Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Bratislavské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže

Fotopark Bratislava

skala
Hits: 6504

20.9. 2014 sa konal ďalší

Fotoparky sú výbornou príležitosťou to, aby aj širšia videla . Je to aj dobrá príležitosť pre vystavovateľa prezentovať svoj pohľad na .

On September 0.9, 2014, another PhotoPark took place.

PhotoParks are an excellent opportunity for the broader public to experience art. also provides exhibitors with a good chance to showcase their perspective on the world.

Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďalší ročník parkovej , ktoré poriada FOPA na Tyršovom nábreží. Až na jednu krátkodobú silnú prehánku to bolo fajn. Počas nej mi síce zmokli, ale neroztopil som sa ani ja, ani ;-). Tentokrát bol program bohatší napr. o hudobné vystúpenie bubeníkov, o grafiti , ktoré sa tvorili priamo na mieste. V neposlednom rade sa postarali o bagety, ktoré boli naozaj výborné, napriek tomu, že boli balené a o . Vystavujúcim a asi organizátorom padli určite vhod. Výborná bola aj široká diskusia nad vystavenými fotografiami na konci , aj keď je , že začala príliš neskoro na to, ako veľmi dlho trvala :-). Obdržané čestné uznanie za sépiové fotografie slovenskej potešilo.

In the year 2011, on June 25, another edition of the park photography exhibition organized by took place on . Except for a short but intense rain shower, it was great. Although the rain soaked my photographs, neither I nor the pictures melted ;-). This time, the program was enriched with features such as a musical by drummers and artworks created directly on-site. Last but not least, the organizers took care of baguettes, which were truly delicious, despite being packaged, and some beer. This surely pleased both exhibitors and, likely, the organizers themselves. The wide-ranging discussion about the exhibited photographs at the end of the event was excellent, even though it started a bit too late considering how long it lasted :-). Receiving an honorable mention for sepia-toned photographs of the Slovak landscape was a delightful recognition.

Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bratislave Fotopark. Zúčastnil som sa ho a vybral som naň fotografie v sépiovej forme z Talianskych miest. Konkrétne z Benátok, Verony a Padovy. A k tomu som pridal fotky muzikantské, ktoré som nafotil v Banskej Štiavnici. Šlo o českú rómsku kapelu . bola fajn. Ja sa nemal sa socializovať, takže som sa venoval hlavne svojim fotografiám. Spokojný som odchádzal o 18-ej. O Fotojatku som záujem nemal, vzhľadom na to, že som mal toho dosť a mojej chuti ostať nepridali. bolo premietanie a diskusia nad dielami majstrov fotografie. Určite to bolo zaujímavé a podnetné, ja som však mal iné zámery. Možno nabudúce. Fotografovať samotnú akciu sa mi veľmi nechcelo, preto som to trošku odflákol a pofotil som takmer iba vystavované fotografie, ktoré ma zaujali.

On June 19, 2010, Fotopark took place in . I participated in it and selected sepia-toned photographs of Italian cities, specifically , , and . Additionally, I included pictures of musicians taken in , featuring the Roma band Terne Čhave. The atmosphere was enjoyable. I didn’t feel like socializing, so I focused mainly on my photographs. I left home satisfied around 6 PM. I wasn’t interested in Fotojatko due to having had enough and the mosquitoes not encouraging me to stay. Fotojatko involved screenings and discussions about the works of photography masters. It was certainly interesting and inspiring, but I had different intentions. Maybe next time. I wasn’t particularly eager to photograph the event itself, so I took it easy and captured mostly the exhibited photographs that caught my interest.

Rok 2008 21.6.2008 na Tyršovom nábreží, v Bratislavskej Petržalke usporiadal Bratislavský fotoklub profesionálov a amatérov – FOPA parkovú výstavu fotografií – FOTOPARK Šlo o druhý ročník. Zúčastnil som sa jej aj ja s desiatimi fotografiami. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie pre mňa, videl som tvorbu iných, počul rôzne a niekedy s úžasom sledoval aj fotografie, aj rôzne . Úžas bol aj pozitívny aj negatívny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bratislavy prišli vystavovať aj pre mňa známi z . som nepovažoval za extra úžasné ;-), aj vzhľadom na to, že som si vybral fotky mestského až pohľadnicového typu. Potešilo ma, že deviatim mojim fotografiám sa ušlo po nejakom štipci. Každý dostal tri , pomocou ktorých mohol prejaviť svoj . Ja som svoje tri štipce dal trom výtvarne ladených fotografiám Igora Šperku. Veľmi sa mi páčia takéto fotografie.

In 2008, on June 21, the Bratislava Photoclub of Professionals and Amateurs – FOPA organized a park exhibition of photographs – FOTOPARK on Tyršovo nábrežie in Bratislava’s . It was the second edition. I participated with ten photographs. It was a very interesting encounter for me, as I got to see the work of others, heard various opinions, and sometimes watched photographs and reactions with amazement, both positive and negative :-)). I noticed that people I knew from also came to exhibit at FOTOPARK in Bratislava. I didn’t consider my photographs exceptionally amazing ;-), especially since I chose cityscape and postcard-type photos. It pleased me that my nine photographs received some recognition. Everyone was given three tokens to express their taste. I allocated my three tokens to three artistically styled photographs by . I really like such photographs.

Rok 2007

, , ,

Informácie, O mne

Fotografické odkazy

skala
Hits: 4730

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Umenie, Považské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže, Umelecké diela

Fotosession Piešťany

skala
Hits: 5640

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili tomto milom podujatí. Vypočuli si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z , ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in March, another, already seventh, continuation of the event organized by the Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from , , Nové Zámky, and Bratislava. We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte . Martin ukázal priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in , except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term „photografika“ was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe . Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si , zážitky a pod.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the „wedding hall,“ we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas . Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej , a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in , and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like „this can be done much better.“ One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, „Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.“ After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at , unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. / I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia nám prezentovali a svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje . Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it „at home,“ I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8-10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative freedom in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž výstavy FotoKursalon 2008. Do sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane :-)

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie v zložení: , a . Erich je kráľom slovenského a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. , že nemôžete počuť aj jej , stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Winterova Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50-80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.

, ,