Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Živočíchy, Rakúsko, Organizmy, Fotografie

Braunsberg a jeho fauna a flóra

skala
Hits: 2739

patrí do chránenej krajinnej oblasti Braunsberg-Hundsheimerberg od roku 1965. pri Hainburgu an der Donau sú poslednými výbežkami Malých Karpát. Chránená krajinná oblasť sa vyznačuje suchými trávnatými porastmi so vzácnymi druhmi živočíchov a rastlín, osobitne mimoriadne bohatou faunou hmyzu (naturland-noe.at). Nájdeme tu predovšetkým druhy obľubujúce slnečné, teplomilné, lesostepné až stepné lokality: modlivku zelenú – Mantis religiosa), ságu stepnú – Saga pedo, stepníka červeného – Eresus cinnaberinus, očkáňa skalného – Chazara briseis, včely murárky – Osmia mustelina, Osia mitis, koníka slovanského Stenobothrus eurasius (daphne.sk).  a Hundsheimských hôr predstavuje dôležitý teplý ostrov na západnom okraji Panónskej nížiny. Teplomilné druhy tu dosahujú svoju západnú alebo severnú hranicu rozšírenia. Vegetácia je tvorená druhovo bohatými suchými a polosuchými trávnatými porastmi, ako aj rozsiahlymi, prírodne zachovalými dubovými a dubovo-hrabovými lesmi. Chránená krajinná oblasť Braunsberg-Hundsheimerberg bola vyhlásená za biogenetickú rezerváciu (naturland-noe.at).

Na Braunsbergu nájdeme majestátne vápencové . Jeho svahy pokrývajú rozsiahle skalné stepi, suché a polosuché trávnaté porasty, ktoré boli v minulosti intenzívne pasené, ktoré je doložené od 16. storočia. Začiatkom 20. storočia sa tu pásol dobytok, kravy a kozy. Pozostatky bývalých pastvín sa na malých častiach územia zachovali dodnes. Pastva je čiastočne obnovená prostredníctvom starého a obzvlášť robustného plemena koňa Konik. V jarnom období neďaleko keltskej pozorovateľne tu kvitnú kavyle – Stipa, hlaváčik jarný – Adonis vernalis. Na Braunsbergu rastie klinček Lumnitzerov – Dianthus lumnitzeri, ježibaba belasá rusínska – Echinops ritro subsp. ruthenicus, starica kopcová – Alyssum montanum, rozchodník biely – Sedum album, jasenec biely – Dictamnus albus. Lesné časti tvoria najmä porasty dubov plstnatých – Quercus pubescens a javorov poľných – Acer campestre (daphne.sk). Na juhovýchodnom svahu rastie trpasličí kosatec – Iris pumila. Mnoho teplomilných, stredomorských druhov zvierat a rastlín tu nachádza ideálne životné podmienky, napríklad jašterica zelená – Lacerta viridis, kosatec fialový – Onosma austriaca, divozel fénický – Verbascum phoeniceum. Niektoré druhy endemitmi – Dianthus lumnitzerii (Wikipedia).

