2004, 2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2013, 2014, 2015, Akvaristika, Atlasy, Časová línia, Do roku 2005, Kôrovce, Krevety, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Krevety

skala
Hits: 4690

Kre­ve­ty sa vysky­tu­jú na celom sve­te. Bio­lo­gic­ky pat­ria medzi kôrov­ce. Žijú od pobrež­ných oblas­tí až po hlbo­ké mor­ské dná, žijú v stu­de­ných aj tep­lých vodách. Pat­ria medzi všež­rav­cov, živia sa ria­sa­mi, det­ri­tom, plank­tó­nom, drob­ný­mi ryba­mi, kôrov­ca­mi, mäk­kýš­mi, orga­nic­kým mate­riá­lom na dne mora. Mno­ho dru­hov kre­viet je sociál­nych a vyka­zu­je rôz­ne for­my spo­lu­prá­ce a komu­ni­ká­cie v rám­ci sku­pi­ny. V moriach čas­to slú­žia ako potra­va pre ryby, vtá­ky, kôrov­ce. Avšak sú aj obľú­be­nou potra­vou mno­hých ľudí. Až natoľ­ko, že nad­mer­ný lov ohro­zu­je celé popu­lá­cie kre­viet a vedú k nerov­no­vá­he v mor­ských ekosystémoch. 

Shrimps are found all over the world. Bio­lo­gi­cal­ly, they belo­ng to the crus­ta­ce­ans. They live from coas­tal are­as to deep sea beds, inha­bi­ting both cold and warm waters. They are omni­vo­res, fee­ding on algae, det­ri­tus, plank­ton, small fish, crus­ta­ce­ans, mol­lusks, and orga­nic mate­rial on the sea­bed. Many shrimp spe­cies are social and exhi­bit vari­ous forms of coope­ra­ti­on and com­mu­ni­ca­ti­on wit­hin the group. In the seas, they often ser­ve as food for fish, birds, and crus­ta­ce­ans. Howe­ver, they are also a favo­ri­te food for many peop­le. So much so that over­fis­hing thre­a­tens enti­re shrimp popu­la­ti­ons and leads to imba­lan­ce in mari­ne ecosystems.

Kreb­se kom­men auf der gan­zen Welt vor. Bio­lo­gisch gese­hen gehören sie zu den Kreb­stie­ren. Sie leben von den Küs­ten­ge­bie­ten bis zu den tie­fen Mee­res­böden und bewoh­nen sowohl kal­te als auch war­me Gewäs­ser. Sie sind Allesf­res­ser und ernäh­ren sich von Algen, Det­ri­tus, Plank­ton, kle­i­nen Fis­chen, Kreb­stie­ren, Weich­tie­ren und orga­nis­chen Mate­ria­lien am Mee­res­bo­den. Vie­le Gar­ne­le­nar­ten sind sozial und zei­gen vers­chie­de­ne For­men der Zusam­me­nar­be­it und Kom­mu­ni­ka­ti­on inner­halb der Grup­pe. Im Meer die­nen sie oft als Nahrung für Fis­che, Vögel und Kreb­stie­re. Sie sind jedoch auch eine belieb­te Nahrung­squ­el­le für vie­le Men­schen. So sehr, dass über­mä­ßi­ger Fisch­fang gan­ze Gar­ne­len­po­pu­la­ti­onen bed­roht und zu einem Ungle­ich­ge­wicht in den mari­nen Öko­sys­te­men führt.

Dru­hy (14)

  • Cari­di­na babaul­ti ​“Gre­en”
  • Cari­di­na can­to­nen­sis ​“Red Crystal”
  • Cari­di­na can­to­nen­sis ​“Tiger”
  • Lys­ma­ta amboniensis
  • Mac­rob­ra­chium assamensis
  • Neoca­ri­di­na heteropoda
  • Neoca­ri­di­na hete­ro­po­da ​“Crys­tal Black”
  • Neoca­ri­di­na hete­ro­po­da Blue Jelly”
  • Neoca­ri­di­na hete­ro­po­da ​“Red Cherry”
  • Neoca­ri­di­na hete­ro­po­da ​“Ril­li Blu­ea Dream”
  • Neoca­ri­di­na hete­ro­po­da ​“Saku­ra”
  • Neoca­ri­di­na hete­ro­po­da ​“Saku­ra Dre­am Blue”
  • Neoca­ri­di­na hete­ro­po­da ​“Saku­ra Gold Rückenstrich”
  • Neoca­ri­di­na hete­ro­po­da ​“Saku­ra Schocko”

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáky

skala
Hits: 33687

Vtá­ky – latin­sky Aves pat­ria medzi sta­vov­ce, zahŕňa­jú viac ako desať­ti­síc zná­mych dru­hov, kto­ré sa vysky­tu­jú po celom sve­te. Vtá­ky majú množ­stvo bio­lo­gic­kých cha­rak­te­ris­tík, kto­ré ich odli­šu­jú od iných sku­pín živo­čí­chov. Vtá­ky sú jedi­nou sku­pi­nou sta­vov­cov, kto­rá má schop­nosť lie­ta­nia. Ich pred­né kon­ča­ti­ny sú pre­me­ne­né na kríd­la, kto­ré umož­ňu­jú vzduš­ný let. Vtá­ky majú duté kos­ti, do kto­rých pľú­ca vhá­ňa­jú vzduch. Ich telo je pokry­té perím, kto­ré môže mať rôz­ne far­by a vzo­ry. Perie posky­tu­je izo­lá­ciu pred tep­lom aj chla­dom a je dôle­ži­té pre leto­vé vlast­nos­ti vtá­kov. Kla­dú vaj­cia s tvrdou škru­pi­nou. Inku­bá­cia vajec môže pre­bie­hať na zemi, v hniez­de ale­bo pri­pev­ne­ná na tele rodi­ča. Vtá­ky majú rôz­ne tva­ry zobá­kov a kon­ča­tín pris­pô­so­be­ných na rôz­ne spô­so­by potra­vi­ny. Zobá­ky môžu slú­žiť na zachy­tá­va­nie, láma­nie, ale­bo lov potra­vy. Pre­ja­vu­jú rôz­ne for­my sociál­ne­ho sprá­va­nia, vrá­ta­ne hniez­de­nia v koló­niách, mig­rá­cie a spo­lu­prá­ce pri hľa­da­ní potra­vy. Majú dob­re vyvi­nu­tý hla­so­vý apa­rát, kto­rý pou­ží­va­jú na voka­li­zá­ciu vrá­ta­ne spe­vu, hlas­né­ho vola­nia a komu­ni­ká­cie s iný­mi jedin­ca­mi. Nie­ke­dy vtá­ky prak­ti­zu­jú ovo­vi­vi­pa­riu, čo zna­me­ná, že vaj­cia sa vyví­ja­jú v tele sami­ce a mlá­ďa­tá sa rodia ako už plne vyvi­nu­té jedince.

