Akvaristika, Labyrintky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Colisa labiosa

Hits: 6669

Druh pochá­dza­jú­ci z juho­vý­chod­nej Ázie, dosa­hu­jú­ci tro­chu men­šie roz­me­ry ako prí­buz­né gura­my rodu Tri­chop­te­rus. Aj syno­nym­ný názov preň je Tri­cho­gas­ter labi­osus. Ide o druh, kto­rý má laby­rint – čo je dýcha­cie ústro­jen­stvo, kto­ré dovo­ľu­je tým­to zvie­ra­tám nady­cho­vať atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Vyví­ja sa im zhru­ba po 50 dňoch od rozp­lá­va­nia. Pri tre­ní tvo­ria peno­vé hniez­do na hla­di­ne. Vyža­du­jú hus­to zaras­te­né a deko­rá­ci­ou posia­te akvá­ri­um, pH oko­lo 6.5, tvrdo­sť do 10 dGH. Tep­lo­ta vody by sa mala udr­žia­vať medzi 2228 °C. Ten­to druh pat­rí do čeľa­de Osph­ro­ne­mi­dae a pochá­dza z poma­ly tečú­cich riek, ryb­ní­kov a močia­rov Indie a Ban­gla­dé­ša. Sú zná­me svo­ji­mi žia­ri­vý­mi far­ba­mi a mie­ru­mi­lov­nou pova­hou. Doras­ta­jú do veľ­kos­ti 8 až 10 cm. Sam­ce sú typic­ky fareb­nej­šie, zobra­zu­jú živé odtie­ne oran­žo­vej, čer­ve­nej a mod­rej, naj­mä počas obdo­bia roz­mno­žo­va­nia. Sami­ce, hoci sú menej fareb­né, majú krás­ny kovo­vý lesk, čas­to v odtie­ňoch strie­bor­nej a svet­lo­mod­rej far­by. Vo svo­jom pri­ro­dze­nom pro­stre­dí sa vysky­tu­je v oblas­tiach s hus­tou vegetáciou.

Na repro­duk­ciu tých­to pod­mie­nok v akvá­riu je vhod­né zabez­pe­čiť dob­re zaras­te­nú nádrž s množ­stvom úkry­tov vytvo­re­ných pomo­cou dre­va, skál a živých rast­lín. Plá­va­jú­ce rast­li­ny môžu tiež pomôcť rozp­tý­liť svet­lo a vytvo­riť pri­ro­dze­nej­šie pro­stre­die. Veľ­kosť nádr­že by mala byť mini­mál­ne 60 lit­rov pre pár ale­bo malú sku­pi­nu. Je mie­ru­mi­lov­ná a môže byť cho­va­ná s iný­mi druh­mi podob­nej veľ­kos­ti a neag­re­sív­nej pova­hy. Ide­ál­ny­mi spo­loč­ník­mi sú iné malé gura­my, tet­ry, ras­bo­ry, pan­cier­níč­ky a malé dru­hy mre­niek. Vyhý­baj­te sa cho­vu s väč­ší­mi, agre­sív­nej­ší­mi druh­mi. Sú zná­me svo­ji­mi sociál­ny­mi inte­rak­ci­ami, naj­mä počas roz­mno­žo­va­nia. Sam­ce môžu byť počas tre­nia mier­ne teri­to­riál­ne. Coli­sa labi­osa doká­že dýchať atmo­sfé­ric­ký vzduch, pre­to je dôle­ži­té, aby bola nádrž zakry­tá, čo zní­ži aj rizi­ko tep­lot­né­ho šoku. Sú všež­ra­vé a v prí­ro­de sa živia drob­ným hmy­zom, lar­va­mi a rast­lin­nou potra­vou. V akvá­riu by im mala byť ponúk­nu­tá vyvá­že­ná stra­va obsa­hu­jú­ca aj suše­né niten­ky, arté­mie a daf­nie. Dopl­n­kom ich stra­vy môžu byť špe­nát, cuketa.

Počas obdo­bia roz­mno­žo­va­nia si samec posta­ví peno­vé hniez­do na hla­di­ne vody, čas­to pod lis­tom ale­bo plá­va­jú­cou rast­li­nou. Keď je hniez­do pri­pra­ve­né, samec začne dvo­re­nie sami­ce, pri­čom uka­zu­je svo­je žia­ri­vé far­by a tan­cu­je oko­lo nej. Po oplod­ne­ní ikier samec sta­rost­li­vo umiest­ni ikry do peno­vé­ho hniez­da. Sami­ca by mala byť po tom­to pro­ce­se odstrá­ne­ná z nádr­že, pre­to­že samec sa sta­ne veľ­mi ochra­nár­skym voči hniez­du a môže byť voči nej agre­sív­ny. Samec sa sta­rá o ikry až do vylia­hnu­tia mlá­ďat, čo zvy­čaj­ne trvá 24 – 36 hodín. Keď sa mlá­ďa­tá začnú voľ­ne pohy­bo­vať, mal by byť aj samec odstrá­ne­ný, aby sa pre­d­iš­lo ich mož­né­mu požie­ra­niu. Mlá­ďa­tá sa môžu kŕmiť nálev­ník­mi, ale­bo špe­ciál­nou potra­vou pre poter, až kým nie sú dosť veľ­ké na to, aby moh­li pri­jí­mať jem­ne rozdr­ve­né vloč­ko­vé krmi­vo ale­bo malé artémie.


Coli­sa labi­osa is a spe­cies nati­ve to Sout­he­ast Asia, rea­ching some­what smal­ler sizes com­pa­red to its clo­se rela­ti­ves in the Tri­chop­te­rus genus. It is also kno­wn syno­ny­mous­ly as Tri­cho­gas­ter labi­osus. This spe­cies posses­ses a laby­rinth organ — a res­pi­ra­to­ry struc­tu­re that allo­ws them to bre­at­he atmo­sp­he­ric oxy­gen. The laby­rinth organ typi­cal­ly deve­lops around 50 days after the fry beco­me free-​swimming. During bre­e­ding, they cre­a­te bubb­le nests on the wate­r’s sur­fa­ce. They requ­ire a den­se­ly plan­ted and deco­ra­ti­ve­ly fil­led aqu­arium with a pH around 6.5 and water hard­ness up to 10 dGH. The water tem­pe­ra­tu­re should be main­tai­ned bet­we­en 22 – 28 °C.

This spe­cies belo­ngs to the fami­ly Osph­ro­ne­mi­dae and ori­gi­na­tes from slow-​moving rivers, ponds, and mars­hes in India and Ban­gla­desh. They are kno­wn for the­ir vib­rant colors and pea­ce­ful tem­pe­ra­ment, gro­wing to a size of 8 to 10 cm. Males are typi­cal­ly more color­ful, disp­la­y­ing bright sha­des of oran­ge, red, and blue, espe­cial­ly during the bre­e­ding sea­son. Fema­les, though less color­ful, have a beau­ti­ful metal­lic she­en, often in sha­des of sil­ver and light blue. In the­ir natu­ral habi­tat, they are found in are­as with den­se vegetation.

To repli­ca­te the­se con­di­ti­ons in an aqu­arium, it is advi­sab­le to pro­vi­de a well-​planted tank with plen­ty of hiding spots cre­a­ted using wood, rocks, and live plants. Flo­ating plants can also help dif­fu­se light and cre­a­te a more natu­ral envi­ron­ment. The tank should have a mini­mum size of 60 liters for a pair or a small group. They are pea­ce­ful and can be kept with other spe­cies of simi­lar size and non-​aggressive natu­re. Ide­al tank mates inc­lu­de other small gou­ra­mis, tetras, ras­bo­ras, cory­do­ras, and small spe­cies of barbs. It is best to avo­id kee­ping them with lar­ger, more agg­res­si­ve spe­cies. They are kno­wn for the­ir social inte­rac­ti­ons, par­ti­cu­lar­ly during bre­e­ding. Males can beco­me slight­ly ter­ri­to­rial during spawning.

Coli­sa labi­osa can bre­at­he atmo­sp­he­ric air, so it is impor­tant to keep the tank cove­red to redu­ce the risk of tem­pe­ra­tu­re shock. They are omni­vo­rous and, in the wild, feed on small insects, lar­vae, and plant mat­ter. In an aqu­arium, they should be offe­red a balan­ced diet that inc­lu­des dried blo­odworms, bri­ne shrimp, and daph­nia. The­ir diet can also be supp­le­men­ted with spi­nach and zucchini.

