Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Dokumenty v čase, Stavebné dokumenty, Oravské, Oravské dokumenty, Fotografie

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 3536

Využitím ľudových stavieb pre múzejné účely sa zaoberal už v 20-tych rokoch 20. storočia Pavol Florek. Po roku 1945 dochádzalo k likvidácii kultúrneho dedičstva. drevenej ľudovej architektúry na pôvodnom mieste je nereálna. Juraj Langer uskutočnil v 60-tych rokoch 20. storočia prieskum vo všetkých oravských dedinách. 24.9.1967 bol položený základný kameň budúceho múzea na poľane Brestová pri Zuberci v nadmorskej výške 830 metrov. Pri výstavbe boli zamestnaní zuberskí a habovskí tesári, ktorí mali skúsenosti so stavbou zrubových . Väčšiu časť tvoria prenesené originály. Prvý krát bolo múzeum sprístupnené verejnosti 31.8.1975 po ukončení prvej etapy (zuberec.sk). Cez areál preteká potok Studená, z ktorého je rekonštruovaný náhon na mlyn a valchu (zuberec.sk). Celkovo sa tu nachádza 56 domov, hospodárskych stavieb, technických a sakrálnych objektov na rozlohe 8 hektárov (zuberec.sk).

Múzeum je rozdelené na 5 celkov: Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko s vodnými technickými stavbami. Dolnooravský rínok predstavuje zemiansku osadu s námestíčkom. Nachádzajú sa tu objekty s Malatinej, Žaškova, zvonica zo Záskalia, zemianska kúria Meškovcov z Vyšného Kubína, mangeľ a remeselný dom z Veličnej, želiarsky dom zo Bziny, sýpka zo Srňacieho. Hornooravská ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín. Je tu hrnčiarska pec z Trstenej, roľnícka usadlosť s Čimhovej, z Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, plátennícka kúria zo Štefanova, šoltýska usadlosť z Vasiľova a Rabčíc, komora z Lomnej, kováčska vyhňa z Habovky, V goralských lazoch je drevorubačsko – pastierska usadlosť z Oravského Veselého, salašnícka koliba zo Zuberca, šoltýsky dom a lisovňa z Novoti, Rabčická zvonica, roľnícka usadlosť z Oravskej Lesnej. V rámci časti Kostol: márnica z Rabčíc, neskorogotický drevený kostol svätej Alžbety Uhorskej zo Zábrežu, izbica z Hruštína, senníky  z Oravskej Jasenice. V rámci Mlyniska: Novoťský mlyn, valcha z Lomnej (zuberec.sk).


The utilization of folk buildings for museum purposes was already undertaken in the 1920s by Pavol Florek. After 1945, there was a trend of cultural heritage destruction. Preserving wooden folk architecture in its original location became unrealistic. Juraj Langer conducted a survey in all villages in the 1960s. On September 24, 1967, the foundation stone of the future museum was laid on the Brestová meadow near Zuberec at an elevation of 830 meters. The construction involved craftsmen from Zuberec and Habovka with experience in building log houses. The majority of the museum consists of relocated originals. The museum was first opened to the public on August 31, 1975, after completing the initial phase (zuberec.sk). A stream called Studená flows through the area, and a reconstructed millrace and millpond are also present (zuberec.sk). Overall, there are 56 houses, farm buildings, technical structures, and sacred objects spread across 8 hectares (zuberec.sk).

