2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Flóra Oravy

skala
Hits: 2113

Regi­ón Ora­vy pat­rí medzi chlad­né oblas­ti Slo­ven­ska. Iba doli­na rie­ky Ora­va pat­rí do mier­ne tep­lej oblas­ti. Vod­ná nádrž Ora­va spô­so­bi­la zme­nu pôvod­ných lúč­nych spo­lo­čens­tiev. V lesoch má zastú­pe­nie smrek, jed­ľa, buk, boro­vi­ca, smre­ko­vec. Smre­ko­vé mono­kul­tú­ry tvo­ria väč­ši­nu. Roz­ší­re­ná je boriev­ka oby­čaj­ná (sor​ger​.sk). Je tu zastú­pe­ný stu­peň pahor­ka­tín, pod­hor­ský, hor­ský až subal­pín­sky. V niž­ších polo­hách pre­va­žu­jú list­na­té lesy. Vysky­tu­je sa tu aj jel­ša, bre­za, lies­ka. Flo­ris­tic­ky naj­zau­jí­ma­vej­šie sú raše­li­nis­ká Hor­nej Ora­vy – Klin­ské raše­li­nis­ko, a raše­li­nis­ko na Suchej Hore (ora​va​.sk). Klin­ské raše­li­nis­ko, záso­bo­va­né len zráž­ka­mi, je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou, pred­sta­vu­je naj­viac vyvi­nu­té vrcho­vis­ko­vé raše­li­nis­ko neles­né­ho typu na Slo­ven­sku (ora​va​-regi​on​.sk).

The Ora­va regi­on is situ­ated among the col­der are­as of Slo­va­kia. Only the val­ley of the Ora­va River belo­ngs to a mode­ra­te­ly warm zone. The Ora­va Reser­vo­ir has cau­sed a chan­ge in the ori­gi­nal mea­dow com­mu­ni­ties. The forests are cha­rac­te­ri­zed by the pre­sen­ce of spru­ce, fir, beech, pine, and spruce-​fir. Spru­ce mono­cul­tu­res make up the majo­ri­ty. The com­mon juni­per is wides­pre­ad (sor​ger​.sk). The regi­on encom­pas­ses hills, sub­moun­tai­nous, moun­tai­nous, and subal­pi­ne ter­rain. In lower ele­va­ti­ons, deci­du­ous forests pre­vail, inc­lu­ding alder, birch, and hazel. Notab­ly, the peat bogs of Upper Ora­va – Klin­ské peat bog and the peat bog on Suchá Hora are flo­ris­ti­cal­ly inte­res­ting (ora​va​.sk). Klin­ské peat bog, supp­lied only by pre­ci­pi­ta­ti­on, is a Nati­onal Natu­re Reser­ve and repre­sents the most deve­lo­ped non-​forest moun­tain peat bog in Slo­va­kia (ora​va​-regi​on​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Rakúsko, Stavby, Typ krajiny, Zahraničie

Hrad Schlossberg

skala
Hits: 2785

Hrad Sch­loss­berg sa týči nad Hain­bur­gom.

Kopec nad mes­tom, na kto­rom je hrad posta­ve­ný leží vo výš­ke 291 met­rov nad morom. Hrad tu zača­li budo­vať v roku 1050. Síd­lo sa neskôr dosta­lo do rúk Baben­ber­gov­com. V roku 1152 pre­šlo do vlast­níc­tva Pře­mys­la Ota­ka­ra II.. Od roku 1278 ho vys­trie­da­li Habs­bur­gov­ci (Hara­tí­ko­vá). V 16. sto­ro­čí tu súdi­li bosor­ky (kira​-black​rain​.blog​.cz). V roku 1683 hrad vyplie­ni­li a vypá­li­li Tur­ci (Hara­tí­ko­vá).

Hrad Sch­loss­berg towers abo­ve Hainburg.

The hill abo­ve the town, on which the cast­le is situ­ated, rises to an ele­va­ti­on of 291 meters abo­ve sea level. Cons­truc­ti­on of the cast­le began in 1050. The resi­den­ce later came into the hands of the Baben­ber­gs. In 1152, it pas­sed into the owners­hip of Pře­mysl Ota­kar II. From 1278 onward, it was suc­ce­e­ded by the Habs­bur­gs (Hara­tí­ko­vá). In the 16th cen­tu­ry, wit­ches were tried here (kira​-black​rain​.blog​.cz). In 1683, the cast­le was plun­de­red and set abla­ze by the Turks (Hara­tí­ko­vá).

Hrad Sch­loss­berg erhebt sich über Hainburg.