Birds, scien­ti­fi­cal­ly kno­wn as Aves, belo­ng to the class of ver­teb­ra­tes and encom­pass more than ten thou­sand kno­wn spe­cies dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. Birds exhi­bit nume­rous bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics that dis­tin­gu­ish them from other groups of ani­mals. They are the only group of ver­teb­ra­tes with the abi­li­ty to fly, thanks to the­ir fore­limbs modi­fied into wings.

Birds have hol­low bones that faci­li­ta­te air sac res­pi­ra­ti­on, a uni­que res­pi­ra­to­ry sys­tem that enhan­ces the­ir effi­cien­cy during flight. The­ir bodies are cove­red with feat­hers, disp­la­y­ing vari­ous colors and pat­terns. Feat­hers pro­vi­de insu­la­ti­on against both heat and cold and are cru­cial for the flight capa­bi­li­ties of birds. Birds lay eggs with hard shells, and the incu­ba­ti­on of eggs can occur on the ground, in nests, or even atta­ched to the body of a parent.

The beaks and limbs of birds come in vari­ous sha­pes, adap­ted for dif­fe­rent fee­ding stra­te­gies. Beaks ser­ve func­ti­ons such as gras­ping, bre­a­king, or cap­tu­ring prey. Birds exhi­bit diver­se forms of social beha­vi­or, inc­lu­ding nesting in colo­nies, mig­ra­ti­on, and coope­ra­ti­on in fora­ging. They possess a well-​developed vocal appa­ra­tus used for voca­li­za­ti­on, inc­lu­ding sin­ging, loud cal­ling, and com­mu­ni­ca­ti­on with other individuals.

Birds are kno­wn for the­ir diver­se and intri­ca­te songs, used for com­mu­ni­ca­ti­on and estab­lis­hing ter­ri­to­ry. Some spe­cies even mimic sounds from the­ir envi­ron­ment. Occa­si­onal­ly, birds prac­ti­ce ovo­vi­vi­pa­ri­ty, whe­re eggs deve­lop insi­de the fema­le­’s body, and the offs­pring are born as ful­ly deve­lo­ped indi­vi­du­als. The­se uni­que bio­lo­gi­cal fea­tu­res allow birds to adapt to vari­ous envi­ron­ments and lifes­ty­les, from soaring through the skies to fora­ging on the ground.

Zoznam dru­hov (27)

  • Anas pla­tyr­hyn­chos – kači­ca divá
  • Anser anser – hus divá
  • Aqu­ila chra­sa­ëtos – orol skalný
  • Ardea alba – volav­ka biela
  • A. cine­rea – volav­ka popolavá
  • Bubo bubo – výr skalný
  • Cert­hia fami­lia­ris – kôrov­ník dlhoprstý
  • Helia­ëtus albi­cil­la – orliak morský
  • Cico­nia cico­nia – bocian biely
  • Colum­ba livia domes­ti­ca – holub divý, domes­ti­fi­ko­va­ná forma
  • Cor­vus corax – krka­vec čierny
  • Cyg­nus olor – labuť spevavá
  • Erit­ha­cus rube­cu­la – čer­vien­ka obyčajná
  • Fal­co cher­rug – sokol rároh
  • Fuli­ca atra – lys­ka čierna
  • Gal­lus gal­lus – kura divá
  • Mota­cil­la alba – tra­so­chvost biely
  • Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax – chav­koš nočný
  • Parus cae­ru­le­us – sýkor­ka belasá
  • P. major – sýkor­ka veľká
  • Pas­ser domes­ti­cus – vra­bec domový
  • Pavo cris­ta­tus – páv korunkatý
  • Pele­ca­nus onoc­ro­ta­lus – peli­kán ružový
  • Pha­lac­ro­co­rax car­bo – kormorán
  • Tur­dus meru­la – drozd čierny
  • Tur­dus phi­lo­me­los – drozd plavý
  • Tyto alba – pla­mien­ka driemavá

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Doprava, Neživé, TOP

Doprava

skala
Hits: 6803

Dopra­va pred­sta­vu­je pohyb ľudí a tova­rov z jed­né­ho mies­ta na dru­hé. Verej­ná dopra­va zahŕňa auto­bu­sy, vla­ky, met­ro, elek­trič­ky a iné doprav­né pros­tried­ky, kto­ré sú slú­žia verej­nos­ti. Auto­mo­bi­lo­vá dopra­va je pre­fe­ro­va­ný spô­sob dopra­vy pre jed­not­liv­cov a pre­pra­vu tova­rov. Letec­ká dopra­va zahŕňa lie­tad­lá, kto­ré umož­ňu­jú rých­lu a dlhú vzdia­le­nosť pre ces­tu­jú­cich aj tovar. Námor­ná dopra­va je o lodiach, pla­vid­lách po vod­ných ces­tách. Má kľú­čo­vý význam pre medzi­ná­rod­ný obchod a pre­pra­vu veľ­kých množ­stiev tova­rov. Cyk­lis­ti­ka a chô­dza pred­sta­vu­je for­my dopra­vy pre jed­not­liv­cov, kto­ré sú eko­lo­gic­kej­šie a pris­pie­va­jú k osob­né­mu zdra­viu. S roz­vo­jom tech­no­ló­gií sa obja­vu­jú nové for­my dopra­vy, vrá­ta­ne elek­tric­kých vozi­diel, auto­nóm­ných vozi­diel a inte­li­gent­ných doprav­ných sys­té­mov. Dopra­va zohrá­va dôle­ži­tú úlo­hu v logis­ti­ke a dodá­va­teľ­skom reťaz­ci, zabez­pe­ču­júc ply­nu­lý pohyb tova­rov od výrob­cu k spotrebiteľovi.