During the bre­e­ding sea­son, the male will build a bubb­le nest on the wate­r’s sur­fa­ce, often under a leaf or flo­ating plant. Once the nest is rea­dy, the male begins cour­ting the fema­le, sho­wca­sing his bright colors and dan­cing around her. After the eggs are fer­ti­li­zed, the male care­ful­ly pla­ces the eggs into the bubb­le nest. The fema­le should be remo­ved from the tank after this pro­cess, as the male beco­mes very pro­tec­ti­ve of the nest and may beco­me agg­res­si­ve towards her. The male tends to the eggs until they hatch, which usu­al­ly takes 24 – 36 hours. Once the fry begin to swim fre­e­ly, the male should also be remo­ved to pre­vent poten­tial pre­da­ti­on. The fry can be fed infu­so­ria or spe­cia­li­zed fry food until they are lar­ge enough to con­su­me fine­ly crus­hed fla­ke food or small bri­ne shrimp.


Coli­sa labi­osa ist eine Art aus Südos­ta­sien, die etwas kle­i­ne­re Größen erre­icht als ihre nahe ver­wand­ten Gura­mis der Gat­tung Tri­chop­te­rus. Ein syno­ny­mis­cher Name für die­se Art ist Tri­cho­gas­ter labi­osus. Die­se Art besitzt ein Laby­rint­hor­gan, ein Atmungs­sys­tem, das es ihnen ermög­licht, atmo­sp­hä­ris­chen Sau­ers­toff ein­zu­at­men. Die­ses Organ ent­wic­kelt sich etwa 50 Tage nach dem Fre­isch­wim­men der Jung­fis­che. Beim Lai­chen bau­en sie ein Schaum­nest an der Was­se­ro­berf­lä­che. Sie benöti­gen ein dicht bepf­lanz­tes Aqu­arium mit Deko­ra­ti­on, einem pH-​Wert um 6,5 und einer Was­ser­här­te von bis zu 10 dGH. Die Was­ser­tem­pe­ra­tur soll­te zwis­chen 22 und 28 °C gehal­ten werden.

Die­se Art gehört zur Fami­lie Osph­ro­ne­mi­dae und stammt aus lang­sam flie­ßen­den Flüs­sen, Tei­chen und Sümp­fen in Indien und Ban­gla­desch. Sie sind bekannt für ihre leuch­ten­den Far­ben und fried­li­che Natur. Sie erre­i­chen eine Größe von 8 bis 10 cm. Die Männ­chen sind typis­cher­we­i­se far­benp­räch­ti­ger und zei­gen wäh­rend der Fortpf­lan­zungs­ze­it leben­di­ge Oran­ge­töne, Rot- und Blau­töne. Die Weib­chen sind zwar weni­ger bunt, besit­zen aber einen schönen metal­lis­chen Glanz, oft in Silber- und Hellb­lau­tönen. In ihrer natür­li­chen Umge­bung leben sie in Gebie­ten mit dich­ter Vegetation.

Um die­se Bedin­gun­gen im Aqu­arium nach­zu­bil­den, ist es rat­sam, ein gut bepf­lanz­tes Bec­ken mit vie­len Vers­tec­ken, die durch Holz, Ste­i­ne und leben­de Pflan­zen ges­chaf­fen wur­den, bere­it­zus­tel­len. Sch­wimmpf­lan­zen kön­nen eben­falls hel­fen, das Licht zu stre­uen und eine natür­li­che­re Umge­bung zu schaf­fen. Das Aqu­arium soll­te eine Min­destg­röße von 60 Litern für ein Paar oder eine kle­i­ne Grup­pe haben. Sie sind fried­lich und kön­nen mit ande­ren Arten ähn­li­cher Größe und nicht-​aggressiver Natur gehal­ten wer­den. Ide­a­le Aqu­arien­ge­nos­sen sind ande­re kle­i­ne Gura­mis, Salm­ler, Bärb­lin­ge, Pan­zer­wel­se und kle­i­ne Bar­be­nar­ten. Es ist rat­sam, sie nicht mit größe­ren, agg­res­si­ve­ren Arten zusam­men­zu­hal­ten. Sie sind für ihre sozia­len Inte­rak­ti­onen bekannt, ins­be­son­de­re wäh­rend der Fortpf­lan­zung. Männ­chen kön­nen wäh­rend des Lai­chens leicht ter­ri­to­rial werden.

Coli­sa labi­osa kann atmo­sp­hä­ris­che Luft atmen, daher ist es wich­tig, das Aqu­arium abzu­dec­ken, um das Risi­ko eines Tem­pe­ra­turs­chocks zu ver­rin­gern. Sie sind Allesf­res­ser und ernäh­ren sich in der Natur von kle­i­nen Insek­ten, Lar­ven und Pflan­zen­ma­te­rial. Im Aqu­arium soll­te ihnen eine aus­ge­wo­ge­ne Ernäh­rung ange­bo­ten wer­den, die get­rock­ne­te Müc­ken­lar­ven, Arte­mia und Daph­nien umfasst. Ihre Ernäh­rung kann auch mit Spi­nat und Zuc­chi­ni ergänzt werden.

Wäh­rend der Fortpf­lan­zungs­ze­it baut das Männ­chen ein Schaum­nest an der Was­se­ro­berf­lä­che, oft unter einem Blatt oder einer Sch­wimmpf­lan­ze. Sobald das Nest fer­tig ist, beginnt das Männ­chen, das Weib­chen zu umwer­ben, indem es sei­ne leuch­ten­den Far­ben zeigt und um sie herum tanzt. Nach der Bef­ruch­tung der Eier plat­ziert das Männ­chen die Eier sorg­fäl­tig im Schaum­nest. Das Weib­chen soll­te nach die­sem Pro­zess aus dem Aqu­arium ent­fernt wer­den, da das Männ­chen das Nest sehr bes­chüt­zen wird und gege­nüber dem Weib­chen agg­res­siv wer­den kann. Das Männ­chen küm­mert sich um die Eier, bis die Jung­fis­che sch­lüp­fen, was nor­ma­ler­we­i­se 24 – 36 Stun­den dau­ert. Sobald die Jung­fis­che frei sch­wim­men, soll­te auch das Männ­chen ent­fernt wer­den, um eine mög­li­che Gefä­hr­dung durch das Fres­sen der Jung­fis­che zu ver­me­i­den. Die Jung­fis­che kön­nen mit Infu­so­rien oder spe­ziel­lem Auf­zucht­fut­ter gefüt­tert wer­den, bis sie groß genug sind, um fein zer­mah­le­nes Floc­ken­fut­ter oder kle­i­ne Arte­mia zu fressen.


दक्षिण‑पूर्वी एशिया से उत्पन्न होने वाली प्रजाति, जो ट्राइकोप्टरस जीनस की संबंधित गुरामी प्रजातियों की तुलना में थोड़ी छोटी होती है। इसका पर्यायवाची नाम ट्राइकोगैस्टर लैबियोसस भी है। यह एक ऐसी प्रजाति है जिसमें लैबिरिंथ श्वसन तंत्र होता है, जो इन जीवों को वायुमंडलीय ऑक्सीजन को श्वास लेने की अनुमति देता है। यह लगभग 50 दिनों के बाद विकसित होता है। प्रजनन के दौरान, ये सतह पर एक झाग का घोंसला बनाते हैं। इन्हें घने पौधों और सजावट से सुसज्जित एक्वेरियम की आवश्यकता होती है, जिसमें पीएच लगभग 6.5, कठोरता 10 डीजीएच तक होती है। पानी का तापमान 22 – 28 °C के बीच होना चाहिए। यह प्रजाति ओसफ्रोनेमिडे परिवार से संबंधित है और यह भारत और बांग्लादेश की धीमी गति से बहने वाली नदियों, तालाबों और दलदलों से उत्पन्न होती है। ये अपने चमकीले रंगों और शांत स्वभाव के लिए प्रसिद्ध हैं। ये 8 से 10 सेमी की लंबाई तक बढ़ते हैं। नर आमतौर पर अधिक रंगीन होते हैं, विशेष रूप से प्रजनन काल के दौरान वे नारंगी, लाल और नीले रंग के जीवंत रंग प्रदर्शित करते हैं। मादा कम रंगीन होती हैं, लेकिन उनमें अक्सर चांदी और हल्के नीले रंग की धात्विक चमक होती है। अपने प्राकृतिक पर्यावास में, यह घने वनस्पति वाले क्षेत्रों में पाई जाती है।