Der Hügel über der Stadt, auf dem das Sch­loss steht, erhebt sich auf eine Höhe von 291 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Der Bau des Sch­los­ses begann im Jahr 1050. Das Anwe­sen gelang­te spä­ter in die Hän­de der Baben­ber­ger. Im Jahr 1152 ging es in den Besitz von Pře­mysl Ota­kar II. über. Ab 1278 wur­de es von den Habs­bur­gern abge­löst (Hara­tí­ko­vá). Im 16. Jahr­hun­dert wur­den hier Hexenp­ro­zes­se durch­ge­fü­hrt (kira​-black​rain​.blog​.cz). Im Jahr 1683 wur­de das Sch­loss von den Tür­ken gep­lün­dert und in Brand ges­tec­kt (Hara­tí­ko­vá).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, Zahraničie, Živočíchy

Fauna a flóra na Braunsbergu

skala
Hits: 1983

Fló­ra

TOP

Všet­ky

Fau­na

Ved­ľa par­ko­vis­ka sta­čí prejsť kúsok po trá­ve a ste pri koňoch.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Typ krajiny

Námestia

skala
Hits: 2331

Námes­tia majú v his­tó­rii a kul­tú­re mes­ta výni­moč­né mies­to. Sú to mies­ta minu­los­ti, kul­tú­ry, živo­ta mest­ské­ho pro­stre­dia. Námes­tia sú sku­toč­ným srd­com kaž­dé­ho mes­ta. Ich his­to­ric­ký význam, kul­túr­na hod­no­ta, prí­nos pre spo­lo­čen­stvo a urba­nis­tic­ký vplyv robia z tých­to verej­ných pries­to­rov neod­mys­li­teľ­nú súčasť mest­ské­ho živo­ta. Tie­to verej­né pries­to­ry majú schop­nosť spo­jiť ľudí, slú­žiť ako mies­to stret­nu­tí a osláv, a záro­veň pôso­biť ako pries­tor oddy­chu a rela­xá­cie. Väč­ši­na his­to­ric­kých námes­tí vznik­la ako cen­trál­ny bod mes­ta, kde sa stre­tá­va­li obchod­ní­ci, umel­ci, obča­nia a poli­ti­ci. V mno­hých prí­pa­doch sú námes­tia srd­com mest­skej archi­tek­tú­ry, sú plat­for­mou pre kul­túr­ne uda­los­ti a ume­nie. Kon­cer­ty, fes­ti­va­ly, ume­lec­ké výsta­vy a ďal­šie podu­ja­tia sú čas­to uspo­ra­dú­va­né prá­ve na tých­to verej­ných priestoroch.

Námes­tia posky­tu­jú väč­ší pries­tor, kde sa ľudia môžu stre­tá­vať, roz­prá­vať a zdie­ľať svo­je rados­ti a sta­ros­ti. Táto verej­ná inte­rak­cia je vhod­ná pre vytvá­ra­nie spo­lo­čen­stva a posil­ňo­va­nie sociál­nych väzieb. Námes­tia majú nie­len his­to­ric­ký a kul­túr­ny význam, ale tiež pris­pie­va­jú k urba­nis­tic­kej a archi­tek­to­nic­kej kva­li­te mes­ta. Kva­lit­ný dizajn námes­tí môže vytvá­rať prí­jem­né pro­stre­die, kto­ré inšpi­ru­je a pôso­bí ako mag­net pre oby­va­te­ľov aj náv­štev­ní­kov. Okrem toho môže byť cen­trom doprav­ných uzlov a pešej zóny, čo zlep­šu­je cel­ko­vú dostup­nosť a bezpečnosť.

Squ­ares hold a uni­que pla­ce in the his­to­ry and cul­tu­re of a city. They are spa­ces that embo­dy the past, cul­tu­re, and urban life. Squ­ares ser­ve as the true heart of eve­ry city, with the­ir his­to­ri­cal sig­ni­fi­can­ce, cul­tu­ral value, con­tri­bu­ti­ons to the com­mu­ni­ty, and urban impact making them an integ­ral part of urban life. The­se pub­lic spa­ces have the abi­li­ty to bring peop­le toget­her, ser­ving as mee­ting pla­ces and venu­es for celeb­ra­ti­ons, whi­le also pro­vi­ding a spa­ce for rela­xa­ti­on and leisure.