S náras­tom počtu vozi­diel a oby­va­te­ľov sú spo­je­né aj prob­lé­my, ako doprav­né záp­chy, zne­čis­te­nie a potre­ba udr­ža­teľ­ných rie­še­ní. Dopra­va je pod­ro­be­ná regu­lá­ciám, kto­ré majú za cieľ zabez­pe­čiť bez­peč­nosť ces­tu­jú­cich a účin­ný pohyb doprav­ných pros­tried­kov. Mno­hé kra­ji­ny inves­tu­jú do moder­ni­zá­cie a roz­vo­ja doprav­ných sie­tí na pod­po­ru hos­po­dár­ske­ho ras­tu a efek­tív­nej mobi­li­ty. Dopra­va je kľú­čo­vým fak­to­rom pre fun­go­va­nie spo­loč­nos­tí a hospodárstiev.

Tran­s­por­ta­ti­on invol­ves the move­ment of peop­le and goods from one pla­ce to anot­her. Pub­lic tran­s­por­ta­ti­on inc­lu­des buses, trains, sub­wa­ys, trams, and other means of tran­s­por­ta­ti­on that ser­ve the pub­lic. Auto­mo­ti­ve tran­s­por­ta­ti­on is a pre­fer­red mode of tran­s­por­ta­ti­on for indi­vi­du­als and the move­ment of goods. Air tran­s­por­ta­ti­on inc­lu­des airp­la­nes, enab­ling fast and long-​distance tra­vel for both pas­sen­gers and car­go. Mari­ti­me tran­s­por­ta­ti­on invol­ves ships and ves­sels on water­wa­ys, pla­y­ing a cru­cial role in inter­na­ti­onal tra­de and the tran­s­por­ta­ti­on of lar­ge quan­ti­ties of goods. Cyc­ling and wal­king repre­sent envi­ron­men­tal­ly friend­ly forms of tran­s­por­ta­ti­on that con­tri­bu­te to per­so­nal health.

With the advan­ce­ment of tech­no­lo­gy, new forms of tran­s­por­ta­ti­on are emer­ging, inc­lu­ding elect­ric vehic­les, auto­no­mous vehic­les, and intel­li­gent tran­s­por­ta­ti­on sys­tems. Tran­s­por­ta­ti­on pla­ys a vital role in logis­tics and the supp­ly chain, ensu­ring the smo­oth move­ment of goods from manu­fac­tu­rers to consumers.

The inc­re­a­se in the num­ber of vehic­les and popu­la­ti­on is asso­cia­ted with chal­len­ges such as traf­fic con­ges­ti­on, pol­lu­ti­on, and the need for sus­tai­nab­le solu­ti­ons. Tran­s­por­ta­ti­on is sub­ject to regu­la­ti­ons aimed at ensu­ring the safe­ty of pas­sen­gers and the effi­cient move­ment of vehic­les. Many coun­tries invest in the moder­ni­za­ti­on and deve­lop­ment of tran­s­por­ta­ti­on networks to sup­port eco­no­mic gro­wth and effi­cient mobi­li­ty. Tran­s­por­ta­ti­on is a key fac­tor in the func­ti­oning of socie­ties and economies.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, Produkty, Reklama

Reklama

skala
Hits: 2641

Rekla­ma je v súčas­nos­ti kaž­do­den­nou súčas­ťou náš­ho živo­ta. Kaž­dý deň sme vysta­ve­ní desiat­kam reklám, kto­ré sú vša­de oko­lo nás – v časo­pi­soch, na bil­bo­ar­doch, tele­ví­zii, sociál­nych médiách a na inter­ne­te. V tej­to dobe vizu­ál­ne­ho doj­mu zohrá­va­jú reklam­né foto­gra­fie kľú­čo­vú rolu v pri­tia­hnu­tí pozor­nos­ti, vyvo­lá­va­ní emó­cií a moti­vo­va­ní spot­re­bi­te­ľov k akcii.

Reklam­né foto­gra­fie majú moc zobra­ziť pro­duk­ty, služ­by a zážit­ky tak, aby oslo­vo­va­li naše city a poci­ty. Kým tex­to­vý obsah môže infor­mo­vať, foto­gra­fie majú schop­nosť pre­ná­šať nála­du a vytvá­rať spo­je­nie so spot­re­bi­teľ­mi. Emo­tív­ne pod­ne­ty zvy­šu­jú zapa­mä­ta­teľ­nosť a zane­chá­va­jú hlb­ší dojem, čím zvy­šu­jú prav­de­po­dob­nosť, že si spot­re­bi­teľ pro­dukt ale­bo služ­bu zapa­mä­tá. Reklam­ná foto­gra­fia je čas­to kľú­čom k zís­ka­niu pozornosti.

Umel­ci a foto­gra­fi v reklam­nom prie­mys­le sa venu­jú vytvá­ra­niu obra­zov, kto­ré sú ori­gi­nál­ne, ino­va­tív­ne a neza­bud­nu­teľ­né. Hľa­da­jú ces­tu ako zachy­tiť kľú­čo­vé momen­ty, kto­ré oslo­vu­jú cie­ľo­vú sku­pi­nu. Foto­gra­fie musia oslo­vo­vať a hovo­riť jazy­kom svoj­ho pub­li­ka. Skve­lí reklam­ní foto­gra­fi a mar­ke­té­ri pra­cu­jú spo­loč­ne na iden­ti­fi­ká­cii štý­lu, farieb a tém, kto­ré rezo­nu­jú s ich kon­krét­nou cie­ľo­vou sku­pi­nou. S roz­vo­jom tech­no­ló­gií sa reklam­né foto­gra­fie stá­va­jú čoraz pôso­bi­vej­ší­mi a inte­rak­tív­nej­ší­mi. Pou­ži­tie 3D gra­fi­ky, roz­ší­re­nej rea­li­ty a iných ino­vá­cií otvá­ra nové mož­nos­ti pre tvor­cov reklám. Tie­to tech­no­lo­gic­ké prv­ky môžu pre­niesť spot­re­bi­te­ľa do inej dimen­zie a umož­niť mu pre­žiť pro­dukt ale­bo služ­bu pred nákupom.

