2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Levoča – kráľovské mesto

Hits: 5142

Mes­to Levo­ča leží pod Levočs­ký­mi vrch­mi, vďa­ka svo­jej boha­tej minu­los­ti pat­rí medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá Slo­ven­ska (levo​ca​.sk). Maďar­sky Lőc­se, nemec­ky Leuts­chau, leží v nad­mor­skej výš­ke 570 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 64 km2 žije tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Levočs­ká doli­na, Levočs­ké lúky, Záva­da (Wiki­pe­dia).

Je to sta­ro­by­lé his­to­ric­ké mes­to s pek­ným cen­trom. Kráľov­ské mes­to Slo­ven­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levočs­ké námes­tie pat­rí medzi naj­väč­šie stre­do­ve­ké námes­tia na Slo­ven­sku (roy​al​-towns​.sk). Dnes v Levo­či žije asi 14500 oby­va­te­ľov. Od roku 2009 je mes­to zapí­sa­né na Zozna­me Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (levo​ca​.sk). 

Na mies­te dneš­né­ho mes­ta bolo už na pre­lo­me 11. – 12. sto­ro­čia viac osád, čo doka­zu­je kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša juho­vý­chod­ne od mes­ta, kto­rý bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. Dru­há osa­da bola tam, kde je dnes Košic­ká uli­ca (levo​ca​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1249, pod náz­vom Leucha (levo​ca​.sk). V 13. sto­ro­čí sa tu usa­dzu­jú nemec­kí kolo­nis­ti a v roku 1271 sa Levo­ča stá­va hlav­ným mes­tom pro­vin­cie spiš­ských Sasov (levo​ca​.sk). Hyb­nou silou mes­ta bol obchod. Obcho­do­va­lo sa s han­sov­ný­mi mes­ta­mi, s Kra­ko­vom, s Benát­ka­mi. Reme­sel­ní­ci pro­du­ko­va­li tovar pre celé Uhor­sko a aj Poľ­sko. Neskôr sa Levo­ča sta­la jed­ným z cen­tier rene­san­cie a huma­niz­mu v Uhor­sku (levo​ca​.sk). V roku 1474 nav­ští­vil mes­to Matej Kor­vín, v roku 1497 bra­tia Jage­lov­ci. V tla­čiar­ni bra­tov Bre­ue­rov­cov vyšiel Orbis Pic­tus Jana Amo­sa Komen­ské­ho v šty­roch jazy­koch. V dobe národ­né­ho obro­de­nia bola Levo­ča mies­tom pôso­be­nia štú­rov­cov (roy​al​-towns​.sk). V Levo­či pôso­bil Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, fyzik Albert Fuchs, hereč­ky Lucia Gaži­ová, Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia bol posta­ve­ný dneš­ný veľ­ký far­ský kos­tol svä­té­ho Jaku­ba star­šie­ho, apoš­to­la (levo​ca​.sk). Mimo­riad­ne cen­ný je jeho inte­ri­ér, kto­rý pred­sta­vu­je jedi­neč­né die­la stre­do­vé­ho sak­rál­ne­ho ume­nia. Nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný hlav­ný oltár svä­té­ho Jaku­ba je s výš­kou 18.6 met­ra naj­vyš­ším svoj­ho dru­hu na sve­te. Je z lipo­vé­ho dre­va v rokoch 15071517 v diel­ni Maj­stra Pav­la (levo​ca​.sk). Námes­tie lemu­je viac ako 50 meš­tian­skych a pat­ri­cij­ských domov, mno­hé sú pome­no­va­né pod­ľa býva­lých maji­te­ľoch (levo​ca​.sk).

