2011-2015, 2012, 2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

skala
Hits: 4346

Mor­ské oko je naj­väč­šie ple­so Vyso­kých Tatier, leží však na poľ­skej stra­ne Tatier, pod Rys­mi vo výš­ke 1395 met­rov nad morom. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 35 hek­tá­rov, naj­väč­šia hĺb­ka tak­mer 51 met­rov, bre­ho­vá čia­ra dosa­hu­je 2613 met­rov. Za zmien­ku sto­jí, že oko­li­té ští­ty sú 1000 met­rov nad hla­di­nou ple­sa. Nazý­va­lo sa aj Rybie ple­so. Pome­no­va­nie Mor­ské oko je pochá­dza z legen­dy, pod­ľa kto­rej bolo ple­so pod zemou spo­je­né s morom. Naj­star­šia zmien­ka o ple­se je z roku 1575. Čaro Mor­ské­ho oka inšpi­ro­va­lo mno­hých poľ­ských malia­rov, bás­ni­kov aj hudob­ní­kov (wiki​pe​dia​.sk).

Mor­skie Oko is the lar­gest lake in the High Tatras, but it is loca­ted on the Polish side of the Tatras, below Rysy at an alti­tu­de of 1395 meters abo­ve sea level. Its area is almost 35 hec­ta­res, with a maxi­mum depth of almost 51 meters, and the sho­re­li­ne rea­ches 2613 meters. It is worth men­ti­oning that the sur­roun­ding peaks are 1000 meters abo­ve the lake­’s sur­fa­ce. It was also cal­led Rybie Ple­so. The name Mor­skie Oko comes from a legend accor­ding to which the lake was con­nec­ted under­ground to the sea. The oldest men­ti­on of the lake dates back to 1575. The charm of Mor­skie Oko has ins­pi­red many Polish pain­ters, poets, and musicians.

Mor­skie Oko jest naj­wi­ęks­zym jezi­orem w Tat­rach Wyso­kich, ale znaj­du­je się po stro­nie pol­skiej, pod Rysa­mi na wyso­ko­ści 1395 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jego powierzch­nia wyno­si nie­mal 35 hek­ta­rów, naj­wi­ęks­za głębo­ko­ść sięga pra­wie 51 met­rów, a linia brze­go­wa ma dłu­go­ść 2613 met­rów. War­to wspom­nieć, że otac­za­jące szc­zy­ty znaj­du­ją się 1000 met­rów nad pozi­omem wody jezi­ora. Kie­dyś nazy­wa­ne było również Rybim Jezi­orem. Nazwa Mor­skie Oko pocho­dzi z legen­dy, według któ­rej jezi­oro było podziem­nie połąc­zo­ne z mor­zem. Naj­stars­za wzmian­ka o jezi­or­ze pocho­dzi z roku 1575. Urok Mor­skie­go Oka zains­pi­ro­wał wie­lu pol­skich malar­zy, poetów i muzyków.

Odka­zy:

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2015, Časová línia, Neživé, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Umenie

Tradičné umelecké remeslá v Piešťanoch

skala
Hits: 3153

V roku 2009 sa po prvý krát kona­lo v Pieš­ťa­noch podu­ja­tie ​“Tra­dič­né ume­lec­ké remes­lá”. V roku 2010 som sa ho aj aktív­ne zúčast­nil. Kona­lo sa v ter­mí­ne 21. až 23. mája. Podu­ja­tie sa v roku 2015 kona­lo tiež.

In 2009, the event ​“Tra­di­ti­onal Art Crafts” took pla­ce in Pieš­ťa­ny for the first time. In 2010, I acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in it as well. It was held from May 21st to 23rd. The event also took pla­ce in 2015.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, V čase, Zahraničie

Jar na Braunsbergu

skala
Hits: 1778

Jar na Brauns­ber­gu je skve­lou prí­le­ži­tos­ťou zažiť pre­bu­de­nie prí­ro­dy a vidieť jedi­neč­né výhľa­dy na oko­li­tú kra­ji­nu. V jar­nom obdo­bí sa Brauns­berg mení na oázu fareb­ných kve­tov a zele­nej vege­tá­cie. Stro­my začí­na­jú pučať, na sva­hoch kop­ca sa obja­vu­jú prvé jara­bi­ny, mar­hu­le a čereš­ne, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú pale­tu farieb a vôní. Je síce ešte chlad­nej­šie poča­sie, ale opla­tí sa sem zájsť. Na Brauns­ber­gu sa nachá­dza množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov a cyk­lot­rás, kto­ré umož­ňu­jú pohodl­ný a prí­jem­ný spô­sob, ako pre­skú­mať ten­to úžas­ný kra­jin­ný park v jar­nom období.

