2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Jablonka

Hits: 4708

Jab­lon­ka je obec na Myja­ve, ozna­čil by som ju za stre­dis­ko­vú. V stre­de obce odpo­rú­čam v prí­pa­de potre­by nav­ští­viť reštau­rá­ciu. Vždy mi tam chu­ti­lo :-). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1661 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). V Jab­lon­ke, ležia­cej na úpä­tí Bie­lych Kar­pát, k 1.1.2011 žilo 477 oby­va­te­ľov. Ma 26 osád: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Micha­lič­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­trum, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Osíd­ľo­va­nie Jab­lon­ka zača­lo v dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia. Je mož­né, že do hôr sa uchy­ľo­va­li husi­ti. Je mož­né, že v hlbo­kých horách hľa­da­lo úto­čiš­te pred Tur­ca­mi. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1661. V rokoch 19301989 pôso­bil v Jab­lon­ke diva­del­ný súbor Bre­zin­ka, za kto­rým stál dlhé roky Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

Oko­lie Jab­lon­ky je veľ­mi pek­né. Samot­ná obec leží v krás­nom pro­stre­dí. Veľ­mi pek­ná kra­ji­na je naj­mä sme­rom na západ ku Polian­ke, ale aj sme­rom na seve­ro­zá­pad na Myja­vu. Dru­há stra­na z Mate­jov­ca ponú­ka tiež pek­nú scenériu.


Jab­lon­ka is a vil­la­ge near Myja­va, and I would desc­ri­be it as a cen­ter. In the cen­ter of the vil­la­ge, I recom­mend visi­ting the res­tau­rant if needed. I alwa­ys enjo­y­ed it the­re :-). The first writ­ten men­ti­on is from 1661 (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). In Jab­lon­ka, loca­ted at the foot­hills of the Whi­te Car­pat­hians, the­re were 477 inha­bi­tants as of Janu­ary 1, 2011. It has 26 sett­le­ments: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­ter, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Sett­le­ment of Jab­lon­ka began in the second half of the 16th cen­tu­ry. It is possib­le that the Hus­si­tes sought refu­ge in the moun­tains. They may have sought refu­ge from the Otto­mans deep in the moun­tains. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1661. From 1930 to 1989, the Bre­zin­ka the­a­ter ensem­ble ope­ra­ted in Jab­lon­ka, led for many years by Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

The sur­roun­dings of Jab­lon­ka are very beau­ti­ful. The vil­la­ge itself is in a love­ly set­ting. The lands­ca­pe is espe­cial­ly beau­ti­ful towards the west to Polian­ka, as well as nort­hwest towards Myja­va. The Mate­jo­vec side also offers a pic­tu­re­sque scenery.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Obyce – dedina s dávnou históriou neďaleko od Topoľčianok

Hits: 4239

Oby­ce sa nachá­dza­jú neďa­le­ko od Topoľ­čia­nok, na seve­ro­vý­chod od Zla­tých Mora­viec. Ležia na rie­ke Žita­va, ale sú tak­mer zo všet­kých strán obko­le­se­né hora­mi. Nachá­dza­jú sa tu via­ce­ré pra­me­ne pit­nej vody. Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny to bola par­ti­zán­ska obec. Žijú tu dob­ro­sr­deč­ní a pra­co­vi­tí ľudia. Prvé písom­né zmien­ky o Oby­ciach sú už z roku 1075 v lis­ti­ne Svä­to­be­ňa­dic­ké­ho opát­stva sa spo­mí­na medzi majet­kom Ebe­dec”. Iné his­to­ric­ké náz­vy Obýc: Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. Kon­com 18. sto­ro­čia bola v Oby­ciach papier­ňa. Zanik­la asi v roku 1840, ale dodnes sa zacho­val pre túto oblasť názov Papier­ňa”, napriek tomu, že tam dnes sto­jí horá­reň (oby​ce​.eu).


Oby­ce is situ­ated near Topoľ­čian­ky, nort­he­ast of Zla­té Morav­ce. It is loca­ted along the Žita­va River but is sur­roun­ded by moun­tains from almost all sides. Seve­ral sour­ces of drin­king water can be found in the area. During World War II, Oby­ce ser­ved as a par­ti­san vil­la­ge. The inha­bi­tants are kno­wn for being kind-​hearted and hardworking.