Most his­to­ric squ­ares ori­gi­na­ted as the cen­tral point of a city, whe­re tra­ders, artists, citi­zens, and poli­ti­cians would con­ver­ge. In many cases, squ­ares are the focal points of urban archi­tec­tu­re, acting as plat­forms for cul­tu­ral events and art. Con­certs, fes­ti­vals, art exhi­bi­ti­ons, and other acti­vi­ties are often orga­ni­zed in the­se pub­lic spaces.Squares offer a lar­ger area whe­re peop­le can meet, con­ver­se, and sha­re the­ir joys and con­cerns. This pub­lic inte­rac­ti­on is con­du­ci­ve to buil­ding com­mu­ni­ty and strengt­he­ning social bonds. Squ­ares not only have his­to­ri­cal and cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce but also con­tri­bu­te to the urban and archi­tec­tu­ral quali­ty of a city. Well-​designed squ­ares can cre­a­te a ple­a­sant envi­ron­ment that ins­pi­res and acts as a mag­net for resi­dents and visi­tors ali­ke. Addi­ti­onal­ly, they can ser­ve as tran­s­por­ta­ti­on hubs and pedes­trian zones, impro­ving ove­rall acces­si­bi­li­ty and safety.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Neživé, Stavby, TOP, Zrúcaniny

Zrúcaniny

skala
Hits: 2580

Zrú­ca­ni­ny sú pozos­tat­ky minu­los­ti, majú svo­je vlast­né tajom­stvá a prí­be­hy na vyroz­prá­va­nie. Sú sved­ka­mi minu­lých čias. Od sta­ro­by­lých hra­dov po pev­nos­ti. Zrú­ca­ni­ny nám posky­tu­jú okno do minu­los­ti, pri­po­mí­na­jú nám his­tó­riu a tajom­stvá našich pred­kov. Sú jedi­neč­ným spo­je­ním minu­los­ti s prí­tom­nos­ťou. Sú dôle­ži­tou súčas­ťou náš­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva, kto­rú by sme mali chrá­niť a ctiť. Mno­hé zrú­ca­ni­ny sú spre­vá­dza­né aj legen­da­mi. Od stra­ši­del­ných prí­be­hov o duchoch až po záhad­né záni­ky – kaž­dá zrú­ca­ni­na má svo­je vlast­né mýtic­ké prv­ky. Ich roz­pa­da­jú­ca sa archi­tek­tú­ra ponú­ka­jú jedi­neč­nú pale­tu pre kre­a­tív­ne zábe­ry. Foto­gra­fie zrú­ca­nín neza­chy­tá­va­jú len ich fyzic­kú stav­bu, ale aj atmo­sfé­ru a emó­cie, kto­ré sa s nimi spá­ja­jú. Napriek svoj­mu sta­vu a opus­te­nos­ti môžu byť zrú­ca­ni­ny obno­ve­né a oži­ve­né. Mno­hé komu­ni­ty a nad­šen­ci sa sna­žia obno­viť tie­to his­to­ric­ké mies­ta, či už s cie­ľom zacho­vať ich kul­túr­ne dedič­stvo ale­bo vytvo­riť turis­tic­ké atrakcie.

Ruins are rem­nants of the past, hol­ding the­ir own sec­rets and sto­ries to tell. They bear wit­ness to bygo­ne eras, from ancient cast­les to for­tres­ses. Ruins pro­vi­de us with a win­dow into his­to­ry, remin­ding us of the tales and mys­te­ries of our ances­tors. They are a uni­que con­nec­ti­on bet­we­en the past and the pre­sent, an integ­ral part of our cul­tu­ral heri­ta­ge that deser­ves pro­tec­ti­on and reve­ren­ce. Many ruins are accom­pa­nied by legends, ran­ging from spo­oky ghost sto­ries to mys­te­ri­ous disap­pe­a­ran­ces — each ruin car­ries its own myt­hi­cal elements.

The­ir deca­y­ing archi­tec­tu­re offers a uni­que palet­te for cre­a­ti­ve shots. Pho­tog­raphs of ruins cap­tu­re not only the­ir phy­si­cal struc­tu­res but also the atmo­sp­he­re and emo­ti­ons asso­cia­ted with them. Des­pi­te the­ir sta­te of aban­don­ment, ruins can be revi­ved and revi­ta­li­zed. Many com­mu­ni­ties and ent­hu­siasts stri­ve to res­to­re the­se his­to­ri­cal sites, eit­her to pre­ser­ve the­ir cul­tu­ral lega­cy or to cre­a­te tou­rist att­rac­ti­ons. Ruins, with the­ir enig­ma­tic allu­re, ser­ve as a tes­ta­ment to the pas­sa­ge of time, invi­ting explo­ra­ti­on and ref­lec­ti­on on the nar­ra­ti­ves embed­ded wit­hin the­ir walls.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post