V 14. až 15. sto­ro­čí sa mes­to sta­lo stre­do­európ­skym obchod­ným cen­trom (levo​ca​.sk). Mes­to hos­po­dár­sky i kul­túr­ne kul­mi­nu­je na pre­lo­me 15. a 16. sto­ro­čia (levo​ca​.sk). Levočs­ké lýce­um sa sta­lo význam­ným cen­trom slo­ven­ské­ho národ­né­ho hnu­tia štú­rov­cov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na his­to­ric­kom námes­tí je viac ako 50 gotic­kých, rene­sanč­ných a rano­ba­ro­ko­vých pat­ri­cíj­skych domov s arká­do­vi­tý­mi vnút­ro­ný­mi dvor­mi (skon​li​ne​.sk). Levočs­ké hrad­by sú tak­mer kom­plet­ne zacho­va­né, z 15 bášt a veží sa zacho­va­lo 6, z toho tri brá­ny: Košic­ká, Poľ­ská a Men­hard­ská. Pôvod rad­ni­ce sia­ha do 15. sto­ro­čia. Na fasá­de sú maľ­by, kto­ré pred­sta­vu­jú sym­bo­ly občian­skych cnos­tí: stried­mosť, opatr­nosť, udat­nosť, trpez­li­vosť a spra­vod­li­vosť. Dnes je rad­ni­ca spo­je­ná s rene­sanč­nou vežou, kto­rá bola posta­ve­ná v rokoch 16561661 a slú­ži­la ako zvo­ni­ca. Pôvod­ne zo 16. sto­ro­čia pochá­dza kliet­ka han­by, kto­rá sto­jí pred rad­ni­cou. Od 16. sto­ro­čia do roku 1923 bola Levo­ča síd­lom Spiš­skej župy (levo​ca​.sk). V rokoch 17461747 vyučo­val na jezu­it­skom gym­ná­ziu mate­ma­tik, fyzik a astro­nóm Maxi­mi­lián Rudolf Hell. 18. a 19. sto­ro­čí pôso­bi­li v baníc­tve a žele­ziar­stve Prob­st­ne­rov­ci. Po odvo­la­ní Ľudo­ví­ta Štú­ra z bra­ti­slav­ské­ho lýcea, priš­li jeho štu­den­ti na Evan­je­lic­ké lýce­um do Levo­če. Pri tej­to prí­le­ži­tos­ti vznik­la v roku 1844 revo­luč­ná pie­seň, neskôr hym­na Nad Tat­rou sa blýs­ka”, kto­rá sa prvý­krát spie­va­lu tu (Kris­te­ko­vá).

V Levo­či sa koná Medzi­ná­rod­ný kul­túr­ny fes­ti­val Dni Maj­stra Pav­la, fes­ti­val váž­nej hud­by Levočs­ké babie leto, fes­ti­val komor­nej hud­by Kon­ver­gen­cie, súťaž nepro­fe­si­onál­nych diva­del­ných súbo­rov Scé­nic­ká žat­va (Kris­te­ko­vá), tema­tic­ké pre­hliad­ky Potul­ky Levo­čou, Levočs­ká hudob­ná jar, Levočs­ká hudob­ná jeseň, Marián­ska púť, Kar­pat­ský reme­sel­ný trh, Via­noč­ný reme­sel­ný trh, výtvar­ný a foto­gra­fic­ký Ple­nér Maj­stra Pav­la, noč­né podu­ja­tie plné hud­by, spe­vy, sve­tiel Tajom­ná Levo­ča (Kris­te­ko­vá).


The town of Levo­ča is situ­ated bene­ath the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), and due to its rich his­to­ry, it is among the most visi­ted towns in Slo­va­kia (levo​ca​.sk). In Hun­ga­rian, it is cal­led Lőc­se, and in Ger­man, Leuts­chau, situ­ated at an ele­va­ti­on of 570 meters abo­ve sea level. It covers an area of 64 km² and is home to almost 15,000 resi­dents, with dis­tricts inc­lu­ding Levočs­ká Doli­na, Levočs­ké Lúky, and Záva­da (Wiki­pe­dia).

It is an ancient his­to­ri­cal town with a beau­ti­ful cen­ter, recog­ni­zed as the Roy­al Town of Slo­va­kia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levo­ča Squ­are is among the lar­gest medie­val squ­ares in Slo­va­kia (roy​al​-towns​.sk). As of 2009, the town has been insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List (levo​ca​.sk).