The first writ­ten records of Oby­ce date back to 1075, men­ti­oned in a docu­ment of the Svä­to­be­ňa­dic­ké opát­stvo abbey as part of the pro­per­ty Ebe­dec.” Oby­ce had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. In the late 18th cen­tu­ry, the­re was a paper mill in Oby­ce, which cea­sed to exist around 1840. Howe­ver, the name Papier­ňa” (Paper Mill) still per­sists in the area, des­pi­te the fact that the­re is now a moun­tain hut the­re (oby​ce​.eu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Žadovica – kraj medzi Čachtickými a Myjavskými Karpatmi

Hits: 3807

Obec Žado­vi­ca leží na prie­seč­ní­ku Nové­ho Mes­ta nad VáhomBre­zo­vej pod Brad­lomMyja­vouHor­nou Stre­dou. Tkáč­stvo, kera­mi­kár­stvo tvo­ria iden­ti­tu Žadovice.


The vil­la­ge of Žado­vi­ca is loca­ted at the inter­sec­ti­on of Nové Mes­to nad Váhom and Bre­zo­vá pod Brad­lom, along with Myja­va and Hor­ná Stre­da. Wea­ving and potte­ry form the iden­ti­ty of Žadovica.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Jeruzalem na Myjave

Hits: 5997

Je to tro­chu zvlášt­ne, aj na Slo­ven­sku máme Jeru­za­lem :-)). Medzi Mate­jov­comSych­ro­vom sa nachá­dza Jeru­za­lem, malá dedi­na na Myja­ve. Foto­gra­fie sú z kra­ji­ny pri tej­to obci.

Odka­zy


It’s a bit pecu­liar; even in Slo­va­kia, we have a Jeru­sa­lem :-)). Bet­we­en Mate­jo­vec and Sych­rov lies Jeru­za­lem, a small vil­la­ge in Myja­va. The pho­tog­raphs are from the coun­try­si­de near this village.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Hrachovište – krajina pod Plešivcom

Hits: 2994

Hra­cho­viš­te je obec na Myja­ve. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1392 pod náz­vom Hra­cho­wich (hra​cho​vis​te​.sk). Význam­ný je baro­ko­vý rímsko-​katolícky kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie18. sto­ro­čia (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Nad obcou je hora Ple­ši­vec. Pre­kvi­ta­lo tu v minu­los­ti koši­kár­stvo (hra​cho​vis​te​.sk). Obec leží na juho­vý­cho­de Myjav­skej pahor­ka­ti­ny a v Čach­tic­kých vrchoch pri úpä­tí Malých Kar­pát v doli­ne Jab­lon­ky. V roku 1715 tu bolo 51 domov. V súčas­nos­ti má obec 738 oby­va­te­ľov (hra​cho​vis​te​.sk). Kvô­li zápla­vám bolo Hra­cho­viš­te nie­ke­dy nazý­va­né kato­líc­ky­mi Benát­ka­mi. V 20. sto­ro­čí žil v obci Pavol Stra­ka, kto­rý sa dožil 116 rokov a bol nie­len naj­star­ším obča­nom Rakúsko-​Uhorska, ale prav­de­po­dob­ne aj Euró­py. K nie­kto­rým zau­jí­ma­vým zvy­kom pat­rí, že chlap­ci na Luciu cho­dil pooblie­ka­ní za diev­ča­tá, oby­čaj­ne v bie­lom, po domoch s husí­mi kríd­la­mi a opra­šo­va­li a ome­ta­li všet­ko, čo im priš­lo pod ruku (hra​cho​vis​te​.sk).


Hra­cho­viš­te is a vil­la­ge near Myja­va. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1392 under the name Hra­cho­wich (hra​cho​vis​te​.sk). The notab­le struc­tu­re is the Baro­que Roman Cat­ho­lic Church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary, dating from the 18th cen­tu­ry (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). Abo­ve the vil­la­ge is the Ple­ši­vec moun­tain. Bas­ket wea­ving thri­ved in the past (hra​cho​vis​te​.sk). The vil­la­ge is loca­ted in the sout­he­ast of the Myja­va Hills and in the Čach­ti­ce Moun­tains at the foot of the Small Car­pat­hians in the Jab­lon­ka Val­ley. In 1715, the­re were 51 hou­ses in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 738 inha­bi­tants (hra​cho​vis​te​.sk). Due to flo­ods, Hra­cho­viš­te was some­ti­mes cal­led the Cat­ho­lic Veni­ce. In the 20th cen­tu­ry, Pavol Stra­ka, who lived to be 116 years old, resi­ded in the vil­la­ge. He was not only the oldest citi­zen of Austria-​Hungary but like­ly also of Euro­pe. As for inte­res­ting tra­di­ti­ons, on St. Lucia­’s Day, boys used to dress up as girls, usu­al­ly in whi­te, with goose wings, and went from hou­se to hou­se dus­ting and swe­e­ping eve­ryt­hing in sight (hra​cho​vis​te​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post