V súvis­los­ti s ras­tú­cim význa­mom onli­ne naku­po­va­nia sa reklam­né foto­gra­fie stá­va­jú kľú­čo­vým prv­kom pri pre­svied­ča­ní spot­re­bi­te­ľa, aby si pro­dukt zakú­pil. Kva­lit­né foto­gra­fie pro­duk­tov, kto­ré pre­cíz­ne uka­zu­jú detai­ly a vlast­nos­ti, vytvá­ra­jú dôve­ru a zabez­pe­ču­jú kva­lit­ný nákup­ný záži­tok. Reklam­né foto­gra­fie sú takou viac než len obra­zo­vým obsa­hom. Sú to ume­lec­ké die­la, kto­ré ovplyv­ňu­jú našu vní­ma­nú hod­no­tu pro­duk­tov a zna­čiek. V súčas­nom rých­lo sa menia­com sve­te zohrá­va­jú reklam­né foto­gra­fie kľú­čo­vú úlo­hu v komu­ni­ká­cii a vytvá­ra­ní doj­mov. Ich vplyv na našu kul­tú­ru a nákup­né sprá­va­nie je neod­de­li­teľ­ný a pred­sta­vu­je fas­ci­nu­jú­cu kapi­to­lu v deji­nách reklamy.

Adver­ti­sing has beco­me an integ­ral part of our dai­ly lives. Eve­ry day, we are expo­sed to dozens of adver­ti­se­ments that sur­round us eve­ry­whe­re — in maga­zi­nes, on bill­bo­ards, on tele­vi­si­on, social media, and the inter­net. In this age of visu­al impact, adver­ti­sing pho­tog­raphs play a cru­cial role in att­rac­ting atten­ti­on, evo­king emo­ti­ons, and moti­va­ting con­su­mers to take action.

Adver­ti­sing pho­tog­raphs have the power to sho­wca­se pro­ducts, ser­vi­ces, and expe­rien­ces in a way that reso­na­tes with our emo­ti­ons and fee­lings. Whi­le tex­tu­al con­tent may inform, pho­tog­raphs have the abi­li­ty to con­vey mood and estab­lish a con­nec­ti­on with con­su­mers. Emo­ti­onal trig­gers enhan­ce memo­ra­bi­li­ty and lea­ve a dee­per impres­si­on, inc­re­a­sing the like­li­ho­od that con­su­mers will remem­ber a pro­duct or ser­vi­ce. Adver­ti­sing pho­tog­rap­hy is often the key to cap­tu­ring attention.

Artists and pho­tog­rap­hers in the adver­ti­sing indus­try focus on cre­a­ting ima­ges that are ori­gi­nal, inno­va­ti­ve, and unfor­get­tab­le. They seek ways to cap­tu­re key moments that reso­na­te with the­ir tar­get audien­ce. Pho­tog­raphs must spe­ak the lan­gu­age of the­ir audien­ce. Gre­at adver­ti­sing pho­tog­rap­hers and mar­ke­ters col­la­bo­ra­te to iden­ti­fy sty­les, colors, and the­mes that reso­na­te with the­ir spe­ci­fic tar­get group.

With the deve­lop­ment of tech­no­lo­gy, adver­ti­sing pho­tog­raphs are beco­ming inc­re­a­sin­gly impres­si­ve and inte­rac­ti­ve. The use of 3D grap­hics, aug­men­ted rea­li­ty, and other inno­va­ti­ons opens new possi­bi­li­ties for ad cre­a­tors. The­se tech­no­lo­gi­cal ele­ments can tran­s­port con­su­mers to anot­her dimen­si­on, allo­wing them to expe­rien­ce a pro­duct or ser­vi­ce befo­re making a purchase.

With the gro­wing sig­ni­fi­can­ce of onli­ne shop­ping, adver­ti­sing pho­tog­raphs have beco­me a cru­cial ele­ment in con­vin­cing con­su­mers to make a pur­cha­se. High-​quality pro­duct pho­tog­raphs that pre­ci­se­ly sho­wca­se details and fea­tu­res build trust and ensu­re a quali­ty shop­ping experience.

Adver­ti­sing pho­tog­raphs are more than just visu­al con­tent. They are artis­tic works that influ­en­ce the per­ce­i­ved value of pro­ducts and brands. In toda­y­’s rapid­ly chan­ging world, adver­ti­sing pho­tog­raphs play a key role in com­mu­ni­ca­ti­on and impres­si­on cre­a­ti­on. The­ir impact on our cul­tu­re and shop­ping beha­vi­or is inse­pa­rab­le and repre­sents a fas­ci­na­ting chap­ter in the his­to­ry of advertising.

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba

Hudba

skala
Hits: 29520

Hud­ba je ume­lec­ký pre­jav vytvo­re­ný kom­bi­ná­ci­ou zvu­kov, meló­dií a ryt­mov. Môže byť vyko­ná­va­ná pomo­cou rôz­nych hudob­ných nástro­jov ale­bo vokál­nych tech­ník. Hud­ba má schop­nosť vyvo­lá­vať emó­cie, pre­ná­šať prí­be­hy a pôso­biť na poslu­chá­čov. Exis­tu­je mno­ho hudob­ných žán­rov a štý­lov, kto­ré sa líšia pod­ľa kul­túr­nych, his­to­ric­kých a regi­onál­nych vply­vov. Hudob­ný pre­jav zahŕňa ovlá­da­nie hudob­ných nástro­jov, inter­pre­tá­ciu skla­dieb a schop­nosť komu­ni­ko­vať cez hud­bu. Pro­fe­si­onál­ni muzi­kan­ti sa čas­to špe­cia­li­zu­jú na urči­tý nástroj ale­bo hudob­ný žáner a môžu pôso­biť v rôz­nych kon­tex­toch, vrá­ta­ne sólo­vých vystú­pe­ní, sku­pi­no­vých zosku­pe­ní. Hud­ba a muzi­kant­ský pre­jav majú v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti význam­né mies­to, posky­tu­júc for­mu seba­vy­jad­re­nia a spô­sob, ako ľudia komu­ni­ku­jú umenie.

