.

Potom nám Ivan Čani­ga, zná­my foto­graf sve­to­vé­ho mena, pre­zen­to­val svo­je por­trét­ne foto­gra­fie. Hovo­ril o mož­ných rie­še­niach por­tré­to­va­nia v časo­vom stre­se, o komu­ni­ká­cii, o svet­le, o voľ­nos­ti pri tvor­be foto­gra­fie apod. Vide­li sme množ­stvo foto­gra­fií z rôz­nych pro­stre­dí. Pre­zen­tá­cia sa pre­dĺži­la opro­ti plá­nu, aj otá­zok Ivan zod­po­ve­dal via­ce­ro. Po pre­zen­tá­cii, vo viac­me­nej voľ­nej­šom čase, uká­zal veľa foto­gra­fií na papie­ri, o kto­ré bol dosť vyso­ký záu­jem. Je to zrej­mé z foto­gra­fií nižšie.

Nasle­do­va­la mode­ro­va­ná dis­ku­sia. Veľ­mi som bol zve­da­vý, čo z toho bude. Mode­rá­to­rom bol Maroš Dubov­ský a neskôr Mar­tin Ond­ko. Veľa otá­zok ale nebo­lo tre­ba hos­ťom klásť, ich odpo­ve­de asi prek­va­pi­li mno­hých. Boli vlast­ne dlhé, ale svo­jim spô­so­bom aj tak krát­ke. Boli pre­dov­šet­kým zmys­lu­pl­né, plné emó­cii, skú­se­nos­ti, seba­poz­na­nia i pozna­nia dru­hých. Odpo­ve­da­la Mar­ti­na Dan­ko­vá, Peter Ertl, Ras­ťo Čam­bal a Ivan Čani­ga.


On Octo­ber 26, 2008, the fourth mee­ting of pho­to clubs and pho­tog­rap­hers took pla­ce at the Kur­sa­lon pre­mi­ses, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club. Des­pi­te having it at home,” I cho­se to attend this event for the first time. The prog­ram was enti­cing, and I was curi­ous about the exe­cu­ti­on. In the mor­ning, we star­ted with an intro­duc­to­ry wel­co­me, fol­lo­wed by a pre­sen­ta­ti­on from SONY. Repre­sen­ta­ti­ves from SONY sho­wca­sed the­ir bran­d’s came­ras and len­ses, brin­ging around 8 – 10 came­ras, app­ro­xi­ma­te­ly 15 len­ses, and a few flas­hes. The latest α 900 was also part of the disp­lay. We had the oppor­tu­ni­ty to try and explo­re the equ­ip­ment until around 4 p.m., which was undoub­ted­ly beneficial.

Sub­se­qu­en­tly, Ivan Čani­ga, a reno­wned pho­tog­rap­her of inter­na­ti­onal acc­laim, pre­sen­ted his por­trait pho­tog­raphs. He dis­cus­sed possib­le solu­ti­ons for por­trait pho­tog­rap­hy under time cons­traints, com­mu­ni­ca­ti­on tech­ni­qu­es, the role of light, cre­a­ti­ve fre­e­dom in pho­tog­rap­hy, and more. We saw nume­rous pho­tog­raphs from vari­ous set­tings. The pre­sen­ta­ti­on exten­ded bey­ond the plan­ned time, and Ivan add­res­sed seve­ral ques­ti­ons from the audien­ce. After the pre­sen­ta­ti­on, during a some­what more rela­xed peri­od, he also sho­wed many prin­ted pho­tog­raphs that gar­ne­red con­si­de­rab­le inte­rest, as evi­dent from the pho­tos below.

A mode­ra­ted dis­cus­si­on fol­lo­wed, and I was quite curi­ous about the out­co­me. Maroš Dubov­ský ser­ved as the mode­ra­tor, later joined by Mar­tin Ond­ko. Howe­ver, the­re was­n’t a need for many ques­ti­ons from the audien­ce; the answers from the guests like­ly sur­pri­sed many. The res­pon­ses were, in a way, lengt­hy but still short. They were mea­ning­ful, full of emo­ti­ons, expe­rien­ces, self-​awareness, and insights into others. Mar­ti­na Dan­ko­vá, Peter Ertl, Ras­ťo Čam­bal, and Ivan Čani­ga par­ti­ci­pa­ted in pro­vi­ding responses.


