Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Tatry, Fotografie, Tatranské obce

Rakúsy – obec pod Tatrami

skala
Hits: 3172

Rakúsy sú obec pod Vysokými Tatrami, neďaleko od Spišskej Belej, severozápadne od Kežmarku (). Dominantým je pohľad na Lomnický štít, Kežmarský štít, Huncovský štít a Slavkovský štít a Bujačí vrch (rakusy.sk). Obec sa po prvý krát spomína v roku 1288 pod názvom Rokus. Zakladatelia boli . Pravdepodobne obec vytvorili na mieste dubového lesa. V roku 1294 polovicu kúpil Henc s Kežmarku (rakusy.sk). Neďaleko obce sa našli napr. bronzové meče s plnou rukoväťou. V roku 1700 žilo v obci 231 obyvateľov. Najviac Slovákov prišlo do obce v období rokov 1870 – 1910, osobitne zo Ždiaru. Po roku 1945 sa museli Nemci po 700 ročnom pobyte odsťahovať do Nemecka. Namiesto nich do obce prišli Rómovia. V súčasnosti žije v obci 2300 obyvateľov, 76 % z nich je Rómov (rakusy.sk). V minulosti držali v obci Nemci. Po ich odchode remeslá upadli, čo sa mení až v 21. storočí (rakusy.sk). Na ploche 6.34 km2 tu žije 3 007 obyvateľov. Rakúsy ležia v nadmorskej výške 676 metrov nad morom (rakusy.sk). V obci je rímskokatolícky kostol svätého Martina biskupa z roku 1883 a evanjelický kostol z roku 1792 (Wikipedia).

Rakúsy is a village beneath the High Tatras, near Spišská Belá, northwest of Kežmarok (Peter Kaclík). The dominant view includes , Kežmarský štít, Huncovský štít, Slavkovský štít, and Bujačí vrch (rakusy.sk). The village is first mentioned in 1288 under the name Rokus, founded by Germans. Presumably, the village was established in a location covered by an oak forest. In 1294, Henc from Kežmarok purchased half of the village (rakusy.sk). Bronze swords with full handles were found near the village. In 1700, the village had 231 residents. The largest influx of Slovaks to the village occurred between 1870 and 1910, especially from Ždiar. After 1945, Germans, who had lived in the village for 700 years, had to move to Germany. In their place, the Roma community settled in the village. Currently, the village has 2,300 residents, with 76% of them being Roma (rakusy.sk). In the past, Germans were engaged in crafts in the village. After their departure, the crafts declined, which is changing in the 21st century (rakusy.sk). The village covers an area of 6.34 km2, with an altitude of 676 meters above sea level (rakusy.sk). The village features the Roman Catholic Church of Saint , built in 1883, and an evangelical church from 1792 (Wikipedia).

Rakusy to wieś położona pod Wysokimi Tatrami, niedaleko od Spišskiej Bełej, na północny zachód od Kežmarku (Peter Kaclík). Dominujący widok to Lomnický štít, Kežmarský štít, Huncovský štít, Slavkovský štít oraz Bujačí vrch (rakusy.sk). Wieś po raz pierwszy wspominana jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Założycielami byli Niemcy. Prawdopodobnie wieś powstała na miejscu dębowego lasu. W 1294 roku połowę wsi zakupił Henc z Kežmarku (rakusy.sk). W pobliżu wsi znaleziono m.in. brązowe miecze z pełnym uchwytem. W 1700 roku w miejscowości mieszkało 231 osób. Najwięcej Słowaków przybyło do wsi w latach 1870-1910, szczególnie z Ždiaru. Po 1945 roku Niemcy musieli opuścić wieś po 700 latach pobytu i przenieść się do Niemiec. W zamian za nich do wsi przybyli Romowie. Obecnie w miejscowości mieszka 2300 osób, z czego 76% to Romowie (rakusy.sk). W przeszłości rzemiosła w miejscowości utrzymywali Niemcy. Po ich odejściu rzemiosła podupadły, co zmienia się dopiero w XXI wieku (rakusy.sk). Na powierzchni 6,34 km2 żyje tu 3007 mieszkańców. Rakusy leżą na wysokości 676 metrów nad poziomem morza (rakusy.sk). W wiosce znajduje się kościół katolicki św. Marcina z roku 1883 oraz kościół ewangelicki z roku 1792 (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 6690