Music is an artis­tic expres­si­on cre­a­ted through the com­bi­na­ti­on of sounds, melo­dies, and rhythms. It can be per­for­med using vari­ous musi­cal ins­tru­ments or vocal tech­ni­qu­es. Music has the abi­li­ty to evo­ke emo­ti­ons, con­vey sto­ries, and impact lis­te­ners. The­re are many musi­cal gen­res and sty­les that vary based on cul­tu­ral, his­to­ri­cal, and regi­onal influ­en­ces. Musi­cal expres­si­on invol­ves mas­te­ring musi­cal ins­tru­ments, inter­pre­ting com­po­si­ti­ons, and the abi­li­ty to com­mu­ni­ca­te through music. Pro­fes­si­onal musi­cians often spe­cia­li­ze in a par­ti­cu­lar ins­tru­ment or musi­cal gen­re and can per­form in vari­ous con­texts, inc­lu­ding solo per­for­man­ces and group ensem­bles. Music and musi­cal expres­si­on hold a sig­ni­fi­cant pla­ce in cul­tu­re and socie­ty, pro­vi­ding a form of self-​expression and a way for peop­le to com­mu­ni­ca­te through art.

His­tó­ria hudby

Vznik hud­by môže­me dato­vať na dobu, kedy sa člo­vek sna­žil napo­dob­ňo­vať hla­sy živo­čí­chov. Išlo tak zrej­me tro­chu o pod­ve­do­mý efekt, kedy člo­vek pri­šiel na meló­diu. Neve­ri­li by ste, koľ­ko rôz­nych tónov je v krát­kej – tre­bárs 0.5 sekun­do­vej sek­ven­cii spe­vu neja­ké­ho vtá­ka. Zmys­ly člo­ve­ka to nedo­ká­žu vní­mať uve­do­mo­va­ne – je to ako pri sle­do­va­ní fil­mu, kedy si tiež neuve­do­mu­je­me, že film, kto­rý sle­du­je­me je pos­kla­da­ný zo sta­tic­kých obráz­kov, kto­ré idú rých­los­ťou 25 obráz­kov za sekun­du. Avšak mozog zrej­me evi­do­val tie­to meló­die a naučil postup­ne člo­ve­ka spievať.

His­to­ry of Music

The ori­gin of music can be tra­ced back to a time when humans attemp­ted to mimic the sounds of ani­mals. It was like­ly a some­what sub­con­sci­ous effect, whe­re humans dis­co­ve­red melo­dy. You would­n’t belie­ve how many dif­fe­rent tones are pre­sent in a short sequ­en­ce, such as a 0.5‑second sin­ging of a bird. Human sen­ses can­not con­sci­ous­ly per­ce­i­ve the­se tones, simi­lar to wat­ching a movie whe­re we don’t rea­li­ze that the film, which we are wat­ching, is com­po­sed of sta­tic ima­ges moving at a spe­ed of 25 fra­mes per second. Howe­ver, the brain like­ly regis­te­red the­se melo­dies and gra­du­al­ly taught humans to sing.

Ľudo­vá hudba

Ide zrej­me o naj­frek­ven­to­va­nej­šiu for­mu hud­by, aspoň pokiaľ ide o his­tó­riu. Bola to hud­ba oby­čaj­ne jed­no­du­chých ľudí, kto­rí si medzi sebou jed­not­li­vé diel­ka odo­vzdá­va­li počas mno­ho gene­rá­cii. Ľudo­vá hud­ba v dneš­nej podo­be je už znač­ne vyumel­ko­va­ná ume­lec­ký­mi nástroj­mi. K ľudo­vej hud­be bez­po­chy­by pat­rí aj špe­ci­fic­ký odev – kroj a zvy­ky jed­not­li­vých oblas­tí. Na Slo­ven­sku vznik­lo mno­ho dife­ren­co­va­ných folk­lór­nych oblas­tí, v kto­rých je bohat­stvo náro­da.

Folk Music

It is argu­ab­ly the most pre­va­lent form of music, at least in terms of his­to­ry. Folk music was the music of ordi­na­ry peop­le, who pas­sed indi­vi­du­al pie­ces among them­sel­ves through many gene­ra­ti­ons. Con­tem­po­ra­ry folk music has beco­me quite sop­his­ti­ca­ted with artis­tic ins­tru­ments. Folk music undoub­ted­ly inc­lu­des spe­ci­fic atti­re – folk cos­tu­mes and cus­toms of vari­ous regi­ons. In Slo­va­kia, nume­rous diver­si­fied folk­lo­re regi­ons have emer­ged, ref­lec­ting the rich­ness of the nation.

Jed­ným zo zvlášť ume­lec­ky hod­not­ných poči­nov je pou­ži­tie hudob­ných motí­vov v muzi­kál­nej – inštru­men­tál­ne for­me. Spo­me­niem napr. na celom sve­te zná­mu sku­pi­nu Ber­ky­ho Mre­ni­cu. Dia­bol­ské hus­le hovo­ria za všet­ko. Ten­to súbor sa skve­le popa­so­val aj z die­la­mi maj­strov kla­sic­kej hud­by, ako boli Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms atď. Inou sku­pi­nou je zná­my maďar­ský orches­ter Buda­pešť, kto­rý má úcty­hod­né para­met­re. Ďal­šou sku­pi­nou je v pod­sta­te hard­roc­ko­vá seve­ro­mo­rav­ská sku­pi­na Fle­ret, kto­rá čias­toč­ne využí­va motí­vy ľudo­vej hud­by. Ďal­šou sku­pi­nou je Toč­ko­lo­toč, viac­me­nej zosku­pe­nie bra­tov Peš­tov­cov, kto­rí hra­jú veľ­mi muzikálne.