In the area whe­re the pre­sent town stands, the­re were mul­tip­le sett­le­ments around the turn of the 11th and 12th cen­tu­ries, evi­den­ced by the Church of St. Nicho­las sout­he­ast of the town, built in the Roma­ne­sque sty­le. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1249 under the name Leucha (levo​ca​.sk). In the 13th cen­tu­ry, Ger­man colo­nists sett­led here, and in 1271, Levo­ča beca­me the capi­tal of the Spiš Saxons pro­vin­ce (levo​ca​.sk). The town thri­ved eco­no­mi­cal­ly through tra­de, enga­ging with Han­se­a­tic cities, Kra­kow, and Veni­ce. Later, Levo­ča beca­me one of the cen­ters of the Renais­san­ce and huma­nism in Hun­ga­ry (levo​ca​.sk). In 1474, Matt­hias Cor­vi­nus visi­ted the town, and in 1497, the Jagiel­lo­nian brot­hers. Jan Amos Komen­ský­’s Orbis Pic­tus was prin­ted in four lan­gu­ages at the Bre­uer brot­hers’ prin­ting pre­ss. During the era of nati­onal revi­val, Levo­ča was a hub for the acti­vi­ties of the Štúr scho­ol (roy​al​-towns​.sk). Pro­mi­nent figu­res who lived or wor­ked in Levo­ča inc­lu­de Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, phy­si­cist Albert Fuchs, and act­res­ses Lucia Gaži­ová and Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

In the second half of the 14th cen­tu­ry, the cur­rent lar­ge Parish Church of St. James the Elder, the Apost­le, was built, fea­tu­ring an excep­ti­onal inte­ri­or with uni­que works of late medie­val sac­red art. The late-​Gothic wooden main altar of St. James, stan­ding at a height of 18.6 meters, is the tal­lest of its kind glo­bal­ly, craf­ted from lin­den wood bet­we­en 1507 and 1517 in Mas­ter Pau­l’s works­hop (levo​ca​.sk). The squ­are is lined with over 50 burg­her and pat­ri­cian hou­ses, many named after for­mer owners (levo​ca​.sk).

During the 14th to 15th cen­tu­ries, the town beca­me a Cen­tral Euro­pe­an tra­de cen­ter (levo​ca​.sk). Both eco­no­mi­cal­ly and cul­tu­ral­ly, the town rea­ched its zenith at the turn of the 15th and 16th cen­tu­ries (levo​ca​.sk). Levočs­ké Lýce­um beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter for the Slo­vak nati­onal move­ment led by the Štú­rists (Infor­mač­ná tabu­ľa). The his­to­ric squ­are fea­tu­res over 50 Got­hic, Renais­san­ce, and ear­ly Baro­que burg­her hou­ses with arca­ded inner cour­ty­ards (skon​li​ne​.sk). The city walls of Levo­ča are almost com­ple­te­ly pre­ser­ved, with 6 of the ori­gi­nal 15 bas­ti­ons and towers remai­ning, inc­lu­ding three gates: Košic­ká, Poľ­ská, and Men­hard­ská. The ori­gi­nal town hall dates back to the 15th cen­tu­ry. The faca­de fea­tu­res pain­tings repre­sen­ting sym­bols of civic vir­tu­es: tem­pe­ran­ce, pru­den­ce, cou­ra­ge, patien­ce, and jus­ti­ce. Today, the town hall is con­nec­ted to a Renais­san­ce tower built bet­we­en 1656 and 1661, ser­ving as a belf­ry. The Cage of Sha­me in front of the town hall ori­gi­na­tes from the 16th cen­tu­ry. From the 16th cen­tu­ry to 1923, Levo­ča was the seat of Spiš Coun­ty (levo​ca​.sk). In 1746 – 1747, mat­he­ma­ti­cian, phy­si­cist, and astro­no­mer Maxi­mi­lian Rudolf Hell taught at the Jesu­it gym­na­sium. In the 18th and 19th cen­tu­ries, the Prob­st­ner fami­ly pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in mining and metal­lur­gy. After Ľudo­vít Štú­r’s dis­mis­sal from the Bra­ti­sla­va lyce­um, his stu­dents came to the Evan­ge­li­cal Lyce­um in Levo­ča. In 1844, on this occa­si­on, the revo­lu­ti­ona­ry song, later the ant­hem Nad Tat­rou sa blýs­ka,” was com­po­sed and first sung here (Kris­te­ko­vá).