Po úžas­nej dis­ku­sii sme nasý­ti­li svo­je žalúd­ky a nasle­do­val voľ­nej­ší prog­ram. Ja som ho využil na roz­ví­ja­nie medzi­ľud­ských vzťa­hov. Poobe­de nám Edo Čup­ka odpre­zen­to­val foto­gra­fo­va­nie jaz­zo­vé­ho fes­ti­va­lu Inter­na­ti­onal Jazz Pieš­ťa­ny, kto­rý pre­bie­ha znač­nú časť roka v bare Art Jazz Gal­le­ry u Doda Šošo­ku. Ten je mimo­cho­dom neďa­le­ko od Kur­sa­lo­nu na Win­te­ro­vej ulici.

Nie­kto­rí cez­poľ­ní sa s nami postup­ne lúči­li, iní sa k nám večer pri­da­li, pre­to­že nás čaka­la ver­ni­sáž výsta­vy Foto­Kur­sa­lon 2008. Do súťa­že sa pri­hlá­si­lo 32 účast­ní­kov. Ver­ni­sáž bola spo­je­ná s vyhlá­se­ním výsled­kov. Všet­ko pre­beh­lo hlad­ko, na ver­ni­sáž doš­lo pod­ľa môj­ho odha­du 50 – 80 ľudí. Výsta­va potr­vá v pries­to­roch Kur­sa­ló­nu do 30.11.2008. Pri­má­tor Pieš­ťan pod­po­ril Foto­Ses­si­on nie­len svo­jou osob­nou účas­ťou, ale aj tým, že jed­nu cenu určil sám. V nepo­sled­nom rade sa podie­ľal na cene pre víťa­za Foto­Kur­sa­lo­nu a okrem iné­ho aj pre víťa­za pred­tým sa kona­jú­cej akcie Park­Fo­to. Pieš­ťa­ny sú nád­her­né mies­to, kde si vždy ume­nie našlo svo­je mies­to. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verej­nos­ti pred­vied­li svo­je ume­nie muzi­kan­ti v zlo­že­ní: Erich Boboš Pro­cház­ka, Sta­ni­slav Poča­ji a Caro­li­ne Hit­land. Erich je krá­ľom slo­ven­ské­ho blu­es a je to uzná­va­ný ume­lec. Caro­li­ne Hit­land je nór­ska spe­váč­ka, kto­rá pôso­bí medzi Sta­nom a Eri­chom ako kvet medzi lis­ta­mi. Jej nesku­toč­ne sym­pa­tic­ký pre­jav môže­te posú­diť pod­ľa foto­gra­fií dole. Ško­da, že nemô­že­te počuť aj jej spev, sto­jí to za to! Samoz­rej­me aj chlap­ci boli výborní.


After an ama­zing dis­cus­si­on, we satis­fied our sto­machs, and a more rela­xed prog­ram fol­lo­wed. I used this time to fos­ter inter­per­so­nal rela­ti­ons­hips. In the after­no­on, Edo Čup­ka pre­sen­ted pho­tog­rap­hy from the Inter­na­ti­onal Jazz Pieš­ťa­ny jazz fes­ti­val, which takes pla­ce for a sig­ni­fi­cant part of the year at the Art Jazz Gal­le­ry near Win­te­ro­va Stre­et, not far from Kursalon.

Some atten­de­es gra­du­al­ly bid fare­well to us, whi­le others joined us in the eve­ning as we awai­ted the ope­ning of the Pho­to­Kur­sa­lon 2008 exhi­bi­ti­on. Thirty-​two par­ti­ci­pants ente­red the com­pe­ti­ti­on. The exhi­bi­ti­on ope­ning was com­bi­ned with the announ­ce­ment of the results. Eve­ryt­hing went smo­ot­hly, and about 50 – 80 peop­le atten­ded the ver­nis­sa­ge, based on my esti­ma­te. The exhi­bi­ti­on will run at Kur­sa­lon until Novem­ber 30, 2008. The may­or of Pieš­ťa­ny sup­por­ted Foto­Ses­si­on not only with his per­so­nal pre­sen­ce but also by per­so­nal­ly desig­na­ting one of the pri­zes. He also con­tri­bu­ted to the pri­ze for the win­ner of Foto­Kur­sa­lon and, among other things, the win­ner of the pre­vi­ous­ly held Park­Fo­to event. Pieš­ťa­ny is a beau­ti­ful pla­ce whe­re art has alwa­ys found its home. I hope it sta­ys that way.