इन परिस्थितियों को एक्वेरियम में पुन: उत्पन्न करने के लिए, घने पौधों, लकड़ी, चट्टानों और जीवित पौधों के साथ छिपने के स्थानों वाले टैंक का निर्माण करना उपयुक्त है। तैरने वाले पौधे भी प्रकाश को फैलाने और एक अधिक प्राकृतिक वातावरण बनाने में मदद कर सकते हैं। एक जोड़े या छोटे समूह के लिए टैंक का आकार कम से कम 60 लीटर होना चाहिए। यह शांतिपूर्ण है और इसे समान आकार और गैर‑आक्रामक स्वभाव वाली अन्य प्रजातियों के साथ रखा जा सकता है। आदर्श साथी अन्य छोटे गुरामी, टेट्रा, रासबोरा, कॉरिडोरस और छोटे बार्ब्स हैं। बड़े, आक्रामक प्रजातियों के साथ इसे रखने से बचना चाहिए। वे अपनी सामाजिक बातचीत के लिए जाने जाते हैं, विशेष रूप से प्रजनन के दौरान। नर प्रजनन के दौरान हल्के से क्षेत्रीय हो सकते हैं। कोलीसा लैबियोसा वायुमंडलीय हवा में सांस ले सकता है, इसलिए यह महत्वपूर्ण है कि टैंक को ढक कर रखा जाए, जिससे तापमान झटके के जोखिम को भी कम किया जा सके। ये सर्वाहारी होते हैं और प्राकृतिक रूप में छोटे कीड़ों, लार्वा और वनस्पति भोजन का सेवन करते हैं। एक्वेरियम में इन्हें संतुलित आहार दिया जाना चाहिए जिसमें सूखी ब्लडवर्म, आर्टेमिया और डैफनिया शामिल हो। इनके आहार में पालक और तोरी भी पूरक के रूप में दी जा सकती है।

प्रजनन के दौरान, नर पानी की सतह पर अक्सर एक पत्ती या तैरने वाले पौधे के नीचे एक झाग का घोंसला बनाता है। जब घोंसला तैयार होता है, तो नर मादा के पास जाकर अपनी चमकीले रंग और नृत्य के माध्यम से उसे आकर्षित करता है। अंडों के निषेचन के बाद, नर सावधानी से अंडों को झाग के घोंसले में रखता है। इस प्रक्रिया के बाद मादा को टैंक से हटा देना चाहिए, क्योंकि नर घोंसले की रक्षा करने के लिए अत्यधिक आक्रामक हो सकता है। नर अंडों की देखभाल तब तक करता है जब तक वे बच्चे नहीं बन जाते, जो आमतौर पर 24 – 36 घंटे का समय लेते हैं। जब बच्चे तैरने लगते हैं, तो नर को भी हटाना चाहिए, ताकि बच्चों को खाने से बचाया जा सके। बच्चों को इन्फ्यूसोरिया या विशेष फिश फ्राई फूड से खिलाया जा सकता है जब तक कि वे छोटे-छोटे फ्लेक फूड या छोटे आर्टेमिया को खाने के लिए पर्याप्त बड़े नहीं हो जाते।


দক্ষিণ‑পূর্ব এশিয়া থেকে আগত একটি প্রজাতি, যা ট্রাইচোপ্টেরাস গণের সাথে সম্পর্কিত গৌরামি প্রজাতির তুলনায় কিছুটা ছোট। এর প্রতিশব্দ নাম ট্রাইকোগাস্টার ল্যাবিওসাস। এটি একটি প্রজাতি যা ল্যাবিরিন্থ শ্বাসযন্ত্র নিয়ে জন্মায়, যা এই প্রাণীদেরকে বায়ুমণ্ডলীয় অক্সিজেন গ্রহণ করতে দেয়। এটি সাধারণত প্রায় ৫০ দিনের পরে বিকাশ লাভ করে। প্রজননের সময়, এরা পানির পৃষ্ঠে একটি ফেনার বাসা তৈরি করে। এদের ঘনভাবে লাগানো গাছপালা এবং সজ্জায় পূর্ণ অ্যাকোয়ারিয়াম প্রয়োজন, যেখানে pH প্রায় ৬.৫, এবং কঠোরতা ১০ ডিগ্রি জিএইচ পর্যন্ত হয়। পানির তাপমাত্রা ২২-২৮°C এর মধ্যে হওয়া উচিত। এই প্রজাতিটি ওসফ্রোনেমিডি পরিবারের অন্তর্ভুক্ত এবং এটি ভারতের এবং বাংলাদেশের ধীরগতিতে প্রবাহিত নদী, পুকুর এবং জলাভূমি থেকে উৎপত্তি লাভ করেছে। এরা তাদের উজ্জ্বল রঙ এবং শান্ত স্বভাবের জন্য পরিচিত। এরা ৮ থেকে ১০ সেমি পর্যন্ত লম্বা হয়। পুরুষরা সাধারণত বেশি রঙিন হয়, বিশেষত প্রজননের সময়ে এরা কমলা, লাল এবং নীল রঙের উজ্জ্বল রং প্রদর্শন করে। স্ত্রীরা কম রঙিন হলেও তাদের ধাতব উজ্জ্বলতা থাকে, যা প্রায়ই রূপালী এবং হালকা নীল রঙে দেখা যায়। এদের প্রাকৃতিক পরিবেশে, এটি ঘন বনের মধ্যে পাওয়া যায়।

এই শর্তগুলো অ্যাকোয়ারিয়ামে পুনরায় তৈরি করার জন্য, ঘন গাছপালা, কাঠ, পাথর এবং জীবন্ত গাছপালা দিয়ে আচ্ছাদিত একটি ট্যাঙ্ক তৈরি করা উপযুক্ত। ভাসমান গাছপালা আলো ছড়িয়ে দিতে এবং আরও প্রাকৃতিক পরিবেশ তৈরি করতে সাহায্য করতে পারে। একটি জোড়া বা ছোট দলের জন্য ট্যাঙ্কের আকার কমপক্ষে ৬০ লিটার হওয়া উচিত। এটি শান্তিপূর্ণ এবং অন্যান্য সমান আকারের এবং অ‑আক্রমণাত্মক প্রজাতির সাথে রাখা যেতে পারে। আদর্শ সঙ্গী হতে পারে ছোট গৌরামি, টেট্রা, রাসবোরাস, কোরিডোরাস এবং ছোট বার্ব। বড়, আক্রমণাত্মক প্রজাতির সাথে এদের রাখা উচিত নয়। এরা তাদের সামাজিক মিথস্ক্রিয়ার জন্য পরিচিত, বিশেষত প্রজননের সময়। পুরুষরা প্রজননের সময় কিছুটা অঞ্চলভিত্তিক হতে পারে। কোলিসা ল্যাবিওসা বায়ুমণ্ডলীয় বাতাসে শ্বাস নিতে পারে, তাই এটি গুরুত্বপূর্ণ যে ট্যাঙ্কটি ঢেকে রাখা হয়, যা তাপমাত্রা শকের ঝুঁকি কমাতে সাহায্য করবে। এরা সর্বভুক এবং প্রকৃতিতে ক্ষুদ্র কীট, লার্ভা এবং উদ্ভিদ খাওয়ানোর জন্য পরিচিত। অ্যাকোয়ারিয়ামে তাদেরকে একটি সুষম খাদ্য দেওয়া উচিত, যা শুকনো ব্লাডওয়ার্ম, আর্টেমিয়া এবং ড্যাফনিয়া অন্তর্ভুক্ত করে। তাদের খাদ্যে পালং শাক এবং জুচিনি সম্পূরক হিসেবে দেওয়া যেতে পারে।

প্রজননের সময়, পুরুষ পানির পৃষ্ঠে প্রায়শই একটি পাতা বা ভাসমান গাছপালার নিচে একটি ফেনার বাসা তৈরি করে। যখন বাসাটি প্রস্তুত হয়, পুরুষটি মাদাকে আকর্ষণ করতে তার উজ্জ্বল রং এবং নৃত্য প্রদর্শন করে। ডিম নিষিক্ত হওয়ার পরে, পুরুষটি সাবধানে ডিমগুলোকে ফেনার বাসায় স্থাপন করে। এই প্রক্রিয়ার পরে মাদাকে ট্যাঙ্ক থেকে সরিয়ে নেওয়া উচিত, কারণ পুরুষটি বাসাটির রক্ষার জন্য অত্যন্ত আক্রমণাত্মক হয়ে উঠতে পারে। পুরুষটি ডিমগুলোকে যত্ন করে যতক্ষণ না পর্যন্ত বাচ্চা তৈরি হয়, যা সাধারণত ২৪-​৩৬ ঘন্টার মধ্যে ঘটে। যখন বাচ্চাগুলো সাঁতার কাটতে শুরু করে, পুরুষকেও সরিয়ে নেওয়া উচিত, যাতে বাচ্চাগুলোকে খাওয়া থেকে রক্ষা করা যায়। বাচ্চাগুলোকে ইন্সুফোরিয়া বা বিশেষ ফিশ ফ্রাই ফুড দিয়ে খাওয়ানো যেতে পারে যতক্ষণ না পর্যন্ত তারা ছোট ছোট ফ্লেক ফুড বা ছোট আর্টেমিয়া খেতে যথেষ্ট বড় হয়।