Levo­ča hosts vari­ous cul­tu­ral events, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Cul­tu­ral Fes­ti­val Days of Mas­ter Paul, Levočs­ké Babie Leto (a fes­ti­val of clas­si­cal music), Con­ver­gen­cies (a cham­ber music fes­ti­val), Sce­nic Har­vest (a com­pe­ti­ti­on for non-​professional the­a­ter groups), the­med tours Wan­de­rings through Levo­ča, Levočs­ká Hudob­ná Jar­ná (Levo­ča Music Spring), Levočs­ká Hudob­ná Jeseň (Levo­ča Music Autumn), Marián­ska Púť (Marian Pilg­ri­ma­ge), Car­pat­hian Craft Mar­ket, Chris­tmas Craft Mar­ket, the artis­tic and pho­tog­rap­hic Mas­ter Paul Open Air, and a night event full of music, sin­ging, and lights cal­led Mys­te­ri­ous Levo­ča (Kris­te­ko­vá).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, TOP

Mesto

Hits: 7357

Mes­to je obyt­ná oblasť, zvy­čaj­ne zahr­ňu­je rôz­ne budo­vy, infra­štruk­tú­ru a verej­né pries­to­ry. Tie­to oblas­ti majú rôz­ne cha­rak­te­ris­ti­ky a fun­kcie, a môžu byť rôz­no­ro­dé v závis­los­ti od ich veľ­kos­ti, kul­túr­nych vply­vov a hos­po­dár­skych pod­mie­nok. Mes­tá majú väč­šiu hus­to­tu oby­va­teľ­stva v porov­na­ní s vidiec­ky­mi oblas­ťa­mi. Oby­va­teľ­stvo mes­ta môže byť roz­ma­ni­té z hľa­dis­ka veku, etnic­ké­ho pôvo­du a sociálno-​ekonomického sta­tu­su. Majú kom­plex­nú infra­štruk­tú­ru vrá­ta­ne ciest, verej­nej dopra­vy, inži­nier­skych sie­tí. Infra­štruk­tú­ra mes­ta pod­po­ru­je jeho fun­go­va­nie a ply­nu­lý chod. Čas­to obsa­hu­jú kul­túr­ne a komerč­né cen­trá, ako sú múzeá, galé­rie, obchod­né štvr­te a reštau­rač­né oblas­ti. Tie­to cen­trál­ne oblas­ti sú mies­tom kul­túr­ne­ho a eko­no­mic­ké­ho dia­nia. Rôz­ne mes­tá majú svo­je cha­rak­te­ris­tic­ké archi­tek­to­nic­ké štý­ly, kto­ré môžu odrá­žať his­to­ric­ké, kul­túr­ne a geo­gra­fic­ké vply­vy. Od moder­ných mra­ko­dra­pov po his­to­ric­ké pamiat­ky, archi­tek­tú­ra pris­pie­va k cha­rak­te­ru miesta.

Mes­tá sú čas­to mies­tom boha­té­ho spo­lo­čen­ské­ho živo­ta. Rôz­ne kul­túr­ne, špor­to­vé a spo­lo­čen­ské podu­ja­tia pris­pie­va­jú k roz­ma­ni­tos­ti a dyna­mi­ke miest­ne­ho pro­stre­dia. S ras­tom oby­va­teľ­stva a urba­ni­zá­ci­ou sa mes­ta stre­tá­va­jú s rôz­ny­mi prob­lé­ma­mi, ako sú doprav­ná pre­ťa­že­nosť, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, sprá­va odpa­du a otáz­ky dostup­nos­ti dostup­né­ho býva­nia pre všet­kých. Mes­to je teda viac ako len geo­gra­fic­ký pries­tor; pred­sta­vu­je kom­plex­né sociál­ne, kul­túr­ne a eko­no­mic­ké cen­trum, kde sa pre­lí­na­jú rôz­ne aspek­ty ľud­ské­ho života.


A city is a resi­den­tial area that typi­cal­ly inc­lu­des vari­ous buil­dings, infras­truc­tu­re, and pub­lic spa­ces. The­se are­as have diver­se cha­rac­te­ris­tics and func­ti­ons, and can vary based on the­ir size, cul­tu­ral influ­en­ces, and eco­no­mic con­di­ti­ons. Cities have a hig­her popu­la­ti­on den­si­ty com­pa­red to rural are­as. The popu­la­ti­on of a city can be diver­se in terms of age, eth­nic ori­gin, and socio-​economic sta­tus. They have com­plex infras­truc­tu­re, inc­lu­ding roads, pub­lic tran­s­por­ta­ti­on, and engi­ne­e­ring networks. The city­’s infras­truc­tu­re sup­ports its func­ti­oning and smo­oth ope­ra­ti­on. Cities often inc­lu­de cul­tu­ral and com­mer­cial cen­ters such as muse­ums, gal­le­ries, busi­ness dis­tricts, and res­tau­rant are­as. The­se cen­tral are­as are a hub for cul­tu­ral and eco­no­mic acti­vi­ties. Dif­fe­rent cities have dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­ral sty­les that may ref­lect his­to­ri­cal, cul­tu­ral, and geog­rap­hi­cal influ­en­ces. From modern skysc­ra­pers to his­to­ri­cal land­marks, archi­tec­tu­re con­tri­bu­tes to the cha­rac­ter of a pla­ce. Cities are often vib­rant social hubs. Vari­ous cul­tu­ral, sports, and social events con­tri­bu­te to the diver­si­ty and dyna­mism of the local envi­ron­ment. With the gro­wth of popu­la­ti­on and urba­ni­za­ti­on, cities face vari­ous chal­len­ges, inc­lu­ding traf­fic con­ges­ti­on, air pol­lu­ti­on, was­te mana­ge­ment, and issu­es rela­ted to the acces­si­bi­li­ty of affor­dab­le hou­sing for eve­ry­o­ne. A city is more than just a geog­rap­hic spa­ce; it repre­sents a com­plex social, cul­tu­ral, and eco­no­mic cen­ter whe­re vari­ous aspects of human life intersect.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Aupark v Piešťanoch