Spring on Brauns­berg is a gre­at oppor­tu­ni­ty to expe­rien­ce the awa­ke­ning of natu­re and see uni­que vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. In the spring­ti­me, Brauns­berg trans­forms into an oasis of color­ful flo­wers and gre­en vege­ta­ti­on. Tre­es begin to bud, and on the slo­pes of the hill, the first rowans, apri­cots, and cher­ries appe­ar, cre­a­ting an impres­si­ve palet­te of colors and scents. Whi­le the weat­her may still be cooler, it’s worth a visit here. Brauns­berg boasts nume­rous hiking trails and cyc­ling rou­tes, pro­vi­ding a com­for­tab­le and enjo­y­ab­le way to explo­re this ama­zing lands­ca­pe park in the springtime.

Der Früh­ling auf dem Brauns­berg ist eine gro­ßar­ti­ge Gele­gen­he­it, das Erwa­chen der Natur zu erle­ben und ein­zi­gar­ti­ge Ausb­lic­ke auf die umlie­gen­de Lands­chaft zu genie­ßen. Im Früh­ling ver­wan­delt sich der Brauns­berg in eine Oase aus bun­ten Blu­men und grüner Vege­ta­ti­on. Bäu­me begin­nen zu knos­pen, und an den Hän­gen des Hügels ers­che­i­nen die ers­ten Ebe­res­chen, Apri­ko­sen und Kirs­chen, die eine bee­in­druc­ken­de Palet­te von Far­ben und Düf­ten erze­ugen. Auch wenn das Wet­ter noch etwas küh­ler sein kann, lohnt sich ein Besuch hier. Der Brauns­berg ver­fügt über zahl­re­i­che Wan­der­we­ge und Radwe­ge, die einen bequ­e­men und ange­neh­men Weg bie­ten, um die­sen ers­taun­li­chen Lands­chafts­park im Früh­ling zu erkunden.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Záhorie

Železná Studienka

skala
Hits: 3243

Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) je hod­not­ná loka­li­ta Bra­ti­sla­vy. Časť prí­ro­dy pri betó­no­vej džun­gli. Nachá­dza sa tu via­ce­ro jazier, rôz­nych zaria­de­ní vhod­ných pre oddych, turis­ti­ku. Všet­ko obklo­pu­je les.

Vo Vydric­kej doli­ne sa už veľ­mi dáv­no usa­di­li mly­ná­ri, kto­rí tu posta­vi­li mly­ny (Brna). Jeden z nich je pre­zen­to­va­ný v inom prís­pev­ku. V roku 1830 tu boli otvo­re­né Fer­di­nan­do­ve kúpe­le (Eisenb­run­del), kto­ré vybu­do­val Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Avšak v roku 1844 ich Jakub Palu­gay pre­ro­bil na hotel. Mes­to zača­lo spra­vo­vať loka­li­tu v roku 1894. V roku 1938 sa usku­toč­ni­la roz­siah­la revi­ta­li­zá­cia celé­ho are­álu. Objekt ale v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia devas­to­val až v roku 1970 budo­vu asa­no­va­li. Úpra­va Vydri­ce v minu­los­ti spô­so­bi­la naru­še­nie spod­ných vôd a pra­meň zani­kol. Súčas­ťou mly­nov boli vod­né nádr­že. Prvá je dato­va­ná už do roku 1761. V roku 1846 boli vybu­do­va­né šty­ri. K ich oži­ve­niu po záni­ku mly­nov priš­lo v roku 1901. Sta­li sa z nich ryb­ní­ky s mož­nos­ťou kúpa­nia, čln­ko­va­nia a v zime kor­ču­ľo­va­nia (Brna).

Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) is a valu­ab­le loca­ti­on in Bra­ti­sla­va. It’s a part of natu­re amidst the conc­re­te jun­gle. Here, you can find seve­ral lakes, vari­ous faci­li­ties suitab­le for rela­xa­ti­on, hiking, all sur­roun­ded by forests.

In the Vydri­ca Val­ley, mil­lers sett­led long ago, cons­truc­ting mills (Brna). One of them is pre­sen­ted in anot­her con­tri­bu­ti­on. In 1830, Fer­di­nan­d’s baths (Eisenb­run­del) were ope­ned here, built by Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Howe­ver, in 1844, Jakub Palu­gay con­ver­ted them into a hotel. The city began to mana­ge the area in 1894. In 1938, exten­si­ve revi­ta­li­za­ti­on of the enti­re area took pla­ce. Howe­ver, the buil­ding was devas­ta­ted in the 1960s, and it was demo­lis­hed in 1970. Past modi­fi­ca­ti­ons to Vydric­ka led to dis­rup­ti­on of groun­dwa­ter, and the spring disap­pe­a­red. Water reser­vo­irs were part of the mills. The first one dates back to 1761. In 1846, four were built. They were revi­ved after the mills cea­sed in 1901. They beca­me ponds suitab­le for swim­ming, boating, and win­ter ska­ting (Brna).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2000, 2005, 2006-2010, 2008, 2011-2015, 2015, Časová línia, Do roku 2005, Príroda