Moravany sa nachádzajú pri ústí potoka Striebornica, asi 5 km od Piešťan. Rozloha Moravian je necelých 11 km2, na ktorých žije 2041 obyvateľov. Obec bola podľa nálezov sídlom lovcov mamutov a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov a platík. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku (wikipedia.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemecku. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju na doniesla jeho asistentka Gisela Freundová. Bola nájdená medzi rokmi 1925 – 1937. Uvádza sa, že bola nájdená pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch (nitra.sme.sk). Do rúk Lothara Zotza sa vraj dostala od kúpeľného hosťa. Zotz tvrdil, že v Moravanoch našiel úžasné veci, napr. aj ďalšiu Venušu, vysokú viac ako 30 cm. Nálezy posielal do sa vo virvare 2. svetovej stratili (Anton Števko). Slovenská pošta vydala 20.10.2006 príležitostnú poštovú známku Moravianska Venuša. Grafickú úpravu známky a ryteckú transkripciu diela vytvoril Arnold Feke (telecom.gov.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348 – pod názvom Marwan. V 18. storočí bola v Moravanoch kompa. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Neskôr bol zbarokizovaný. V doline Striebornice je malá vodná nádrž, okolo ktorej je rekreačná oblasť. Na konci Výtockej je malé krasové územie – Sokolie  (wikipedia.sk).

Známa je lokalita Výtoky, ktorá sa nachádza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náučný chodník, ktorý vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sú osídlené už v mladšej dobe kamennej (moravany.sk).

Moravany is located near the mouth of the Striebornica stream, about 5 km from . Moravany covers an area of just under 11 km2 and is home to 2,041 inhabitants. According to findings, the village was once the settlement of mammoth hunters and later a settlement of the Linear Pottery and Lengyel cultures. Rich finds of chipped stone tools, weapons, jewelry, and clay figures have been discovered. In 1938, a sculpture of a woman carved from mammoth ivory, known as the Moravian Venus, was found here, estimated to be 22,800 years old. It is the oldest evidence of artistic expression in Slovakia (wikipedia.sk). The sculpture is only 7.5 cm tall. It was found in Germany before 1967 and brought to Slovakia after the death of German archaeologist Lothar Zotz by his assistant Gisela Freundová. The artifact was allegedly discovered between 1925 and 1937, possibly during plowing in the Podkovica locality near Piešťany (.sme.sk). Lothar Zotz claimed to have found amazing things in Moravany, including another Venus statue over 30 cm tall. The findings were sent to Prague and were lost in the chaos of World War II (Anton Števko). The Slovak Post issued a commemorative postage stamp for Moravian Venus on October 20, 2006. The graphic design of the stamp and the engraving transcription of the work were created by Arnold Feke (telecom.gov.sk). The first written mention of the village is from 1348 under the name „Marwan.“ In the 18th century, there was a kompa (a kind of communal agricultural estate) in Moravany. The village is home to a originally Renaissance castle from the 16th century, later Baroque-style. In the Striebornica valley, there is a small water reservoir surrounded by a recreational area. At the end of the Výtocká valley, there is a small karst area called Sokolie skaly (wikipedia.sk).

A well-known site in Moravany is Výtoky, located beyond Striebornica.

There is an educational trail leading to it, passing beneath Sokolie skaly, preserving the original thermophilic and flora. These rocks have caves that were inhabited in the younger Stone Age (moravany.sk).

,

Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Rudník

skala
Hits: 1894

Rudník sa nachádza sa 7 km od Myjavy (rudnik.sk). Vznikla v roku 1955 osamostatnením z tzv. veľkej Myjavy. Prvá písomná zmienka o Rudníku je z roku 1661. V minulosti tu boli vyhne, mlyn, vyrábal sa tu rastlinný olej (záboje), rozšírené tu bolo tkáčstvo, výšivkárstvo, výroba čipiek a výrobkov z dreva. Názov sa viaže ku ťažbe kovov, ktorá tu pravdepodobne v minulosti bola vykonávaná (rudnik.sk). Rudník sa nachádza v tieni Čachtických Karpát.

Prvá písomná správa o Rudníku je z roku 1661. Názov obce sa viaže k ťažbe kovov. Túto domnienku čiastočne potvrdzuje aj spomenutá niekdajšia existencia vyhní. V našom storočí sa v osade ťažil už iba kameň (Dugáček M., Gálik J.). 