Odka­zy

Colisa labiosa

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, Vodné rastliny

Kryptokoryny

Hits: 9763

Kryp­to­ko­ry­ny pat­ria do čeľa­de Ara­ce­ae. Sú nená­roč­né na pes­to­va­nie. Sú schop­né pris­pô­so­biť sa rôz­nym pod­mien­kam v akvá­riu. Cryp­to­co­ry­ne wend­tii je jed­na z naj­po­pu­lár­nej­ších kryp­to­ko­rýn medzi akva­ris­ta­mi, exis­tu­je nie­koľ­ko fareb­ných varian­tov. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne bec­ket­tii je obľú­be­ná pre svo­ju odol­nosť voči rôz­nym pod­mien­kam a rôz­nym far­bám lis­tov. Roz­ší­re­ná je v Malaj­zii, Indo­né­zii, Thaj­sku, Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne balan­sae má dlhé a úzke lis­ty. Roz­ší­re­ná je v Thaj­sku, Kam­bo­dži a Viet­na­me. Cryp­to­co­ry­ne spi­ra­lis je cha­rak­te­ris­tic­ká svo­ji­mi špi­rá­lo­vi­to sto­če­ný­mi lis­ta­mi. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne parva pat­rí k men­ším dru­hom, je pre­to vhod­ná do men­ších akvá­rií. Tvo­rí hus­té tráv­ni­ky s malý­mi zele­ný­mi lis­ta­mi. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne lutea má krát­ke a širo­ké lis­ty, kto­ré môžu byť zele­né ale­bo hne­dé. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke, v Indii, v Malaj­zii a Indo­né­zii. Cryp­to­co­ry­ne hudor má jem­né, zele­ný­mi lis­ta­mi a ras­tie do tva­ru roze­ty. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne affi­nis bola kedy­si bež­ne roz­ší­re­ná medzi akva­ris­ta­mi, dnes sa pes­tu­je pome­nej. Už zopár krát som affi­nis­ky nie­sol zná­mym aj menej zná­mym ako neja­kú rari­tu. Je to typic­ká kryp­to­ko­ry­na, tvo­rí dlhé kore­ne, nevy­ža­du­je nut­ne veľa svet­la. Jej lis­ty sú pomer­ne zvrás­ne­né. Dob­re ras­tie v boha­tom dne. Je to veľ­mi vďač­ná rast­li­na, kto­rá neras­tie pri­rých­lo. Doká­že narásť síce do znač­ných roz­me­rov, ale v niž­šom akvá­riu sa vie pris­pô­so­biť. Časom za dosta­toč­né­ho svet­la doká­že vytvo­riť aj súvis­lý kobe­rec. Ja som mal afi­nis­ky dokon­ca upev­ne­né na dre­vo, na kto­rom prosperovali.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Živočíchy, Zoologické záhrady

Morský svet Praha

Hits: 4211

Mor­ský svet, otvo­re­ný v roku 2002, ponú­ka náv­štev­ní­kom pôso­bi­vý záži­tok s naj­väč­šou nádr­žou s obje­mom 100 000 lit­rov. Pro­stre­die je navr­hnu­té tak, aby čo naj­ver­nej­šie napo­dob­ňo­va­lo pri­ro­dze­né pod­mien­ky oby­va­te­ľov, vrá­ta­ne špe­ciál­ne­ho osvet­le­nia simu­lu­jú­ce­ho mesač­ný svit a napo­dob­ňo­va­nia sla­po­vých javov (mor​sky​-svet​.cz). Nachá­dza sa na praž­skom Výsta­vis­ku a od roku 2007 fun­gu­je ako zoolo­gic­ká záh­ra­da. V roku 2003 bola pri­da­ná 25 met­rov dlhá korá­lo­vá jas­ky­ňa a v roku 2008 nádrž s obje­mom 27 000 lit­rov, v kto­rej pre­vlá­da juho­ame­ric­ká ich­ty­o­fau­na (mor​sky​-svet​.cz).

Expo­zí­cia Rie­ka Západ­ný Ghát” ponú­ka pohľad na rie­ku od jej pra­me­ňa po údo­lie, pri­čom Západ­ný Ghát je poho­rie v juž­nej Indii, kto­ré pat­rí medzi osem naj­bo­hat­ších oblas­tí sve­ta z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty. Cel­ko­vo tu náj­de­te 360 dru­hov živo­čí­chov v 60 tema­tic­ky uni­kát­nych akvá­riách (kudyz​nu​dy​.cz). Atmo­sfé­ru dopĺňa­jú mode­ly lodi Boun­ty, majá­ka a ďal­ších prv­kov (mapy​.cz). Inte­ri­ér je ozdo­be­ný naj­väč­šou ruč­nou násten­nou maľ­bou v Euró­pe, pri­čom pocit poby­tu pod hla­di­nou mora umoc­ňu­jú sve­tel­né efek­ty a zvu­ko­vá kuli­sa (tip​na​vy​le​ty​.cz). Čer­pad­lá ria­de­né mik­ro­pro­ce­sor­mi vytvá­ra­jú simu­lá­ciu mor­ských prú­dov, čím sa zabez­pe­ču­je auten­tic­ký záži­tok (turis​tik​.cz).


Sea World, ope­ned in 2002, offers visi­tors an impres­si­ve expe­rien­ce with its lar­gest tank hol­ding 100,000 liters. The envi­ron­ment is desig­ned to clo­se­ly mimic the natu­ral con­di­ti­ons of its inha­bi­tants, inc­lu­ding spe­cial ligh­ting that simu­la­tes moon­light and the imi­ta­ti­on of tidal effects (mor​sky​-svet​.cz). Loca­ted at the Pra­gue Exhi­bi­ti­on Grounds, it has ope­ra­ted as a zoolo­gi­cal gar­den sin­ce 2007. In 2003, a 25-​meter-​long coral cave was added, and in 2008, a 27,000-liter tank fea­tu­ring pri­ma­ri­ly South Ame­ri­can icht­hy­o­fau­na was intro­du­ced (mor​sky​-svet​.cz).

The Wes­tern Ghats River” exhi­bit sho­wca­ses the jour­ney of a river from its sour­ce to the val­ley. The Wes­tern Ghats is a moun­tain ran­ge in sout­hern India, kno­wn as one of the worl­d’s eight bio­di­ver­si­ty hots­pots. Ove­rall, the­re are 360 spe­cies of ani­mals hou­sed in 60 uni­qu­e­ly the­med aqu­ariums (kudyz​nu​dy​.cz). The atmo­sp­he­re is furt­her enhan­ced by models of the ship Boun­ty, a light­hou­se, and other ele­ments (mapy​.cz). The inte­ri­or is ador­ned with the lar­gest hand-​painted mural in Euro­pe, with ligh­ting effects and sounds­ca­pes cre­a­ting the sen­sa­ti­on of being under­wa­ter (tip​na​vy​le​ty​.cz). Pumps con­trol­led by mic­rop­ro­ces­sors simu­la­te oce­an cur­rents, ensu­ring an aut­hen­tic expe­rien­ce (turis​tik​.cz).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Cicavce, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy, Zoologické záhrady

ZOO Budapešť

Hits: 26003

ZOO Buda­pešť je urči­te tá najk­raj­šia zoolo­gic­ká záh­ra­da, kto­rú som nav­ští­vil. Bohu­žiaľ v čase, kedy som ešte veľ­mi dob­re nefo­til – iste sa tam vybe­riem zno­vu (Peter Kac­lík). Zoolo­gic­ká záh­ra­da v Buda­peš­ti je jed­nou z naj­star­ších na sve­te. Otvo­re­ná bola v roku 1866 (zoobu​da​pest​.com). Nájsť tu mož­no viac ako 8 000 zvie­rat. Nachá­dza sa čas­ti: Aus­trá­lia, Veľ­ké hru­bož­ce, Dom pri­má­tov, Sava­na, Vod­ný svet, India, Ame­ric­ké tró­py, Mada­gas­kar, Pla­zy, Mar­gi­tin ostrov, Dom motý­ľov, Magic­ké hory, Juho­vý­chod­ná Ázia (Janos Xan­tus dom) a Bota­nic­ké špe­cia­li­ty (zoobu​da​pest​.com). Zoolo­gic­ká záh­ra­da sa nachá­dza vo Város­li­ge­ti, vo veľ­kom mest­skom par­ku v cen­tre Buda­peš­ti. S roz­lo­hou viac ako 100 hek­tá­rov posky­tu­je dosta­tok pries­to­ru pre rôz­no­ro­dé expo­zí­cie a atrak­cie. Park je nie­len domo­vom pre množ­stvo exo­tic­kých dru­hov, ale aj mies­tom oddy­chu a vzde­lá­va­nia pre náv­štev­ní­kov. Jed­ným z hlav­ných cie­ľov Zoolo­gic­kej záh­ra­dy v Buda­peš­ti je aktív­na par­ti­ci­pá­cia v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty. Záh­ra­da sa anga­žu­je v mno­hých medzi­ná­rod­ných ochra­nár­skych prog­ra­moch, vrá­ta­ne cho­vu ohro­ze­ných dru­hov v zaja­tí a rein­tro­duk­cie do ich pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia. Tým­to spô­so­bom pris­pie­va k udr­ža­teľ­nos­ti a obno­ve popu­lá­cií, kto­ré sú ohro­ze­né vyhy­nu­tím. Dis­po­nu­je via­ce­rý­mi uni­kát­ny­mi atrak­ci­ami, vrá­ta­ne expo­zí­cie sov a drav­cov, kto­rá posky­tu­je náv­štev­ní­kom pohľad na tie­to fas­ci­nu­jú­ce vtá­ky. Nachá­dza­jú sa tu samoz­rej­me aj kopyt­ní­ky, vod­né vtác­tvo, opi­ce, slo­ny, šel­my a mno­ho ďal­ších dru­hov. Okrem svo­jej úlo­hy v ochra­ne dru­hov je Zoolo­gic­ká záh­ra­da v Buda­peš­ti aj dôle­ži­tým cen­trom vzde­lá­va­nia. Orga­ni­zu­je rôz­ne vzde­lá­va­cie prog­ra­my, pred­náš­ky a works­ho­py, kto­ré majú za cieľ oslo­viť verej­nosť o nut­nos­ti ochra­ny prí­ro­dy. Pre odbor­ní­kov z oblas­ti bio­ló­gie a ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia zabez­pe­ču­je aj prí­le­ži­tos­ti na výskum a vzdelávanie.