Slnko

skala
Hits: 2424

Sln­ko je zdro­jom živo­ta pre Zem. Jeho vplyv na náš svet je nepo­pie­ra­teľ­ný a jeho význam v našom živo­te je nesmier­ny. Sln­ko nás fas­ci­nu­je svo­jou krá­sou, silou a dôle­ži­tos­ťou. Je to sym­bol živo­ta, ener­gie a neko­neč­né­ho ves­mí­ru, kto­rý nás den­no­den­ne obklo­pu­je svo­jím svet­lom a tep­lom. Sln­ko je hro­ma­dou plaz­my, kto­rá je zlo­že­ná z vodí­ka a hélia. Jeho povr­cho­vá tep­lo­ta dosa­hu­je neuve­ri­teľ­ných pri­bliž­ne 5500 °C a jeho hmot­nosť pred­sta­vu­je pri­bliž­ne 99,8 % celej hmot­nos­ti slneč­nej sústa­vy. Jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších javov spo­je­ných so Sln­kom je jeho žia­re­nie, kto­ré zahŕňa elek­tro­mag­ne­tic­ké žia­re­nie vo for­me vidi­teľ­né­ho svet­la, ultra­fia­lo­vé­ho žia­re­nia a rön­tge­no­vé­ho žia­re­nia. Ten­to slneč­ný tok ener­gie je základ­ným fak­to­rom, kto­rý umož­ňu­je život na Zemi. Bez slneč­né­ho svet­la by nebo­la mož­ná foto­syn­té­za, nebo­la by mož­ná tvor­ba orga­nic­kej hmo­ty. Okrem toho Sln­ko ovplyv­ňu­je aj poča­sie a kli­ma­tic­ké pod­mien­ky na Zemi.

Pre mno­hé kul­tú­ry a civi­li­zá­cie malo Sln­ko bož­ský sta­tus a bolo pred­me­tom uctie­va­nia a nábo­žen­ských obra­dov. Jeho cyk­lic­ké pohy­by a sezón­ne zme­ny slú­ži­li ako základ pre rôz­ne kalen­dá­re a sviat­ky. Štú­dium Sln­ka je dôle­ži­té pre naše pozna­nie ves­mí­ru a pre pocho­pe­nie jeho vply­vu na život na Zemi. Moder­né astro­no­mic­ké tech­no­ló­gie nám umož­ňu­jú štu­do­vať jeho štruk­tú­ru, vlast­nos­ti a dyna­mi­ku s vyso­kou presnosťou.

The Sun is the sour­ce of life for Earth. Its influ­en­ce on our world is unde­niab­le, and its sig­ni­fi­can­ce in our lives is immen­se. The Sun fas­ci­na­tes us with its beau­ty, power, and impor­tan­ce. It is a sym­bol of life, ener­gy, and the infi­ni­te uni­ver­se that sur­rounds us dai­ly with its light and warmth. The Sun is a mass of plas­ma com­po­sed main­ly of hyd­ro­gen and helium. Its sur­fa­ce tem­pe­ra­tu­re rea­ches an inc­re­dib­le app­ro­xi­ma­te­ly 5500°C, and its mass accounts for app­ro­xi­ma­te­ly 99.8% of the enti­re mass of the solar system.

One of the most impor­tant phe­no­me­na asso­cia­ted with the Sun is its radia­ti­on, which inc­lu­des elect­ro­mag­ne­tic radia­ti­on in the form of visib­le light, ultra­vi­olet radia­ti­on, and X‑rays. This solar ener­gy flux is a fun­da­men­tal fac­tor that enab­les life on Earth. Wit­hout sun­light, pho­to­synt­he­sis would not be possib­le, and the for­ma­ti­on of orga­nic mat­ter would not occur. Addi­ti­onal­ly, the Sun influ­en­ces weat­her and cli­ma­tic con­di­ti­ons on Earth.

For many cul­tu­res and civi­li­za­ti­ons, the Sun held a divi­ne sta­tus and was the sub­ject of wors­hip and reli­gi­ous ritu­als. Its cyc­li­cal move­ments and sea­so­nal chan­ges ser­ved as the basis for vari­ous calen­dars and holi­da­ys. The stu­dy of the Sun is essen­tial for our unders­tan­ding of the uni­ver­se and its impact on life on Earth. Modern astro­no­mi­cal tech­no­lo­gies allow us to stu­dy its struc­tu­re, pro­per­ties, and dyna­mics with high precision.

Use Facebook to Comment on this Post