  • Dugáček M., Gálik J.: , Obzor, , 1985, p. 69, 158, 228.
  • Vlastivedný slovník obci na Slovensku II. Bratislava, Veda 1977, s. 506

Located 7 km from Myjava (rudnik.sk), the village of Rudník was established in 1955 when it separated from the so-called Greater Myjava. The first written mention of Rudník dates back to 1661. In the past, the village had forges, a mill, and produced vegetable oil (záboje). Weaving, embroidery, lace making, and wooden products were also prevalent. The name of the village is likely linked to metal extraction, which was probably carried out in the past (rudnik.sk). Rudník is situated in the shadow of the Čachtice Carpathians.

The first written record of Rudník is from 1661. The village’s name is associated with metal extraction, and this assumption is partially confirmed by the mentioned existence of forges in the past. In this century, only stone has been quarried in the settlement (Dugáček M., Gálik J.).

Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

skala
Hits: 2521

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).

Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and it covers an area of 76.53 km2. The first written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Myjava, Fotografie, Myjavské obce

Jablonka

skala
Hits: 5296

Jablonka je obec na Myjave, označil by som ju za strediskovú. V strede odporúčam v prípade potreby navštíviť reštauráciu. Vždy mi tam chutilo :-). Prvá písomná zmienka je z roku 1661 (Zdroj: Informačná tabuľa). V Jablonke, ležiacej na úpätí Bielych Karpát, k 1.1.2011 žilo 477 obyvateľov. Ma 26 osád: U Figurov, Guzice, Ščibranské, Kratina, Hopkáče, U Ušiakov, U Maliarikov, U Michaličkov, U Babiari, Jablonka centrum, Kvietkové, U Jánošov, U Triančíkov, U Kubíkov, U Klbečkov, U Kodajov, U Tížikov, Podpasienok, Podkorytárka, U Mockov, U Borovských, U Maronov, U Horniačkov, Močiare, Švancarova dolina, U Sládečkov (jablonka.sk). Osídľovanie Jablonka začalo v druhej polovici 16. storočia. Je možné, že do hôr sa uchyľovali husiti. Je možné, že v hlbokých horách hľadalo útočište pred Turcami. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1661. V rokoch 1930 až 1989 pôsobil v Jablonke divadelný súbor Brezinka, za ktorým stál dlhé roky Ján Mocko. (jablonka.sk). Do roku 1955 bola Jablonka súčasťou Myjavy ako kopaničiarsky obvod U Baranov. Vtedy mala obec viac ako 1000 obyvateľov. Pravidelným podujatím sa stalo októbrové Jablonkové kumštovanie (jablonka.sk).

Okolie Jablonky je veľmi pekné. Samotná obec leží v krásnom prostredí. Veľmi pekná  je najmä smerom na západ ku Polianke, ale aj smerom na severozápad na Myjavu. Druhá strana z Matejovca ponúka tiež peknú scenériu.

Jablonka is a village in the region, and I would describe it as a central hub. In the center of the village, I recommend visiting the restaurant if you’re ever in need—I’ve always enjoyed the food there :-). The first written mention of Jablonka dates back to 1661 (Source: Information Board). As of January 1, 2011, Jablonka, located at the foothills of the White Carpathians, had 477 residents. It consists of 26 settlements: U Figurov, Guzice, Ščibranské, Kratina, Hopkáče, U Ušiakov, U Maliarikov, U Michaličkov, U Babiari, Jablonka center, Kvietkové, U Jánošov, U Triančíkov, U Kubíkov, U Klbečkov, U Kodajov, U Tížikov, Podpasienok, Podkorytárka, U Mockov, U Borovských, U Maronov, U Horniačkov, Močiare, Švancarova dolina, U Sládečkov (jablonka.sk). Settlement of Jablonka began in the second half of the 16th century. It is possible that the Hussites sought refuge in the mountains. It is also possible that people sought shelter in the deep forests from the Turks. The first written mention of the village is from 1661. From 1930 to 1989, the theater group Brezinka was active in Jablonka, led for many years by Ján Mocko (jablonka.sk). Until 1955, Jablonka was part of Myjava as the Kopanice district U Baranov. At that time, the village had more than 1,000 inhabitants. The October event „Jablonkové Kumštovanie“ has become a regular tradition (jablonka.sk).

The area around Jablonka is very beautiful. The village itself is situated in a picturesque setting. The landscape is especially lovely to the west toward Polianka, but also northwest toward Myjava. The other side from Matejovec also offers a beautiful scenery.

,