The museum is divided into 5 sections: Dolnooravský Market, Hornooravská Street, Goralské Meadows, the Church with a Cemetery, and Mlynisko with Water Technical Buildings. Dolnooravský Market represents a noble settlement with a small square. Here, you’ll find objects from Malatina, Žaškov, a bell tower from Záskalie, noble manor Meškovcov from Vyšný Kubín, a trough and craft house from Veličná, a blacksmith’s house from Bziny, a granary from Srňacie. Hornooravská Street showcases the typical row construction of many Orava villages. It includes a pottery kiln from Trstená, a farmer’s settlement from Čimhová, Beňadovo, Podbiel, Zuberec, Hruštín, Dolná Lehota, a linen manor from Štefanová, a bailiff settlement from Vasiľovo and Rabčice, a chamber from Lomná, a blacksmith’s forge from Habovka. In the Goralské Meadows, there is a lumberjack-shepherd settlement from Oravské Veselé, a shepherd’s hut from Zuberec, a bailiff’s house and press house from Novoť, Rabčice bell tower, a farmer’s settlement from Oravská Lesná. Under the Church section: a mortuary from Rabčice, a late Gothic wooden church of St. Elizabeth of Hungary from Zábrež, a small room from Hruštín, haylofts from Oravská Jasenica. In the Mlynisko section: Novoť Mill, a millpond from Lomná (zuberec.sk).


Wykorzystanie ludowych budynków do celów muzealnych zajmował się już w latach 20. XX wieku Pavol Florek. Po roku 1945 doszło do likwidacji dziedzictwa kulturowego. Ochrona drewnianej architektury ludowej w miejscu pierwotnym stała się nierealna. Juraj Langer przeprowadził w latach 60. XX wieku badania we wszystkich wioskach Oravy. 24 września 1967 roku na polanie Brestová koło Zuberca, na wysokości 830 metrów, położono kamień węgielny pod przyszłe muzeum. Przy budowie zatrudnieni byli cieśle z Zuberca i Habovki, którzy mieli doświadczenie w budowie domów z bali. Większość muzeum stanowią przeniesione oryginały. Muzeum po raz pierwszy otwarto dla publiczności 31 sierpnia 1975 roku po zakończeniu pierwszego etapu (zuberec.sk). Przez teren przepływa strumień Studená, z którego odtworzono kanał młyński i staw młyński (zuberec.sk). Ogólnie na terenie znajduje się 56 domów, budynków gospodarczych, obiektów technicznych i sakralnych, zajmujących powierzchnię 8 hektarów (zuberec.sk).

Muzeum podzielone jest na 5 sekcji: Dolnoorawski Rynek, Ulica Hornoorawska, Goralskie Łąki, Kościół z Cmentarzem oraz Mlynisko z Budowlami Technicznymi. Dolnoorawski Rynek reprezentuje osadę szlachecką z małym placem. Znajdują się tu obiekty z Malatiny, Žaškova, dzwonnica ze Záskalia, szlachecka karczma Meškovcov z Vyšného Kubína, koryto i dom rzemieślniczy z Veličnej, dom kowala z Bziny, spichlerz ze Srňacie. Ulica Hornoorawska jest przykładem szeregowej zabudowy wielu orawskich wiosek. Znajduje się tu piec garncarski z Trstenej, rolnicze osiedle z Čimhovej, Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, dwór płóciennika ze Štefanova, szlacheckie osiedle z Vasiľova i Rabčic, komora z Lomnej, kuźnia z Habovki. W Goralskich Łąkach znajduje się osada drwala-pasterza z Oravského Veselého, sala pasterska z Zuberca, szlachecka chałupa i kuźnia z Novoti, Rabčicka dzwonnica, rolnicze osiedle z Oravskej Lesnej. W ramach sekcji Kościół: kostnica z Rabčic, drewniany kościół św. Elżbiety Węgierskiej z Zábrežu, izbica z Hruštína, stodoła z Oravskej Jasenice. W ramach sekcji Mlynisko: Młyn Novoť, kuźnia z Lomnej (zuberec.sk).