Charakteristický rastlinný a živočíšny svet Hainburských vrchov je prispôsobený suchému teplému panónskemu podnebiu a pochádza čiastočne z východných stepí, čiastočne zo Stredomoria. Mnohé východokontinentálne druhy tu dosahujú svoju západnú hranicu rozšírenia, južné submediteránne druhy zase svoju severnú hranicu. Ďalšou zvláštnosťou Hainburských vrchov je vysoký podiel lokálne rozšírených endemitov. V slnečných dňoch sa holá plošina Braunsbergu silno prehrieva. Vzniknuté termické prúdy využíva orol skalný na svoje prieskumné lety. Rastlinný svet Braunsbergu je vďaka rôznym životným podmienkam veľmi rozmanitý. Už v predjarí potešia návštevníkov veľké poniklece a hlaváčiky jarné, trpasličie kosatce, ktorých rôznofarebné kvitnú na svahoch od apríla. Na exponovaných vápencových svahoch rastú človekom neovplyvnené skalné suché trávnaté porasty s riedkou pionierskou vegetáciou. Tu môžu prežiť len druhy prispôsobené na sucho, ako je rozchodník alebo skalná ruža, ktorých hrubé mäsité slúžia ako zásobáreň . Na zachovanie suchých trávnatých porastov vytvorených ľudským využívaním je potrebné pravidelné kosenie alebo pasenie. Na Braunsbergu sa realizuje pokusné pasenie koníkmi, robustným plemenom poníkov z východoeurópskeho regiónu, ktoré je blízko príbuzné s lesným tarpánom, vyhynulou formou divého koňa. Ako nehostinná a odstrašujúca sa zdá plošina Braunsbergu, tak prívetivo pôsobia teplomilné a krovinaté porasty na jeho svahoch. Pre mnoho druhov živočíchov predstavujú riedke, staré lesy cenný životný priestor. Larvy rôznych druhov chrobákov potrebujú na svoj vývoj staré suché . Z toho profitujú aj ďatle. Šedý ďateľ, stredný ďateľ a čierny ďateľ tu nachádzajú bohatú potravu a dostatok starých a odumierajúcich stromov, do ktorých vytesávajú svoje hniezdne dutiny. Roháč potrebuje na svoj 3 až 5 rokov trvajúci vývoj hnijúce alebo koreňové pníky (zobodat.at).

Braunsberg has been part of the Braunsberg-Hundsheimerberg Protected Landscape Area since 1965. The mountains near an der Donau are the last outcrops of the Lesser Carpathians. The protected landscape area is characterized by dry grasslands with rare species of animals and plants, particularly an extremely rich insect fauna (naturland-noe.at). Here, you can find species that prefer sunny, thermophilic, forest-steppe to steppe habitats: the praying mantis (Mantis religiosa), the predatory bush cricket (Saga pedo), the ladybird spider (Eresus cinnaberinus), the rock grayling (Chazara briseis), mason bees (Osmia mustelina, Osia mitis), and the Eurasian locust (Stenobothrus eurasius) (daphne.sk). The fauna and flora of the Hundsheim mountains represent an important warm island at the western edge of the Pannonian Basin. Thermophilic species reach their western or northern distribution limits here. The vegetation consists of species-rich dry and semi-dry grasslands as well as extensive, naturally preserved oak and oak-hornbeam forests. The Braunsberg-Hundsheimerberg Protected Landscape Area has been designated a biogenetic reserve (naturland-noe.at). On Braunsberg, you can find majestic limestone rocks. Its slopes are covered with extensive rock steppes, dry and semi-dry grasslands, which were intensely grazed in the past, documented since the 16th century. At the beginning of the 20th century, cattle, cows, and goats grazed here. Remnants of the former pastures have been preserved to this day in small areas. Grazing has been partially restored through the use of the old and particularly robust Konik horse breed. In spring, feather grass (Stipa) and spring adonis (Adonis vernalis) bloom near the Celtic observatory. On Braunsberg, Lumnitzer’s pink (Dianthus lumnitzeri), Russian globe thistle (Echinops ritro subsp. ruthenicus), mountain madwort (Alyssum montanum), white stonecrop (Sedum album), and dittany (Dictamnus albus) grow. The forest areas mainly consist of downy oak (Quercus pubescens) and field maple (Acer campestre) stands (daphne.sk). On the southeastern slope, you can find the dwarf iris (Iris pumila). Many thermophilic, Mediterranean species of animals and plants find ideal living conditions here, such as the emerald lizard, Austrian greenweed (Onosma austriaca), and Phoenician mullein (Verbascum phoeniceum). Some species are endemics – Dianthus lumnitzerii (Wikipedia).