Hits: 9106

Aupark je sieť obchod­ných cen­tier pre­vádz­ko­va­ná v rôz­nych mes­tách a kra­ji­nách stred­nej Euró­py. Tie­to nákup­né cen­trá sú zná­me svo­jou rôz­no­ro­dou ponu­kou obcho­dov, reštau­rá­cií a slu­žieb. Názov Aupark” je spá­ja­ný so zába­vou, nákup­mi a rela­xá­ci­ou v moder­nom pro­stre­dí. Pri Nit­rian­skej uli­ci v Pieš­ťa­noch sa budo­val Aupark. 29.4.2010 sa jeho brá­ny otvorili.


Aupark is a network of shop­ping cen­ters ope­ra­ting in vari­ous cities and coun­tries in Cen­tral Euro­pe. The­se shop­ping cen­ters are kno­wn for the­ir diver­se ran­ge of shops, res­tau­rants, and ser­vi­ces. The name Aupark” is asso­cia­ted with enter­tain­ment, shop­ping, and rela­xa­ti­on in a modern envi­ron­ment. Aupark was cons­truc­ted on Nit­rian­ska Stre­et in Pieš­ťa­ny, and its doors ope­ned on April 292010.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Severoamerické, Typ krajiny, USA, USA, Zahraničie

Las Vegas – hlavné mesto zábavy

Hits: 3642

Las Vegas sa nachá­dza na juhu štá­tu Neva­daUSA v Mohav­skej púš­ti. Vyzna­ču­je sa veľ­mi vyso­kou hus­to­tou oby­va­teľ­stva, navy­še počet oby­va­te­ľov neus­tá­le stú­pa. Jeho kli­ma­tic­ké pome­ry zod­po­ve­da­jú suchej a tep­lej klí­me. O Las Vegas sa hovo­rí ako o mes­te zába­vy, o mes­te hazar­du. Nachá­dza sa tu množ­stvo hote­lov, kasín. Nie veľ­mi ďale­ko od Las Vegas sa nachá­dza národ­ný park Grand Cany­on. Nad­ča­so­vý lesk, hra­vá atmo­sfé­ra a nespo­čet­né mož­nos­ti zába­vy cha­rak­te­ri­zu­jú Las Vegas, mes­to, kto­ré sa čas­to ozna­ču­je ako Hlav­né mes­to zába­vy na sve­te”. Mes­to bolo zalo­že­né v roku 1905 ako želez­nič­ná sta­ni­ca, no jeho sku­toč­ný vzo­stup začal v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia, keď sa sta­lo cen­trom hazard­ných hier. Dnes je Las Vegas zná­me pre svo­je luxus­né hote­ly a kasí­na, kto­ré tvo­ria impo­zant­nú silu­e­tu na sláv­nom bul­vá­ri The Strip. Je dlhý pri­bliž­ne 6,8 km, nachá­dza­jú sa tu nie­kto­ré z naj­lu­xus­nej­ších hote­lov a kasín na sve­te, vrá­ta­ne iko­nic­kých sta­vieb ako The Bel­la­gio, The Vene­tian, a Cae­sa­r’s Pala­ce. Kaž­dý z tých­to kom­ple­xov ponú­ka nie­len hazard­né hry, ale aj nespo­čet­né mož­nos­ti zába­vy, od sve­tel­ných show až po kon­cer­ty sve­to­vých hviezd. Hazard­né hry sú v Las Vegas prav­de­po­dob­ne naj­zná­mej­ším aspek­tom. S tisíc­ka­mi hra­cích auto­ma­tov a sto­lo­vých hier v kaž­dom kasí­ne sa mes­to sta­lo syno­ny­mom pre hazard a šťastie.