TOP

Všetky

 

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Banka – obec pri Piešťanoch

Hits: 3647

Banka sa nachádza na ľavom brehu , na úpätí Považského Inovca, v tesnej blízkosti Piešťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1348 (Štefan Gregorička). Je doložené praveké osídlenie v tejto oblasti. V minulosti tu boli brody cez Váh. Našli sa tu aj kostrové pozostatky mamuta. Nikdy nezamŕzajúce prírodné termálne viedli pravdepodobne k priaznivej mikroklíme, k relatívne klimaticky priaznivejšiemu prostrediu pre zver. Okrem mamutov sa tu našli aj pozostatky rosomáka, jaskynného medveďa, polárnej líšky, vlka, snežného zajaca. Našlo sa tu najdlhšie známe škrabadlo z mladého paleolitu na Slovensku (obecbanka.sk). Na vyvýšeninách nad obcou bol do 13. storočia pravdepodobne hrad Bana (Modrova.eu.sk). Podľa obecbanka.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpádu nomádskych ugrofínskych kmeňov. Predpokladá sa, že hrad stál na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola svätého Martina, prípadne v jeho okolí (obecbanka.sk). V priebehu 13. storočia zanikol. V minulosti bola Banka spomenutá v histórii ako Banyka (Modrova.eu.sk), Banya (Štefan Gregorička). Z Banky je doložené osídlenie aj z rímskej doby. Rovnako staroslovenské (obecbanka.sk). V roku 1599 Banku spustošili  (Wikipedia).

Okolo Banky smerom na Bacchus vilu boli kedysi vinohrady. Medzi kúpeľným ostrovom a Bankou prepravovala ľudí kompa. Fungovala do začiatku 20. storočia. V roku 1828 žilo v Banke 451 obyvateľov v 64 domoch. Dediči Jozefa Erdödyho vlastnili v Banke kaštieľ, veľkostatok a pôdu (obecbanka.sk). Obec Banka bola v rokoch 1973  – 1995 súčasťou Piešťan (Štefan Gregorička). V katastri sa nachádza lesopark Červená veža (il15.cz), lyžiarske stredisko Ahoj (skg.sk), vrch Havran, Baccus Villa, na ktorej vraj Beethoven vraj skomponoval sonátu mesačného svitu (Wikipedia), termálne kúpalisko Sĺňava, ktoré je ale bohužiaľ už dlhý zavreté (skg.sk).


The village is located on the left bank of the Váh River, at the foothills of the , in close proximity to . It covers an area of 8.58 km2 and is home to 2,174 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1348 (Štefan Gregorička). Prehistoric settlement in this area has been documented, and in the past, there were fords across the Váh River. Mammoth skeletal remains were discovered here, alongside remnants of other animals like the wolverine, cave bear, polar fox, wolf, and Arctic hare. The presence of never-freezing natural thermal springs likely contributed to a favorable microclimate, creating a relatively climate-friendly environment for wildlife. In addition to mammoths, the longest-known scraper from the Young Paleolithic era in Slovakia was found here (obecbanka.sk).

Elevated above the village, there was likely a castle called Bana until the 13th century, according to Modrova.eu.sk. According to obecbanka.sk, this was the Baňa Castle, believed to have existed during the invasion of nomadic Ugric-Finnish tribes. It is presumed that the castle stood in the location of today’s Roman Catholic Church of St. or its vicinity (obecbanka.sk). It ceased to exist during the 13th century. In history, Banka was mentioned as Banyka (Modrova.eu.sk) or Banya (Štefan Gregorička). Evidence of settlement in Banka dates back to Roman times and Old Slovak times (obecbanka.sk). In 1599, Banka was devastated by the Turks (Wikipedia).

Vineyards once surrounded Banka toward Bacchus Villa. A ferry transported people between the spa island and Banka, operating until the early 20th century. In 1828, Banka had 451 inhabitants living in 64 houses. The heirs of Jozef Erdödy owned a mansion, an estate, and land in Banka (obecbanka.sk). From 1973 to 1995, Banka was part of Piešťany (Štefan Gregorička). The village’s cadastral area includes the Červená veža forest park (il15.cz), the Ahoj ski resort (skg.sk), the Havran hill, Baccus Villa (where Beethoven supposedly composed the Moonlight Sonata, according to Wikipedia), and the Sĺňava thermal bath, which has unfortunately been closed for a long time (skg.sk).


القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považský Inovec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obecbanka.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Modrova.eu.sk. وفقًا لـ obecbanka.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obecbanka.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Modrova.eu.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obecbanka.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obecbanka.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Červená veža (il15.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňava، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg.sk).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Myjava, Fotografie

Brezová pod Bradlom

Hits: 3354

Mesto leží na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej trojice je z roku 1650, evanjelický kostol z roku 1874. Nachádza sa tu aj jediný pomník Jana Husa na Slovensku (Informačná tabuľa). Ku koncu roka 2010 tu žilo 5251 obyvateľov na ploche 41.08 km2 (brezova.sk). Má tieto časti: Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina (Židovské). Prvá písomná zbierka je z roku 1263, trvalejšie osídlenie začína v 15. storočí. V roku 1568 patrila Brezová pod Čachtické panstvo. Tento kraj sa stal blízky Štúrovskej generácii, v rokoch 1848 – 1849 sa stal východiskom národného hnutia. Po roku 1918 v Brezovej vznikla prvá meštianska škola na Slovensku. Mohyla Milan Rastislava Štefánika na Bradle bola postavená v roku 1928. Pôsobí tu divadelný súbor Jozefa Miloslava Hurbana. Folklórny súbor Brezová vznikol v roku 1966. Z Brezovej pochádzal herec Ján Bzdúch (Wikipedia.sk).


The town is situated at the junction of the Small Carpathians and the Hills. The Roman Catholic Church of the Holy Trinity dates back to 1650, while the Evangelical Church was built in 1874. It is also home to the only monument to Jan Hus in Slovakia (Information Board). By the end of 2010, the town had a population of 5,251 inhabitants within an area of 41.08 km2 (brezova.sk). It consists of the following parts: Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina (Židovské). The first written mention dates back to 1263, and more permanent settlement began in the 15th century. In 1568, Brezová belonged to the Čachtice estate. This region became close to the Štúr generation, and from 1848 to 1849, it became a starting point for the national movement. After 1918, the first civic school in Slovakia was established in Brezová. The Milan Rastislav Štefánik Barrow on Bradlo was built in 1928. The town hosts the theater ensemble of Jozef Miloslav Hurban. The Brezová Folk Ensemble was founded in 1966. Actor Ján Bzdúch hailed from Brezová (Wikipedia.sk).


Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Hont, Vodné nádrže, Fotografie

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

Hits: 3327

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk), sa nachádza v Štiavnických vrchoch, vznikla v roku 1775 vďaka Jozefovi Karolovi Hellovi pre potreby banských a úpravnických zariadení. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva. Tvorí ju až päť hrádzí, má najrozsiahlejší systém zberných jarkov. Sitniansky má až 4630 metrov, ďalšie sú Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, Tatársky. Maximálna hĺbka je 10.8 metrov. V súčasnosti Počúvadlo slúži na rekreačné účely (pocuvadlo.sk). Jeho rozloha je 12.3 hektárov, do 19-teho storočia Počúvadlu patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze 29.6 metrov (banskastiavnica.sk). Objem vodnej nádrže v roku 1855 bol 745 300 m(banskastiavnica.sk). Dvorská komora vo Viedni schválila jeho realizáciu s nákladmi 71 485 florénov a 30 grajciarov začiatkom roku 1775 kvôli nedostatku pre čerpacie a ťažné stroje na vodu ale najmä pre úpravnícke zariadenia – stupy (banskastiavnica.sk).

Na stavbe pracovali hlavne haviari, murári, nádenníci, vylievači vody, vrátkari, chlapci so svetlom, furmani a dozorcovia. Je zaujímavé, že medzi robotníkmi prevažovali ženy. Stavba sa ukončila 26. mája 1779 s nákladmi 106 322 florénov a 56 grajciarov, predražila sa v dôsledku havárií.  z vodnej nádrže sa vypúšťala štôlňou spopod hrádze na severnej strane nádrže. Vodu bolo možné v prípade potreby z náhonného jarku odraziť do Dekýšskej  v oblasti „Čertova záhrada“, v ktorej bolo ešte v roku 1925 funkčných 16 vodných mlynov. Pomocou prítokových jarkov bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 000 000 m3 vody. Výpustné zariadenie na vypúšťacej stôlni je v súčasnosti nefunkčné (banskastiavnica.sk).


Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk) is located in the Štiavnické Vrchy (Štiavnica Mountains) and was created in 1775 by Jozef Karol Hell for the needs of mining and ore-dressing facilities. It is part of the World Cultural Heritage site. It consists of up to five dams and has the most extensive system of collection ditches. Sitniansky alone measures up to 4630 meters, and others include Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, and Tatársky. The maximum depth of the reservoir is 10.8 meters. Currently, Počúvadlo serves recreational purposes (pocuvadlo.sk). Its area is 12.3 hectares. Until the 19th century, Počúvadlo held the European record for the dam’s height, reaching 29.6 meters (banskastiavnica.sk). The volume of the water reservoir in 1855 was 745,300 m3 (banskastiavnica.sk). The Viennese Court Chamber approved its implementation with costs of 71,485 florins and 30 grajciars at the beginning of 1775 due to a lack of water for pumping and hauling machines but primarily for ore-dressing facilities – ore chutes (banskastiavnica.sk).

Mainly miners, masons, day laborers, water casters, gatekeepers, boys with lights, teamsters, and overseers worked on the construction. Interestingly, women predominated among the workers. The construction was completed on May 26, 1779, with costs totaling 106,322 florins and 56 grajciars, exceeding the budget due to accidents. Water from the reservoir was released through a gallery under the dam on the northern side of the reservoir. In case of need, water could be diverted from the feed ditch to the Dekýšska Valley in the area known as „Čertova záhrada,“ where 16 water mills were still functional in 1925. Through feeder ditches, it was possible to transport around 2,000,000 m3 of water in favorable years. The discharge facility on the outlet adit is currently non-functional (banskastiavnica.sk).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie, Šariš, Šarišské obce

Kamenica – obec v Spišskošarišskom medzihorí

Hits: 3288

Kamenica je obec ležiaca v Spišskošarišskom medzihorí. Na ceste z Prešova do Starej Ľubovne. Nad obcou sa čnie hrad Kamenica.

Z obdobia 10. – 12. storočia sa tu zistilo slovanské pohrebisko. Obec vznikla v polovici 13. storočia pod kráľovským poľovníckym hradom Kamenica. Prvá zmienka je z roku 1248 po prvom tatárskom vpáde, prípadne z roku 1270 (hodnovernejšia). Hradný vrch Kamenica, bralo vysoké 725 metrov nad morom, bolo útočiskom pred Tatármi (kamenica.sk). Kamenický hrad dal podľa dochovaných písomností postaviť v prvej polovici 13. storočia Dietrich – gróf spišských Sasov okolo roku 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica uvádza ako Torkueley, Thorkw, Torkow. Administratívne toto územie spravovali z panstva a hradu  do druhej polovici 13. storočia. V roku 1600 bolo v obci 31 obývaných (kamenica.sk). Hrad bol zničený vojskami Šimona Forgáča v roku 1556 (Wikipedia). V roku 1816 došlo k zbúraniu hradných múrov. V Kamenici žilo v minulosti sedliacke a želiarske obyvateľstvo, neskôr roľníctvom, drevorubačstvom, pastierstvom. V 20-tych rokoch 20. storočia a po skončení II. svetovej , sa mnohí obyvatelia vysťahovali do Ameriky (kamenica.sk). V obci žije dnes asi 1830 obyvateľov (kamenica.sk). O zachovanie hradu sa v súčasnosti stará občianske združenie Kamenná veža (Wikipedia).


Kamenica is a village located in the Spišsko-šarišské Medzihorie, on the road from Prešov to . Above the village stands Kamenica Castle.