In the eve­ning, around 7:30 PM, musi­cians, inc­lu­ding Erich Boboš Pro­cház­ka, Sta­ni­slav Poča­ji, and Caro­li­ne Hit­land, sho­wca­sed the­ir artis­try to us and the pub­lic. Erich is the king of Slo­vak blu­es and a recog­ni­zed artist. Caro­li­ne Hit­land is a Nor­we­gian sin­ger who acts as a flo­wer among the lea­ves bet­we­en Stan and Erich. You can jud­ge her inc­re­dib­ly likab­le deme­a­nor based on the pho­tos below. Unfor­tu­na­te­ly, you can’t hear her sin­ging, but it’s worth it! Of cour­se, the guys were excel­lent as well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – krásny ostrov v Grécku

Hits: 2739

Dovo­len­ka na Kalym­no­se, 1. časť – Príchod

Auto­ri všet­kých čas­tí: Oľga Maga­lo­vá a Jul­ka Ron­čo­vá, V prís­pev­koch sú zážit­ky z pohľa­du Oľgy

V pon­de­lok 2. augus­ta sme sa vrá­ti­li z dovo­len­ky, tak už je naj­vyš­ší čas sa ozvať. Ešte stá­le nemám uro­be­ný poria­dok vo svo­jich fot­kách, ako­si nestí­ham .… Okrem toho som zis­ti­la, že moje fot­ky sú hroz­né! Mala som nový foťák a nestih­la som si (doma som nema­la čas, na dovo­len­ke sa mi nech­ce­lo), pre­čí­tať návod na jeho obslu­hu. Má vše­li­ja­ké reži­my, ale ja som len cva­ka­la na neja­kom obec­nom nasta­ve­ní (aj tak som na disp­le­ji kvô­li sln­ku nič nevi­de­la :). Pre­to na ilus­trá­ciu využi­jem aj krás­nu foto­ga­lé­riu čes­kej adre­na­lí­no­vej turis­t­ky Soni, kto­rú mi odpo­ru­či­li jej (a teraz už aj naši) pria­te­lia z Mora­vy, kto­rí boli tiež v našom“ Kan­tu­ni Beach hoteli.

Ten­to rok sme boli 14 dní na gréc­kom ostro­ve Kalym­nos. Nesko­ro večer sme lete­li z Bra­ti­sla­vy na Kos. Dora­zi­li sme tam oko­lo dru­hej v noci. Väč­ši­na dovo­len­ká­rov potom pokra­čo­va­la auto­bu­som do jed­not­li­vých leto­vísk na Kose, iba nás, šty­roch Kalym­no­sa­nov“, uby­to­va­li v štú­diách IRENE blíz­ko prí­sta­vu v Mas­ti­cha­ri. Bolo to prí­jem­né, lebo sme nemu­se­li čakať na ran­ný tra­jekt len tak nie­kde na móle v prí­sta­ve. V štú­diách nás uby­to­va­li asi o tre­tej v noci. Ospr­cho­va­li sme sa a išli sme spať. Ráno sme odtiah­li záve­sy, vyšli na bal­kón a mali sme zra­zu krás­ny prvý výhľad na pro­ti­ľah­lý ostrov Kalym­nos! Naozaj to pote­ši­lo 🙂 Uva­ri­li sme si v kuchyn­ke ran­nú kávič­ku a vychut­na­li sme si ju na bal­kó­ne. Potom sme zba­li­li fid­lát­ka a peši sme pre­šli kúsok do prí­sta­vu v Mas­ti­cha­ri.

Na móle, neďa­le­ko tra­jek­tu sme si v bie­lej búd­ke“ vyme­ni­li vou­che­ry za ces­tov­né lís­t­ky a nastú­pi­li sme na tra­jekt. Prek­va­pi­lo nás, že kuf­re nám káza­li nechať iba tak na boku lode pria­mo na palu­be, kde postup­ne zapar­ko­vá­va­li náklad­nia­ky s tova­rom. Na Kalym­no­se sa v pod­sta­te nič nevy­rá­ba, tak­že vše­tok tovar tam pri­vá­ža­jú tým­to tra­jek­tom. Najprv sme z tých kuf­rov boli ner­vóz­ne a strieh­li sme na ne z hor­nej palu­by 🙂 Ale potom sme vide­li, že všet­ci ostat­ní ces­tu­jú­ci sú v poho­de, tak sme sa aj my pop­re­chá­dza­li po palu­bách a nafo­ti­li si ešte Mas­ti­cha­ri z hor­nej palu­by tra­jek­tu. Milo nás prek­va­pi­li aj toale­ty na tra­jek­te – boli pek­né a čisté.

