Keď mal môj otec František Kaclík 44 rokov, bolo mu operované srdce. Vtedy som mal 7 rokov. Následne už nikdy nebol bežným spôsobom zamestnaný. Pracoval potom už len buď pár hodín denne, alebo ako zástup cez letné prázdniny. Vždy bol pomerne manuálne zručný, ale nikde to nemal priestor príliš rozvíjať. Iba v bežných podmienkach bytu a chaty.
Po operácii mu zrazu ostalo veľmi veľa času a potreboval niečo robiť. Povedal by som, že nemal nejaké koníčky, ktoré by mohol v byte, resp. v meste Piešťany realizovať. Nebol nikdy ani veľmi sociálne aktívny, nebol práve aktívne spoločenský. Najmä z rozprávania viem, keďže v tom čase som bol ešte dieťa, že skúšal všeličo, ale schopnosť vyrezávať aj jeho, aj jeho okolie dosť prekvapilo. Najprv bola asi koža, ktorá sa asi niekde “vyskytla” a neskôr sa mu asi zapáčili diela druhých. Otec vyrezával, pretože ho to bavilo. Nešlo o umeleckú hodnotu, často obkreslil nejaké pôvodné dielo, nejaký motív a podľa neho tvoril kópie. Postupne sa tieto “výrobky” viac a viac líšili od predlohy. Buď kvôli nejakej vade dreva, zjednodušeniu, ale čiastočne aj pre nejakú tvorivosť. Vymýšľať si a tvoriť čisto podľa seba začal až oveľa neskôr. Odhadol by som to, že až po 15-tich rokoch. Otec zomrel v roku 2021, posledné roky už očakávateľne nevyrezával.
When my father, František Kaclík, was 44 years old, he had heart surgery. I was 7 years old at the time. After the surgery, he was never employed in a regular job again. He only worked a few hours a day or as a temporary replacement during summer holidays. He was quite skilled with his hands, but he never had much opportunity to develop this talent, except under normal apartment and cottage conditions.
After the surgery, he suddenly had a lot of free time and needed something to do. I would say he didn’t have hobbies that he could pursue in an apartment or in the town of Piešťany. He was never very socially active and wasn’t particularly outgoing. From what I’ve heard, since I was still a child at the time, he tried various things, but his ability to carve surprised both him and those around him.
He started with leather, which somehow came into his possession, and later he became interested in the works of others. My father carved because he enjoyed it. It wasn’t about artistic value; he often traced an original work or a motif and created copies. Gradually, these “products” began to differ more and more from the original, either due to some defect in the wood, simplification, or partly due to some creativity. He started inventing and creating purely from his imagination much later, probably after about 15 years. My father passed away in 2021, and in his last years, he understandably no longer carved.
Use Facebook to Comment on this Post
- Tradičné remeslá v Jesole (23.4%)
- Tradičné umelecké remeslá v Piešťanoch (21.4%)
- Sochy (20.2%)
- Maľby (18.8%)
- Fotosession Piešťany (18.7%)
- Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej (18.7%)
- Grafity (18.3%)
- Umelecké predmety (18.3%)
- Danubiana – múzeum moderného umenia (18.2%)
- International Model Show v Mosonmagyaróvári (16.8%)