From the 10th to the 12th century, a Slavic cemetery was discovered in this area. The village was established in the mid-13th century beneath the royal hunting castle of Kamenica. The first mention is from 1248, after the first Mongol invasion, possibly from 1270 (more reliable). Kamenica Castle, rising 725 meters above sea level, served as a refuge against the Mongols (kamenica.sk). According to preserved documents, Dietrich, the count of Saxons, built Kamenica Castle in the first half of the 13th century, around 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica is also mentioned as Torkueley, Thorkw, Torkow. Administratively, this territory was managed from the Šariš estate and castle until the second half of the 13th century. In 1600, there were 31 inhabited houses in the village (kamenica.sk). The castle was destroyed by the forces of Šimon Forgáč in 1556 (Wikipedia). In 1816, the castle walls were demolished. In the past, Kamenica was home to peasants and ironworkers, later engaged in agriculture, logging, and shepherding. In the 1920s and after the end of World War II, many residents emigrated to America (kamenica.sk). The village is currently inhabited by approximately 1830 people (kamenica.sk). The preservation of the castle is now the responsibility of the civic association Kamenná veža (Wikipedia).


Kamenica to wieś położona na obszarze Spišsko-šarišské Medzihorie, na drodze z Prešova do Stará Ľubovňa. Ponad wsią wznosi się zamek Kamenica.

Z okresu X-XII wieku odkryto tu słowiańskie cmentarzysko. Wieś powstała w połowie XIII wieku pod królewskim łowieckim zamkiem Kamenica. Pierwsza wzmianka pochodzi z roku 1248, po pierwszym najazdzie Mongołów, prawdopodobnie z roku 1270 (bardziej wiarygodna). Zamek Kamenica, wznoszący się na wysokość 725 metrów nad poziomem morza, służył jako schronienie przed Mongołami (kamenica.sk). Według zachowanych dokumentów, Dietrich, hrabia spišskich Sasów, wzniósł zamek Kamenica w pierwszej połowie XIII wieku, około roku 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica występuje także jako Torkueley, Thorkw, Torkow. Administracyjnie obszar ten był zarządzany z posiadłości i zamku Šariš do drugiej połowy XIII wieku. W 1600 roku we wsi było 31 zamieszkałych domów (kamenica.sk). Zamek został zniszczony przez siły Šimona Forgáča w 1556 roku (Wikipedia). W 1816 roku mury zamku zostały zburzone. W przeszłości Kamenica było domem dla chłopów i hutników żelaza, później zajmowali się rolnictwem, wycinką drzewa i pasterstwem. W latach 20. XX wieku i po zakończeniu II wojny światowej wielu mieszkańców wyemigrowało do Ameryki (kamenica.sk). Obecnie wieś zamieszkuje około 1830 osób (kamenica.sk). O zachowanie zamku troszczy się obecnie stowarzyszenie obywatelskie Kamenná veža (Wikipedia).


Камениця – село, розташоване в міжгір’ї Спішсько-Шарішське, на дорозі з Прешова до Старої Любовні. Над селом видно замок Камениця.

З епохи X-XII століть тут виявлено слов’янське кладовище. Село з’явилося в середній частині XIII століття під королівським мисливським замком Камениця. Перша згадка відноситься до 1248 року після першого нашестя монголів, можливо до 1270 року (надійніша). Замок Камениця, що підіймається на висоту 725 метрів над рівнем моря, слугував притулком від монголів (kamenica.sk). За збереженими документами, Дітрих, граф спішських Сасів, збудував замок Камениця в першій половині XIII століття, близько 1248 року (kamennaveza.sk). Камениця також згадується як Torkueley, Thorkw, Torkow. Адміністративно цю територію управляли з маєтку і замку Шаріш до другої половини XIII століття. У 1600 році в селі було 31 заселений будинок (kamenica.sk). Замок був знищений військами Шимона Форгача в 1556 році (Вікіпедія). У 1816 році стіни замку були з

руйновані. Камениця в минулому була домом для селян і залізярів, пізніше займалася сільським господарством, рубкою лісу та пастушеством. У 20-х роках XX століття і після закінчення Другої світової війни багато мешканців емігрували в Америку (kamenica.sk). В селі зараз проживає приблизно 1830 осіб (kamenica.sk). Збереженням замку наразі займається громадське об’єднання Kamenná veža (Вікіпедія).