Buda­pest Zoo, dee­med by many, inc­lu­ding myself, as the most beau­ti­ful zoolo­gi­cal gar­den, cap­ti­va­tes visi­tors with its rich his­to­ry, diver­se exhi­bits, and unwa­ve­ring com­mit­ment to wild­li­fe con­ser­va­ti­on. Alt­hough my ini­tial visit lac­ked the pho­tog­rap­hic pro­wess I now possess, I am eager to return, as expres­sed by Peter Kac­lík. Foun­ded in 1866, Buda­pest Zoo stands as one of the worl­d’s oldest zoolo­gi­cal parks, boas­ting a lega­cy of over a cen­tu­ry and a half (zoobu​da​pest​.com). Bey­ond its his­to­ri­cal sig­ni­fi­can­ce, it has evol­ved into a glo­bal lea­der in wild­li­fe con­ser­va­ti­on. Span­ning over 100 hec­ta­res in the heart of Buda­pes­t’s Város­li­ge­ti City Park, the zoo is divi­ded into the­ma­tic sec­ti­ons that tran­s­port visi­tors across con­ti­nents. From the Aus­tra­lian Out­back to the Grand Savan­nah, Pri­ma­te Hou­se, Water World, and the enchan­ting Magic Moun­tains, each sec­ti­on offers a uni­que per­spec­ti­ve on the worl­d’s eco­sys­tems (zoobu​da​pest​.com). Buda­pest Zoo acti­ve­ly par­ti­ci­pa­tes in inter­na­ti­onal con­ser­va­ti­on prog­rams, inc­lu­ding cap­ti­ve bre­e­ding of endan­ge­red spe­cies and the­ir rein­tro­duc­ti­on into the­ir natu­ral habi­tats. This com­mit­ment con­tri­bu­tes sig­ni­fi­can­tly to the sus­tai­na­bi­li­ty and revi­ta­li­za­ti­on of endan­ge­red popu­la­ti­ons, alig­ning with the zoo’s pri­ma­ry goal of bio­di­ver­si­ty pro­tec­ti­on. Bey­ond its role in spe­cies con­ser­va­ti­on, Buda­pest Zoo ser­ves as a vital edu­ca­ti­on cen­ter. Through vari­ous edu­ca­ti­onal prog­rams, lec­tu­res, and works­hops, it aims to rai­se awa­re­ness among the pub­lic about the impor­tan­ce of natu­re con­ser­va­ti­on. Addi­ti­onal­ly, it pro­vi­des oppor­tu­ni­ties for pro­fes­si­onals in bio­lo­gy and envi­ron­men­tal con­ser­va­ti­on to enga­ge in rese­arch and con­ti­nu­ous lear­ning. Buda­pest Zoo seam­less­ly com­bi­nes beau­ty, his­to­ry, and a com­mit­ment to pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, making it a must-​visit des­ti­na­ti­on for natu­re ent­hu­siasts and tho­se see­king to con­tri­bu­te to the pro­tec­ti­on of our pla­ne­t’s wildlife.


A Buda­pes­ti Állat­ker­tet, amit sokan, köz­tük én is, a legs­zebb állat­kert­ként tar­ta­nak szá­mon, gaz­dag tör­té­nel­mé­vel, vál­to­za­tos kiál­lí­tá­sai­val és az álla­tok védel­mé­be vetett elköte­le­zett­sé­gé­vel hódít­ja meg a láto­ga­tó­kat. Bár az első láto­ga­tá­som során még nem ren­del­kez­tem a mos­ta­ni foto­g­rá­fiai képes­sé­ge­im­mel, alig várom, hogy újra oda­lá­to­gas­sak, aho­gy­an azt Peter Kac­lík is kife­jez­te. A 1866-​ban ala­pí­tott Buda­pes­ti Állat­kert több mint más­fél évs­zá­za­dos múl­tra tekint viss­za, büsz­kél­ked­ve a több mint szá­zöt­ven éves örök­sé­gé­vel (zoobu​da​pest​.com). Tör­té­nel­mi jelen­tősé­ge mel­lett glo­bá­lis veze­tővé vált a vadon élő álla­tok védel­mé­ben. Több mint 100 hek­tá­ron terül el a Buda­pes­ti Állat­kert a város szí­vé­ben, a Város­li­ge­ti Város­li­get­ben, tema­ti­kus rés­zek­re osz­lik, ame­ly­ek az egész vilá­got bejár­va mutat­ják be a külön­böző ökos­zisz­té­má­kat. Az auszt­rál Outback-​től a Nagy Sza­van­nán át a Prí­mák­tól a Vízi Vilá­gig és a varázs­la­tos Hegy­ekig, min­de­gy­ik rész egy­edi nézőpon­tot kínál a világ ökos­zisz­té­má­i­ra (zoobu​da​pest​.com). A Buda­pes­ti Állat­kert aktí­van részt vesz nemzet­közi védel­mi prog­ra­mok­ban, ide­ér­tve a ves­zé­ly­ez­te­tett fajok állat­kert­ben tör­té­nő sza­po­rí­tá­sát és viss­za­te­le­pí­té­süket a ter­més­ze­tes élőhe­ly­eik­re. Ez az elköte­le­zett­ség jelen­tősen hoz­zá­já­rul a ves­zé­ly­ez­te­tett popu­lá­ci­ók fenn­tart­ha­tó­sá­gá­hoz és újjá­é­lesz­té­sé­hez, össz­hang­ban az állat­kert fő cél­ki­tűzé­sé­vel, a bio­di­ver­zi­tás védel­mé­vel. Az Állat­kert sze­re­pe a fajok védel­mén túl­mu­tat­va fon­tos okta­tá­si köz­pont­ként is meg­ny­il­vá­nul. Külön­fé­le okta­tá­si prog­ra­mok­kal, előa­dá­sok­kal és műhe­ly­mun­kák­kal igy­eks­zik fel­hív­ni a nyil­vá­nos­ság figy­el­mét a ter­més­zet­vé­de­lem fon­tos­sá­gá­ra. Emel­lett lehe­tősé­get biz­to­sít a bio­ló­gia és kör­ny­ezet­vé­de­lem terüle­tén dol­go­zó sza­kem­be­rek­nek a kuta­tás­ra és foly­ama­tos tanu­lás­ra. A Buda­pes­ti Állat­kert kön­ny­edén ötvözi a szép­sé­get, a tör­té­nel­met és a köte­le­zett­ség­vál­la­lást a bio­di­ver­zi­tás megőr­zé­se érde­ké­ben, ezért köte­le­ző cél­pont min­den ter­més­zet­ked­ve­lő és min­da­zok szá­má­ra, akik hoz­zá kíván­nak járul­ni boly­gónk vadon élő álla­tai­nak védelméhez.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Produkčná ekológia

Hits: 2631

Whit­ta­ker R.H., Bor­mann F.H., Likens Gene E., Sic­ca­ma Hub­bard Bro­ok Eco­sys­tems Stu­dy. Forest bio­mass and pro­duc­ti­on 1974 Eco­lo­gi­cal Monog­raphs No. 44, p. 233255 ESA – Eco­lo­gi­cal socie­ty of Ame­ri­ca Tem­pe pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG les, bio­ma­sa, pro­duk­cia člá­nok 0012 – 9615 574, 581.5, 591.5