The characteristic plant and animal life of the Hainburg mountains is adapted to the dry, warm Pannonian climate and originates partly from the eastern steppes, partly from the Mediterranean. Many East-continental species reach their western distribution limit here, while southern sub-Mediterranean species reach their northern limit. Another peculiarity of the Hainburg mountains is the high proportion of locally distributed endemics. On sunny days, the bare plateau of Braunsberg heats up significantly. The resulting thermal currents are used by the golden eagle for its reconnaissance flights. The plant world of Braunsberg is very diverse due to the different living conditions. Already in early spring, large pasque flowers and spring adonis, and dwarf irises delight visitors with their colorful flowers blooming on the slopes from April. On the exposed limestone slopes, rock-dry grasslands with sparse pioneer vegetation, untouched by humans, grow. Only species adapted to dryness, such as stonecrop or houseleek, with their thick, fleshy leaves that serve as water reservoirs, can survive here. Regular mowing or grazing is necessary to preserve the dry grasslands created by human use. Experimental grazing with ponies, a robust breed of ponies from the Eastern European region, closely related to the forest tarpans, an extinct form of wild horse, is being implemented on Braunsberg. While the bare plateau of Braunsberg seems inhospitable and deterrent, the warm forests and scrublands on its slopes are friendly. For many species of animals, the sparse, old forests represent valuable living space. The larvae of various beetle species need old dry trees for their development. Woodpeckers also benefit from this. The grey woodpecker, middle spotted woodpecker, and black woodpecker find plenty of food and enough old and dying trees to carve out their nesting cavities. The stag beetle needs decaying wood or root stumps for its 3 to 5-year development (zobodat.at).

Der Braunsberg gehört seit 1965 zum Landschaftsschutzgebiet Braunsberg-Hundsheimerberg. Die Berge bei Hainburg an der Donau sind die letzten Ausläufer der Kleinen Karpaten. Das Landschaftsschutzgebiet zeichnet sich durch trockene Graslandschaften mit seltenen Tier- und Pflanzenarten aus, insbesondere einer außerordentlich reichen Insektenfauna (naturland-noe.at). Hier findet man vor allem Arten, die sonnige, wärmeliebende, waldsteppe bis steppenartige Lebensräume bevorzugen: Gottesanbeterin (Mantis religiosa), die Säbelheuschrecke (Saga pedo), die Rote Röhrenspinne (Eresus cinnaberinus), den Berghexe (Chazara briseis), Mauerbienen (Osmia mustelina, Osia mitis), und den Eurasischen Grashüpfer (Stenobothrus eurasius) (daphne.sk). Die Fauna und Flora der Hundsheimer Berge stellen eine wichtige warme Insel am westlichen Rand des Pannonischen Beckens dar. Wärmeliebende Arten erreichen hier ihre westliche oder nördliche Verbreitungsgrenze. Die Vegetation besteht aus artenreichen Trocken- und Halbtrockenrasen sowie weitläufigen, naturnah erhaltenen Eichen- und Eichen-Hainbuchenwäldern. Das Landschaftsschutzgebiet Braunsberg-Hundsheimerberg wurde zur Biogenetischen Reserve erklärt (naturland-noe.at). Auf dem Braunsberg finden sich majestätische Kalksteinfelsen. Seine Hänge sind mit weitläufigen Felsensteppen, trockenen und halbtrockenen Graslandschaften bedeckt, die in der Vergangenheit intensiv beweidet wurden, dokumentiert seit dem 16. Jahrhundert. Anfang des 20. Jahrhunderts weideten hier Rinder, Kühe und Ziegen. Reste der ehemaligen Weiden sind bis heute in kleinen Bereichen erhalten geblieben. Die Beweidung wurde teilweise durch den Einsatz der alten und besonders robusten Pferderasse Konik wieder aufgenommen. Im Frühjahr blühen hier in der Nähe der keltischen Beobachtungsstelle Federgras (Stipa) und Frühlings-Adonisröschen (Adonis vernalis). Auf dem Braunsberg wachsen der Lumnitzers Nelke (Dianthus lumnitzeri), die Ruthenische Kugeldistel (Echinops ritro subsp. ruthenicus), der Berg-Steinkraut (Alyssum montanum), der Weiße Mauerpfeffer (Sedum album) und die Brennende Liebe (Dictamnus albus). Die Waldgebiete bestehen hauptsächlich aus Flaumeichen (Quercus pubescens) und Feldahorn (Acer campestre) Beständen (daphne.sk). Am Südosthang wächst die Zwergschwertlilie (Iris pumila). Viele wärmeliebende, mediterrane Tier- und Pflanzenarten finden hier ideale Lebensbedingungen, wie die Smaragdeidechse, der Österreichische Raublatt (Onosma austriaca) und der Purpur-Königskerze (Verbascum phoeniceum). Einige Arten sind Endemiten – Dianthus lumnitzerii (Wikipedia).

