2006, 2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Grécko – staroveká krajina

skala
Hits: 7079

Gréc­ko leží na juhu Euró­py. Je to kra­ji­na z boha­tou his­tó­ri­ou. Rozp­res­tie­ra sa na roz­lo­he 131 957 km2, žije tu tak­mer 11 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Roč­ne Gréc­ko nav­ští­vi viac ako 11 mili­ó­nov turis­tov (wal​kers​.sk). Hlav­ným mes­tom sú Até­ny. 

Ku Gréc­ku pat­rí asi 2000 ostro­vov, pre­važ­ne v Egej­skom mori. Medzi zná­me a veľ­ké pat­rí Kré­ta a Rho­dos. Už od sta­ro­ve­ku sa Gréc­ko roz­de­ľu­je na Make­do­niu na seve­re, Trá­kiu na seve­ro­vý­cho­de, Epi­rus na stre­do­zá­pa­de, Tesá­liu na stre­do­vý­cho­de, Rumé­liu ja juhu, Pelo­po­né­zu, Kré­tu, Egej­ské a Ión­ske ostro­vy. Medzi veľ­ké mes­tá pat­rí napr. Solún, Pire­us, Lari­sa, Xant­hi, Argos, Irak­lio, Korint. Gréc­ke deji­ny sú veľ­mi boha­té, jed­ny z naj­dl­h­ších a naj­výz­nam­nej­ších. Pred prí­cho­dom Gré­kov žili na úze­mí Gréc­ka Pelas­go­via a Minoj­ci. V 4 – 3 tisíc­ro­čí pred n.l do Gréc­ka pre­nik­li prvé gréc­ke kme­ne – Acháj­ci, kto­rí vytvo­ri­li prvú – Mykén­sku kul­tú­ru. Neskôr ich nasle­do­va­li ďal­šie kme­ne – Dóri, Ióni, Aiolo­via, Epi­ró­ti, Mace­dón­ci. Gréc­ka kul­tú­ra polo­ži­la zákla­dy európ­skej kul­tú­ry. Do 17. sto­ro­čia pat­ri­la medzi naj­kul­túr­nej­šie európ­ske cen­trá aj Kré­ta, kde vlád­li Benát­ča­nia (wiki​pe​dia​.sk). 

Kul­tú­ra súčas­né­ho Gréc­ka vychá­dza pre­dov­šet­kým z byzant­ských a zo sta­ro­ve­kých tra­dí­cií. Gréc­ka kul­tú­ra ako celok má bliž­šie k orien­tál­nym kra­ji­nám, ako k Euró­pe. Gré­ci sa radi zabá­va­jú pri hud­be, tan­ci, jed­le aj víne. Ľudo­vá hud­ba a tra­dič­né tan­ce sú naj­po­pu­lár­nej­šie a naj­viac udr­žia­va­né zo všet­kých európ­skych kra­jín. Dokon­ca aj dnes vzni­ka­jú nové ľudo­vé pies­ne. Vše­obec­ne zná­ma je gréc­ka lite­ra­tú­ra. V 9. sto­ro­čí pred n.l žil Homér. Veľ­mi zná­mi sú Sofo­kles, Euri­pi­des, Aichi­los, Aris­to­fa­nes, Hero­do­tos, Pla­tón, Aris­to­te­les. Gréc­ka kuchy­ňa je typic­ká stre­do­mor­ská. Pou­ží­va sa veľ­ké množ­stvo oli­vo­vé­ho ole­ja. Gréc­ko pat­rí medzi najob­ľú­be­nej­šie turis­tic­ké des­ti­ná­cie, hoj­ne nav­šte­vo­va­né sú ostro­vy Kré­ta, Rho­dos, Les­bos, Kefa­ló­nia, Kor­fu, Thas­sos, Zakynt­hos, polo­strov Chla­ki­di­ki. Za pamiat­ka­mi sa cho­dí do tých­to miest: Até­ny, Téby, Del­fy, Myké­ny, Spar­ta, Knos­sos, Itha­ka (wiki​pe​dia​.sk).

Prís­pev­ky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

skala
Hits: 3454

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post