Oving­ton J.D., Forest W., Arm­s­trong J. Tree bio­mass esti­ma­ti­on 1968 Young H. (ed.): Symp. on pri­ma­ry pro­duc­ti­on and mine­ral cyc­ling of natu­ral eco­sys­tems p. 6981 Uni­ver­si­ty of Mai­ne Oro­no pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG bio­ma­sa stro­mov, mera­nie bio­ma­sy, mera­nie pri­már­nej pro­duk­cie, pri­már­na pro­duk­cia neznámy

Kle­i­ber M. The fire of life. An intro­duc­ti­on to ani­mal ener­ge­ticts 1961 John Wiley and Sons New York pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia živo­čí­chov ENG ener­ge­ti­ka zvie­rat neznámy

Šom­šák Ladi­slav, Kubí­ček F. Phy­to­co­eno­lo­gi­cal and pro­duc­ti­on eva­lu­ati­on of the ori­gi­nal and secon­da­ry pine forests of Záhor­ská níži­na lowland 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 3, p. 247259 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG, SLO boro­vi­co­vé lesy, Záhor­ská níži­na, sekun­dár­ne bori­ny, pôvod­né bori­ny článok

Cha­pin Stu­art F. The mine­ral nut­ri­ti­on of wild plants 1980 Annu­al Review of Eco­lo­gy and Sys­te­ma­tics No. 11, p. 233260 Annu­al Revie­ws Palo Alto pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG mine­rál­na výži­va článok

Tokár Fer­di­nand Abo­veg­round den­dro­mass for­ma­ti­on in rela­ti­on to the leaf area index of mixed forest stands of Spa­nish chest­nut (Cas­ta­nea sati­va Mill.). Tvor­ba nadzem­nej den­dro­ma­sy vo vzťa­hu k inde­xu lis­to­vej plo­chy pri zmie­ša­ných poras­toch Cas­ta­nea sati­va Mill. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 2333 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná den­dro­ma­sa, index lis­to­vej plo­chy, Cas­ta­nea sati­va, gaš­tan jed­lý článok

Mait­ha­ni K., Aru­na­cha­lam A., Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Dry mat­ter and nut­rient dyna­mic of lit­ter during forest regro­wth in humid subt­ro­pics. Suši­na a nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky počas obno­vy lesa vo vlh­kých subt­ró­poch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 4959 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky, obno­va lesa, dyna­mi­ka počas obno­vy článok

Moore D.R.J., Ked­dy P.A. The rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and stan­ding crop in wet­lands. The impor­tan­ce of sca­le 1989 Vege­ta­tio No. 79, p. 99106 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – pro­duk­cia článok

Míchal Igor Štruk­tú­ra a prí­ras­tko­vé pome­ry pri­ro­dze­ných poras­tov na Poľa­ne v závis­los­ti od sku­pín les­ných typov 1964 Les­nic­ký časo­pis No. 11, p. 127148 les­níc­tvo, eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO štruk­tú­ra les­né­ho poras­tu, prí­ras­tok drev­nej hmo­ty, Poľa­na, SLT článok

Sil­va Mari­na, Bro­wn James H., Downing John A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spe­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy No. 66, p. 327340 BES Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG popu­lač­ná hus­to­ta – ener­gia, vtá­ky, cicav­ce článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES moni­to­ring, mok­raď, jaze­ro, Chry­sop­hy­ce­ae, fytop­lank­tón, pro­duk­cia, bio­ma­sa, chlo­ro­fyl, pstruh, kani­ba­liz­mus, počet­nosť rýb, pH, tro­fic­ké úrov­ne, Chlo­rop­hy­ce­ae, Cyanop­hy­ce­ae, Peri­di­i­ne­ae, dru­ho­vá pes­trosť, dru­ho­vé zlo­že­nie, dru­ho­vá diver­zi­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES veko­vá štruk­tú­ra, veľ­kost­ná štruk­tú­ra, mak­ro­zo­oben­tos kni­ha 8090185525

Rea­gan D.P., Wai­de R.B. (eds.) The food web of a tro­pi­cal rain forest 1996 Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, daž­ďo­vý pra­les nezná­my 0226706001

Ehr­lich P.R., Ehr­lich A.E., Hol­dren J.P. Ecos­cien­ce, popu­la­ti­ons, resour­ces, envi­ron­ment con­ser­va­ti­on 1977 Fre­e­man W.H. San Fran­cis­co eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­ve­da, popu­lá­cia, zdro­je, envi­ron­ment, pro­stre­die, ochra­na neznámy

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG tvr­dý luž­ný les, Lyon, Číčov, Dunaj, stro­mo­vá vrstva, kro­vin­ná vrstva, Quer­cus robur, Fra­xi­nus angus­ti­fo­lia, Popu­lus nig­ra, Popu­lus alba, Ulmus lae­vis, Salix alba, poško­de­nie koru­ny, úpra­va povo­dia, hyd­ro­tech­nic­ké opat­re­nia, Salix sp. článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG topo­ľo­vé mono­kul­tú­ry, zvyš­ky pôvod­né­ho luž­né­ho lesa, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Acer pla­ta­no­ides, Pru­nus padus, Euony­mus euro­pe­us, Swi­da san­gu­inea, Vibur­num opu­lus, Ligus­trum vul­ga­re, Sam­bu­cus nig­ra, Fran­gu­la alnus, Bra­chy­po­dium syl­va­ti­cum, Cra­ta­e­gus mono­gy­na článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG bio­so­ci­olo­gic­ká diver­zi­ta, Pru­nus maha­leb, Cle­ma­tis vital­ba, Jug­lans nig­ra, Ribes alpi­num, Ber­be­ris vul­ga­ris, Tilia cor­da­ta, pri­ro­dze­ná obno­va článok

Nová­ko­vá Jana Agri­cul­tu­ral impact on non­li­ne­ar vege­ta­ti­on for­ma­ti­ons. Spe­cies rich­ness – stand trop­hy rela­ti­ons 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 233241 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poľ­no­hos­po­dár­stvo, vege­tá­cia, dru­ho­vá boha­tosť, pro­duk­cia lesa, indi­ká­tor dusí­ka, stred­né Čechy, r‑stratégia, K‑stratégia, hno­je­nie, dusík, výnos, varia­bi­li­ta dru­ho­vej boha­tos­ti, rude­ra­li­zá­cia článok

Til­man D. Plant domi­nan­ce along an expe­ri­men­tal nut­rient ana­ly­sis 1984 Eco­lo­gy Vol. 65, p. 14451453 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, bota­ni­ka ENG domi­nan­cia rast­lín, ana­lý­za živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 2089 Aca­de­mia Pra­ha mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus N, lúč­ne spo­lo­čen­stvo neznámy

Van der Hoek The inputs of nut­rients from arab­le lands on nut­rient poor grass­lands and the­ir impact on the hyd­ro­lo­gi­cal aspects of natu­re mana­ge­ment 1987 Eko­ló­gia, Vol. 6, p. 313323 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG živi­ny ornej pôdy, živi­ny grass­lan­du, hyd­ro­lo­gic­ké násled­ky, prí­rod­ný manaž­ment článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Pinus kesi­ya, pôd­na orga­nic­ká hmo­ta, Shil­long, Cory­top­sis hima­la­y­ana, Schi­ma wal­li­chii, Schi­ma kha­sia­na, Quer­cus deal­ba­ta, Rho­do­den­dron arbo­re­um, Lit­sea elon­ga­ta, Rhus semi-​alata, Ele­usi­ne nig­ra, Impe­ra­ta glin­dri­ca, Arund­mel­la bel­ga­nen­sis článok

Spel­ler­berg Ian F. Kolo­beh dras­lí­ka vo dvoch suse­dia­cich les­ných poras­toch – v dubo­vom a boro­vom lese 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 154 ČÚOP Brno 1 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES Pinus syl­ves­tris, Quer­cus robur kni­ha 8090185525

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Hyd­ro­co­ty­le java­ni­ca, Eupa­to­rium ade­nop­ho­rum, Pte­ri­dium aqu­ili­num, Smi­lax blu­me­ii, Com­me­li­na ben­gha­len­sis, Lyco­po­dium cla­va­tum, spo­lo­čen­stvo, dru­ho­vá sklad­ba, den­zi­ta, domi­nan­cia, dru­ho­vá diver­zi­ta, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, pH, vek poras­tu článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG SOM – orga­nic mat­ter con­tent, kon­cen­trá­cia P, kon­cen­trá­cia NOx, kon­cen­trá­cia N, obno­va poôd­nej úrod­nos­ti článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG abi­otic­ký stre­so­vý fak­tor, epi­ku­ti­ku­lár­na vos­ko­vá eró­zia, sto­ma­tár­ne poško­de­nie, list­na­tý les, moni­to­ring, stred­né Talian­sko, povr­cho­vá vos­ko­vá vrstva, Fagus syl­va­ti­ca, eró­zia stro­mov, kolaps sprie­vod­ných buniek, dep­re­sia sprie­vod­ných buniek článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG oklú­zia vos­kom, oklú­zia vos­ko­vý­mi hrč­ka­mi, fúzia sprie­vod­ných buniek, roz­pad sprie­vod­ných buniek, sto­ma­tár­na kon­duk­tan­cia, úpa­dok lesa, sever­né Ape­ni­ny, indi­ká­tor zdra­vot­né­ho sta­vu, kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – moni­to­ring, vie­tor, dážď, Picea abies, Pinu pinea článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG gene­tic­ká dis­po­zí­cia článok