Die charakteristische Pflanzen- und Tierwelt der Hainburger Berge ist an das trockene, warme Pannonische Klima angepasst und stammt teilweise aus den östlichen Steppen, teilweise aus dem Mittelmeerraum. Viele ostkontinentale Arten erreichen hier ihre westliche Verbreitungsgrenze, während südliche submediterrane Arten ihre nördliche Grenze erreichen. Eine weitere Besonderheit der Hainburger Berge ist der hohe Anteil lokal verbreiteter Endemiten. An sonnigen Tagen erhitzt sich die kahle Hochfläche des Braunsbergs stark. Die entstehenden thermischen Strömungen werden vom Steinadler für seine Erkundungsflüge genutzt. Die Pflanzenwelt des Braunsbergs ist aufgrund der unterschiedlichen Lebensbedingungen sehr vielfältig. Bereits im Vorfrühling erfreuen große Kuhschellen und Frühlings-Adonisröschen, Zwergiris mit ihren bunten Blüten, die ab April an den Hängen blühen, die Besucher. Auf den exponierten Kalksteinhängen wachsen unberührte Fels-Trockenrasen mit spärlicher Pioniervegetation. Hier können nur Arten überleben, die an Trockenheit angepasst sind, wie der Mauerpfeffer oder die Hauswurz, deren dicke fleischige Blätter als Wasserspeicher dienen. Zur Erhaltung der durch menschliche Nutzung entstandenen Trockenrasen ist regelmäßiges Mähen oder Beweiden notwendig. Auf dem Braunsberg wird ein Versuch mit Ponys, einer robusten Ponyrasse aus dem osteuropäischen Raum, die eng mit dem Waldtarpan, einer ausgestorbenen Form des Wildpferdes, verwandt ist, durchgeführt. Während die kahle Hochfläche des Braunsbergs unfreundlich und abschreckend wirkt, erscheinen die wärmeliebenden Wälder und buschigen Bestände an seinen Hängen einladend. Für viele Tierarten stellen die lichten, alten Wälder wertvollen Lebensraum dar. Die Larven verschiedener Käferarten benötigen alte trockene Bäume für ihre Entwicklung. Auch Spechte profitieren davon. Der Grauspecht, der Mittelspecht und der Schwarzspecht finden reichlich Nahrung und genügend alte und absterbende Bäume, um ihre Nistlöcher zu zimmern. Der Hirschkäfer benötigt für seine 3 bis 5 Jahre dauernde Entwicklung verrottendes Holz oder Wurzelstöcke (zobodat.at).

Flóra TOP

Flóra Všetky

Fauna

,

Krajina, Slovensko, Príroda, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Súľovské skaly

skala
Hits: 4663

Súľovské sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, , homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné , na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „súľovský zlepenec“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com). V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Mountains (Wikipedia) and the larger Strážov Mountains (Jozef Terem), characterized by a distinctly rugged relief. Rock formations like towers, steep ridges, needles, windows, and hummocks are common. One of the most famous formations is the so-called Gothic Gate (Wikipedia), reaching a height of 13 meters, formed by the weathering of rock conglomerate (kamnavylety.sk). Súľov Rocks are located approximately 10 km from Bytča. They are arranged in an arc, with the summit to the north and arms extending southwest and southeast (Wikipedia). The area is designated as the Súľov Rocks National Nature Reserve (enviroportal.sk). Notable formations include rock features like Sova and sovička, Nad konský cinter, Mačka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the crevice cave Šarkania diera, bones of cave bears and Neolithic pottery were discovered (sulov.com). Súľov Rocks have been featured in many nature documentaries and served as a filming location for the fairy tale „Sokoliar Tomáš.“ According to legend, the Súľov area was once the abode of a dragon. The dragon flew out through two rock gates, the Gothic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock formations were created as small rock fragments were cemented together by limestone mortar over thousands of years. The rock from this formation is known as „Súľov conglomerate“ (slovakia360.com), composed of limestone and dolomite. The conglomerate layers reach a significant thickness, up to 500 meters near the village of Súľov (sulov.com).