V posled­ných rokoch sa Las Vegas sna­ží zme­niť svoj imidž tým, že posky­tu­je šir­šiu šká­lu zážit­kov pre náv­štev­ní­kov, vrá­ta­ne rodin­ných atrak­cií, kva­lit­ných reštau­rá­cií a obchod­ných cen­tier. Down­to­wn Las Vegas, zná­me aj ako Old Vegas”, ponú­ka auten­tic­ký pohľad na minu­losť mes­ta a nie­kto­ré z jeho naj­star­ších kasín. Oko­lie Las Vegas je tiež domo­vom nie­kto­rých úžas­ných prí­rod­ných krás. Las Vegas si tiež udr­žia­va svo­ju pozí­ciu ako význam­né mies­to pre kon­gre­sy a kon­fe­ren­cie, s mno­hý­mi veľ­ký­mi kon­gre­so­vý­mi cen­tra­mi a výsta­vis­ka­mi. To pri­dá­va na eko­no­mic­kej dôle­ži­tos­ti mes­ta a pri­vá­dza do neho stov­ky tisíc dele­gá­tov a turis­tov kaž­dý rok.


Las Vegas is loca­ted in the sout­hern part of the sta­te of Neva­da in the USA, in the Moja­ve Desert. It is cha­rac­te­ri­zed by a very high popu­la­ti­on den­si­ty, and the num­ber of resi­dents con­ti­nu­es to rise. Its cli­ma­te cor­res­ponds to a dry and warm cli­ma­te. Las Vegas is often refer­red to as the Enter­tain­ment Capi­tal of the World” and the City of Gam­bling.” The city boasts nume­rous hotels and casinos.

Not far from Las Vegas is the Grand Cany­on Nati­onal Park. Time­less gla­mour, a pla­y­ful atmo­sp­he­re, and coun­tless enter­tain­ment opti­ons defi­ne Las Vegas. Foun­ded in 1905 as a rail­ro­ad sta­ti­on, the city tru­ly began to rise in the mid-​20th cen­tu­ry when it beca­me a cen­ter for gam­bling. Today, Las Vegas is kno­wn for its luxu­ri­ous hotels and casi­nos, for­ming an impres­si­ve sil­hou­et­te along the famous Strip.

The Strip, app­ro­xi­ma­te­ly 6.8 km long, is the heart of enter­tain­ment in Las Vegas. It is home to some of the worl­d’s most luxu­ri­ous hotels and casi­nos, inc­lu­ding ico­nic struc­tu­res like The Bel­la­gio, The Vene­tian, and Cae­sa­r’s Pala­ce. Each of the­se com­ple­xes offers not only gam­bling but also a myriad of enter­tain­ment opti­ons, from light sho­ws to con­certs fea­tu­ring glo­bal stars.

Gam­bling is pro­bab­ly the most well-​known aspect of Las Vegas. With thou­sands of slot machi­nes and tab­le games in each casi­no, the city has beco­me syno­ny­mous with gam­bling and luck. In recent years, Las Vegas has ende­a­vo­red to chan­ge its ima­ge by pro­vi­ding a bro­ader ran­ge of expe­rien­ces for visi­tors, inc­lu­ding fami­ly att­rac­ti­ons, high-​quality res­tau­rants, and shop­ping centers.

Down­to­wn Las Vegas, also kno­wn as Old Vegas,” offers an aut­hen­tic glim­pse into the city­’s past and some of its oldest casi­nos. The sur­roun­ding area of Las Vegas is also home to some bre­ath­ta­king natu­ral won­ders. Las Vegas main­tains its sta­tus as a sig­ni­fi­cant des­ti­na­ti­on for con­fe­ren­ces and con­ven­ti­ons, with nume­rous lar­ge con­ven­ti­on cen­ters and exhi­bi­ti­on spa­ces. This con­tri­bu­tes to the city­’s eco­no­mic impor­tan­ce, att­rac­ting hun­dreds of thou­sands of dele­ga­tes and tou­rists each year.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post