Konôp­ko­vá Jana, Tokár Fer­di­nand Ener­gy poten­tial of vari­ous stand types of Euro­pe­an chest­nur (Cas­ta­nea sati­va Mill.) in Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 117128 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poten­ciál­na ener­gia, tepel­ná ener­gia bio­ma­sy, Cas­ta­nea sati­va, pro­duk­cia, Lefan­tov­ce článok

Osz­lá­nyi Július Wood, bark and lea­ves ener­gy valu­es of Car­pi­nus betu­lus L., Acer cam­pes­tre L., Quer­cus cerr­si L. and Quer­cus pet­ra­ea Liebl. 1979 Bio­ló­gia Vol. 34, p. 775784 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG ener­gia lis­tov, ener­gia dre­va, ener­gia kôry, pro­duk­cia, Car­pi­nus betu­lus, Acer cam­pes­tre, Quer­cus cer­ris, Quer­cus pet­ra­ea článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value of tre­es with vari­ous bio­so­ci­olo­gi­cal posi­ti­on 1979 Les­nic­ký časo­pis Vol. 23, p. 177188 pro­dukč­ná eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value cro­wns in an oak-​hornbeam forest 1979 Les­níc­tvo Vol. 35, p. 204206 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy, ener­gia koru­ny, dubo-​hrabiny článok

Pet­ráš R. Leaf bio­mass of spru­ce, pine and beech stands 1985 Les­níc­ky časo­pis No. 31, p. 323333 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO pro­duk­cia lis­tov, boro­vi­ca, smrek, buk článok

Vyskot M. Bio­mass and pro­duc­ti­on in forest eco­sys­tems 1973 Les­nic­tví No. 19, p. 641660 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES pro­duk­cia, les, bio­ma­sa článok

Ostro­luc­ká Mária Gab­rie­la, Bol­van­ský Milan, Tokár Fer­di­nand Seed pro­duc­ti­on and seed varia­bi­li­ty in black pine (Pinus nig­ra Arnold) at sites with dif­fe­rent level of pol­lu­ti­on 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 129136 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG Pinus nig­ra, pro­duk­cia semien, zne­čis­te­nie – pro­duk­cia, repro­dukč­ná schop­nosť, hmot­nosť seme­na, klí­či­vosť, ťaž­ké kovy, Antol, Bra­ti­sla­va, Stu­pa­va, Drá­žov­ce, Mly­ňa­ny, Nit­ra článok

Dvo­řák Vítěz­slav, Mar­ko­vá Ire­na, Opluš­ti­lo­vá Mag­da, Schul­zo­vá Tere­za Radia­ti­on use effi­cien­cy of a matu­re nor­way spru­ce stand 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 137146 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, prí­ras­tok nadzem­nej bio­ma­sy, Picea abies, deštrukč­ná ana­lý­za, pre­men­li­vá efek­ti­vi­ta záchy­tu radiá­cie, dopa­da­jú­ca radiá­cia, odra­ze­ná radiá­cia, pre­ni­ka­jú­ca radiá­cia, foto­syn­té­za, tro­pic­ké daž­ďo­vé pra­le­sy, pro­duk­cia bio­ma­sy článok

Cox R.M. Air pol­lu­ti­on effects on plant repro­duc­ti­ve pro­ces­ses and possib­le con­se­qu­en­ces to the­ir popu­la­ti­on bio­lo­gy. 1992 Bar­ker R.J., Tin­gey T.D.: Air pol­lu­ti­on effects on bio­di­ver­si­ty, p. 131151 New York popu­lač­ná bio­ló­gia rast­lín, pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia, repro­duk­cia rast­lín, článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J., Unsworth M.H. Radia­ti­on inter­cep­ti­on and pro­duc­ti­vi­ty of wil­low 1987 Jour­nal of App­lied Eco­lo­gy No. 24, p. 261278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, pro­duk­ti­vi­ta, vŕba článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J. Light use effi­cien­cy and woody bio­mass pro­duc­ti­on of pop­lar and wil­low 1988 Fores­try No. 61, p. 261278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG využi­tie svet­la, pro­duk­cia drev­nej hmo­ty, topoľ, vŕba článok

Wang Y. Cro­wn struc­tu­re, radia­ti­on absorp­ti­on, pho­to­synt­he­sis and trans­pi­ra­ti­on 1988 PhD. The­sis Uni­ver­si­ty of Edin­burgh Edin­burgh pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín ENG štruk­tú­ra koru­ny, absor­pcia radiá­cie, foto­syn­té­za, trans­pi­rá­cia práca

Sotá­ko­vá S. Orga­nic mat­ter and soil fer­ti­li­ty 1982 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO orga­nic­ká hmo­ta, pôd­na úrod­nosť kniha

Ber­ry­man A., Tur­chin P. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: com­ment 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 318320 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Wil­liams D.W., Lieb­hold A.M. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: reply 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 320322 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Roden J.S., Wig­gins D.J., Ball M.C. Pho­to­synt­he­sis and gro­wth of two rain forest spe­cies in simu­la­ted gaps under ele­va­ted CO2 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 385393 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia ENG foto­syn­té­za, rast les­ných dru­hov, simu­lá­cia, zvý­še­nie kon­cen­trá­cie CO2 článok

Moen R., Pas­tor J., Cohen Y. A spa­tial­ly expli­cit model of moose fora­ging and ener­ge­tics 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 505521 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG machy, vyži­vo­va­nie článok

Tanak H., Nakas­hi­zu­ka T. Fif­te­en years of cano­py dyna­mics ana­ly­zed by aerial pho­tog­raphs in a tem­pe­ra­te deci­du­ous forest, Japan 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 612620 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka etá­ží, letec­ké sním­ky, digi­ta­li­zá­cia, les v mier­nom pás­me, Japon­sko článok

Potvin C, Vas­se­ur L. Long-​term CO2 enrich­ment of a pas­tu­re com­mu­ni­ty. Spe­cies rich­ness, domi­nan­ce, and suc­ce­si­on 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 3, p. 666677 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia ENG obo­ha­co­va­nie CO2, dru­ho­vá boha­tosť, domi­nan­cia, suk­ce­sia, pas­tvi­ny článok

McKa­ne R.B., Ras­tet­ter E.B., Sha­ver G.R., Nadel­hof­fer K.J., Gib­lin E., Laun­dre J.A., Cha­pin F.S. III. Recons­truc­ti­on and ana­ly­sis of his­to­ri­cal chan­ges in car­bon sto­ra­ge in arc­tic tun­dra 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 11881198 ESA Was­hing­ton his­to­ric­ká geoló­gia, his­to­ric­ká eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG rekon­štruk­cia, his­to­ric­ké zme­ny, aku­mu­lá­cia uhlí­ka, ener­gia, arktic­ká tun­dra článok

Hag­gar J.P., Ewel J.J. Pri­ma­ry pro­duk­ti­vi­ty and resour­ce par­ti­ti­oning in model tro­pi­cal eco­sys­tems 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 12111221 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pri­már­na pro­duk­ti­vi­ta, deľ­ba zdro­jov, model tro­pic­ké­ho eko­sys­té­mu článok

Bur­ke I.C., Lau­ken­roth W.K., Par­ton W.J. Regi­onal and tem­po­ral varia­ti­on in net pri­ma­ry pro­duc­ti­on and nit­ro­gen mine­ra­li­za­ti­on in grass­lands 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 5, p. 13301340 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG regi­onál­ne zme­ny, časo­vé zme­ny, čis­tá pri­már­na pro­duk­cia, mine­ra­li­zá­cia dusí­ka, grass­land článok

Wil­bur H.M. Expe­ri­man­tal eco­lo­gy of food webs. Com­plex sys­tems in tem­po­ra­ry ponds 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 22792302 ESA Was­hing­ton expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, pre­chod­né ryb­ní­ky článok

Blair J.M. Fire, N avai­la­bi­li­ty, and plant res­pon­se in grass­lands. A test of the trans­ient maxi­ma hypot­he­sis 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 23592368 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG oheň, využi­teľ­nosť dusí­ka, reak­cia rast­lín, grass­land článok