Súľov Rocks provide habitat for diverse and flora. Due to the climate created by tightly connected rock formations, direct sunlight sometimes never reaches the lower part, creating several vegetation zones. In the cooler conditions of the lower areas, the flora resembles that of the High Tatras (slovakia360.com). Species such as Pulsatilla subslavica, Clusius Ciminalis clusii, Primula auricula, Soldanella carpatica, Campanula cochlearifolia, Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, Orchis pallens, Epipactis atrirubens, Lilium martagon, and Cephalanthera rubra thrive here (sulov.com), along with Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, and Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička).

The most common predatory bird in the area is the common kestrel (Falco tinnunculus), which nests on rocky towers and ledges. The eagle owl (Bubo bubo), raven (Corvus corax), long-eared owl (Asio otus), and honey buzzard (Pernis apivorus) also inhabit the region (sulov.com). The black stork (Ciconia nigra) lives in the deep forests (sulov.com). The Eurasian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacerta muralis and Lacerta agilis), slowworm (Anguis fragilis), fire salamander (Salamandra salamandra), Rosalia alpina, Parnassius apollo, and the rare Atypus muralis spider, found only at three locations in Slovakia, are also present. Mollusks are abundant, particularly on calcareous springs, with the glacial relict Vertigo geyeri indicating ancient origins (sulov.com).

The ruins of Súľov Castle are part of the Súľov Rocks. It is challenging to distinguish them from the surrounding rocks (Peter Kaclík). Originally named Rohach, Roháč, the castle was built in the first third of the 15th century for defensive purposes. By 1703, it was already in poor condition, but as late as 1730, troops still occupied it. From 1759, no one stayed at the castle, and a seismic event in 1858 severely damaged it, leading to a subsequent fire (Wikipedia.sk).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Hrady, Umenie, Stavby, Fotografie

Čachtický hrad

skala
Hits: 5036

Hradný vrch bol obývaný už v prehistorickej dobe, o čom svedčia archeologické nálezy. Je veľmi pravdepodobné, že tu bolo hradisko (Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave). Zrejme v 8-9 storočí (Hanuš). Historicky hrad niesol aj tieto pomenovania: Chekche, Chehte, Csejte. Leží medzi obcami Čachtice a Višňové v Čachtickom krase v nadmorskej výške 375 metrov (hrady-zamky.org).

Čachtický hrad je spomínaný v roku 1276. Postavený bol pravdepodobne po roku 1260 a pripisuje sa Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov (Informačná tabuľa). Vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska (odklinaniehradov.sk). Patril medzi prvé , ktoré zabezpečovali túto hranicu (Wikipedia.sk). Vo svojej histórii. ako jeden z mála odolal vojskám Přemysla Otakara II (Informačná tabuľa), ktorý ho však v rok 1273 silne poškodil (Hanuš). Ubránili ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác (Wikipedia.sk). Hrad je známy najmä vďaka Alžbete Báthoriovej. V roku 1392 získal hrad Stibor zo Stiboríc od kráľa Žigmunda. Po roku 1434 kráľ daroval hrad Orságovcom, ktorí ho vlastnili do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej panstvo získal František Nádašdy, manžel Alžbety Bátoriovej. V roku 1708 bol dobytý a vypálený vojskami Františka Rákocziho II. Neskôr v 18. storočí slúžil ako väznica. Odvtedy hrad pustne. Hrad je súčasťou chránenej prírodnej rezervácie Čachtický hradný vrch (Informačná tabuľa). Nikdy neslúžil ako reprezentačné sídlo svojich majiteľov, bol vždy budovaný a udržiavaný ako vojenská pevnosť. Majitelia hradu si svoje sídla stavali v obci (Hanuš).