One of the par­ti­cu­lar­ly artis­ti­cal­ly valu­ab­le ende­a­vors is the use of musi­cal motifs in the musi­cal – ins­tru­men­tal form. For exam­ple, I will men­ti­on the glo­bal­ly reno­wned group Ber­ky­ho Mre­ni­ca. The devi­lish violins spe­ak for them­sel­ves. This ensem­ble has hand­led mas­ter­pie­ces of clas­si­cal music mas­ters such as Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms, and others excel­len­tly. Anot­her group is the famous Hun­ga­rian orches­tra Buda­pest, which boasts impres­si­ve para­me­ters. Yet anot­her group is the essen­tial­ly hard rock North Mora­vian band Fle­ret, which par­tial­ly incor­po­ra­tes motifs from folk music. Anot­her group is Toč­ko­lo­toč, more or less an assem­bly of the Peš­to brot­hers, who play very musically.

Kla­sic­ká hudba

Počiat­ky kla­sic­kej hud­by sia­ha­jú snáď do 15. sto­ro­čia. Mys­lím, že dru­há ope­ra v his­tó­rii bola Daph­ne. Naj­pom­péz­nej­šou for­mou kla­sic­kej – váž­nej hud­by je prá­ve ope­ra. Je to vlast­ne spe­voh­ra. V minu­los­ti hudob­ní skla­da­te­lia skla­da­li množ­stvo opier, ako sto­ro­čia ubie­ha­li, ich počet kle­sal. Dnes sa kom­po­nu­jú aj hyb­ri­dy ako roc­ko­vá ope­ra apod. Hudob­né die­la sa skla­da­li väč­ši­nou pre duchov­né úče­ly, postup­ne chrá­mo­vú hud­bu nahrá­dza svet­ská. Veli­kán­mi sve­to­vej hud­by boli napr. – Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Medzi naj­sláv­nej­šie die­la pat­rí Ver­di­ho Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­to­va Figa­ro­va svad­ba, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­ho Bar­bier zo Sevil­ly, Tos­ca, Vival­di­ho Šty­ri roč­né obdo­bia, Grie­gov Peer Gynt, Ber­li­ozo­va Fan­tas­tic­ká sym­fó­nia, Beet­ho­ve­no­va 9. sym­fó­nia Óda na radosť, Bacho­va Fúga A moll, Čaj­kov­ské­ho Labu­tie jaze­ro, Lus­ká­čik, Schu­ber­to­ve piesne …

Clas­si­cal Music

The begin­nings of clas­si­cal music date back to per­haps the 15th cen­tu­ry. I belie­ve the second ope­ra in his­to­ry was Daph­ne. The most pompous form of clas­si­cal – seri­ous music is, in fact, ope­ra. It is essen­tial­ly a musi­cal dra­ma. In the past, com­po­sers com­po­sed nume­rous ope­ras, but as cen­tu­ries pas­sed, the­ir num­ber dec­li­ned. Today, hyb­rids like rock ope­ras are also com­po­sed, and so on. Musi­cal works were most­ly com­po­sed for spi­ri­tu­al pur­po­ses, gra­du­al­ly repla­ced by secu­lar music. Giants of world music inc­lu­de, for exam­ple, Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Among the most famous works are Ver­di­’s Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­t’s The Mar­ria­ge of Figa­ro, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­’s The Bar­ber of Sevil­le, Tos­ca, Vival­di­’s The Four Sea­sons, Grie­g’s Peer Gynt, Ber­li­oz’s Symp­ho­nie fan­tas­ti­que, Beet­ho­ve­n’s 9th Symp­ho­ny Ode to Joy, Bach’s Fugue in A Minor, Tchai­kov­sky­’s Swan Lake, The Nutc­rac­ker, Schu­ber­t’s songs, and more.

Okrem ope­ry exis­tu­jú aj iné kla­sic­ké for­my hudob­ných diel, sym­fó­nie, ope­re­ty, suity, menu­e­ty, kon­cer­ty, pol­ky, mazur­ky, fúgy, balet, pies­ne, fil­har­mo­nic­ké die­la, die­la pre slá­či­ko­vé kvar­te­tá atď. Aj z kla­sic­kej hud­by čer­pa­li nie­kto­rí umel­ci z iných oblas­tí, resp. opač­ne. Napr. vyš­šie spo­mí­na­ný Ber­ky Mre­ni­ca, ďalej Vanes­sa Mae – kto­rá hrá Johan­na Sebas­tia­na Bacha – váž­ne aj v pop‑e. Ďal­šie prí­kla­dy: Apo­ca­lyp­ti­ca – fín­ske zosku­pe­nie hra­jú­ce reper­to­ár meta­lo­vej for­má­cie Metal­li­ca. Marián Var­ga, kto­rý naj­mä v zosku­pe­ní Col­le­gium Musi­cum na klá­ve­soch doslo­va čaru­je. Jeho Hom­ma­ge alla Bach, ale­bo napr. sklad­ba na motí­vy Kor­sa­ko­vo­vej Šehe­re­zá­dy, sú gran­di­óz­ne. Lon­dýn­sky sym­fo­nic­ký orches­ter zvyk­ne z času na čas vypro­du­ko­vať v pod­sta­te kla­sic­ké die­lo na motí­vy popu­lár­nej hud­by. Mys­lím, že je to sluš­né oce­ne­nie pre hudob­né tele­sá. Napr. z pro­duk­cie sku­pín ABBA, Jeth­ro Tull, Poli­ce. Málo­kto­rý ume­lec – skla­da­teľ doká­že kom­po­no­vať v rôz­nych žán­roch, tobôž nie v cel­kom odliš­ných sme­roch. Pau­lo­vi McCar­tne­y­mu sa to poda­ri­lo – ide o uni­kát­ny prí­pad, kedy skla­da­teľ sláv­nej roc­ko­vej sku­pi­ny Beat­les zlo­žil cel­kom úspeš­ne kla­sic­ké die­lo – mys­lím, že šlo dokon­ca o chrá­mo­vé sym­fo­nic­ké die­lo. Podob­né motí­vy ako v kla­sic­kej hud­be mož­no nájsť naj­mä v jaz­ze.