Sil­va M., Bro­wn J.H., Downing J.A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spec­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy Vol. 66, No. 3, p. 327340 BES Oxford mak­ro­eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG roz­die­ly popu­lač­nej hus­to­ty, využi­tie ener­gie, vtá­ky, cicav­ce, mak­ro­eko­lo­gic­ká per­spek­tí­va článok

Way­ne P.M., Baz­zaz F.A. Light acqu­isi­ti­on and gro­wth by com­pe­ting indi­vi­du­als in Co2-​enriched atmo­sp­he­re. Con­se­qu­en­ces for size struc­tu­re in rege­ne­ra­ti­on birch stands 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 2942 Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia rast­lín ENG zís­ka­va­nie svet­la, rast, kon­ku­ren­cia, obo­ha­te­nie CO2, veľ­kosť štruk­tú­ry, rege­ne­rá­cia bre­zo­vé­ho poras­tu článok

Mar­ra­ňón T., Gar­cia L.V. The rela­ti­ons­hip bet­we­en diver­si­ty and pro­duc­ti­vi­ty in plant com­mu­ni­ties and erte­facts 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 9596 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG diver­zi­ta – pro­duk­ti­vi­ta článok

Rap­son G.L., Thom­pson K., Hodg­son J.G. The hum­ped rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and bio­mass – tes­ting its sen­si­ti­vi­ty to sam­ple quad­rat size 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 99100 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, bio­ma­sa článok

Gold­berg D., Novop­lan­sky A. On the rela­ti­ve impor­tan­ce of com­pe­ti­ti­on in unp­ro­duc­ti­ve envi­ron­ments 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 409418 Oxford eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, nepro­duk­tív­ne pro­stre­die článok

Kod­rík M. Beech in below-​ground bio­mass 1992 p. 103109 TU Zvo­len pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG buk, pod­zem­ná bio­ma­sa neznámy

Janík Ras­ti­slav, Schie­ber Bra­ni­slav Feno­ló­gia a dyna­mi­ka pro­duk­cie nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hu Den­ta­ria bil­bi­fe­ra L. 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 125133 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, feno­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka pro­duk­cie, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, rege­ne­rá­cia po rube, spô­sob zales­ňo­va­nia článok

Janík Rast­li­slav Vplyv vybra­tých fak­to­rov na pro­duk­ciu nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hov Rubus ida­e­us a Rubus hir­tus v pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 134141 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG vplyv, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Rubus ida­e­us, Rubus hir­tus, pod­hor­ské buči­ny, tieň, prie­mer­ná tep­lo­ta, zráž­ky článok

Vykou­ko­vá Iva­na, Majz­la­no­vá Eva Nadzem­ná bio­ma­sa spo­lo­čens­tiev z Peta­si­tes hyb­ri­dus (L.) Gaer­tn B. Mey et Scherb. v Koryt­nic­kej doli­ne (Níz­ke Tat­ry) 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 142151 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná bio­ma­sa, Peta­si­tes hyb­ri­dus, Koryt­níc­ka doli­na, Níz­ke Tat­ry článok

Mihál Ivan Pro­duk­cia bio­ma­sy plod­níc sap­ro­fy­tic­kých húb v smre­ko­vých mono­kul­tú­rach na býva­lých neles­ných pôdach 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 152161 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bio­ma­sy, sap­ro­fy­tic­ké huby, smre­ko­vá mono­kul­tú­ra, neles­né pôdy článok

Kubí­ček Fer­di­nand, Bedr­na Zol­tán, Šimo­no­vič Voj­tech Produkčno-​ekologická a pôd­na cha­rak­te­ris­ti­ka raše­li­ní­ko­vých spo­lo­čens­tiev štát­nych prí­rod­ných rezer­vá­cií Čikov­ská a Pav­lo­vá (Pods­pá­dy), Tatrans­ký národ­ný park 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 371383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, pedo­ló­gia ENG pôda, raše­li­ní­ky, Čikov­ská, Pav­lo­vá, Pods­pá­dy, TANAP, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, ŠPR Bor článok

Tokár Fer­di­nand, Konôp­ko­vá Jana Dyna­mic­ké zme­ny obsa­hu vybra­tých che­mic­kých prv­kov v nadzem­nej den­dro­ma­se u rôz­nych poras­to­vých typov duba čer­ve­né­ho (Quer­cus rub­ra L.) a ore­cha čier­ne­ho (Jug­lans nig­ra L.) 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 385394 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, ché­mia ENG dyna­mi­ka, che­mic­ký prvok, nadzem­ná den­dro­ma­sa, bio­ma­sa, Quer­cus rub­ra, Jug­lans nig­ra článok

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­on of the herb lay­er in coni­fe­rous eco­sys­tems of Slo­va­kia 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, p. 3342 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bylin­nej vrstvy, ihlič­na­té lesy, Slo­ven­sko článok

Kubí­ček F., Brechtl J. Pro­duc­ti­on and phe­no­lo­gy of the herb lay­er in an oak-​hornbeam forest 1970 Bio­ló­gia Vol. 25, p. 651666 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, feno­ló­gia ENG bylin­ná vrstva, dubo-​hrabiny článok

Kubí­ček F., Jur­ko Anton Esti­ma­ti­on of the above-​ground bio­mass of the herb lay­er in forest com­mu­ni­ties 1975 Folian Geobot. Phy­to­tax. Vol. 10, p. 113129 Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG odhad, nadzem­ná bio­ma­sa, bylin­ná vrstva, les­né spo­lo­čen­stvá článok

Kubí­ček F., Šom­šák Ladi­slav Eco­lo­gi­cal ana­ly­sis of the herb and moss lay­er in seve­ral fir and spru­ce forests (the Vyso­ké Tat­ry Moun­tains) 1993 Eko­ló­gia, Vol. 12, p. 4559 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ana­lý­za, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, jed­li­ny, smre­či­ny, Vyso­ké Tat­ry článok

Šimo­no­vič V. A quan­ti­ta­ti­ve stu­dy of roots in forest eco­sys­tems 1978 Bio­ló­gia Vol. 33, p. 543550 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kvan­ti­ta­tív­na štú­dia, kore­ne, les článok

Berend­se F. Com­pe­ti­ti­on bet­we­en plant popu­la­ti­ons at low and high nut­rient supp­lies 1994 Oikos No. 71, p. 253260 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, rast­lin­ná popu­lá­cia, množ­stvo živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 2089 Aca­de­mia Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia CES N, cyk­lus dusí­ka, lúky neznámy

Ber­nát J., Brau­no­vá O., Mir­čink T.G. Deter­mi­na­ti­on of the mic­ro­fun­gal bio­mass 0 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nius Mic­ro­bi­olo­gia Vol. 11, p. 16 PRIF UK Bra­ti­sla­va mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG deter­mi­ná­cia, mik­ro­sko­pic­ké huby, bio­ma­sa článok

Cum­mins K.W., Wuy­check J.C. Calo­ric equ­iva­lents for inves­ti­ga­ti­on in eco­lo­gi­cal ener­ge­tics 1971 Inter. Vere­i­ni­gung für the­ory un ange­wan. Lim­no­bi­olo­gie No. 18 Stutt­gart lim­no­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ener­ge­ti­ca, odhad, kalo­ric­ký ekvi­va­lent neznámy

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plants pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 830 pro­dukč­ná eko­ló­gia, meto­do­ló­gia ENG metó­da rast­li­nej pro­duk­cie, pro­duk­ti­vi­ta článok

Janík Ras­ti­slav Vplyv zakme­ne­nia, stup­ňa clo­ne­nia, zráž­ko­vé­ho úhr­nu a prie­mer­nej pôd­nej tep­lo­ty na pro­duk­ciu nadze­me­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy vybra­tých rast­lin­ných dru­hov 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 364376 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG foto­syn­te­tic­ká aktív­na radiá­cia, množ­stvo dopa­da­jú­ce­ho slneč­né­ho svi­tu, pôd­na vlh­kosť, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Ková­čo­vá Mar­gi­ta, Kon­triš Jaro­slav, Kon­tri­šo­vá Oľga Pro­dukč­ná dyna­mi­ka popu­lá­cie Carex pilo­sa Scop. V pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 377383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia, Carex pilo­sa, pod­hor­ské buči­ny, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Kod­rík J., Kod­rík Milan Pro­duc­ti­on and sta­ti­cal sta­bi­li­ty of the fir (Abie alba Mill.) root sys­tem 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 169178 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia kore­ňo­vé­ho sys­té­mu Abies alba, sta­ti­ka kore­ňo­vé­ho sys­té­my Abies alba člá­nok 1335 – 342X

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plant pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 830 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO metó­dy výsku­mu rast­lin­nej pro­duk­cie neznámy

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­ve and eco­lo­gi­cal stu­dy of herb lay­er bio­mass in forest eco­sys­tems 1983 DrSc. The­sis pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia SLO pro­duk­cia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska, eko­ló­gia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska práca

Use Facebook to Comment on this Post