Z najstarších častí hradu je zachované okrem iného torzo päťbokej veže s dominantnou juhozápadnou stenou, dosahujúcou výšku cca 15 metrov. V roku 1992 bolo vykonané statické zabezpečenie najohrozenejších častí. Začiatkom 21. storočia bol vymurovaný oblúk druhého predhradia. Neskôr aktivity pokračovali odstraňovaním náletových drevín, zabezpečovacími a konzervačnými prácami, minimálne do roku 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický hradný vrch je významnou lokalitou teplomilnej vápencovej flóry. Rastie tu jarabina slovenská Sorbus slovenica, jarabina Kmeťova Sorbus kmetiana, klinček Lumnitzerov Dianthus lumnitzeri, senovka tesálska Trigonella monspeliaca, kavyle (Stipa spp.). Viaceré orchideje ako hmyzovník Holubyho Ophrys holoserica ssp. Holubyana, hmyzovník včelovitý Ophrys apifera, kruštík Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine (piestany.sk). Hradný vrch so svojim najbližším okolím je od roku 1964 prírodnou rezerváciou (Hanuš).

Castle Hill was inhabited in prehistoric times, as evidenced by archaeological finds. It is very likely that there was a hillfort here (Vladimír Ammer: Čachtice, Publishing Center of ZsKNV at the Regional Pedagogical Institute in ). Probably in the 8th-9th centuries (Hanuš). Historically, the castle had various names, such as Chekche, Chehte, Csejte. It is located between the villages of Čachtice and Višňové in the Čachtice Karst at an altitude of 375 meters (hrady-zamky.org).

Čachtice Castle is mentioned in 1276. It was probably built after 1260 and is attributed to Kazimír from the Hunt-Poznanovci family (Information board). It was established as an important fortress forming part of the defense of the western border of Hungary (odklinaniehradov.sk). It belonged to the first castles that secured this border (Wikipedia.sk). In its history, it was one of the few that resisted the armies of Přemysl Otakar II (Information board), who, however, severely damaged it in 1273 (Hanuš). It was defended by Kazimír’s sons Peter and Pongrác (Wikipedia.sk). The castle is known mainly due to Elizabeth Báthory. In 1392, Stibor from Stiborice acquired the castle from King Sigismund. After 1434, the king donated the castle to the Orság family, who owned it until 1567. From them, the castle passed into the hands of Ursula Kanižajová, the widow of Tomáš Nádašdy. From her, the estate was acquired by František Nádašdy, the husband of Elizabeth Báthory. In 1708, it was conquered and burned by the forces of Francis II Rákóczi. Later, in the 18th century, it served as a prison. Since then, the castle has fallen into ruin. The castle is part of the Čachtický Castle Hill protected nature reserve (Information board). It has never served as a representative residence for its owners; it was always built and maintained as a military fortress. The owners of the castle built their residences in the village (Hanuš).

Among the oldest parts of the castle, the remnants of a five-lobed tower with a dominant southwest wall, reaching a height of about 15 meters, are preserved. In 1992, static securing of the most endangered parts was carried out. At the beginning of the 21st century, the arch of the gate of the second bailey was bricked up. Later activities included the removal of overgrown trees, security, and conservation work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický Castle Hill is a significant site for thermophilic limestone flora. The Slovak rowan Sorbus slovenica, Kmeť’s rowan Sorbus kmetiana, Lumnitzer’s carnation Dianthus lumnitzeri, clover Trigonella monspeliaca, and feather grass (Stipa spp.) grow here. Several orchids, such as Holuby’s Ophrys holoserica ssp. Holubyana, bee orchid Ophrys apifera, helleborine Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine, thrive in the area (piestany.sk). The Castle Hill and its immediate surroundings have been a nature reserve since 1964 (Hanuš).

TOP

Všetky

,