In addi­ti­on to ope­ra, the­re are also other clas­si­cal forms of musi­cal com­po­si­ti­ons, such as symp­ho­nies, ope­ret­tas, suites, minu­ets, con­cer­tos, pol­kas, mazur­kas, fugu­es, bal­lets, songs, phil­har­mo­nic works, com­po­si­ti­ons for string quar­tets, and so on. Some artists from other gen­res drew ins­pi­ra­ti­on from clas­si­cal music, and vice ver­sa. For exam­ple, the afo­re­men­ti­oned Ber­ky Mre­ni­ca, Vanes­sa Mae – who pla­ys Johann Sebas­tian Bach, both in clas­si­cal and pop music. Other exam­ples inc­lu­de Apo­ca­lyp­ti­ca, a Fin­nish group pla­y­ing the reper­to­ire of the metal band Metal­li­ca. Marian Var­ga, espe­cial­ly in the group Col­le­gium Musi­cum, cap­ti­va­tes with his key­bo­ard skills. His Hom­ma­ge alla Bach or com­po­si­ti­ons ins­pi­red by Rimsky-​Korsakov’s Sche­he­ra­za­de are mag­ni­fi­cent. The Lon­don Symp­ho­ny Orches­tra occa­si­onal­ly pro­du­ces essen­tial­ly clas­si­cal works based on popu­lar music the­mes. I think it’s a decent recog­ni­ti­on for musi­cal ensem­bles. For ins­tan­ce, pro­duc­ti­ons from groups like ABBA, Jeth­ro Tull, and The Poli­ce. Not many artists or com­po­sers can com­po­se in vari­ous gen­res, let alo­ne enti­re­ly dif­fe­rent direc­ti­ons. Paul McCar­tney achie­ved this – a uni­que case whe­re the com­po­ser of the famous rock group The Beat­les suc­cess­ful­ly com­po­sed a clas­si­cal work, even a symp­ho­nic work for the church. Simi­lar motifs to clas­si­cal music can be found, espe­cial­ly in jazz.

Nie­kto­ré kla­sic­ké die­la vyža­du­jú vyso­kú inštru­men­tál­nu zruč­nosť pri hra­ní na hudob­né nástro­je. Je cel­kom pocho­pi­teľ­né, že sami skla­da­te­lia ňou čas­to oplý­va­li. Za naj­väč­šie­ho kla­vír­ne­ho vir­tu­ó­za sa pokla­dá zrej­me Artur Rubins­te­in, za hus­ľo­vých vir­tu­ó­zov zase Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, Nico­lo Paga­ni­ni. Ich veľ­kým obdi­vo­va­te­ľom a rov­na­ko skve­lým vir­tu­ó­zov bol aj rela­tív­ne nedáv­no zosnu­lý Yehu­di Menuhin.

V posled­nej dobe sa roz­trh­lo vre­ce s muzi­kál­mi. Ide o kom­bi­ná­ciu hud­by a divad­la. Vo sve­te sú naj­zná­mej­šie My Fair Lady, Hel­lo Dol­ly, Cho­rus Line, v našich kon­či­nách sú to Jesus Christ Supers­tar, Johan­ka z Arku, Dra­cu­la, Rusal­ka, Pomáda.

Some clas­si­cal works requ­ire high ins­tru­men­tal skill when pla­y­ed on musi­cal ins­tru­ments. It is quite unders­tan­dab­le that com­po­sers them­sel­ves often excel­led in this skill. Artur Rubins­te­in is con­si­de­red one of the gre­a­test pia­no vir­tu­osos, whi­le Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, and Nico­lo Paga­ni­ni are regar­ded as vir­tu­osos on the violin. The late Yehu­di Menu­hin was not only a gre­at admi­rer but also an equ­al­ly excel­lent vir­tu­oso in his own right.

Už dlh­ší čas je popu­lár­na hud­ba najp­re­fe­ro­va­nej­šiu for­mu hud­by súčas­nos­ti. Exis­tu­je mno­ho štý­lov, od muzi­kál­nych až po gýčo­vi­té elek­tro­nic­ké výplo­dy. Ja spo­me­niem hlav­ne tie (aj kla­sic­ké štý­ly), kto­ré hod­no­tím ako pozi­tív­ne. Pro­sím o zho­vie­va­vosť s kate­gó­ria­mi hud­by, nedá sa všet­ko jed­no­du­cho zaradiť.

For quite some time, popu­lar music has been the most pre­fer­red form of con­tem­po­ra­ry music. The­re are many sty­les, ran­ging from musi­cal to kits­chy elect­ro­nic cre­a­ti­ons. I will men­ti­on main­ly tho­se (inc­lu­ding clas­si­cal sty­les) that I con­si­der posi­ti­ve. Ple­a­se be unders­tan­ding about the cate­go­ri­za­ti­on of music; it’s not alwa­ys straightforward.

Jazz

Počiat­ky jaz­zu sia­ha­jú do kon­ca 19. st. a začiat­ku 20. sto­ro­čia. Ide o hud­bu afro­ame­ri­ča­nov, za kolís­ku sa pova­žu­je New Orle­ans. Pod­ľa mňa ide o naj­mu­zi­kál­nej­šiu for­mu. Za skve­lých muzi­kan­tov pova­žu­jem tých­to (za pomlč­kou nasle­du­je umel­cov hlav­ný umel­cov nástroj): Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – gita­ra, Bob­by McFer­rin – vokál, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxo­fón, Step­han­ne Grap­pe­li – hus­le, Michel Pet­ruc­cia­ni – kla­vír, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – gita­ra, Joe Hen­der­son – saxo­fón, Ben­ny Good­man – kla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trúb­ka, Diz­zy Giles­pie – trúb­ka, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vokál, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trúb­ka, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – gita­ra, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – gita­ra, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett, Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. Z našich napr. Peter Lipa – spev, Peter Bar­toš – trub­kár­sky virtuóz.

