2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Zahraničie

Verona – romantické mesto Rómea a Júlie

Hits: 4396

Na plo­che nece­lých 207 km2 žije cca 265 000 oby­va­te­ľov (wikipedia.en). Cez mes­to tečie rie­ka Adi­ža (wiki​pe​dia​.sk). V uli­ci Capel­lo, sto­jí Casa di Giu­liet­ta, stre­do­ve­ký meš­tian­sky dom, kto­rý pat­ril rodu Capu­le­tov – vo dvo­re je „Júli­in bal­kón“ (wikipedia.cs). Aré­na vo Vero­ne je tre­tí naj­väč­ší rím­sky amfi­te­áter v Talian­sku. Počas leta sa v ňom koná množ­stvo pred­sta­ve­ní (vero​na​.me). Mes­to Vero­na leží na seve­re Talianska.

V roku 550 pred n. l. Vero­nu doby­li Galo­via, kmeň Ceno­ma­nen (wiki​pe​dia​.sk). V roku 30 tu císař Augus­tus dal posta­viť amfi­te­áter (wikipedia.cs). V roku 452 mes­to vyplie­nil Atti­la. V roku 489 tu ger­mán­ske­ho Odo­ake­ra pora­zil ostro­gót­sky kráľ Teodo­rich Veľ­ký, kto­rý si tu zria­di rezi­den­ciu (wiki​pe​dia​.sk). Posled­ným lom­bard­ským krá­ľom tu bol Adal­gi­sus, kto­rý do roku 774 odo­lá­val nájaz­dom Karo­la Veľ­ké­ho, kto­rý krá­ľov­stvo zni­čil. Neskôr tu síd­li­li fran­ko­via, kto­rí odtiaľ­to ovlá­da­li sever­né Talian­sko (wikipedia.cs). V roku 1117 pos­tih­lo mes­to veľ­ké zeme­tra­se­nie, po ňom bola Vero­na výraz­ne pre­sta­va­ná. V 15. a v 16. sto­ro­čí pôso­bi­la vo Vero­ne sláv­na maliar­ska ško­la (wikipedia.cs). Samos­tat­nosť Vero­na zís­ka­la začiat­kom 12. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1404 pat­ri­lo mes­to Benát­kám. V roku 1797 ju dobyl Napo­le­on I., kto­rý ju však pre­dal Rakús­ku. V roku 1866 bolo Benát­sko pri­po­je­né ku zjed­no­te­né­mu Talian­sku (wikipedia.cs).

Osob­nos­ti mes­ta: maliar a vedec Leonar­do Da Vin­ci, cyk­lis­ta Damia­no Cune­go, Romeo Mon­ta­gue a Juliet Capu­let – fik­tív­ny hrdi­no­via zo Sha­kes­pe­a­ro­vej drá­my Romeo a Júlia (wikipedia.en), Dan­te Alig­hie­ri (wikipedia.cs).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Taliansko, TOP, Zahraničie

Taliansko

Hits: 7581

Kra­ji­na v tva­re čiž­my, kto­rá vychá­dza z kon­ti­nen­tu a z ostat­ných strán je obklo­pe­ná Stre­do­zem­ným morom. Talian­sko má sláv­nu his­tó­riu, kto by nepoz­nal sta­ro­ve­ký Rím, obdo­bie anti­ky, Nera, Mar­ca Aure­lia, Cézara?

V Talian­sku žije viac ako 60 mili­ó­nov oby­va­te­ľov na plo­che 301 230 km2. Má nie­koľ­ko ostro­vov: Síci­liu, Sar­dí­niu, Elbu, Cap­ri, Tre­mi­ti a Ischiu (Wiki​pe​dia​.sk). Väč­ši­na Talian­ska je Ape­nin­ským polo­os­tro­vom. Na seve­re sa vypí­na­jú Alpy, na hra­ni­ciach s Fran­cúz­skom je naj­vyš­ší vrch Euró­py Mont Blanc. Cez polo­os­trov sa tiah­nu Ape­ni­ny. Na ostro­voch sú čin­né sop­ky Vezuv, Etna, Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Pomer­ne veľ­ké zastú­pe­nie majú národ­nos­ti okrem domá­cej, kto­rá tvo­rí tak­mer 93 % popu­lá­cie. A to naj­mä rumu­ni, seve­ro­af­ri­ča­nia, albán­ci, čína­nia, ukra­jin­ci. Veľ­ké mes­tá Talian­ska: Rím (Rome), Milá­no (Milan), Neapol, Turín, Paler­mo, Janov (Genoa), Bolog­na, Flo­ren­cia, Bari, Cata­nia, Benát­ky (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ó­ny Talian­ska: Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Kaláb­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dia, Mar­che, Moli­se, Pie­mon­te, Pug­lia, Sar­dí­nia, Sicí­lia, Tos­kán­sko, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d‘Aousta, Vené­cia (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rím je síd­lom pápe­ža. Veľ­mi zná­ma je veta: “Všet­ky ces­ty vedú do Ríma”.

V sta­ro­ve­ku na úze­mí Talian­ska exis­to­va­li mest­ské štá­ty čias­toč­ne zalo­že­ných na gréc­kej kolo­ni­zá­cii a etrus­ké mes­tá. V 8. sto­ro­čí vzni­kol Rím, kto­rý zažil veľ­kú slá­vu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zani­kol v roku 476 (Wiki​pe​dia​.cz). V sta­ro­ve­ku (264 – 144 pred n. l.) počas pún­skym vojen Féni­ča­nia z Kar­tá­ga bojo­va­li pro­ti Rima­nom. V rokoch 73 – 71 pred n. l. pre­beh­lo Spar­ta­ko­ve povs­ta­nie. Spar­ta­kus bol gla­diá­tor (Pet­ra Sur­mo­vá). 

Nie­kto­rí zo sláv­nych vlád­cov Ríma: Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Vitel­lius, Ves­pa­sian, Titus, Ner­va, Tra­jan, Had­rian, Anto­ni­nus Pius, Lucius Verus, Mar­cus Aure­lius, Com­mo­dus, Per­ti­nax, Sep­ti­mus Seve­rus, Vale­rian, Gal­lie­nus, Quin­til­lus, Taci­tus, Flo­ria­nus, Dioc­le­tian, Fla­vius Vale­rius Seve­rus, Lici­nius, The­odo­sius, Romu­lus Augus­tu­lus (List of Roman empe­rors). Zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioac­chi­no Ros­si­ni, Nico­lo Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ota­no Doni­zet­ti. Zná­mi malia­ri: Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Titian, Rap­ha­el, spi­so­va­te­lia: Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­zo­fo­via: Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lo Machia­vel­li, fil­má­ri: Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, ved­ci: Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sve­to­zná­me sú mód­ne znač­ky Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­tí­vy: Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, syry: moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no, (Dela­na Miko­lá­šo­vá), fut­ba­lo­vé klu­by: Juven­tus Turín, AC Milá­no, Lazio Rím, Inter Milá­no, AC Par­ma, SSC Neapol.

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post