O devia­tej ráno sa tra­jekt pohol sme­rom do prí­sta­vu Pothia, hlav­né­ho mes­ta ostro­va Kalym­nos. Pothia je krás­ne mes­teč­ko s jedi­neč­nou atmo­sfé­rou úzkych uli­čiek. V prí­sta­ve nás čakal dele­gát Jan z CK Aeolus, usa­dil nás do pri­pra­ve­né­ho taxi a odpre­va­dil do našich des­ti­ná­cií. Nás do stre­dis­ka Kan­tu­ni a mla­dých sym­pa­tic­kých novo­ma­že­lov Deka­nov­cov ďalej do Mas­su­ri.

Odka­zy


Holi­day on Kalym­nos, Part 1 – Arrival

Aut­hors of all parts: Oľga Maga­lo­vá and Jul­ka Ron­čo­vá, Expe­rien­ces are sha­red from Oľga­’s perspective

On Mon­day, August 2nd, we retur­ned from our vaca­ti­on, so it’s high time to sha­re our expe­rien­ces. I still have­n’t orga­ni­zed my pho­tos, some­how I’m fal­ling behind.… Besi­des, I found out that my pho­tos are ter­rib­le! I had a new came­ra and did­n’t have time (nor the desi­re during the vaca­ti­on) to read the manu­al. It has vari­ous modes, but I just clic­ked on some gene­ral set­ting (and I could­n’t see anyt­hing on the disp­lay due to the sun :). The­re­fo­re, for illu­stra­ti­on, I’ll also use the beau­ti­ful pho­to gal­le­ry of the Czech adre­na­li­ne tou­rist Sony, recom­men­ded to me by her (and now also our) friends from Mora­via, who were also in our” Kan­tu­ni Beach hotel.

This year we spent 14 days on the Gre­ek island of Kalym­nos. We flew from Bra­ti­sla­va to Kos late in the eve­ning. We arri­ved the­re around two in the mor­ning. Most vaca­ti­oners then con­ti­nu­ed by bus to vari­ous resorts on Kos, only the four of us Kalym­no­sans” were accom­mo­da­ted in the stu­di­os IRENE near the port in Mas­ti­cha­ri. It was nice becau­se we did­n’t have to wait for the mor­ning fer­ry just some­whe­re on the pier in the port. We were accom­mo­da­ted in the stu­di­os around three in the mor­ning. We sho­we­red and went to bed. In the mor­ning, we pul­led the cur­tains, went out on the bal­co­ny, and sud­den­ly we had a beau­ti­ful first view of the oppo­si­te island of Kalym­nos! It real­ly ple­a­sed us 🙂 We bre­wed our mor­ning cof­fee in the kit­che­net­te and enjo­y­ed it on the bal­co­ny. Then we pac­ked our things and wal­ked a bit to the port in Mastichari.

On the pier, near the fer­ry, we exchan­ged vou­chers for tra­vel tic­kets in a whi­te booth” and boar­ded the fer­ry. We were sur­pri­sed that they told us to lea­ve our suit­ca­ses just on the side of the boat direct­ly on the deck, whe­re trucks with goods were gra­du­al­ly par­king. In Kalym­nos, basi­cal­ly not­hing is pro­du­ced, so all the goods are brought the­re by this fer­ry. At first, we were ner­vous about tho­se suit­ca­ses and kept an eye on them from the upper deck 🙂 But then we saw that all the other pas­sen­gers were fine, so we also wal­ked around the decks and took pic­tu­res of Mas­ti­cha­ri from the upper deck of the fer­ry. We were also ple­a­san­tly sur­pri­sed by the toilets on the fer­ry – they were nice and clean.

At nine in the mor­ning, the fer­ry moved towards the port of Pothia, the main town of the island of Kalym­nos. Pothia is a beau­ti­ful town with a uni­que atmo­sp­he­re of nar­row stre­ets. In the port, we were awai­ted by the repre­sen­ta­ti­ve Jan from the tra­vel agen­cy Aeolus, he sett­led us into a pre­pa­red taxi and escor­ted us to our des­ti­na­ti­ons. Us to the Kan­tu­ni resort and the young, sym­pat­he­tic newly­weds Deka­nov­ci furt­her to Massouri.