Jazz

The ori­gins of jazz date back to the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries. It is a music form of Afri­can Ame­ri­cans, with New Orle­ans being con­si­de­red its birthp­la­ce. Accor­ding to me, it is the most musi­cal form. I con­si­der the fol­lo­wing musi­cians outs­tan­ding (ins­tru­ment pla­y­ed is men­ti­oned after the dash):

Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – guitar, Bob­by McFer­rin – vocals, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxop­ho­ne, Step­han­ne Grap­pe­li – violin, Michel Pet­ruc­cia­ni – pia­no, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – guitar, Joe Hen­der­son – saxop­ho­ne, Ben­ny Good­man – cla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trum­pet, Diz­zy Giles­pie – trum­pet, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vocals, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trum­pet, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – guitar, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – guitar, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. From our regi­on, for exam­ple, Peter Lipa – vocals, Peter Bar­toš – trum­pet virtuoso.

Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – gita­ra, Car­los San­ta­na – gita­ra, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – gita­ra, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – gita­ra (no keď spus­tí, znie to ako orches­ter), Jack Bru­ce – gita­ra, Blu­es Rock: Joe Cocker

Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – guitar, Car­los San­ta­na – guitar, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – guitar, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – guitar (when he starts pla­y­ing, it sounds like an orches­tra), Jack Bru­ce – guitar, Blu­es Rock: Joe Cocker

Rock

Ťaž­ko pre mňa defi­no­va­teľ­ný štýl, kto­rý pre mňa nemá v sebe jas­ný komerč­ný vplyv: Sting – svo­jou hud­bou oslo­vil aj jaz­zo­vých umel­cov, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chil­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en na začiat­ku kari­é­ry. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chil­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – gita­ra, Oskar Róz­sa – bas­gi­ta­ra, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – gita­ra, Juraj Grig­lák – bas­gi­ta­ra, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.

Rock

A sty­le that is hard for me to defi­ne, and for me, it lacks a cle­ar com­mer­cial influ­en­ce: Sting – through his music, he has appe­a­led to jazz artists as well, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chi­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en in the ear­ly days. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chi­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – guitar, Oskar Róz­sa – bass guitar, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – guitar, Juraj Grig­lák – bass guitar, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.

  • Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea
  • Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – gita­ra, Deff Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apocalyptica
  • Rene­sain­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Blackmore‘s Night
  • Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musicum
  • Old Rock: Roling Sto­nes, John Lennon
  • Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán

Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – guitar, Def Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apo­ca­lyp­ti­ca Renais­san­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Black­mo­re­’s Night Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musi­cum Old Rock: Rol­ling Sto­nes, John Len­non Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán

Iné žán­re

  • Soul: Lisa Stans­field, Sade
  • Soul­pop: Richard Müller
  • Punk: Sex Pistols
  • A capel­la – čis­to vokál­ny štýl: Clo­se Har­mo­ny Friends – sku­pi­na oko­lo Mária Fan­čo­vi­ča vznik­nu­tá v Nit­re, Fragile
  • Avan­tgar­de: Jabl­koň – veľ­mi čudes­ná muzika
  • Big Beat: Dežo Ursi­ny – gita­ra, Jiří Sche­lin­ger – gitara
  • Reggae: Bob Marley
  • Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud
  • Folk: Paul Simon – gita­ra, Art Gar­fun­kel – gita­ra, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – gita­ra, Fran­ti­šek Ned­věd – gita­ra, Karel Kryl – gita­ra, Vlas­ta Redl – gita­ra, Lenk, Janoušek
  • Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – gitara
  • Folk­rock: Bob Dylan – spev, gita­ra, Jana Kir­schner – gita­ra, Len­ka Fili­po­vá – gita­ra, Vlas­ta Redl – gitara
  • Folk­lor Folk: Vlas­ta Redl – gita­ra, AG Flek, Hradišťan
  • Folk­lor Rock: Vlas­ta Redl – gita­ra, Fleret
  • Fun­ky: Kool and The Gang
  • Hip Hop: N‘Sync
  • Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty
  • Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies
  • Metal: Black Sab­bath, Metallica
  • Oldies: Frank Sinat­ra, Herman‘s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean
  • Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mezzoforte
  • Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá
  • Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – gitara
  • Club: Sade – vokál
  • Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá
  • Modern Clas­sic: Zbig­niew Preisner
  • Muzi­kal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá
  • Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr
  • Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Soul: Lisa Stans­field, Sade Soul­pop: Richard Mül­ler Punk: Sex Pis­tols A capel­la – pure­ly vocal sty­le: Clo­se Har­mo­ny Friends – a group around Mário Fan­čo­vič for­med in Nit­ra, Fra­gi­le Avan­tgar­de: Jabl­koň – very pecu­liar music Big Beat: Dežo Ursi­ny – guitar, Jiří Sche­lin­ger – guitar Reggae: Bob Mar­ley Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud Folk: Paul Simon – guitar, Art Gar­fun­kel – guitar, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – guitar, Fran­ti­šek Ned­věd – guitar, Karel Kryl – guitar, Vlas­ta Redl – guitar, Lenk, Janou­šek Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – guitar Folk­rock: Bob Dylan – vocals, guitar, Jana Kir­schner – guitar, Len­ka Fili­po­vá – guitar, Vlas­ta Redl – guitar Folk­lo­re Folk: Vlas­ta Redl – guitar, AG Flek, Hra­diš­ťan Folk­lo­re Rock: Vlas­ta Redl – guitar, Fle­ret Fun­ky: Kool and The Gang Hip Hop: N‘Sync Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies Metal: Black Sab­bath, Metal­li­ca Oldies: Frank Sinat­ra, Her­ma­n’s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mez­zo­for­te Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – guitar Club: Sade – vocals Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá Modern Clas­sic: Zbig­niew Pre­is­ner Musi­cal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Use Facebook to Comment on this Post