Links

  • Beau­ti­ful pho­to gal­le­ry sent to us by the Deka­nov­ci after the vaca­ti­on Kalym­nos on Wikipedia

Διακοπές στην Κάλυμνο, Μέρος 1 – Άφιξη

Συγγραφείς όλων των μερών: Όλγα Μαγκάλοβα και Τζούλκα Ροντσόβα, Οι εμπειρίες μοιράζονται από την οπτική γωνία της Όλγας

Τη Δευτέρα 2 Αυγούστου επιστρέψαμε από τις διακοπές, οπότε είναι πλέον καιρός να επικοινωνήσουμε. Ακόμα δεν έχω τακτοποιήσει τις φωτογραφίες μου, κάπως καθυστερώ.… Εκτός αυτού, διαπίστωσα ότι οι φωτογραφίες μου είναι τραγικές! Είχα ένα νέο φωτογραφικό μηχάνημα και δεν πρόλαβα να διαβάσω το εγχειρίδιο χρήσης του (στο σπίτι δεν είχα χρόνο, και δεν μου άρεσε η ιδέα κατά τις διακοπές), έχει διάφορες λειτουργίες, αλλά εγώ απλώς πατούσα κάπου σε κοινή ρύθμιση (και δεν έβλεπα τίποτα στην οθόνη λόγω του ήλιου :). Γι αυτό θα χρησιμοποιήσω για εικονογράφηση και την όμορφη φωτογραφική συλλογή της Τσέχας τουρΣτην πλωτή πλατφόρμα, κοντά στο φέρι, ανταλλάξαμε τα κουπόνια για τα εισιτήρια μας σε ένα λευκό περίπτερο” και επιβιβαστήκαμε στο φέρι. Μας ξάφνιασε το γεγονός ότι μας είπαν να αφήσουμε τις βαλίτσες μας απλώς στην πλευρά του πλοίου ακριβώς στην πλατφόρμα, όπου σταδιακά παρκάρονταν φορτηγά με εμπορεύματα. Στην Καλύμνο, ουσιαστικά δεν παράγεται τίποτα, οπότε όλα τα εμπορεύματα φέρνονται εκεί με αυτό το φέρι. Αρχικά ανησυχήσαμε για αυτές τις βαλίτσες και τις παρακολουθήσαμε από το πάνω κατάστρωμα 🙂 Αλλά μετά είδαμε ότι όλοι οι άλλοι επιβάτες ήταν εντάξει, οπότε περπατήσαμε και εμείς γύρω από τα κατάστρωματα και τραβήξαμε φωτογραφίες του Μαστιχάρι από το πάνω κατάστρωμα του φεριμπότ. Επίσης, μας ευχάριστησαν τα τουαλέτες στο φεριμπότ – ήταν ωραίες και καθαρές.ίστριας Sony, που μου πρότειναν οι φίλοι της (και τώρα και οι δικοί μας) από τη Μοραβία, που ήταν επίσης στο δικό μας” ξενοδοχείο Kan­tu­ni Beach.

Φέτος περάσαμε 14 ημέρες στο ελληνικό νησί της Καλύμνου. Το βράδυ πετάξαμε από τη Βρατισλάβα για την Κω. Φτάσαμε εκεί περίπου στις δύο το πρωί. Οι περισσότεροι διακοπές συνέχισαν με λεωφορείο προς τα διάφορα θέρετρα στην Κω, μόνο οι τέσσερις Καλύμνιοι” μας φιλοξενήθηκαν στα στούντιο IRENE κοντά στο λιμάνι του Μαστιχάρι. Ήταν ευχάριστο επειδή δεν χρειάστηκε να περιμένουμε για το πρωινό φέρι κάπου στο κέντρο του λιμανιού. Στα στούντιο μας φιλοξένησαν περίπου τρία το πρωί. Κάναμε ντους και πήγαμε για ύπνο. Το πρωί τραβήξαμε τα κουρτίνια, βγήκαμε στο μπαλκόνι και ξαφνικά είχαμε μια όμορφη πρώτη θέα στον απέναντι νησί της Καλύμνου! Μας χάρισε πραγματικά 🙂 Εσείς μαγειρέψαμε το πρωινό καφέ στην κουζίνα και τον απολαύσαμε στο μπαλκόνι. Μετά συλλέξαμε τα πράγματά μας και περπατήσαμε λίγο προς το λιμάνι του Μαστιχάρι.

Στις εννιά το πρωί, το φέρι ξεκίνησε προς το λιμάνι Πόθια, της κύριας πόλης του νησιού Καλύμνου. Το Πόθια είναι ένα όμορφο χωριό με μοναδική ατμόσφαιρα στενών δρομακίων. Στο λιμάνι μας περίμενε ο αντιπρόσωπος ΤΑ του ταξιδιωτικού γραφείου Aeolus, μας εγκατέστησε σε ένα έτοιμο ταξί και μας οδήγησε στους προορισμούς μας. Εμάς στο θέρετρο Καντούνι και τους νεόνυμφους, τους συμπαθείς νεόνυμφους Δεκάνοβτσοβ, περαιτέρω στο Μασσούρι.


Use Facebook to Comment on this Post